pondelok 16. novembra 2009

2. kapitola "Anjel"



nová kapitola, varovanie 15+



Vonku bola ešte tma a mladík schúlený pod perinou, cítil teplo vyžarujúce zo svojho prívesku.
Tak dobre sa ešte už dávno nevyspal. Bol úplne uvoľnený, myseľ mu lietala v príjemných predstavách. Nechcel sa prebudiť, potreboval ešte chvíľu snívať, ale zo spánku ho vytrhol nahnevaný hlas:„Ryan, kde je moja bunda!“
Ozvalo sa buchnutie dverí.
Samuel vyliezol z postele a trochu pootvoril dvere. Na očiach ešte nemal šošovky, preto videl hrozne rozmazane.
Z obývačky vyliezli obaja bratia a presunuli sa na chodbu.
„Neviem. Nemusíš tak kričať,“ Ryan priložil svojmu hlučnému bratovi ruku na ústa.
Matt sa mu vytrhol zo zovretia. Urobil to tak prudko, až takmer vrazil do steny.
Jedna zo sošiek sa začala zúfalo kotúľať. Zohol sa, aby ju mohol rýchlo zdvihnúť. Keď bola opäť bezpečne na podstavci, obrátil svoju pozornosť späť k bratovi.
„Nehnevaj sa. Dám ti tú svoju. Vieš, že pre teba urobím všetko,“ zašepkal Ryan.
„Prestaň s tým...“ nekompromisne ho od seba odohnal Matt.
„Prečo? Veď predsa nemusíme...“
Samuel zavrel dvere. Radšej nechcel vedieť, aké bolo pokračovanie ich rozhovoru.
Pochytila ho túžba, taká silná, až sa ledva dokázal udržať na nohách.
Zamieril do kúpeľne, osprchoval sa a nasadil si kontaktné šošovky. Potom sa vrátil k písmenkovej tabuľke. Sadol si na posteľ a pustil sa do ďalšej komunikácie.
Prívesok sa rozkýval. Samuel cítil zrýchlený tlkot svojho srdca.
„Môžem ťa vidieť?“
„N-I-E A-K-O A-N-J-E-L-A. S-I P-R-I-L-I-S K-R-E-H-K-A B-Y-T-O-S-Ť.“
„Môžem cítiť tvoju prítomnosť?“ chvíľu mu trvalo, kým sa odhodlal použiť takúto otázku. Stále si ho predstavoval takým ľudským spôsobom.
„M-O-H-O-L B-Y S-I. C-H-C-E-S T-O S-K-U-S-I-T?“
Samuel chvíľu hľadel na otáčajúce sa kyvadlo. Niečo v ňom ho pomaly nahlodávalo. Chcel viac, ešte bližší kontakt, ako mu ponúkal len obyčajný papier. Niečo v jeho vnútri sa proti manipulácii vzoprelo. Nebol si istý, či tomu vôbec môže veriť.
„Nie, prepáč, ale to nemôžem urobiť,“ odvetil smutne. Premohol všetky svoje tajné túžby, všetky potreby, ktoré sa priam drali na povrch.
„Nemal by som to vôbec robiť,“ ruka mu náhle oťažela a ledva sa mu podarilo pustiť kyvadlo. Predtým než ukončil spojenie pocítil hnev tej bytosti. Akoby sa niečo roztrieštilo hlboko v jej podstate. Prsty mal spálené, akoby si ich nahrieval pod plameňom sviečky a všetko ho bolelo. Dotackal sa do postele a ponoril sa do ťaživých snov.
Kráčal po dlhej chodbe a niečo ho prenasledovalo. Počul prerývaný dych toho stvorenia. Cítil horúčavu sálajúcu z toho tela. Dobehol až na koniec chodby a prešiel cez nejaké dvere. Ocitol sa vo svojej izbe. Videl svoje telo, odhalenú hruď, ktorá sa prudko dvíhala a klesala, peknú tvár poznačenú akousi zvláštnou bolesťou. Jeho ruky, sa triasli a nohy odkopli prikrývku... Videl sám seba.
Niečo ho nasmerovalo na posteľ a on sa zúfalo pokúšal prebudiť.
Začínal sa už naozaj báť. Znepokojene hľadel na tmavý tieň, ktorý sa sformoval do štíhlej a vysokej postavy. Pred ním stál mladý muž, s dlhšími tmavými vlasmi, veľmi príťažlivý, už len pohľad na jeho telo v ňom vyvolal zmes túžby a očakávania. Bol presne taký, ako osoba, ktorú si predstavoval vo svojich snoch.
Kým obdivoval dokonalosť jeho tela, prestával sa báť a postupne sa upokojoval. Počas sna mu predsa nikto nemôže ublížiť.
Muž pristúpil k nemu, vystrel ruku a dotkol sa ho. Bolo to veľmi príjemné, také podmanivé. Cítil elektrizujúcu silu toho okamihu. Ten dotyk v ňom prebudil ešte väčšiu zvedavosť. Dostal sa mu až pod kožu, ale pritom sa ho nesnažil nijakým spôsobom zraniť. Samuel zasnene hľadel pred seba. Očami sa vpíjal do tej podmanivej bytosti.
„Nepoďakoval si. To sa nerobí,“ pošepkal mu do ucha.
„Prepáčte, ja...“ iný hlas ho vytrhával so sústredenia. Hľadel na svoje telo s celkom inej perspektívy. Vyzeralo to, akoby sa úplne odpútal od seba. Vnímal silné impulzy krásy, ktorá nepochádzala zo sveta ľudí. Oproti tej nádhere mu jeho telo pripadalo, len ako dosť skromná schránka na dušu.
Druhou rukou sa dotkol mužovej tváre. Pohladil ho, aby sa ubezpečil, že to nie je len obyčajný sen. Narazil na silný odpor. Trochu sa zapotácal.
Anjel si ho pritiahol bližšie k sebe. Ocitol sa v nežnom objatí. S obavami hľadel na svoje telo, stále tam ležalo a on začínal byť nervózny. Z jeho úst vyšiel bolestný ston a na líci sa mu zjavilo drobné poranenie.
„Ja sa ťa môžem dotknúť, ale ty by si to nemal robiť. Aspoň nie z vlastnej iniciatívy. Máš šťastie, že nie si tak pevne spojený so svojím telom. Musíš počkať, kým sa trochu stiahnem, aby som ťa náhodou nepripravil o všetku životnú silu,“ ten podmanivý hlas ho mal úplne pod kontrolou. Utíšil rozbúrené zmysly a úplne si podmanil mladíkovu dušu.
Samuel sa opatrne schúlil v jeho objatí. Bolo mu dobre, nechcel, aby sa ich spojenie prerušilo. Vedel by takto vydržať možno aj celé roky.
„Páčiš sa mi. Mohli by sme spolu zažiť veľa zaujímavých vecí. Urobíš všetko, čo ti prikážem?“ skúšal ako ďaleko môže zájsť. Žasol nad naivitou ľudskej bytosti. Veriť neznámemu bolo nebezpečné aj v ich svete, tak prečo sa tak rýchlo podrobil práve jemu. Zabudol snáď na ostražitosť. Obrátil jeho tvár k sebe a zľahka sa dotkol tých nevinných pier.
„Áno,“ zasnene zamrmlal Samuel. Opieral sa o tú nádhernú bytosť. Ani sa nepozastavil nad tým, ako ho oslovil. Bol úplne očarený.
„Vieš, Sael. Tu je všetko inak. Nič nie je také, ako sa zdá. Tvoj zrak ma môže poznať len ako osobu. To si už zrejme pochopil. Niečo ti však stále nedochádza. Ja som viac než osoba. Mal by si vedieť, že sľuby dané mne sú záväzné. Viac než vtom vašom podradnom svete. Práve si mi sľúbil bezhraničnú poslušnosť a ani nevieš, kto vlastne som...“ dotýkal sa ho tak, aby mu to bolo príjemné. Snažil sa príliš neutláčať tú nežnú dušu. Samuel bol vo svojej podstate čistý nevinný a poriadne dôverčivý. Spoliehal sa nato, že silnejší sa oňho postarajú. Vezmú ho pod ochranné krídla... On bol ochotný mu ponúknuť viac, vďaka tej nekonečnej nude, ktorú vyvolával nikdy nekončiaci život. V podstate už nemal veľa skutočnej práce, aspoň nie takej, ktorá by ho pobavila.
„Ja som to tak nebral. Netušil som, že...“ rozpačito vyjachtal Samuel.
„To, že nepoznáš pravidlá ťa neospravedlňuje,“ sklamalo ho, že sa pokúšal vycúvať.
„Nie, ja...“ Samuel ďalej nedokázal rozprávať. Cítil ako ho púšťa...
„Nie!“ zakričal rozrušene.
Niečo ním triaslo. Obraz anjela sa mu strácal. Prebral sa opäť vo svojom tele. Nad sebou videl rozmazanú tvár.
„Hej, bratranček, čo to stváraš? Už sa musíš obliecť. Musíme ísť...,“ netrpezlivo doňho štuchol Ryan.
„Čo? Kam...“ nechápavo si pretieral oči.
„Do práce,“ smutne poznamenal Ryan. Vôbec sa mu nechcelo, ale tentoraz sa z toho nemohol tak ľahko vykrútiť.
„Tak skoro?“ opýtal sa Samuel. Zdalo sa mu, že prešlo len pár minút. Bol nevyspatý a úplne dolámaný. Nemal chuť nikam chodiť. Nemohol sa však spoliehať nato, že mu dovolia ulievať sa.
„Už aj meškáme. Matt bude vyvádzať. Už som si riadne dostal kvôli tomu včerajšku,“ súcitne odhrnul prikrývku.
„Mne sa chce spať. Som hrozne unavený,“ Samuel si rukou prešiel po rozstrapatených vlasoch. Nevládal sa hýbať, ale bál zmieniť o svojom nočnom zážitku.
„Dobre, už idem. Ale nechaj ma ešte chvíľku samého,“ požiadal ho namrzene. Bol hrozne slabý, potreboval trochu načerpať silu, aby sa aspoň dokázala dostať k autu.


