Po dlhom čase úplný záver poviedky RO.
O tri roky neskôr...
„Nick, poď už by
sme mali ísť...“
„Nie, Erik ešte ma
nechaj. Chcem to dopozerať...“
Tvrdohlavo
čakal, až kým neskončili aj posledné titulky toho filmu a jeho kamarát ho
nevedel dostať od obrazovky.
Už nikdy viac
nepoužíval svoju prezývku, nechcel mať nič spoločné s tými vecami, po
dlhšom pobyte v nemocnici sa konečne od všetkého oslobodil.
Vrátili sa späť
domov, spolu s Erikom žil v malom prenajatom byte, jeho kamarát
pracoval ako poslíček v pizzerii a on konečne dokončil školu, dostal
prácu v tlačiarni a páčilo sa mu tam.
Nevedel, čo
presne robia ostatní chlapci, zatiaľ ich nechcel vidieť, bolo to niečo, čo by
nemusel zvládnuť, dúfal len, že sú v poriadku.
Po ich návrate
domov si každý šiel svojou cestou, dúfal, že tí ktorí spolu chceli ostať, spolu
aj ostali.
Kvôli tomu, aby
sa dokázal kompletne vyliečiť musel celý ten svet zanechať za sebou. Athos
našťastie neprotestoval pochopil to, dokonca aj Will uznal, že tak to bude
preňho najlepšie. Dopočul sa o tom, že Real
obsession je opäť otvorené, kolovali nejaké reči o tom, že všetko sa
napokon vrátilo do starých koľají, ale to ho už vôbec netrápilo.
Pripadalo mu to
ako úplne iný svet, ako úplne iný život, a on bol opäť len Nickom Nelsonom.
Obyčajným
chlapcom, žijúcim tak, ako si sám vybral.
