2. časť série Real Slash, Umývanie starého riadu (spolužitie nie je ľahké)

Počul zvuk tečúcej vody. Do uší sa mu dostal aj krik prichádzajúci z preplnenej ulice. Krik dvoch rozčúlených mužov, ktorý zaznieval cez otvorené okno. Plač dieťaťa prichádzajúci z vedľajšieho bytu bol takisto znakom, že sa začal ďalší náročný deň.
Mladý muž nahlas zívol, rukou si prešiel po rozstrapatených vlasoch. Zobudil sa v cudzej posteli, úplne nahý a bezbranný. Dokonca vedľa seba našiel spať svojho priateľa. Josh ho bezstarostne objímal okolo pása, oči mal privreté a pôsobil veľmi spokojne.
„Daj tie ruky zo mňa preč!“ nasrdene zvolal Tom.
„Nemusíš sa kvôli tomu hnevať. Bolo nutné, aby som sa ťa dotýkal. Rany by sa inak nezahojili. Ja som tvoj priateľ, nikdy ťa nebudem k ničomu nútiť,“ vedel, že bude potrebovať čas, aby si zvykol na život s ním.
„Ja viem, ale to skrátka nie je vhodné. Nepáči sa mi to a žiadam ťa, aby si s tým prestal. Neznesiem nijaké dotyky. Nezvládnem to,“ mysľou mu prebleskli spomienky na hrozné správanie otcových priateľov. Siahali naňho a on pritom prežíval hotové muky. Napriek všetkému však musel uznať, že priateľove dotyky nepovažuje za nepríjemné, len mu to nechcel dať najavo. Niečo také považoval za hrozne nebezpečné, ale istá časť jeho osobnosti chcela ostať v posteli a ešte sa chvíľku k nemu bezstarostne túliť. Vychutnávať si bezpečie a po dlhom čase necítiť bolesť z nekonečných bitiek. Nevedel ako sa má zachovať. Nikdy predtým nikoho neľúbil a dokonca nemal ani žiadnu uspokojujúcu skúsenosť. Napokon si predsa len zvolil príjemnejšiu alternatívu. Schúlil sa do náručia svojho priateľa a opäť privrel oči. Nechcelo sa mu vstávať. Nemal chuť zaoberať sa neodbytnými myšlienkami. Nič ho nebolelo a telo mal uvoľnené, to mu úplne stačilo. Zahnal aj posledné náznaky nepríjemných pocitov.
„Mal by si ešte oddychovať. Včera si sem prišiel vo veľmi zlom stave. Nemusíš sa ponáhľať. Si doma,“ musel sa ovládať, aby v ňom opäť neprevládla túžba. Nechcel ho opäť vyviesť z miery.
„Mne môžeš dôverovať. Všetko ti vysvetlím, ale nie dnes. Musíš to prijať postupne. Zatiaľ ti poviem len to, že som prežil niečo podobné ako ty,“ oči mu náhle potemneli. Nerád spomínal na tie hrozné udalosti. Odhrnul prikrývku a ukázal mu poriadne škaredú jazvu.
„Ako je možné, že to vieš? Kto ti to urobil a prečo sa odvážili vykonať niečo také?“ šokovane si prezeral jazvu, ktorú mal Josh na bruchu. Tiahla sa až celkom dole k odhalenému penisu. Tom sa mierne začervenal a preorientoval svoj pohľad na iné partie priateľovho tela.
„Chcem, aby si mi povedal celú pravdu. Potrebujem ju poznať,“ naklonil sa bližšie k nemu. Rukou jemne putoval po dosť škaredej jazve. Josh tlmene zastonal. Jeho penis prejavil horúčkovitú aktivitu.
„Nedá sa to nejakým spôsobom odstrániť?“ zahanbene odtisol ruku.
Zvuk zvončeka pri dverách prerušil ich rozhovor. Zvonenie čoskoro nahradilo nepríjemné búchanie.
„JOSHUA, OTVOR DVERE!“ podmanivý hlas akéhosi neznámeho muža bol čoraz silnejší.
Dvere zrazu nadobudli priesvitnú farbu a rovno cez ne prešla vysoká mužská postava.
„Mohol si chvíľu počkať. Veď vidíš, že nie som oblečený,“ rozpačito odvetil Josh. Nemal veľkú radosť z tejto návštevy.
„Ako ste to urobili Veď to predsa nie je normálne!“ vydesene zamrmlal Tom.
„Prepáč, nevedel som, že tu máš spoločnosť, ktorá nič nevie o mágoch. Dúfam, že som nič nepokazil, vieš, že si vážim tvoju autoritu,“ vyzliekol si dlhý kožený kabát a bezstarostne ho zložil na stoličku. Dlhé vlasy mal upravené do jednoduchého chvosta a zviazané čiernou gumičkou. Pomaly si zložil okuliare a kľakol si na kolená. Úslužne sklonil hlavu.
„Dostali ste výzvu na súboj, preto som musel prísť. Ešte raz sa ospravedlňujem,“ snažil sa zakryť úsmev. Musel uznať, že si vybral veľmi zaujímavého mladého muža.
„Samozrejme, že si prišiel ako vždy vhod, Brille a povedal si toho viac než bolo treba. Toto je Tom, môj priateľ. Ešte nič nevie o našom spoločenstve a som naozaj šťastný, že si mu to prezradil takýmto spôsobom. Lepšie si to už urobiť nemohol,“ ledva premáhal zlosť. Vedel, že by nebolo dobré, keby sa dopustil nejakých násilností. Brille bol dobrý chlap a verný priateľ, problémom bolo, že málokedy používal mozog. Nevyznačoval sa veľmi výraznou inteligenciou, ale v oblasti mágie sa celkom dobre vyznal. Povrávalo sa, že to bol veľký mág, ale nejaká nehoda údajne narušila jeho myseľ. To však boli len legendy a nikto si nebol istý ich pravdivosťou.
„Mágovia? Vy si myslíte, že tomu naozaj uverím. Veď to sú rozprávky. Snáď mi nechcete nahovoriť, že postavy z Harryho Pottera naozaj existujú?“ posmešne odvetil Tom. Tie knihy občas čítal svojmu malému synovcovi, preto ich dôverne poznal.
„Tak na túto otázku ti naozaj neviem odpovedať. Nikdy som žiadneho z nich nestretol, ale môžem ťa uistiť, že mágia je súčasťou každej ľudskej bytosti. Dôležité je, že nie u všetkých sa prejaví ako nejaká výnimočná schopnosť. Je to určitý druh vrodeného talentu. Ja som jedným z nich, mal by si mi veriť a tvoj otec tiež,“ nebolo preňho ľahké o tom hovoriť. Už raz sa dožil veľkého sklamania, priatelia ho opustili, kvôli tejto zvláštnosti. Musel im zastrieť spomienky, aby ho nepovažovali za blázna.
„To nemôže byť pravda. Neverím tomu, snáď odo mňa nechceš, aby som...“ zmĺkol, keď zacítil ako ho niečo zdvihlo z postele. Neznáma sila ho nežne prevrátila a pomocou akejsi zvláštnej látky zahalila jeho intímne partie.
„Jednoduché levitačné kúzlo ťa snáď presvedčí,“ pohľadom ho presúval po celej miestnosti. V očiach sa mu odzrkadľoval zvláštny lesk, akoby v nich tancovali akési živé kúsky nejakej farebnej reklamy.
„To vôbec nie je vtipné. Radšej ma dajte dolu!“ Tom zdesene hľadel na oboch mužov. Brille sa zdvihol zo zeme a rozpačito sa uškrnul.
Tom pomaly klesol späť na posteľ, rovno do mágovho náručia.
„To mi budeš musieť vysvetliť. Neviem ako si to urobil, ale určite je to len nejaký lacný trik. Ty si zo mňa robíš žarty? Ja sa nenechám tak ľahko nachytať!“ naďalej tomu odmietal uveriť.
„Je to pravda, myslím, že nepotrebuješ viac dôkazov, ale ak ti to pomôže, nech ti niečo ukáže Brille,“ navrhol chladne.
Starší muž rozpačito rozprestrel ruky. Zvolil si oveľa pôsobivejšie zaklínadlo. Celé telo pokryla zvláštna zelená farba, na rukách začali vyrastať kvety, z ktorých vyliezali priezračné motýle.
Niečo sa deje. On predsa takéto veci neovláda. Okrem toho nemá na zápästí tie isté hodinky, ktoré som mu dal. Josh urýchlene vytvoril akúsi ochrannú stenu, ktorá ich oddelila od toho muža. Jeho telo sa skrúcalo, trhalo sa a vytváralo akési hrozivé obrazy. Rozpolilo sa na dve rovnaké časti. Vyšľahli z nich plamene, ktoré vytvorili dve identické bytosti podobné ľuďom, ale zároveň pripomínajúce akési neľudské príšery.
„Čo sa deje?“ šokovane hlesol Tom.
