Varovanie: Samuel spoznáva aké je to byť démonom, 18+
Na Vianoce sa mi veľmi písať nedarilo, ale múza je už opäť tu.
Všetkým prajem veselého Silvestra a šťastný nový rok 2010.
Samuel sa zľahka dotýkal dvojčiat. Bez nich by si nevedel predstaviť nekonečnú existenciu.
Boli neľudskí, spojení svojimi pocitmi, ale láska bola stále ich súčasťou. Možno preto mali krídla. Ich duše postúpili na vyššiu úroveň, ale stále mali v sebe aj časť svojho vlastného dobra. Počas premeny necítili bolesť, úplne ich ovládlo šťastie z ich spojenia. Stačilo im byť spolu a všetko trápenie bolo oveľa znesiteľnejšie. Práve preto ich tak obdivoval, temnota ich úplne nepoznačila, stále boli istým spôsobom nevinní.
„Sú krásne. Aj ja chcem také,“ závistlivo poznamenal Samuel. Pohládzal tie nežné krídla, zložené so silnej energie. Dvojčatá sa pritom priam zadúšali od smiechu. Šteklilo ich to a začali sa opatrne odťahovať. Samuel ich ešte chvíľu trápil, potom začal venovať pozornosť nespokojného Belphegorovi.
„Nebuď smutný. Ja tiež žiadne nemám. Moje diadémy sú oveľa krajšie ako tie šteklivé nezmysly,“ Belphegor ukázal na skrinku, ktorá sa rýchlo otvorila. Ukázal im kompletnú zbierku tých najkrajších diadémov. Jeden z nich sa vysunul z police a pristál na Samuelových tmavých vlasoch. Bol úplne maličký, takmer matný, ale veľmi mu pristal. Vyzeral rozkošne, ako malý princ z nejakej čarodejnej rozprávky.
„Ďakujem ti, Bel, ale je to veľká škoda, pristali by ti,“ Samuel sa len nesmelo dotkol jeho pleca. Stále nevedel ako sa má k nemu správať. Považovať ho za milenca nebolo celkom presné a netušil, čo všetko mu Lucifer dovolí urobiť.
„Nehanbi sa,“ Belphegor ho frustrovane pritiahol bližšie k sebe, vášnivo spojil ich pery a rukou netrpezlivo siahol na Samuelov penis.
„Hej, to už stačí!“ pokúšal sa ho zastaviť Matt. Nepáčilo sa mu, že s ním jednal ako so svojím majetkom.
„Nemiešaj sa do toho!“ varoval ho Belphegor. Rozhodne nechcel dovoliť, aby mu niekto zakazoval dotýkať sa Samuela. Schválne sa naňho prilepil a jeho šikovné ruky, čoskoro urobili dobrú prácu. Samuel bol tvrdý až ho to bolelo.
Matta to nahnevalo. Vôbec sa mu nepáčilo, že naňho siaha pred všetkými.
„Je to aj tvoj bratranec. A ty prečo nič nepovieš?“ zamračene drgol do Ryana.
Ryan spokojne sedel na Mattovi, jednou rukou ho objímal a zľahka sa oňho obtieral krídlami.
„Prepáč, ale zrejme sa mu to páči,“ odvetil nesústredene. Zrejme ho opäť zaujímalo len telo dvojčaťa a o nič iné sa nestaral.
Matt stratil trpezlivosť, stiahol Belphegora so Samuela. Ukázalo sa, že to nebol až taký dobrý nápad. Svetlovlasý démon sa naňho zúrivo vrhol. Oči mu sčervenali a tvár sa začínala pod vplyvom hnevu meniť. Potom radikálne zmenil svoju podobu a začal zúrivo poletovať po miestnosti, v podobe zvláštneho bieleho svetla. Začal sa zúrivo krútiť okolo zúfalého Matta.
Ryana tá sila takmer odhodila z postele. Lucifer ho stihol včas zachytiť. Ich pohľady sa na chvíľu stretli.
