4. kapitola Lovci upírov

Varovanie: naznačený sexuálny styk medzi mužmi !!! (čo neznamená, že ja som muž :D), radšej veková hranica od 18 rokov.

Starší muž si omotal okolo tváre šatku, odhodlane vstúpil do svojho bytu. Dvere nechal otvorené a pokúšal sa čo najdlhšie zadržať dych. Rýchlo pootváral všetky okná. Z kuchyne sa totiž valil hustý dym.
Vošiel do izby svojho dávneho priateľa. Roztiahol záclony a pootváral okná aj tejto zatuchnutej miestnosti. Nedočkavo pristúpil k posteli. Ležal na nej celkom pekný mladý muž. Keď z neho strhol prikrývku na malú chvíľu ho zaplavili veľmi nepríjemné pocity. Spal nahý, aj keď ho výslovne žiadal, aby bol vždy pripravený vyraziť, ak by sa niečo udialo. Krátke hnedé vlasy mu mierne odstávali a v spánku pôsobil takmer nevinne až na nôž, odpočívajúci v jeho rukách. Nikto netušil, že pod príťažlivým zovňajškom sa skrýva 500 ročný lovec upírov. V minulosti syn grófa a bohatý dedič, v súčasnosti lovec upírov, najčastejšie spájaný so zničením Ivora. Upíra, ktorého nikto predtým nedokázal poraziť. Kvôli došlo k mnohým masovým úmrtiam, ktoré boli pripisované rôznym chorobám.
„Wulf, ty blázon! Chceš sa zadusiť?“ z celej sily s ním triasol. Chvíľu trvalo, kým mladý muž nadobudol vedomie a otvoril oči.
„Zane, čo robíš v mojej izbe? Je snáď možné, že si porozmýšľal o mojom návrhu?“ lišiacky sa uškrnul a pevnejšie zovrel jeho ruku.
„Skôr rozmýšľam o tom, že sa budeš musieť presťahovať niekam inam. Tvoje hráčske dlhy ma v tomto storočí už vôbec nezaujímajú. Namiesto chodenia do kasína si nájdeš aj ďalšiu prácu a takisto aj nové bývanie,“ orieškovo hnedé oči mierne potemneli. Napriek toľkým rokom spoločných akcií a nebezpečenstiev nedokázal zabudnúť na toho mladého muža, ktorý bol k nemu neskutočne krutý. V tých dávnych časoch, keď bol ešte sluhom sa mu vysmieval a ponižoval ho. Napriek tomu, že sa mu snáď tisíckrát ospravedlnil za svoje správanie a dokázal mu, že už nie je tým rozmaznaným tvorom bez štipku citu, nemohol ho brať ani ako svojho priateľa. Istá časť jeho osobnosti ostávala aj napriek novým skúsenostiam rovnaká.
„To mi nemôžeš urobiť. Musíme byť spolu, aby sme sa mohli brániť pred upírmi. Zane, upokoj sa veď som len trochu spálil raňajky,“ zahanbene poznamenal Wulf. Nechcel od neho odísť. Bol jediným človekom, s ktorým si mohol dovoliť ostať samým sebou. Nemusel sa pretvarovať ani si nič vymýšľať.
„Myslel som si, že aspoň nezdemoluješ môj byt, kým budem vybavovať letenky do Londýna. Práve si na nás upozornil polovicu susedov. Áno iste, ale kvôli tomu si nemusel celú miestnosť zamoriť plynom. Rob si čo chceš, veď to vlastne nie je ani moja vec. V Londýne treba potlačiť vzburu upírov. Ja odchádzam. Len som ti priniesol letenku, ak chceš môžeš sa pridať k ostatným lovcom, ale mňa radšej ani nevyhľadávaj,“ znechutene ho pustil a opatrne vybral zo svojej izby pomerne ľahkú batožinu. Čo najrýchlejšie si vzal pas, a ostatné dôležité veci. Práve, keď sa chystal odísť niekto poriadne silno udrel po tvári a pritlačil k zemi. Cítil ako sa mu zranenie, ktoré ukrýval pod košeľou poriadne otvorilo. Z rán začala presakovať krv.
„Zane, ty si zranený? Mal si mi to povedať,“ Wulf ho opatrne položil na posteľ. Netušil, že mu tým spôsobí také nepríjemnosti. Chcel len, aby sa trochu upokojil.
„Asi sa mi roztrhli stehy,“ zavrčal podráždene. Odsunul ho od seba a pomaly si stiahol zakrvavenú košeľu.
„Zavolám lekára. Vieš, že aj ty si riadny šialenec? Chceš bojovať proti nesmrteľným zo zašitým hrudníkom,“ ustarostene poznamenal Zane. Pridržal mu ranu, aby trochu zmiernil krvácanie. Bolelo to, ale musel to urobiť. Druhou rukou siahal na svoj telefón.
„Neopováž sa! Nesmú vidieť v akom stave je moje telo. V nemocnici by sa na všetko prišlo. Moje rany neznesú obyčajné stehy, mohlo by to byť podozrivé. Prines mi lekárničku,“ zaprskal podráždene a z celej sily odstrčil ruku, ktorá mu spôsobovala bolesť.
„Ty krvácaš, lebo máš nedostatok... je to tak ... chýba ti to?“ rozbehol sa do kuchyne. Absolútne ignoroval jeho priania. Bolo mu viac než jasné, čo potrebuje, aj keď si to zrejme nechcel priznať. Zamieril rovno do chladničky a vybral vzorky, ktoré im ostali z minulého testovania. Vzal skúmavku označenú so svojím menom. Vytiahol uzáver a nalial celý obsah do pohára.
Rýchlo sa vrátil k svojmu priateľovi. Krvavá stopa sa medzitým rozšírila a hrudník vyzeral ako po útoku rozdivočeného medveďa.
„Viem, že to nebude príjemné, ale musíš si dať. Vypiješ to všetko,“ zdvihol mu hlavu a násilne priložil pohár k perám. Pevne ho uchopil za vlasy, aby mu zabránil protestovať. Bolo mu jasné, že krv do neho dostane len veľmi ťažko. Infúzia vzhľadom na vážnosť stavu nebola možná, musel to vypiť, aj keď sa mu to protivilo.
„Buď rozumný, je to len moja krv, nie žiadneho nevinného človeka,“ nedovolil, aby ani kvapka vyšla nazmar.
Obaja boli nesmrteľní a tiež patrili k určitému druhu upírov. Ich pocity však boli omnoho viac ľudské. Zahryznúť do niekoho im pripadalo hrozne nepríjemné a krv v nich takisto vzbudzovala skôr odpor. Napriek tomu však boli občas nútení prijať aj túto obeť.
Zane rozčúlene zakašľal...
„Len to pekne dopi,“ prestal mu tlačiť hlavu k poháru, až keď bol úplne prázdny. Uľahčene si vydýchol a prisadol si k nemu. Hruď sa začínala pomaly zaceľovať, rany mizli tak rýchlo, že to ledva stihol kontrolovať. Po niektorých ostávali tenké jazvy.
„Ako dlho sa už takto mučíš?“ niektoré z nich boli viackrát zašívané zrejme jeho vlastnou rukou. Zrejme napriek liečivým zložkám aj tak povolili.
„To nie je tvoja starosť,“ rozčúlene zaboril hlavu do vankúša. Chvíľu mu trvalo, kým sa spamätal z nepríjemného zážitku.
„Ak stále chceš ísť do Londýna, pôjdem s tebou. Nemôžeš sa sám vystavovať nebezpečenstvu,“ vytiahol zo skrine novú košeľu. Opatrne ho obliekol a pomohol mu vstať. Chvíľu ho držal v objatí. Využil to, že sa nemohol poriadne hýbať. Nežne sa prisal na jeho pery. Tak dlho čakal na okamih úplného zblíženia. Veľmi ho mrzelo všetko, čo mu v minulosti urobil. Opatrne ho zložil na posteľ a nenútene pokračoval v bozkávaní.
Zane sa prudko mykol a pevne ho schmatol za ramená. Jeho dotyk však ešte stále nemal patričnú silu.
„Zmizni. Už ťa tu nechcem vidieť,“ odvetil stále slabým hlasom. Viečka mu pomaly klesli a veľmi rýchlo upadol do bezvedomia.
Wulf si uľahčene vydýchol. Ostal ležať úplne bez pohybu pri svojom partnerovi.
„Máš právo ma vyhodiť a takisto sa aj na mňa hnevať. Vtedy som bol príliš mladý a myslel som si, že ty ma môžeš ohroziť. Teraz ti dám ďalší dôvod, aby si so mnou prestal hovoriť...“ sklonil sa bližšie k jeho tvári a zašepkal mu do ucha slová, ktoré fungovali ako spúšťací mechanizmus. Prebúdzali k životu upírsku súčasť jeho vedomia. Tú, ktorú vždy zatláčal niekam do úzadia.
Wulf si rýchlo zobliekol nohavice a hodil ich na zem. Nechal sa objať tým krvilačným stvorením. V ňom sa takisto prebúdzala divoká šelma, ten prirodzený mechanizmus privítal aj trošku bolesti. Najhoršia však bola tá duševná, spomienky, ktoré ním prechádzai počas ich spojenia. Videl ako kruto ponižoval svojho niekdajšieho služobníka. Ako ním pohŕdal kvôli tomu, že nemohol mať sex so ženami. V ušiach mu zneli údery jeho vlastného biča, žartíky, ktoré boli tak nesmierne kruté, rovnako aj vlastné pocity, ktoré mu prinášali čoraz väčšiu bolesť. Týral človeka, ktorého miloval. Nie fyzicky, ale po psychickej stránke a takmer sa mu podarilo dohnať ho k samovražde. Taká strašná bola jeho minulosť, desivá. Naberala priam obludné rozmery. Bitku, ktorá bola súčasťou trestu nebral ako týranie. V jeho rodine to bolo bežné, aj on dostával, keď neposlúchal. Sám ho vydal do rúk smrti a jedinou záchranou boli stať sa upírmi.
Z hrdla sa mu vydral tlmený povzdych. Chcel to všetko vymazať. Vrátiť späť, napriek toľkým rokom to však stále bolo živé, akoby sa to stalo len pred pár mesiacmi. Príliš neskoro pochopil, že je rovnaký ako ten, ktorému tak veľmi ubližoval. Tým všetkým chcel len zakryť svoje vlastné pocity... Po premenení na upírov mu bol neustále v pätách, spoločne absolvovali výcvik, ktorý z nich urobil takmer dokonalých lovcov bez štipky zľutovania. Wulf za sebou spálil všetky mosty. Jedného večera uzavrel svoju minulosť tým najhroznejším činom. Zabil celú svoju rodinu, lebo neovládol túžbu po ich zničení. Zistil, že krv mu nespôsobuje potešenie, ale skôr utrpenie. Od tej chvíle začal radšej svoju energiu orientovať na upírov, ktorý nemali s krvou taký veľký problém.
„Zane,“ tlmene zašepkal jeho meno a nechal sa pritláčať pevnejšie k posteli.
Počítač položený na stolíku zo seba vydal nepríjemný zvuk. Na monitore sa objavilo meno upíra, ktorý porušil dohodnutú normu. Bol to najnovší detektor odhaľovania činnosti upírov.

DAMIEN HELLS : PREMENY NAD NORMOU. OBETE VYSOKO NAD NORMOU.

Pod základnými údajmi o upírovi sa zjavili aj ďalšie informácie. Vrátane súhrnu mien obetí.

Charakteristický znak:
ENORMNÉ LIKVIDOVANIE OSOB ŽENSKÉHO POHLAVIA.

Označenie: nebezpečný a sledovaný, priamy príbuzný Ivora Hellsa, odmietanie zvieracej krvi

Prvé hlásenie prekročenia normy zaznamenané pred troma týždňami.

Za tento mesiac:150 obetí, z toho 100 mŕtvych, 50 nezvestných. (povolený limit 0 mŕtvych, 10 vysatých nie celkom)

Dnes v noci: dvojité prekročenie povolenej normy 10 obetí za noc.

Premeny: 20 za tento mesiac

Dnes v noci: 1 premena (nedobrovoľná)

Výsledný posudok: určený na okamžitú likvidáciu!!!


Nový prvok v databáze:

Upírka: Ann Fletcherová

Označenie: podozrivá (stvoriteľ Damien Hells) , príbuzná Edgara Fletchera (milenca Olivera Blaka, upírskeho vyjednávača)
Zaradená do databázy, zatiaľ splňujúca všetky normy
Výsledný posudok: bezproblémová


Wulf sa pevnejšie privinul k svojmu milencovi. Pohyboval sa v dráždivom rytme nedbajúc na piskot vychádzajúci z počítača. Zabíjanie mohlo pokojne počkať. Chcel si vychutnať tých pár ukradnutých okamihov. Po dlhom čase ho mal možnosť pobozkať ho na pery, bez toho, aby si za to vyslúžil poriadne nepríjemný úder. *Upíry netopierieho typu, medzi ktorých nepochybne patrili neboli vzhľadovo veľmi príťažliví, aspoň nie vo svojej krvilačnej podobe.
Tentoraz povolil uzdu svojmu sebaovládaniu a aj on nechal prevládnuť svoju temnú stránku. Doprial si slastné uvoľnenie všetkých pocitov. Utŕžil pár poranení, ale to bola len malá cena za trochu partnerovej pozornosti. Veľmi rýchlo sa opäť zaceľovali. Cítil v sebe partnerov penis, každý jeho pohyb v ňom vyvolával príjemné pocity.
„Ľúbim ťa a mrzí ma, že mi trvalo tak dlho, kým som sa odvážil ti to povedať. Prešlo 520 rokov od našej premeny. Nechcem, aby si sa na mňa aj naďalej hneval,“ začul nepríjemné zavrčanie. Zane nešetrne vykĺzol z jeho rozpáleného tela. Nedosiahol vyvrcholenie ani potom veľmi netúžil. Wulf sklamane zastonal. Vedel, že ak by ešte chvíľu zotrval v tejto činnosti obaja by si to ešte viac užili.
„Ako si sa odvážil? Už nikdy v živote sa ma nedotýkaj! Kašlem na tvoje city, vôbec ma to nezaujíma,“ poriadne naňho kričal, ale zároveň sa postupne menil do ľudskej podoby.
„Páčilo sa ti to, nesnaž sa to popierať. Bolo ti so mnou dobre a k ničomu som ťa nenútil,“ podráždene vyprskol Wulf. Pevnejšie partnera objal, aby mu tým dal najavo, že ich vzájomná blízkosť im spôsobuje len príjemné pocity.
„My dvaja sme spolu skončili! Vypadni odtiaľto, lebo ti naozaj ublížim a nebude mi to vôbec ľúto,“ poriadne silno ho odsotil na zem.

Dom profesora Olivera Blaka

„Saléne, dnes večer rozhodne nikam nepôjdeš!“ autoritatívne poznamenal Oliver. Práve sa mu podarilo takmer všetkých usadiť v obývačke. Bol to dosť bravúrny výkon, vzhľadom na nechuť zo strany jeho priateľov a partnera.
Dvojičky práve dopíjali ďalšiu dávku krvi. Drobné rúčky neúnavne zvierali detské fľaše. Elia ich opatrne kolísala. Bola až neprirodzene bledá a nebolo to spôsobené len pôrodom.
Edgar sedel pri Oliverovi a zamyslene mu rukou prechádzal po kolene. Stále celkom nerozumel tomu, čo sa odohralo pred malou chvíľou.
„V mojej rakve sa usídlili tí dvaja. Nemám kde spať,“ nervózne zamrnčala Saléne. Chcela nabrať trochu sily, aby mohla opäť odísť do minulosti.
„Len ich nechaj. Nech si trochu oddýchnu. Obaja zrejme prežili náročný deň,“ ospravedlňujúco poznamenal Edgar. Opatrne sa oprel o svojho partnera, aby mu trochu vynahradil predchádzajúce nepríjemnosti. Vedel, že sa naňho ešte stále hnevá kvôli tomu úteku.
„Ak chceš môžeme ti objednať novú rakvu,“ pokúšala sa ju uchlácholiť Elia. Pociťovala veľmi silnú nevoľnosť. V tele sa jej šíril chlad a srdce pomaly prestávalo tĺcť. Ruky jej náhle klesli. Opatrne zložila deti na gauč a rukou sa chytila za srdce. Jej veľké tajomstvo malo byť prezradené a ona na to nebola pripravená.
„Elia, čo sa deje?“ Saléne bleskurýchle zareagovala. Sadla si k nej a pevne ju chytila za obe ruky.
„Máme ťa opäť odviesť k lekárovi?“ ustarostene sa spýtal Oliver. Obával sa, že ide o popôrodné komplikácie.
„Nie, lekára, nie. Asi to spôsobilo to uhryznutie. Mením sa, musíte ma niekam zavrieť, preč od detí preč od vás.... Bol to Brian Wulfric...“ vyhŕkla bolestne. Cítila ako sa jej telo mení do nie veľmi lichotivej podoby.
Oliver a Edgar okamžite zareagovali. Obaja ju ledva stihli zachytiť. Bola veľmi silná a dokonca aj Saléne im musela rýchlo pomôcť. Podrazila jej nohy, aby im nedokázala tak rýchlo uniknúť. Dvojčatá upriamili pozornosť na bojujúcich upírov
Zacharias sa práve vrátil z pivnice, v rukách držal ďalšiu fľašu krvi. Na prvý pohľad vyzerala ako neškodné víno, ale to bolo len maskovanie. Veselo popíjal a nechápavo si premeriaval svojich priateľov.
„Zach, nalej krv do pohára,“ zúfalo zastonala Saléne.
„Vydržte, už to bude,“ poslušne vykonal jej príkaz. Keď jej priložil k nosu krv, prestala sa vzpierať.
Saléne nechtiac vstúpila do prúdu času. Niečo ju volalo späť do minulosti. Nemohla tomu zabrániť. Musela sa poddať tomu náhlemu inštinktu. Ruky jej klesli, počula ako Oliver nahlas zanadával. Elia sa im vyšmykla dostala sa von cez otvorené okno.


