5. časť Kliatba zdržanlivosti

„Chcem, aby si teraz ostal pokojne ležať. Nesmieš sa ani pohnúť a už vôbec sa ma nesnaž od seba odsotiť. Je možné, že na teba uvalili kliatbu zdržanlivosti. Pokúsim sa to zistiť,“ opatrne si naňho sadol. Rukami putoval po jeho tele, akoby ho chcel celé preskúmať. Tom nervózne privrel oči. Tie dotyky sa mu vôbec nepozdávali. Musel vynaložiť veľké úsilie, aby udržal ruky pri tele.
„Áno, už to cítim,“ tlmene zašepkal Josh. Vnímal obrovskú silu vyžarujúcu z toho zaklínadla. Vedel, že ak by urobil nejaký neočakávaný pohyb, jeho priateľ by sa začal proti tomu brániť. Bol absolútne zablokovaný. Vedel, že bude potrebovať poriadne silné zaklínadlá, aby ho zbavil tejto nepríjemnosti. Začínal čoraz väčšmi nenávidieť jeho otca, vedel, že len on mohol niečo také spôsobiť. Tá kliatba trvala už hrozne dlho a bola naňho uvalená len pár dní po jeho narodení.
„Ty mi chceš nahovoriť, že nejaký mág ma dokáže prinútiť, aby som nenávidel ľudské dotyky?“ premohol triašku, ktorá sa ho zmocnila, keď mu Josh priložil ruku na hruď.
„Áno a niektorí toho dokážu ešte omnoho viac. Už je mi jasné, prečo si nechcel byť s nikým. Ty necítiš túžbu a takto sa nemôžeš ani zamilovať. Duša je zablokovaná kúzlom,“ zamyslene si prešiel rukou po vlasoch. Nemal doma knihy týkajúce sa tejto problematiky a neodvážil sa robiť nejaké pokusy bez podrobného návodu. Vedel, že je to veľmi citlivá oblasť. Ak by niečo pokazil mohol by mu navždy poškodiť dušu a schopnosť normálne cítiť.
„Pôjdeme spolu na jedno zaujímavé miesto. Moja Teta Brigitt má s týmto viac skúseností,“ opatrne vstal a začal sa obliekať.
„Snáď nemyslíš, že s tebou pôjdem do toho baru, v ktorom pracuje?“ Tom pomaly vstal. Vedel veľmi dobre, aká spoločnosť sa tam schádza...
„Tom, neboj sa moji priatelia tam teraz nebudú. Cez deň je to normálna reštaurácia,“ vedel, že tieto stavy úzkosti takisto pominú po vykonaní odklínacieho obradu. Tomova povaha sa bude môcť prejaviť naplno. Zistí, čo sa mu vlastne páči a vyjasní si svoje city.
Tmavovlasý chlapec sa neochotne prezliekol a vzal si svoju obľúbenú bundu.
Niekoľko hodín sa len bezstarostne prechádzali po meste. JOsh musel pre istotu pár ráz obísť, nechcel zbytočne vystavovať svoju tetu nebezpečenstvu. Vedel, že im hrozí nebezpečenstvo až od dvoch temných mágov a nemienil nič riskovať.
Cestou zašli do knižnice, lebo si potrebovali vziať niečo na blížiace sa skúšky a Josha čakal opravný termín zápočtu.
„Všetky knihy sú už vypožičané. To snáď nie je vôbec možné,“ nervózne vyťukával do počítača názvy a autorov.
„Moje poznámky sú dosť podrobné. Nemusíš sa toho obávať,“ povzbudivo odvetil tom. Veľmi si prial, aby Josh s ním aj naďalej chodil do školy. Nechcel prísť o najlepšieho priateľa. Začínal si pomaly uvedomovať, že bez neho by sa cítil veľmi osamelý.
„Máš pravdu, ale nechcel som ťa zbytočne zaťažovať. Takisto sa predsa musíš veľa učiť,“ vrhol pohľad na svoje náramkové hodinky. Bol najvyšší čas ísť do podniku s názvom Mystérium. V knižnici sa držali dlhšie ako plánovali, vonku sa už zotmelo a začínal padať dážď.
Zamierili do bočnej uličky, ktorú si väčšinou všimli len mágovia. Vykročili po úzkych schodoch a prešli cez jednu poriadne tmavú bočnú uličku. Napokon zazreli svietiaci pútač s nápisom Mystérium. Blikali na ňom dve objímajúce sa mužské postavy. Josh nahmatal zvonček a diskrétne ho stisol.
„Joshua AleK Grind, nesľúbil si mi snáď, že nestretneme žiadneho z tvojich priateľov? Nechcem, aby si mysleli, že spolu chodíme a nikdy nechodím do takýchto barov,“ nervózne zavrel dáždnik a venoval svojmu priateľovi dosť vyčítavý pohľad.
„Musíme sem ísť ešte dnes. Chcel som ťa sem zaviesť skôr, ale trochu sme zabudli na čas. Okrem toho som dostal správu, aby sme prišli radšej v rovnakom čase ako ostatní zákazníci, aby to nebolo podozrivé,“ stručne objasnil Josh. Už sa nebudeš báť, láska moja. Tvoj strach a všetky pochybnosti budú preč, keď nájdeš svoje skutočné pocity. Pre teba sa tým otvorí nový svet. Dúfam, že v ňom ostane miesto aj pre mňa.