„Ostaň pri mne a nič sa ti nestane. Tvoj otec nám poslal pôsobivý pozdrav,“ pevnejšie uchopil svojho priateľa. Vstal z postele a ťahal ho smerom k obývačke. Tom sa ledva hýbal. V plameňoch, ktoré šľahali z tých postáv videl otcovu tvár, jeho pery šepkali skryté vyhrážky.
„Konečne odhaľ svoju pravú tvár. Brille bol pre mňa dôležitý a pokiaľ si ho zabil, nebudem mať s tebou zľutovanie. Mal by si radšej zmiznúť z tohto domu. Ja nie som žiadne začiatočník. Týmto ma vôbec neohúriš,“ ako protiútok si zvolil pomerne účinnú magickú vlnu, ktorá poriadne silno zasiahla obe postavy. Zmietali sa v akomsi bludnom kruhu. Nemohli sa dostať z pasce, ktorú okolo nich uzatváral mladý mág.
„Pusti môjho syna. Nesmieš si ho tu nechávať. On patrí mne,“ známy hlas zaznieval z dvoch otvorených úst.
„Nebudem ťa poslúchať. Ja sa ťa nebojím a Tom rozhodne nepatrí nikomu a už vôbec nie tebe,“ veľavýznamne hľadel na rozpadajúce sa kúzlo. Príliš ľahké víťazstvo mu pripadalo veľmi podozrivé.
„Tá výzva stále platí, na poli smrti sa uvidí, kto je silnejší,“ desivé hlasy sa navzájom dopĺňali, postavy napokon stratili svoju silu a zviezli sa na zem. Spojili sa do jedného ľudského tela.
„Odpustite, ja som to nechcel. To on ma ovládol,“ starší muž vydesene kontroloval stav svojho tela.
„Bude lepšie, keď odídeš a to okamžite,“ nevrlo odvetil Josh. Bol rád, že sa mu nič nestalo, ale nestál o ďalšie nepríjemné prekvapenia. Brille zahanbene sklopil zrak, opäť prešiel cez dvere, ktoré po chvíli nadobudli svoju zvyčajnú pevnosť.
„Idem sa osprchovať. Už radšej nechcem nič vedieť o tvojich aktivitách,“ pokojne odvetil Tom. Zamieril rovno do priateľovej kúpeľne. Potreboval na seba naliať studenú vodu, aby sa uistil, že naozaj nesníva.
„V poriadku, chápem ťa. Zatiaľ sa postarám o riad, ktorý ostal včera v kuchyni,“ mrzelo ho, že sa s ním nemôže ísť sprchovať. Pritom by mu vôbec neprekážalo, že to stihol urobiť už skoro ráno. Uvítal by trochu uvoľnenia po takom náročnom súboji.
Hodil na seba džínsy a košeľu a túžobne hľadel na dvere kúpeľne. Počas rána sa musel o seba postarať. Bol taký vzrušený prítomnosťou tela svojej lásky. Už dávno mal Toma radšej než ostatných, ale nechcel mu to prezradiť. Bál sa, že aj on ho odsúdi a začne ho nenávidieť. Práve preto si tak dlho udržiaval odstup. To však pominulo vo chvíli, keď si uvedomil, že jeho priateľ nemá žiadnu vážnu známosť a o dievčatá vôbec nejaví záujem. Myslel na toho rozkošného mladého muža, ktorého mal možnosť ošetrovať. Vyvolával v ňom tie najpríjemnejšie predstavy. Pomocou jednoduchých kúzel umyl špinavý riad. Predstavoval si aké by bolo krásne, keby mohol ísť k nemu, bozkávať ho a neprestajne ho ubezpečovať, že je tou jedinou bytosťou, ktorú chce mať po svojom boku. Napriek tomu, že neovláda mágiu a nemá s tým svetom takmer nič spoločné.
Z hrdla sa mu vydral tlmený povzdych. Bál sa však odmietnutia, preto radšej pustil studenú vodu a strčil hlavu pod kohútik. Takisto sa potreboval trochu schladiť, ale obával sa, že to nepomôže. Vibrovanie mobilu vo vrecku v ňom vyvolalo ďalšiu negatívnu reakciu. To číslo poznal len Tom. Nikomu inému ho nedával. Nemal rád tieto výdobytky modernej technológie, kúpil si ho len preto, aby sa s ním mohol skontaktovať v prípade potreby.
„Kto ste a odkiaľ máte toto číslo?“ zavrčal do telefónu.
„Viem, že tam máš jedného z nich a chcem, aby odišiel. Ty si môj milenec, ak neodíde budem vás musieť oboch zabiť.“