***

Počas celej cesty vytrvalo objímal malý vankúš. Zabalil sa do Ryanovho svetra a nechal sa uložiť na zadné sedadlo. Ani sa nenamáhal otvoriť oči.
„Dnes ťa mám odniesť na rukách?“ smial sa Ryan.
„Hej, no...“ zamrmlal Samuel, bez toho, aby vedel ako znela otázka. Potom už len pocítil ako ho niekto jemne vyberá z auta.
Bratranec s ním elegantne prešiel až k vchodu pre zamestnancov. Vo dverách sa zjavil Matt. Práve sa pokúšal upevniť veľký reklamný plagát, na ktorom sa leskla čerstvá novinka so sveta kníh.
„No konečne. Kde ste trčali? Čo si s ním robil...“ kládol mu kopec otázok, ale Ryan mu len s úsmevom podal spiaceho mladíka.
„Čo sa mu stalo?“ ďalej dobiedzal Matt.
Vôbec sa mu nepáčilo, že sa nedokáže prebrať. Chvíľu sa mu prihováral, ale Samuel vôbec nereagoval. Ďalej spokojne spal, aj keď ním potriasol.
„Neviem. Jednoducho zaspal. Asi je len unavený,“ spokojne skonštatoval Ryan.
„To sa mi nezdá. Vôbec nereaguje a cítiť z neho niečo...“ dotkol sa jeho rúk, potom prešiel po čele...
„Odnesiem ho dozadu. Ty sa choď pozrieť domov Niečo sa tam stalo. Musíš prezrieť jeho izbu,“ zamračene privrel dvere pred nosom svojho brata a odniesol mladíka dovnútra.
Ryan sa rýchlo vrátil k autu. Nechcel z toho robiť drámu. Samuel vôbec nevyzeral nezdravo. Dýchal normálne, srdce mu bilo, nedusil sa, ani nemal žiadne ďalšie prejavy nejakého ochorenia.
Považoval to za zbytočné mrhanie časom. Brata však poslúchnuť musel. Už aj tak hrozilo, že sa bude musieť odsťahovať. To by ho preňho malo veľmi nepríjemné následky.
Cestou domov sa zastavil v obchode. Kúpil niečo na jedenie. Matt vôbec neraňajkoval a on vedel, že keď sa nenaje nebude s ním rozumná reč. Takisto nechcel, aby si myslel, že Samuela nechá hladovať.
Potom odstavil auto pri dome a vybehol po schodoch.
Z bytu sa šírilo niečo čudné. Nebol to zápach ani nič podobné. Mal len pocit, že došlo k niečomu nezvyčajnému. Nebolo to mať žiadne vonkajšie príčiny. Skôr mal pocit, akoby niečo vyšlo z bytu a potom sa kdesi prepojilo s nejakou vyššou mocou. Predtým si to nevšimol, lebo sa poriadne nesústredil.
Pomaly podišiel k bratrancovej dočasnej izbe. Na stole uvidel podomácky vyrobenú písmenkovú tabuľku. Bola celkom obyčajná, dokonca aj trochu nakrivo. Na zemi zbadal prívesok. Opatrne ho zdvihol. Bol ešte horúci. Nie až tak, aby dokázal niekoho popáliť, ale vyžaroval dosť silnú energiu. Ryan ho opatrne rozkýval.
Tabuľka nebola sama o sebe nebezpečná, dokonca ani ten prívesok. Boli to obyčajné veci, energia vychádzala z iného zdroja. Cítil ju, niekde mimo ľudského chápania. Cítil sa ako malý mravček, ktorý práve stretol obra.
Chvíľu ho obracal v rukách. Skúmal aj papier, ale okrem toho pocitu, nenašiel nič nezvyčajné.
Zľahka rozkýval prívesok. V jeho ruke sa prestal krútiť. Vzoprel sa mu, prešiel ním cudzí hnev. Akoby niekto očakával, že tú vec zdvihne iná osoba.
Ten krátky pohyb spôsobil rozbitie okna. Všetky žiarovky v miestnosti popraskali.
Ryan zúfalo schmatol papier. Priložil naň ruku a rýchlo rozkýval prívesok. Nechcel, aby sa susedom niečo stalo. Okrem toho vedel, že keď sa tá bytosť rozzúri, nestihne ani dôjsť ku dverám.