Dvere sa rýchlo otvorili a vtiahli ich dnu aj s mokrými dáždnikmi.
„Poďte chlapci, mám tu dnes plno ľudí,“ privítala ich staršia žena s kratšími hnedými vlasmi. Na rukách mala dieťa, ktoré bezstarostne cmúľalo hrkálku.
„To sa nám teda vôbec nehodí. Potrebuje poriadny magický obrad. Môžeš mi vysvetliť, čo tu robí Alex? Nemohla si zavolať opatrovateľku?“ nevrlo hľadel na to malé dieťa.
„Nie, nemohla s ním vôbec vydržať. On už nechce bývať so mnou a dokonca by som ti mala pripomenúť, že je to tvoj syn. Mal by ostať s tebou,“ zaviedla ich do zadných miestností. Tom jej zato bol neskutočne vďačný. Trochu ho šokovalo, že Josh má dieťa a jemu o tom dosiaľ nepovedal.
„Vieš, že to nie je možné! Neprišiel som sem vybavovať tieto záležitosti. Toto je Tom, môj priateľ a chcem, aby si ho zbavila kúzla zdržanlivosti,“ netrpezlivo poznamenal Josh.
Staršia žena pomaly vložila dieťa do rúk tmavovlasého chlapca.
„Som rada, že si konečne prekonal minulosť. Hodíte sa k sebe a verím, že budete spolu tvoriť veľmi pekný pár. Musíte počkať až do záverečnej, obávam sa, že skôr to nepôjde...Zatiaľ mi postrážite, Ala,“ nedopriala im žiadny čas na námietky. Zaviedla ich do detskej izby a nechala ich tam, bez akýchkoľvek ďalších rečí.
Tom sa opatrne prechádzal po izbe s chlapčekom v náručí.
„Podobáte sa na seba, aj keď on nemá svetlé vlasy,“ vždy si prial mať mladšieho brata, ale vedel, že to nebude možné. Deti mu vôbec neprekážali.
„Prepáč, že som ti o ňom nepovedal, ale nie som pripravený tomu čeliť. Dúfal som, že bude žiť s matkou, ale ona zomrela po pôrode a vyzerá to tak, že napokon bude musieť ostať u mňa,“ nevyzeral ktovieako nadšene.
„Ja ti dôverujem, možno by si mal aj ty veriť tomu, že patríte k sebe,“ podišiel k nemu a podal mu dieťa.
Obaja a hrali s malým a dávali naňho pozor. Joshovi sa páčilo, že Tom venuje pozornosť jeho synovi.
***
Tom ležal uprostred obrovského pentagramu, nakresleného pomocou prášku do pečiva zmiešaného s akýmsi zvláštnym roztokom. Oči mal doširoka otvorené a ruky pripútané pomocou kúzla. Brigitt a Josh okolo neho neustále prechádzali, šepkali nejaké slová a neustále opakovali tie isté kroky akéhosi nezmyselného tanca.
Joshove oči nadobúdali nebezpečnú sýtočervenú farbu. Pomaly prekračoval časti pergamenu, z ktorých začala unikať akási tmavá hmota.
Celý pentagram zahorel akousi magickou žiarou. Tom cítili ako z jeho tela uniká čoraz viac energie. Potláčaná mágia vyprskla na povrch. Zaplavila celú izbu. Strop sa triasol, veci vypadávali z políc, okná sa s rachotom rozbili, ale črepiny ostali primrznuté na oknách, akoby ich tam niečo zdržiavalo.
Josh musel svoju tetu stiahnuť na zem, aby ju nezasiahol rozpadajúci sa stôl.
„Prepáčte, ja som nechcel. Ste v poriadku?“ chcel vstať, ale nohy ho vôbec neposlúchali.
„Neblázni a ostaň tam. Ešte sme neskončili,“ zúfalo zavrčal Josh. Preplazil sa k nemu a opatrne si ľahol tak, aby bol na jeho úrovni.
Opatrne ho chytil za ruku. Ten dotyk v ňom prebudil dosiaľ nepoznané pocity. Cítil sa zvláštne, akoby náhle videl iný svet a jeho citové prežívanie už nebolo ničím obmedzované bolo v norme, ako u ostatných ľudí.
Tom opatrne objal Josha a vtiahol ho do svojho pentagramu. Nežne ho pobozkal na pery. Vedel, že to už dlho chcel, ale nemohol sa k tým pocitom dostať. Pergamen prestal svetielkovať. Obaja sa oddali vášnivým bozkom. Úplne zabudli na staršiu ženu, ktorá napokon nebadane vyliezla spod stola.
„Som rada, že sa kúzlo podarilo a si zbavený svojho prekliatia, ale teraz naozaj nie je čas na žiadne láskyplné prejavy. Thomas je mág a jeho dlho potláčaná sila sa musí dostať pod kontrolu,“ vzápätí strnula uprostred pohybu. Vo dverách sa zjavili tmavé postavy. Ohnivá guľa preletela cez celú miestnosť a zapálila záclony.