Ryan vystrašene prijal pánovo objatie. Cítil tlak tej ničivej sily.
Belphegor prestal dorážať na Matta.
Všetky pohľady sa upreli na Lucifera. Démoni sa k nemu poslušne obrátili vedení, inštinktom, ktorý ich nútil poslúchnuť každý pánov príkaz.
„Tak dosť, Belphegor. Tvoj hnev by mohol rozbiť túto bránu. Ak sa neupokojíš, budem ťa musieť odvolať späť do pekla,“ prísne sa zadíval na svetlovlasého mladíka.
Belphegor sa okamžite stiahol. Nadobudol svoju podobu sladkého chlapčeka, pokojne usadil na posteľ. Zmierlivo sa oprel o Matta a privinul si k sebe aj Samuela. Pozval ho do svojej dierky, stiahol ho na seba bez ohľadu na bolesť. Samuel sa vnoril hlboko doňho. Nádherne splynul z jeho telom.
Matt chcel opäť protestovať, ale Lucifer mu to nedovolil. Jeho podmanivý hlas zaplnil celú miestnosť.
„A ty sa tiež nemusíš ničoho obávať. Samuel a Belphegor sa spojili. Nie je to také silné, ako to vaše puto, ale Belphegor ho teraz potrebuje. Zmierte sa, milujte sa, ale nesnažte sa to tu zničiť...“
Matt sa pohodlne oprel, neostalo mu nič iné, len sledovať ako sa Samuelovo telo pohybuje vtom dráždivom rytme. Nedovolil si odporovať želaniam svojho pána. Radšej upriam svoj pohľad na Ryana a prestal si všímať Samuelov blažený výraz. Ich rýchly pohyb začínal dráždiť aj Matta. Cítil sa rozpoltený medzi vernosťou k bratovi a túžbou pridať sa k nim.
„Nepustíte ma k nim?“ Ryan sa nespokojne vrtel v pánovom objatí.
„Nie,“ odvetil Lucifer. Rukou prešiel po mladíkovej hrudi.
Ryan cítil ostrosť toho dotyku, akoby bolo jeho úlohou preniknúť až pod pokožku. Keď sa dostal až na brucho, Ryan sa strhol a poplašene sa vpíjal pohľadom do svojho brata. Chcel, aby to robil on. Naťahoval sa k nemu, ale neodvážil sa odmietnutím uraziť Lucifera. Dúfal, že ho len pohladká a nejako už pretrpí tú chvíľkovú pozornosť. Mýlil sa.
Úplne stuhol, keď pocítil tlak pánovho penisu.
„Nie,“ zamrmlal potichu. Niečo také si naozaj neprial. Lucifer bol výnimočný, ale on myslel, len na Matta.
„Mne nemôžeš odporovať, si môj a urobíš to, čo chcem...“ Luciferov hlas si opäť podmanil jeho myšlienky, prechádzal sa v nich, akoby spoznával neprebádanú krajinu. Potom zľahka vstúpil do Ryana.
Mladík sa tomu vzoprel. Stiahol sa hlbšie do seba. Poplašene sa zadíval na Matta.
„Ste môj pán, ale toto vám naozaj nedovolím,“ Matt od seba odsunul Samuela a Belphegora. Boli tak zaujatý novou polohou, že si vôbec nič nevšímali. Ich energie splynuli do jedného a všetko na okolo nich stratilo význam.
„Poď sem a zopakuj to,“ vyzval ho Lucifer. Prekonal Ryanovu obranu a začínal sa úplne spájať s jeho vedomím.
Matt sa okamžite dostal k nim. Chcel niečo urobiť, ale dokázal len pobozkať Lucifera na pery a privinúť sa k nim. Všetci milovali pána a to sa nedalo zmeniť. Nesmeli sa postaviť proti jeho želaniam.
Matt presunul všetku svoju pozornosť na Ryana, keď sa brat dostatočne upokojil, zozadu doňho vstúpil. Všetci traja rozohrali svoju vlastnú milostnú hru.
Ryan sa pokojne poddal rozkoši. Bratovo nevšedné riešenie ho upokojilo, takto sa cítil oveľa lepšie. Privrel oči a nechal sa pohltiť túžbou.
Keď konečne všetci uspokojili svoje túžby, dlho ležali spolu v posteli.
Lucifer bol spokojný s takýmto vývojom udalostí. Démoni ho poslúchali, ale mali aj svoj vlastný názor. Okrem toho sa mu podarilo dostať do spojenia dvojčiat a ešte viac pochopiť to ich magické puto. Obaja práve ležali vedľa neho, tisli sa k sebe, ale nechali sa aj objímať.
Samuel žiarlivo stískal Belphegora. Tentoraz začínal byť rozčúlený on.
„Toto sa mi vôbec nepáči. Ja som tvoj milenec,“ hundral rozhorčene. Veľa nechýbalo a aj on by začal lietať po miestnosti ako predtým Belphegor.
Lucifer mu to vysvetlil tak komplikovane, že ani sám nevedel, čo si o tom mám myslieť.
„Musíte spoznať moju energiu a mali by ste vedieť, že ste mohli vzniknúť len za určitým účelom a tým je moje uspokojenie. Zatiaľ vám nemôžem dať inú úlohu, musíte ju plniť, lebo inak by ste stratili všetko, čo som vám už dal. Teraz pôjdeme tam, kam patríte, musíte spoznať aj krutú stránku tohto spojenia,“ ich telá sa náhle zmenili na svetlo, ktoré pomaly prešlo do iného sveta.
Po pár týždňoch...
Samuel zľahka dopadol na zem. Podarilo sa mu získať povolenie na výlet do ľudského sveta. Dlho sa na to tešil a chcel ísť úplne sám. Potreboval sa prejsť po miestach, ktoré boli preňho dôležité.
Cítil ako sa všetky farby sveta zachveli. Všetky neviditeľné bytosti sa od neho odvrátili. Šepkali si o ňom. Triasli sa v posvätnom tichu.
Na zem prišlo zlo a oni to dokázali spoznať. Samuel si na túto časť jeho premeny zvykal dosť ťažko. So sebou vždy prinášal len plaziacu sa temnotu.
Prechádzal sa medzi ľuďmi. Nebol už jedným z nich a vnímal ich iným spôsobom.
Mohol by si ich získať. Opantať ich sladkými rečami, prísť k nim pomocou kyvadiel alebo magických rituálov.
Stali sa preňho symbolom slobody, ktorú si žiadna iná bytosť nemohla dopriať. Samuel bol démonom. Stal sa Saelom, služobníkom zla. Nemal už inú voľbu, možnosť návratu neexistovala.
Bol pripútaný k svojmu pánovi. Nebolo dôležité zlo ani dobrom. Už si medzi nimi nedokázal voliť. Bol obdarený, ale zároveň zatratený. Bol milovaný, ale aj nenávidený.
Dôležité bolo len to, že existoval nezávisle od všetkých časov a mohol čerpať vedomosti nekonečnou rýchlosťou.
Ľudia. Ich kroky, ich láskanie a nežnosti. To všetko vnímal len ako pozorovateľ. Ich rozkoš bola nedokonalá, pominula skôr než si vôbec nejakú stihli vychutnať. Napriek tomu občas túžil opäť patriť medzi nich. Prežiť to, čo bolo umožnené len ľudskej bytosti.
Démoni so sebou prinášali nenávisť, nedokázali skutočne milovať ani nenávidieť. Poslúchali len hlas svojho pána, obracali sa k nemu a postupne napredovali na jednotlivých úrovniach. Samuel to znášal veľmi ťažko. Odlúčenie od pána bolo ako nekonečná bolesť, ktorú mu prinášalo svetlo. Bez dotyku jeho energie nemal nič. Nezáležalo mu na ničom len na ich rozhovoroch.
