Samuel pocítil, akoby celú jeho nevinnosť nemilosrdne prebodol silný záchvev nenávisti. Tak hlboká zlosť a bolesť sa nachádzala na mieste, ktoré ani poriadne nevidel. V nemennom svete, v nemennom čase a na mieste, nikdy nekončiacich výkrikov.
Príď ku mne.
Nejaký hlas mu to našepkával, ale on ďalej pokračoval vo svojej činnosti. Mučenie by malo byť zábavné teda, aspoň pre démona, ale jeho anjelska časť pritom začínala neskutočne trpieť.
Mrzí ma to, ale nemôžem ťa brať vôbec do úvahy. Nenechám sa opäť niekým oklamať. Nech si ktokoľvek, daj mi pokoj. Odíď!
Myšlienkovo zatlačil na ten lákavý hlas. Už mal dosť takýchto vecí. V pekle nemohol nikomu dôverovať. Nikto mu tam nechcel pomôcť. Väčšina z tých bytostí sa ho len snažila využiť.
Samuel pocítil, ako jeho úsilie ešte viac zosilnilo ten vábivý hlas. Na tele cítili bolestné impulzy. Niečo ho takmer neskutočne láskavo hladilo.
Viem, že sa hneváš. Plačeš nad premárnenou šancou, ale to ešte ani zďaleka nie je všetko. Odviedol ti tvoju jedinú istotu. Tieň prepojených démonov. Ostal si sám.
Tie myšlienky ho zaboleli. Niekde hlboko v ňom sa pretrhla číra bezmocnosť. Pritlačil natoľko, že hlas duše, ktorú týral, prenikol celým peklom. Démoni mu zato posielali pochvalné pohľady. On sa len odvracal a túžil zmiznúť. Vypariť sa. Prestať existovať v akejkoľvek inej forme, ale také privilégium mu nebolo udelené.
To nie je tvoja starosť. Prečo sa o mňa vôbec zaujímaš? Nie som nič. Nie som už nikto.
Ten poranený kúsok duše, ktorý mu ostal neskutočne drásal jeho podstatu. Anjel v ňom nariekal a nevedel, ako si s tým má poradiť. Nikto mu nepovedal, čo by mal robiť. Spoliehali sa, že na to nejakým spôsobom príde sám. Že zostúpi so svojej bezmocnosti a prestane sa skrývať za tých, ktorí mu nepomôžu.
Pôjdem za nimi. Nájdem ich.
Nezaujímam sa o teba môj drahý. Ešte nie. Nebudem ti klamať. Si nový. Si ako nepopísaný kúsok papiera a nemáš mi, čo dať. Nič také, čo by som si ani sám nemohol vziať. Som len sám, ako ty. Už dlhé veky som s nikým nehovoril...
Samuel pokrútil hlavou. Tentoraz omnoho intenzívnejšie a pokúšal sa prekonať túžobné očakávanie. Záujem inej bytosti sa mu páčil. Bolo jeho slabosťou, že tak veľmi túžil, aby ho mal niekto rád. Nechcel ľúbiť. Chcel, aby niekto ľúbil a zbožňoval jeho. Takto sa nanovo pretransformovala jeho predchádzajúca túžba po láske.
Potrebuješ sa odtiaľ len dostať. Chceš, aby som to snáď zariadil? Tak to ťa musím sklamať. Nemám takú moc.
To stvorenie sa zasmialo. Mimoriadne nebezpečným spôsobom.
Nechcem odísť, drahý. Chcem sa len rozprávať. Nič viac. Chcem, aby si ma spoznal. Aby ma niekto počul. Viem, že teraz ti to pripadá čudné, ale keď tu budeš dlhšie, pochopíš, čo presne mám na mysli.
Samuel pocítil ďalšie bodnutie túžby. Démoni sa naňho opäť nervózne natlačili, mysliac si, že mu to spôsobujú oni.
Obrnil sa tvrdosťou a pokúšal sa odvrátiť vnútorný zrak od tej bytosti, ale bolo to, ako pokúsiť sa odvaliť príšerne ťažkú skalu.
Telo mu zmáhala cudzia túžba. Cudzie predstavy, ktoré ho takmer pohltili. Cítil dychtivé pery na tých svojich. Také, ktoré by ho určite nezradili. To sa mu tá bytosť pokúšala našepkať.
Nie som tvoj drahý. Nezáleží mi na tom. Len už sakra sklapni a staraj sa o seba.
Prekvapilo ho, keď hlas okamžite zmĺkol a všetky sladké pocity sa z jeho mysle vytratili. Teraz bol už naozaj sám a túžil ho zavolať späť, ale jeho zranenia mu to nedovolili. Nemohol sa na nikoho spoliehať. Len na tých svojich, ktorí už neboli v pekle.
