Ty zhasínaš sviečku
Knôt už dohorieva
Tvoje srdce planie ďalej
Tým istým plameňom
Ostali ti len slzy v piesku
A láska nový zmysel naberá
Potomok mora sa musel každú noc ponáhľať do náručia zdroja svojej sily. Spenené vlny ho lákali do svojho láskavého náručia. Potreboval more ako útechu, ktorá nejatrila jeho rany.
Sean sa ponoril a prenikal čoraz hlbšie do svojho sveta, len aby sa zbavil tej hroznej ťažoby. Vedel, že Julian hrozne trpí. Každá chvíľa života bola vykúpená trpkými reakciami unaveného tela. Napriek tomu celých šesť mesiacov boli spolu relatívne šťastní a žili si svoj život. Julianova rodina s tým nikdy nesúhlasila a snažili sa ho všemožnými spôsobmi nájsť, ale on s nimi nechcel ostať.
Sarah im dopriala dostatok súkromia a vždy im pomáhala, aby bolo v domácnosti dostatok všetkého. Čas sa však krátil. Neúprosne ukrajoval z ich spoločného života.
Aj keď to Julian nedával najavo, čakanie mu spôsobovalo bolesť. Bol neustále unavený, podráždený a zatváral sa v ich spoločnej spálni. Odháňal ho od seba, keď začal pociťovať neznesiteľné bolesti. Tlmiace lieky odmietal brať a lekárov vôbec neprijímal.
Láska, keď odchádzaš
môj svet sa rúca
Chápem, že nesmrteľnosť
Je len pasca
Sean plával čoraz rýchlejším tempom. Už bol v tej hĺbke poriadne dlho. Mal iné pľúca ako ostatní ľudia, trochu viac prispôsobené na potápanie a práve preto sa ani nenechal vyšetrovať lekármi.
Tvoj úsmev nenahradí
Ani tisíc iných
Krajších tiel
Tvoj dotyk nenahradí
Žiadny klamlivý cieľ
Keď sa vynoril, na brehu zazrel kľačiacu postavu. Okamžite vyšiel z vody a rozbehol sa čo najrýchlejšie k mužovi, ktorý ležal na horúcom piesku.
„Julian, čo tu robíš? Nemal si vstávať...“ láskavo ho zdvihol do náručia. Cítil ako sa jeho telo chveje. Tentoraz nie od bolesti, ale od strachu.
„Ty si tam bol tak dlho. Hrozne som sa bál...“ majetnícky ho objal okolo krku a pobozkal na pery.
„Nemusíš mať strach. Mne to neuškodí. Potrebujem more, preto som nemohol prísť za tebou...Dlho by som bez slanej vody nevydržal...“ objasnil stručne.
„Vezmi ma dovnútra, chcem sa s tebou milovať, chcem to urobiť teraz,“ opatrne privrel oči a svoje telo zveril úplne do rúk partnera.
Túžba nás vždy spája
Túžba nás vždy pristihne
Túžba nás vždy nechá
Vyhrávať i prehrať zároveň
Sean ho bez váhania zložil na posteľ. Bola to rozhodne tá najkrajšia žiadosť, ktorú od partnera počul. Cenil si to viac než akékoľvek iné vyznania.
Láskavo sa prisal na jeho pery, chcel mu dotykmi prejaviť všetku svoju lásku. Nikam sa neponáhľal. Počúval tlkot jeho srdca, akoby sa bál, že ak ho príliš stisne nebude viac dýchať.
Chceme byť milovaní
Chceme nebyť podvádzaní
Chceme to, čo nemôžeme mať
Po dlhšej príprave roztúžene prenikol do jeho otvoru. Dával si pozor, aby mu nespôsobil ani najmenšiu bolesť. Vychutnával si zovretie tela svojho milenca, takisto bol spokojný aj s tým, že spolu s ním prežíval to kúzelné spojenie. Obaja sa prispôsobovali svojim momentálnym potrebám. Neskôr sa k sebe nežne pritúlili a ostali ležať v pevnom objatí.
***
Keď strácame, sme zraniteľný
Keď hľadáme potrebujeme nádej
Keď odchádza, ten ktorý nám možno bol súdený
Nechceme ísť ďalej
Sean cítil akýsi nezvyklý chlad. Telo v jeho náručí ochablo, bolo také studené priam neľudské. Rukou skontroloval pulz. Julian nedýchal, vôbec sa nemohol a bol bledý, ako ešte nikdy predtým.
„Miláčik, prosím...nie,“ zúfalo sa sklonil k nemu a začal mu dávať umelé dýchanie.
***
Hľadel na spenené morské vlny. Opieral sa o zábradlie a tichučko utápal svoj žiaľ vo fľaši s whisky. Julian bojoval tak dlho a tak urputne, bráni sa smrti a chcel byť s ním, ale telo to už dlhšie nevydržalo. Sean bol s ním, dokonca aj počas jeho posledných chvíľ, držal ho za ruku a rozprával mu záhadnom svete pod morskou hladinou. Posledný raz hľadel na svoj ostrov, a lúčil sa s morom, ktoré mu bolo blízke. Bol pripravený odísť do krajiny bez mora, odmietol úplnú nesmrteľnosť.
Koniec