Spoločne s Belphegorom a dvojčatami sa učili, napredovali veľmi rýchlo a čoskoro boli schopní sa aj sami zorientovať vo svete, do ktorého patrili. Tam kde neexistoval čas, neboli dôležité žiadne zväzky so zemou. To všetko ho istý čas dokázalo uspokojiť, ale postupne sa mu vracali spomienky na nekonečnú bolesť. Nato ako veľmi túžil ostať človekom. Preto sa vrátil späť na Zem. Potreboval byť chvíľu s nimi. Smrteľníci mu dávali nádej, že raz možno bude môcť niekoho z nich osloviť. Tak ako Belphegor stretol dvojčatá. Zo strachu pred poškodením ich duší si však držal odstup.
Počúval ich rozhovory. Tešil sa z každej podnetnej myšlienky. Keď sa do sýtosti poprechádzal a nenápadne ponavštevoval všetky temné duše, ostal sedieť na schodoch pred svojou bývalou školou. Díval sa na schod, na ktorom si kedysi takmer udrel koleno, počúval zmes hlasov a čerpal informácie, ktoré potreboval.
Práve, keď sa chystal odísť, niekoho uvidel. Najprv si myslel, že sa mu to len zdá, ale potom uvidel bytosť, ktorá ho uchvátila.
Niekto si k nemu prisadol. Bol to chlapec, mal približne osemnásť rokov a jeho myseľ vysielala zmätené signály.
Chcem sa s niekým vyspať. Nenávidím svoje telo. Už nechcem byť panic. Chcem, aby sa mi prestali posmievať.
To všetko okolo seba šíril. Nevedel o tom, ale pre démona tieto veci neostávali vôbec ukryté. Usmial sa. Pred sebou mal dušu, ktorá túžila po objavovaní. Zahalenú v nie príliš príťažlivom tele, ale viac nebezpečnú ako nevinnú.
„Ahoj, hľadáš niekoho?“ oslovil ho, aj keď už dávno vedel, že príde. Dohodli sa na tom počas jedného rituálu.
„Teba. Som pekelný démon, služobník samotného Lucifera,“ pokojne odvetil Samuel.
Odvrátil sa od neho. Nechcel s ním nadviazať kontakt. Tá duša k nemu prišla z určitého dôvodu. Belphegor mu povedal, že ich bude k sebe priťahovať. Prídu za ním tí, ktorí túžia po zakázaných rozkošiach. Jedine také bytosti dokázali nadviazať kontakt s démonmi.
„Som Andy. Konečne si tu so mnou. Už som sa nemohol dočkať,“ sebaisto vybral z vrecka svoje podomácky vyrobené kyvadlo.
„Prišiel som, ale veľa si od toho nesľubuj,“ znudene odvetil Samuel. Odkedy sa stal jedným z démonov, mágovia rôznych kategórií ho dosť často vyvolávali, bol označený ako bytosť z nižšou silou a obmedzenými schopnosťami, preto sa až tak veľmi nebáli s ním nadviazať kontakt. Zatiaľ však nemal vymedzené právomoci, jeho úlohou bolo len robiť spoločnosť pánovi. Mal dovolené len komunikovať s ľudskými bytosťami.
Poznámka autorky: v ďalšej kapitole by som chcela nejakým spôsobom opísať peklo, aj keď to bude len z môjho pohľadu...
Teda, pokiaľ sa mi to podarí.
Dvojčatá a ich spojenie prípadne, kým skutočne sú o tom sa tiež dočítate zrejme v ďalšej kapitole, keďže tam sa skôr budem zaoberať duševnými vecami ako fyzickými...
Taktiež chcem poznamenať, že veci týkajúce sa démonov neberiem so žiadneho zdroja, dá sa povedať, že aj čo sa týka toho pekla, čo bude v ďalšej si to len s múzou tak vymýšľame...
Aj, keď kyvadlo a automatické písanie o tom som trochu čítala, len na nete.