„Prepáčte mi, že som sa vôbec odvážil zdvihnúť tento predmet. ...“ odrecitoval pár zdvorilostných fráz a mierne sklonil hlavu. Kyvadlo sa po pár sekundách váhania opäť pohlo. Ryan si vydýchol. Nemal v úmysle niekoho provokovať.
„K-D-E J-E S-A-E-L?“
„Sael? Nikoho takého nepoznám,“ pokúšal sa to pochopiť. Bolo mu jasné, že malý Samuel s niekým komunikoval. Podľa toho, ako tá vyššia bytosť reagovala na jeho vlastnú energiu usúdil, že to bude zrejme niekto na veľmi vysokom poste.
„S-A-M-U-E-L J-E S-A-E-L. J-E-H-O E-N-E-R-G-I-A J-E S-A-E-L.K-D-E J-E?“
„Spí. Nevieme ho prebudiť. Nehnevajte sa, ale rád by som vedel, či ste bytosť pochádzajúca zo svetla?“ opýtal sa nedočkavo. Odpoveď už mal na dosah, ale potreboval to počuť od tabuľky.
„N-E-C-H-A-J-T-E H-O S-P-A-Ť. O-D-P-O-V-I-E-M S-A-E-L-O-V-I.“
„Ďakujem.“ Stručne odvetil Ryan. Poriadne sa zapotil, kým dokončil komunikáciu. Nevedel, ako má jednať s niekým takým. Nemusel ani odpovedať na položenú otázku, už to bolo viac než podozrivé.
Ryan zabalil prívesok do krabice, spolu s papierom. Nechcel, aby sa to povaľovalo na stole. Celý byt bol zamorený, cítil z neho len zlo. Mrazivá atmosféra sa šírila do celého domu.
Potom zamkol a vyšiel z domu veľmi rýchlo, akoby sa bál, že ho niečo bude prenasledovať.
Keď bol opäť v aute, zazvonil mu mobil. Radšej sa sústredil na riadenie a nezdvíhal. Aj tak už bol dosť nervózny.
Ponáhľal sa za bratom. Chcel byť čo najskôr s ním.
Upokojil sa, až keď opäť zastavil v blízkosti kníhkupectva, vzal tašky s jedlom, aj krabicu s tou vecou a rýchlo vošiel dovnútra.
Matt sedel pri Samuelovi. Nechal ho odpočívať v zadnej miestnosti. Keď uvidel Ryana, okamžite podišiel k nemu. Chvíľu si šepkali, akoby ich bratranec mohol počuť.
„Vezmi to a spáľ celú krabicu...“ požiadal ho Matt. Chvíľu si brata s obavami prezeral. Bál sa, aby si náhodou neublížil.
Ryan potichu prikývol a opäť vyšiel z obchodu.
Matt sa vrátil k mladíkovi.
„Som hladný...“ zamrmlal Samuel. V žalúdku cítil poriadne napätie a konečne sa mu podarilo, trochu sa prebrať.
Zvedavo sa poobzeral okolo seba.
„To je dobré. Veľmi dobré. Budeš v poriadku,“ prihovoril sa mu Matt. Opatrne ho posadil a pritlačil mu k ústam lyžičku. Niečo sa mu obtrelo o pery. Poslušne otvoril ústa a ochutnal ponúkanú sladkosť. Chutilo to ako nejaký zvláštny druh džemu.
Dal mu ešte pár lyžíc a potom ho poriadne pozakrýval.
Samuel sa ani nestačil poďakovať. Opäť upadol do toho čudného spánku.
Zrazu ležal na veľkej posteli, v nejakom čudnom bielo-čiernom priestore. Bol úplne nahý a telo sa mu zvláštne lesklo.
Vyzeralo to, akoby posteľ visela vo vzduchu nad nejakou poriadne hlbokou priepasťou. Zdesene hľadel na ten čudný úkaz. Niečo také nebolo v reálnom svete možné. Práve preto si začínal myslieť, že ešte stále sníva. Inak si to nedokázal vysvetliť. Chcel sa prebudiť, bojoval proti tomu, ale nemalo to žiadny efekt.
Pod prikrývkou niečo silno pulzovalo. Cítil, ako k nemu zozadu privinul priam celý vesmír. Aspoň taký efekt to malo na jeho zmysly. Chvíľu znepokojene hľadel na mužskú postavu, ktorá si opäť privlastnila jeho pery. Keď sa od seba oddelili, cítil bol ešte viac dezorientovaný.
„Prečo sme tu?“
„To robíš ty. Voláš ma k sebe, Sael. Nechceš sa ma vzdať. Povedz, Sael čo by si chcel? Môžem ti ukázať to, čo znesú tvoje oči,“ zľahka prešiel po jeho perách.
„Teba.“




5 komentárov:

  1. Ta povídka je fantastycká, taková strašidelná, zvláštní.. prostě je :-*:D tkže jako vždy se těším na další dílek:D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Seal? Jako lachtan..? Jinak, to byla sladké. Samuel je prostě zlatíčko. Matta moc nemusím, ale Ryan je taky rozkošný. Hele, oni spolu mají incest..? Nějak podezřele se k sobě chovají. Dozvíme se, co jsou zač..? Je zvláštní, že by hned věděli, že se Sammym něco je špatně (i když dobře, nevypadal OK). Moc se těším na další kapitolku. Konečně už třeba bude víc anděla... :X. Krásné...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mania D.: Nie, "Seal" ale Sael, to je ako Samuel len som vyhodila to "mu" Jjj, incest :D
    Matt je taký prísny :D a skôr zodpovedný... JJj, dozviete, keď budú o všetkom informovať Samuela/Saela... :)) Inak chvíľu som uvažovala nad tým, čo je lachtan, lebo u nás sa to tuším povie "uškatec"

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Uškatec? :)) Ou, tak to je :D
    Tak dobře, už se těším až ho poinformují. Doufám, že už sis rozmyslela ty kapitoly a bude jich více. Přece nás opět tak neozbydeš málem,jak máš ve zvyku ~x(. Navíc teď, když vím, že tam bude ještě další pár, tak by to chtělo ještě o nich více psát a to znamená více kapitol ;) Že, slunce..? :X

    OdpovedaťOdstrániť
  5. jjj, Uškatec. :)), také zaujímavé slovo ;;), no pokúšam sa písať kapitoly dlhé :D teda aspoň teraz som si dala taký záväzok, že treba trochu viac...zrejme to bude na viac kapitol, i ked ma to veľmi neteší, lebo mňe sa stále daria len také dlhé :(( a potom sa ledva dostanem k novým nápadom, prípadne mám toho as veľa...heh no čo už...nedá sa nič robiť, heh...jjj, :)) zrejme bude dlhšia...heh

    OdpovedaťOdstrániť

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky