utorok 18. marca 2008

1. kapitola (S temnotou v srdci)

Varovanie: poviedka nie je zo sveta, HP, veková hranica zatiaľ od 15 rokov


Skús ľúbiť

Skús zabudnúť

Skús neprehrať

Boj so samotou

Nenápadne zhodila na zem tašku a rukou si prešla po rozstrapatených vlasoch. Potrebovala súrne zmeniť okuliare, už cez ne vôbec nič nevidela. Dlhšie tmavé vlasy mala zviazané v cope, ktorý podľa jej sestry pripomínal konský chvost. Mala na sebe červené tričko, a obyčajné džínsy. Práve sa vrátila z domu svojej kamarátky Meredith. Spoločne vypĺňali prihlášky na vysoké školy. Trvalo im to dosť dlho. Dalo by sa povedať, že takmer celú večnosť.

V poslednej chvíli si všimla, že v obývačke vôbec nie je sama. Celú miestnosť si očividne pre seba zabrala jej sestra Chloe. Dlhšie tmavé vlasy mala voľne rozpustené. Opäť mala oblečené svoje obľúbené červené šaty, určené na randenie. Vždy, keď si ich mala na sebe, dostala svoju obeť oveľa rýchlejšie než zvyčajne. Chlapcov poriadne vyprovokovala, ale zo žiadnym sa ešte nevyspala, považovala to len za hru na mačku a myš, z ktorej vždy vyšla ako víťazka. Nervózne sa zamrmlala, keď si všimla, že do poľa jej pôsobnosti vstúpila mladšia sestra.

Ann si opatrne zložila pokazené okuliare, aby mala možnosť prezrieť si nového kandidáta na rýchlu smrť.

Jej pohľad sa stretol s tmavými očami, ktoré mali v sebe priam neskutočnú hĺbku. Postupne si prezrela celú jeho tvár. Bol celkom príťažlivý, dalo by sa povedať, že oveľa krajší ako sestrine zvyčajné obete. Napriek až nezdravej bledosti jeho tváre, bolo zjavné, že by sa za ním rada otočila takmer každá žena. Trochu výraznejší nos sa priam dokonale hodil k mierne chladne pôsobiacim perám. Oči dotvárali atmosféru priam učebnicovej dokonalosti. Ani uši mu neodstávali, len niektoré pramienky čierny vlasov sa trochu vymykali kontrole. Nebol priveľmi chudý, ale ani tučný. Jeho postava by sa dala zhodnotiť ako veľmi uspokojivá, možno viac než sa dalo vyjadriť slovami. Vyzeral o trochu staršie než bola zvyčajná povolená norma. Mohol mať tak maximálne 25 rokov. Telo mu zakrývalo čierne tričko bez nápisu a mal takisto aj džínsy ako väčšina mládeže.

Ann od neho nedokázala odtrhnúť pohľad. Na chrbte zacítila akési zvláštne šteklenie. Bol to chlapec. Sedel v ich obývačke a zrejme sa chystal ísť na rande z jej sestrou. To sedelo. Niečo iné však nebolo v poriadku. Nevedela, čo presne, ale rozhodne cítila, veľký strach.

„Ahojte,“ vyjachtala zmätene. Automaticky sa posadila k nim na gauč.

„Damien, toto je moja mladšia sestra Ann,“ dosť neochotne ju predstavila svojmu priateľovi.

Naznačovala jej, že prišla nevhod a mala by čo najskôr odísť.

„Ahoj, veľmi ma teší, že ťa spoznávam,“ mal veľmi príjemný hlas, taký podmanivý a zároveň plný chladu. Prečo musela prísť akurát teraz? Už som to skoro urobil. Bola úplne pod vplyvom. To dievča všetko pokazilo.

„Nemôžeš nikam ísť, kým neumyješ riad. Dnes si na rade,“ pripomenula svojej sestre. Rada by to urobila aj za ňu, ale nechcela ju nechávať s tým mužom príliš dlho osamote. Nemohla sa zbaviť pocitu, že im chce ublížiť. Napriek tomu, že nevyzeral ako násilník, nechcela, aby spolu niekam šli.

„Tak sa nedá nič robiť, budeš tu musieť chvíľu počkať. Dúfam, že ti to malé zdržanie nebude vadiť,“ vrhla znechutený pohľad na mladšiu sestru a odišla do kuchyne, splniť si svoje povinnosti. Vedela, že rodičom by sa nepáčilo, že chce ísť von s takmer neznámym mužom.

„Odkedy vlastne poznáš moju sestru?“ Ann si ho pochybovačne premerala.

„Stretli sme sa v škole. Snáď to nie je žiaden zločin. Dá sa povedať, že som jedným zo študentov,“ pokúšal sa dať do svojho hlasu čo najviac podmanivej sily. Nezáležalo mu na fyzickom vzhľade obetí skôr ho zaujímala krv a tej mala aj ona dostatok. Čím viac svojho úsilia vynaložil tým horšie sa naňho dívala. Nemala ten istý zasnený pohľad ako jej sestra.

„Chcem, aby si odišiel. Okamžite vypadni!“ netušila, prečo ho vlastne posiela preč, ale mala pocit, že je to životne dôležité.

Ona to vie. Nie nemôže to vedieť. Určite ani netuší, kto som. Hlad zahmlieval jeho zmysly, ale nemohol na ňu zaútočiť. Ona nepodľahla jeho čaru, pamätala by si na všetko a krikom by určite prilákala pozornosť svojej sestry. Musel vymyslieť niečo iné, oveľa rafinovanejšie.

„Tak dobre, povedz svojej sestre, že som musel súrne odísť. Maj sa dobre, Ann,“ tentoraz sa rozhodol pre ústup. Prekonal túžbu po ďalšej zmysluplnej konverzácii. Ešte nikdy mu žiadna obeť neušla a ani tentoraz si nechcel priznať úplnú porážku. To dievča má zrejme nejaké danosti lovcov upírov, ale ani to jej sestru nezachráni. V noci nebude môcť byť s ňou...

„Pre istotu ťa odprevadím k dverám,“ odvetila chladne. Netušila, prečo k nemu pociťuje taký silný odpor.

„To je od teba naozaj milé,“ posmešne odvetil Damien.

Vyprevadila ho až k východu a rýchlo za ním zavrela dvere. Dusivý pocit zmizol hneď po odchode mladého muža.

Skús neprehliadať

Skús nezabíjať

Skús odpúšťať

***

Ann okamžite zamierila do svojej izby. Nechcela, aby jej sestra zistila, že ho vyhodila. Radšej sa mienila tváriť, že odišiel z vlastnej vôle a ona s tým nemala nič spoločné.

Zo stola vzala, na ktorom bolo červeným atramentom napísané meno Ann Fletcherová.

Bol adresovaný jej, preto si ho sama musela vyzdvihnúť na pošte. Adresa odosielateľa bola uvedená dosť zvláštne. Videla na nej meno, ktoré nepoznala Oliver Blake rozhodne nebol žiadny z jej kamarátov, príbuzných ani známych. Napriek tomu si ho prevzala, lebo tam bola jej adresa a meno. Vošla do svojej izby a sadla si na posteľ.

Na dne akejsi škatule našla zelenú knihu. Mala krikľavý zelený obal a bola označená písmenom F.

Na prvej strane našla nápis, ktorý v nej takmer vyvolal nevoľnosť.

Ann, tento denník je pre teba. Chcem, aby si si ho prečítala, ale nikomu nesmieš povedať o jeho existencii. Viem, že ma považuješ za mŕtveho, ale to teraz nie je dôležité. Prečítaj si úplne všetko, dozvieš sa viac o tom, prečo sa musím pred vami skrývať.

Viem, že už nadišiel čas. Musím odhaliť celú pravdu, ale len tebe, nikomu inému. To meno, ktoré je na obálke som uviedol, aby to náhodou u vás doma nezistili. Nechcem im to povedať a očakávam, že budeš rešpektovať moje prianie. Všetko sa dozvieš, len musíš mať trpezlivosť.

Tvoj strýko

Edgar Fletcher

O svojom strýkovi toho vedela len veľmi málo. Bol dvojčaťom jej otca a všetky ich spoločné fotky mali doma. Chcel byť hercom a dostal aj príležitosť natočiť nejaký film, ale potom im náhle oznámili, že počas nakrúcania došlo k nehode počas, ktorej zomrel. Dokonca boli aj na pohrebe...

  1. februára

Už od malička som mal problémy s pamäťou preto je nutné, aby som si viedol denník. Dokážem si zapamätať básne, texty a podobné hlúposti, ale pokiaľ ide o spomienky vždy sa vo mne niečo zasekne. Možno práve preto som už dlho nedostal žiadnu dobrú ponuku. Naposledy som hral mŕtvolu číslo 6. Môj brat si aj napriek tomu myslí, že som hviezda. Zjavne to považuje za dobrý začiatok kariéry. Keďže on je šoférom autobusu, zjavne sa mu aj to vidí ako dosť zaujímavé.

Napriek tomu viem oceniť to, že mi neustále pomáha a žehlí za mňa všetky moje omyli. Dokonca ma podržal aj pred rodičmi a požičal mi peniaze, keď som prepil svoje úspory. Zbožňujem ho. Je to skrátka môj brat , spriaznená duša, ktorá má so mnou veľa spoločného. On sa oženil, usadil a má rodinu.

To sa mne nepošťastilo, možno preto, že ženy sa mi vlastne ani nepáčia, ale mám medzi nimi veľa dobrých priateliek. Moji rodičia to však nevedia a brat už vôbec nie. Nechcem, aby ku mne pristupovali, inak než som zvyknutý. Preto sa radšej hrám na neodolateľného zvodcu, a vždy mám so sebou nejakú „dobrú priateľku“.

Žijem sám v malom byte čo najďalej od vplyvom našej početnej rodinky. Som úprimne rád, že mám dostatok času nerušené relaxovanie. Možno by som mal zájsť do obchodu a niečo si kúpiť, lebo v chladničke je len skysnuté mlieko, ale to by znamenalo opustiť bezpečie postele.

Zvonenie telefónu ma prinútilo vyhrabať sa spod prikrývky. Zúfalo som schmatol slúchadlo . Okamžite som začul príjemne chrapľavý hlas môjho agenta.

„Edgar, mám pre teba istú zaujímavú ponuku. Zajtra sa zastav u mňa, tuším ide o nejaký nový film s upírskou tématikou....“ počul som nejaké šušťanie a praskot, hneď mi bolo jasné, že sa napcháva nejakými lupienkami.

„Naozaj? Dúfam, že nemáš zas na mysli nejaké tie erotické záležitosti. Už som ti povedal, že o také veci nemám záujem,“ pripomenul som mu chladne.

„Ide skôr o nejaký horor. Bude sa to nakrúcať na nejakom starom šľachtickom sídle...“ celý čas bľabotal o rôznych podmienkach a záležitostiach.

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky