1. kapitola Výbuch

varovanie: od 15 rokov, slash, vzťah dvoch mužov (homosexuálny)


Tom vzal na ruky svojho malého zverenca. Alex sa k nemu spokojne pritúlil. Veľmi rýchlo si naňho zvykol. Obľúbil si ho viac než svojho vlastného otca. Snažil sa mu strčiť do rúk autíčko a upútať tak, jeho pozornosť. Druhou rukou ho poťahoval za vlasy a nespokojne mrnčal.
„Alex, naozaj by si už mal ísť spať. Už je dosť neskoro,“ nervózne sa díval na hodinky. Opatrne vymotal detskú rúčku zo svojich vlasov.
Chlapec sa k nemu pritisol ešte pevnejšie. Pustil autíčko na zem a objal ho okolo krku. Bol nervózny a večer nechcel vôbec nič zjesť. Ani počas nákupov sa nesprával práve najrozumnejšie. Pomocou mágie strhával ľuďom mikulášske čiapky, rozbíjal drobné ozdoby a nenápadne vopchal jednu z hračiek do vrecka neznámemu mužovi.
Toma trápilo len predvolanie na súd. Starí rodičia sa opäť pokúšali dostať do výchovy svojho vnuka. To sa mu vôbec nepáčilo. Považoval za hlúposť, aby sa niekto snažil miešať do ich života. Okrem toho Alex nebol úplne obyčajným dieťaťom. Mohli by zistiť, že niečo nie je v poriadku. Okrem toho si naňho už príliš zvykol. Chcel ho mať pri sebe, akoby to bolo aj jeho dieťa.
Pri dverách sa ozval buchot. Niečo sa zachytilo do Joshových zaklínadiel. Silné vibrácie vychádzali spoza dverí. Rozozvučali sa všetky poplašné mechanizmy. Tom opatrne pristúpil k dverám.
„To som ja, Aaron. Zasekol som sa tu. Môžeš mi pomôcť? Naozaj som ti neprišiel ublížiť.“
„Neviem, či ťa môžem pustiť. Josh mi tvrdil, že šiel za tebou...“ opatrne podišiel k dverám. Zadíval sa na zmodravené časti kúzla. Bolo v nich zachytené telo. Pomaly postupoval až dovnútra tej bytosti. Strácal sa v jej myšlienkach. Predieral sa hustou zmesou myšlienok. Obranná mágia a podobné záležitosti mu nešli, ale veľmi rýchlo sa naučil rozoznávať, či mágovia používajú nejaké maskovanie alebo nie. To sa mu podarilo takmer na prvý krát.
„Nie, tak to sa musel zmýliť. Mne povedal, že sa tu môžem zastaviť, keď budem potrebovať pomoc, ale dnes za mnou naozaj neprišiel. Prosím, pusti ma dnu,“ zúfalo sa zachytával dverí. Obranné zaklínadlá sa ho chystali nemilosrdne odhodiť.
Zašepkal pár slov, ktorého ho naučil Josh. Dieťa v jeho náručí sa mierne zachvelo. Kúzla pretisli muža cez imaginárne dvere. Aaron spadol na podlahu. Nohy sa mu podlomili a chvíľu prudko dýchal.
„Ďakujem,“ odvetil spokojne. „Opäť ma našli. Nemohol som nič robiť. Musel som vyskočiť z okna. Moja ruka...asi nie je v poriadku,“ ukázal mu nehybnú končatinu. Tom sa jej opatrne dotkol.
„Je to zlomené,“ skonštatoval nahnevane. Myšlienkami sa upieral k Joshovi. Ako mu mohol klamať? Za kým vlastne šiel? Má niekoho iného? Tie otázky ho bodali ako dotieravý hmyz.
„Dúfam, že som neprišiel nevhod,“ horlivo sa ospravedlňoval.
„Hneď sa ti budem venovať, len dám malého spať,“ odvetil chladne.
Musel odísť do detskej izby, aby sa mohol trochu upokojiť. Dosť dlho mu trvalo, kým Alex konečne zavrel oči. Jeho nervozita prešla aj na dieťa.
„Tak trochu vám závidím. Si veľmi zlatý, keď držíš toho malého. Pristane ti to,“ pochválil ho, keď sa konečne ukázal vo dverách obývačky.
„Ty by si mal myslieť na iné veci. Vôbec ťa netrápi, že ten blázon sa ťa snaží dostať? Chceš sa snáď k nemu vrátiť?“ potreboval uvoľniť vnútorné napätie.
„Nie, ja som ťa nechcel uraziť. Nehnevaj sa. Možno som sem nemal chodiť, ale...“ stále si pridržiaval zranenú ruku. Cítil sa zle.
„To nie je tvoja vina. Pokojne si sadni,“ chcel mu pomôcť posadiť sa. Aaron bez dovolenia nikdy niečo také neurobil. Ešte stále v ňom pretrvávali zvyky z väznenia. Musel sa opäť učiť, že niektoré normy, ktoré ho násilím naučil jeho milenec nie sú vôbec v živote potrebné.
Mladý muž sebou prudko trhol. Bolesť ruky náhle zosilnela. Zakolísal sa a takmer spadol. Tom ho stihol zachytiť. Aaron sa ocitol v jeho objatí. Chvíľu na seba zmätene hľadeli. Spájala ich rovnaká bezmocnosť a túžba, ktorú nedokázali naplniť. Obaja sa báli, že stratia to, čo tak veľmi milovali. Aaron si však musel vybrať medzi svojimi citmi a osobnou slobodou, ktorá bola takisto nepochybne veľmi dôležitá.
Josh pomaly prešiel cez zaklínadlo. Nenamáhal sa ani otvoriť dvere. Susedia by si aj tak nič nevšimli. Ostali by pokojní, aj keby dovnútra vtrhlo stádo kyklopov.
„Ahoj...“ pozdravil veselo. Podarilo sa mu cestou aj nakúpiť. Dúfal, že prežijú príjemný večer a bude mu môcť povedať o svojom trápení.
„Čo to robíte?“ videl ako sa na poslednú chvíľu od seba odpojili. Nebozkávali sa, teda aspoň si nič taká nevšimol, ale aj tak to v ňom vyvolalo prudký nával zlosti.
„Josh, on nič neurobil. Len som ho...“

Prológ k druhej sérii Real slash

O rok neskôr,
týždeň pred Vianocami

Druhá séria poviedky Real slash. Varovanie, ako všade od 18 rokov, vzťah muž-muž teda konktérne Tom/Josh

Ak ste nečítali real slash prvú sériu, tak radšej začnite s ňou, lebo neviem, či by vám to dávalo zmysel.

„Sústreď sa, Tom,“ mladý mág pobavene hľadel na svojho partnera. Bol tak nádherne rozstrapatený a celý spotený. Tričko sa naňho lepilo, akoby práve vyšiel z posilňovne.

Tom ležal na zemi a ledva lapal po dychu. Ledva sa dokázal sústrediť
„Áno, tebe sa to ľahko povie, ale ten tlak sa nedá zniesť. Nedokážem to ovládnuť,“ márne sa pokúšal vstať, ale nohy sa mu opäť podlomili.
„To je len začiatočnícka chyba, uvidíš, že to čoskoro pominie. Telo si len musí zvyknúť na určitú záťaž,“ opatrne ho zachytil a na chvíľu ho podržal vo svojom objatí.
„Ja by som vedel o niečom lepšom. Najprv pôjdeme spolu do kúpeľne a potom...“ nadšene mu prezradil všetky svoje predstavy.
„Dnes to asi nepôjde. Musím si vonku niečo vybaviť...“ nechcelo sa mu nechať partnera samého, ale čakalo ho dosť nepríjemné stretnutie týkajúce sa mágie.
„Kam ideš?“ podozrievavo sa opýtal Tom.
„Aaron ma požiadal, aby som ho občas prišiel navštíviť. Musím mu pomôcť posilniť zaklínadlo,“ musel mu klamať. Nechcel, aby si zbytočne robil starosti.
„Tak dobre, som ochotný ťa pustiť, keď sa mi budeš ešte chvíľu venovať,“ nežne ho pobozkal. Chcel použiť jazyk, ale rozmyslel si to, keď ucítil slabý záchvev energie.
„Ty priam elektrizuješ... Tuším si zas jedol čokoládu. Pred lekciou nesmieš jesť nič sladké,“ pobavene poznamenal Josh.
„Bola horká,“ poznamenal spokojne. Myslel na nahé telo svojho partnera. Chcel ho okamžite vziať do postele. Maznať sa s ním...
„Nemôžem ísť s tebou?“
„To nejde. Ešte nie si dostatočne pripravený na vplyv mágie. Vlastne, ak by som mal byť presný, neurobil si žiadne pokroky. Už takmer pol roka stojíš na tom istom mieste a bojíš sa vykročiť vpred. To nemôžem riskovať. Okrem toho náš syn nemôže ostať doma sám,“ pripomenul mu rozrušene. Stále sa nedokázal zmieriť z odporom, ktorý pociťoval voči mágii.
„Je to čudné. Nedokážem si na to zvyknúť. Tie veci sa mi vôbec nepáčia,“ pomaly sa od neho odtiahol.
„To prejde,“ pomaly si obliekol bundu. Večer s rodinou bol vždy príjemnejší ako akékoľvek iné aktivity.
Vzal si kľúče. Pomaly ich zastrčil do vrecka. Ako je možné, že on to cíti? Ako to môže vedieť?
Svoje auto nechal stáť v garáži. Rozhodol sa použiť len magický spôsob prepravy. Vždy, keď odchádzal, skontroloval, či fungujú všetky zabezpečenia. Kvôli svojmu partnerovi získal dvojnásobný počet nepriateľov. Nepáčilo sa im, že oslobodil jeho moc. Obávali sa novej neznámej sily, ktorá sa nechtiac dostala do ich sveta.
Josh dostával oveľa viac provokatívnych výziev. Musel sa postaviť viacerým mocným mágom. Nie vždy z boja vyviazol bez následkov. Jedno oko mu vypovedalo službu a videl len veľmi slabo, ale pred partnerom to tajil. Nechcel, aby si všimol, že sa niečo deje.
Zaklínadlo ho v oku poriadne tlačilo, ale nikto z mágov zaoberajúcich sa medicínou mu nemohol pomôcť. Báli sa to nejakým spôsobom narušiť. Kliatba by sa mohla dostať do iných orgánov. Cítil bolesť a ledva sa ráno dokázal vyškriabať z postele. Práve sa ponáhľal na jednu z kontrol, ktorá mu mala zabezpečiť aspoň pár pokojných dní. Pomocou rýchleho magického záblesku sa presunul rovno do ordinácie svojho osobného lekára.
George práve telefonoval. Kýval sa na stolička a rukou poklopkával po stole. Dlhé tmavé vlasy mu padali do tváre. Ledva cez ne videl.
„Ahoj, Josh. Mám tu pre teba nový elixír, uvidíš, že sa ti po ňom ešte viac uľaví,“ zamrmlal rozpačito. Pomaly zložil telefón a nasmeroval ho na koberček, ktorý mal tvar trojuholníka a uprostred neho boli pokreslené obrázky, ktoré každý dôverne pozná, slnko, dom, dieťa, rodina, srdce...Všetky bežné symboly.
Josh si pomaly vyzliekol tričko a netrpezlivo stepoval po koberčeku.
„To nevyzerá dobre, kliatba sa rozšírila aj na plecia...“ George si nasadil špeciálne okuliare a nútil ho, aby sa dookola otáčal. Koberček pritom nadobúdal rôzne farby.
„Ruky sú už tiež ohrozené. Chce to ďalší zábal, ale musím ťa upozorniť, aby si so svojím partnerom...no Nesexujte spolu, kým nenájdem nejakú protilátku. Mohlo by ho to zasiahnuť... Vlastne, najlepšie bude, keď obmedzíš aj bozkávanie...“ smutne poznamenal George. Cez okuliare videl rozsah kliatby.
„Ten mladý Valnesce, má teda silu. Vystreliť niečo také a udržať to pod kontrolou, to chce zručnosť. Už ti to nemôžem stláčať udržiavať v oku. Tvoj mozog by mohol explodovať. Len sa ďalej otáčaj,“ vytiahol zo stola pár kameňov a rozložil ich do pravidelných radov.
„Ako dlho sa Toma nesmiem dotýkať?“ zavrčal Josh. To ho naozaj nepotešilo. Nevedel, ako mu to vysvetlí.
„To neviem. Ešte musíme urobiť pár vyšetrení, ale neboj sa. Budem sa snažiť to, čo najskôr vyriešiť.“
Josh sledoval ako do kameňov prechádza jeho moc, čistí sa od účinkov kliatby a vracia sa späť do jeho tela. Bolo to dosť bolestivé, akoby mu kožou prechádzali drobné ihly.
„Valnesce je idiot. Myslí si, že takýmto spôsobom každého zastraší. Ten mladý si o seba, asi myslí, že je tu jediný mág, ktorý to s kúzlami naozaj vie. Prekvapil ma a musím uznať, že je dosť silný, ale vôbec netuší, ako to u nás chodí. Ak nebude rešpektovať pravidlá, skončí veľmi zle.“