Minulosť: obdobie života Ivora Hellsa

Dopadla na dlážku a poriadne si udrela obe kolená. Cítila ako jej opäť bije srdce, zabolelo ju to a dokonca mala taký zvláštny pocit, akoby bola náhle veľmi krehká a zraniteľná. Dostala sa do minulosti, ktorá nepatrila k jej obľúbeným spomienkam. Na krku ju pálili ranky po uhryznutí. Celá sa triasla a vedela, že to bude musieť prežiť znova. Ten pocit, ktorý sa v jej mysli nespájal s ničím príjemným. Vtedy bola ešte veľmi mladá, chudobná a nevzdelaná. Nevedela ani poriadne písať a čítať a žila na ulici, lebo nepoznala ani mená svojich rodičov. Živila sa drobnými krádežami a spávala na miestach, ktoré neboli rozhodne vhodné pre mladé dievča. Nebola vôbec pekná, skôr zafúľaná.
Jediné, čo vtedy poznala bola prezývka Saléne, ktorú jej dali kamaráti z ulice. To považovala za svoje jediné skutočné meno.
„Ty si ma chcela okradnúť. To bolo od teba naozaj veľmi nerozvážne. Ešte si o mne nepočula? Nevieš ako vyzerá Peklo?“ chladný hlas v nej vyvolával tie najhoršie obavy. Jej myseľ prenesená do predchádzajúceho tela však zaplavovali pocity eufórie a lásky. Bola s ním. S mužom, ktorého považovala za svoju životnú lásku, aj keď mu to nikdy nepovedala priamo. Nemohla sa však vymknúť zo zvyčajného scenára, musela hovoriť a cítiť to isté, ako vtedy.
„Mne na tom nezáleží. Chcela som ten prívesok predať, bola som len hladná. Netušila som, že si to všimnete,“ hľadela do príťažlivej tváre zla. Mala pred sebou tú najzáhadnejšiu bytosť, o ktorej kolovali tie najhoršie legendy. Košeľu mal vyzlečenú, mramorovo biela pokožka niesla na sebe stopy jej krvi.
Saléne sa zhlboka nadýchla a srdce sa jej bláznivo roztĺklo. Nemohla ovládnuť svoje zmysli natoľko, aby sa necítila ohrozená. On bol vtedy upír a na ňom závisel jej život.
„Hlad. Nás tuším trápi oboch. Je neprekonateľný a nemôžeme sa tomu brániť. Ešte sa chcem napiť tvojej krvi, ale viem, že ak to urobím zabije ťa to a náš rozhovor stratí svoj zmysel. Tak mi povedz, čo ťa priviedlo k Ivorovi Hellsovi, prečo ťa predo mnou nikto nevaroval? Ešte aj miestne prostitútky vedia, že odo mňa sa zľutovania nedočkajú,“ opatrne sa chytil postele, akoby sa snažil oddialiť to, čo malo nenávratne prísť.
„Ja neviem, vôbec to netuším. Nikto mi o vás nič nepovedal,“ ani na chvíľu sa neprestala triasť. Bolo to nepríjemné byť takmer odhalená pred cudzím mužom. Jej mladšie ja to tak pociťovalo.
„Ako sa voláš? Chcel by som poznať aspoň tvoje meno, aby som mal istotu, že som si zvolil správne,“ sklonil sa bližšie k nej a opatrne sa zameral na jej krk. Jazykom prešiel po ranách, ktoré jej spôsobil.
„Saléne,“ zašepkala zdesene. Cítila ako sa zuby opäť zadreli na bolestivé miesto. Bolo to takmer neznesiteľné. Pokúšala sa vyslobodiť z jeho náručia, ale bolo to márne. Nemala silu pohnúť s tým chladným stvorením. Takmer mesiac spolu spali v objatí a vôbec sa nepohli až kým neboli pripravení, opäť začať normálne fungovať. Tie dni prebiehali v jej mysli tak rýchlo, akoby to boli len sekundy. Keď sa prebrala ležal pri nej, oči mal zavreté a pevne ju pritískal k sebe. Postupne sa však prebúdzal. V temných očiach sa zjavil náznak láskavosti.
„Si tu opäť so mnou, akoby sa vôbec nič nestalo. Dúfam, že moje zaklínadlo fungovalo a nemusíme začínať zas od začiatku. Chýbaš mi, chcem, aby bolo všetko také ako predtým. Pomôž mi vrátiť sa k tebe,“ vášnivo ju pobozkal.
„Ty sa na mňa nehneváš? Viem, že sa to všetko stalo len kvôli tomu že som chcela otehotnieť, aj napriek tomu, že si ma kvôli tomu musel brániť pred lovcami. Mrzí ma to,“ opatrne ho pohladila po tvári. Na svojho syna sa stále hnevala, kvôli tomu, že žil oddelene od ostatných a nechcel s nimi mať vôbec nič spoločné. Napriek tomu bola rada, že sa narodil, ale zároveň chcela mať pri sebe aj svojho manžela. Bez neho bola večnosť len trpkou skúsenosťou.
„Nie je to tvoja vina. Nemal som sa nechať uniesť svojimi slabosťami. Ty si zato nebola zodpovedná. Mohol som prežiť, keby som dodržiaval určité pravidlá, ale ja som Hells a len veľmi ťažko sa dokážem ubrániť túžbe po krvi. Mal som byť opatrnejší a nepodceňovať svojho nepriateľa,“ nechcel ju pustiť späť do budúcnosti.
„Ivor, ja už musím ísť. Oni ma potrebujú. Ostane tu so tebou moje mladšie ja,“ nemotorne sa vymanila z jeho náručia. Vedela, že tak skoro ho nebude môcť navštíviť. Musela vstúpiť do prúdu času, lebo už nemala dostatok síl na ďalšie zotrvanie v minulosti.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

* upír netopierieho typu: môj výmysel, aby som ich odlíšila od bežných upírov, vyznačujú sa agresivitou voči bežným upírom. Preto sú veľmi vhodní na kariéru nesmrteľných lovcov upírov.