Nikoho iného nemienil počúvať. Nech by ho to akokoľvek lákalo. Pochopil, že slová sú silné a tí, ktorí ich vedia používať sú ešte silnejší. Prefíkanejší ako on. Jeho naivita im len hrá do karát. Chcel si robiť svoju prácu a na nič iné nemyslieť naozaj to chcel, ale o pár hodín sa jeho zmučené srdce opäť obrátilo k tomu hlasu.
Drahý. Bolo to také sladké, že ho niekto tak nazval, akoby na ňom niekomu záležalo, ale peklo vôbec nebolo o tom. Bolo o túžbach, ale nie o naplnení. Bolo o zúfalstve, ktoré nikdy nemalo skončiť. Bolo o chybách, za ktoré sa večne platí a Samuel na tie svoje nemohol zabudnúť.
„Azazel, Belphegor, prosím, vráťte sa po mňa...“ žiadal ich nahlas, akoby naozaj boli vedľa neho. Jediný priatelia, jediná istota, ktorá mu ešte ostávala.
Neprišli. Neukázali sa mu, aj keď vedel, že oni ho museli počuť. Nemohli ho vyviesť z pekla, proti vôli anjela, ale prísť za ním a odpovedať mu by bolo úplne v poriadku. Napriek tomu neprišli, aj keď ich tak naliehavo volal. Smutne sklopil zrak a pokračoval vo svojej práci v nikdy nekončiacom čase.
***
Belphegor nespokojne hompáľal nohami. Páčilo sa mu, keď si ho Azazel vyložil na chrbát a mohol sa oňho opierať. Bolo to dosť problematické, lebo mu tým stláčal jedno krídlo, ale inak sa dosť pohodlne opieral o tie krehké záležitosti.
„Bude z toho vzbura. Cítim to v kostiach, ktoré nemám,“ zamyslene poťahoval Azazela za vlasy.
„Pozri sa naňho. Tentoraz to Lucifer trochu prešvihol. Ten chlapec má dušu, ako...“ nervózne ukazoval prstom na osobu, ktorá s ktorou už mali v nebi svoje plány vyššieho charakteru.
Ten mladík, ktorý si tam dole na Zemi, veselo robil úlohy, nemal ani poňatia, aký rozruch dokážu nebeský urobiť, kvôli vyvolenej duši. Samuel bol pre nich síce dôležití, tak ako ostatné duše a dvojčatá tiež mohli mať isté poslanie, ale ukázalo sa, že ich strata pre nich nebola až taká ťažká.
Toto však bolo niečo iné. To dieťa bolo rozhodne na vyššej hladine dobra a mohlo by toho pre svet veľa urobiť. Síce nie, dnes ale určite neskôr. Dnes to bol len obyčajný študent, ktorého budúcnosť bola ešte stále neistá. A vzhľadom na Luciferov záujem o získanie tejto duše, bolo možné, že sa nič z toho ani len nestane.
Seth bol zatiaľ po všetkých stránkach, veľmi dobre použiteľný, veľmi schopný inklinovať k dobru. Bol takým nesmelým dieťaťom, pomerne roztúženého sveta.
„Bude a ešte aká, ale ty seď poriadne, aby si nespadol...“ varoval ho, keď zosadli ešte o kúsok nižšie.
Belphegorovi pripadalo nekonečne príťažlivé dráždiť práve takúto dušu. Stiahnuť ju až na dno a ukázať mu, čo znamená pravé peklo.
„O mňa sa ty len neboj. Mne sa nič nestane, ale oni sa dokážu poriadne nahnevať a čo potom. Vieš, predsa, že do niektorých vecí by sa nemal miešať ani ten náš,“ zámerne nevyslovoval jeho meno a pokúšal sa hovoriť, čo najtichšie.
„My dvaja na to nemám žiadny dosah a pokiaľ...au...“ Azazel sa prudko otočil, keď za sebou zaregistroval pohyb. Anjelska energia mu oškrela už aj tak boľavé krídla a Belphegor dostal priamy zásah do tváre.
Ták! Konečně jsem si našla čas a dohnala ty kapitoly, které mi scházely. Miluji tuhle povídku. Miluji Belphegora a Azazela. No a Ryana. Ostatní jdou tak nějak kolem mě. Sammyho moc nemusím, nevím od začátku se nějak změnil a prostě ho už nemám ráda. Mattyho jsem ráda nikdy neměla a Lucifer... No ten je komplikovaný :-D. Je skvělé, že se k této povídce vracíš! Doufám, že brzo bude nový díl, přeci jen koukám a tenhle byl už tak dááávno...
OdpovedaťOdstrániťKrásné to bylo. Jsem zvědavá, co se teď stalo. Je Bel v pořádku? Bude h/c? No, to by se mi samozřejmě líbilo :-D.