Pridávam rovno celú kapitolu, aj keď je kratšia ako zvyčajne, ale beriem to ako taký úvod k ďalšiemu písaniu tejto poviedky.
varovanie: 18+, sex
„Nechajte nás na pokoji. Chceme sa vrátiť k Luciferovi,“ zanariekal Ryan. Vyplašene sa pokúšal dostať späť k bratovi.
„Budete ma poslúchať. Zvyknete si na to, čo vás čaká a čím skôr sa to stane, tým lepšie pre vás. Ty nemáš právo sa na niečo sťažovať. Teraz si môj a Lucifer pre teba neexistuje. Zbavil sa ťa ako mnohých iných pred tebou. To nie je pre nás žiadna novinka. Nikdy sa dlhšie neuspokojí s jednou dušou, aj keď musím uznať, že vy dvaja ste naozaj rozkošný...“ naklonil sa k Mattovi a takmer bolestivo sa prisal na jeho pery. Tvrdosť toho bozku spôsobila, že sa celý rozochvel. Mal pocit, akoby doňho vrážala až príliš krutá sila. Na takú jemnú bytosť mal v sebe energiu, ktorá by prebudila snáď aj mŕtveho. Bol samotnou rozkošou, samotnou podstatou všetkého zakázaného.
Ryan bolestne zastonal, keď sa jemná ruka začala pohrávať s jeho napätým údom. Žiadny iný dotyk v ňom nevyvolal toľko túžby, ale napriek tomu chcel Matta. Chcel, aby sa ho takto dotýkal len on. Zmietal sa medzi týmito dvoma túžbami, ale napokon povolil a pustil Tieňa hlbšie do svojich úst. Ich jazyky sa dráždivo preplietli a Ryan cítil, akoby sa nadýchol čistej moci, aj keď už dávno nebol schopný dýchania, v pravom zmysle toho slova. Tieň znalecky plienil jeho ústa a prestal, až keď si všimol ako na nich Matt nahnevane hľadí.
„Neboj sa. Aj na teba sa dostane,“ poutieral si pery, mierne opuchnuté od dráždivého bozkávania a pritiahol Ryana bližšie k nim. Rozdelil sa na dve vysoké a štíhle postavy, ktoré ich rozhodne prevyšovali. Obaja znepokojene hľadeli na to, ako si každá z jeho častí privlastnila jedného z nich.
„Čo bude so Samuelom?“ zadychčane sa spýtal Ryan. Telom sa mu šírila napätá sladkosť. Nová podoba Tieňa si ho celého privlastňovala.
„To isté, čo s ostatnými drahé dieťa. Buď sa stane váženým démonom, alebo bude zničený, tak ako tisíce iných, ktorý stratili nárok na nebeskú bránu. Isté je len jedno, že bude roniť slzy, kvôli anjelovi, ktorý ho využil...“
„Zachránime ho. Pomôžeme mu...“ zúfalo nariekal Ryan.
Prvá podoba tieňa ho tak bolestivo uhryzla do bradavky, že musel vykríknuť. Po tele by mu stiekla, krv, keby ešte nejakú mal.
„V pekle rozhoduje on. Vy tam neznamenáte nič...“
Tvrdo ho odtiahol ešte ďalej od brata a donútil ho omotať si nohy, okolo jeho zväčšenej podoby. Cítil jeho teplo, jeho silu, ale nemohol z nich čerpať.
„A vy? Mohli by ste mu pomôcť?“
„Ja nepomáham. To nie je moja úloha,“ dodal posmešne.
„Prosím, urobíme čokoľvek.“
Vrhol ďalší zúfalý pohľad na svoje dvojča.
Matt cítil sa do jeho tela zahryzli mučivé záblesky bolesti. Mapovali jeho citlivé miesta a donútili ho úplne sa napnúť.
Mal pocit, že ho to snáď roztrhá na kusy. Chránil Ryana pred tou bolesťou, ale obával sa, že to už dlho nevydrží.
Druhá podoba sa naklonila k nemu a agresívne mu zovrela krk ostrými pazúrmi. Tieň zrejme využíval jednu so svojich mimoriadne nepríjemných podôb. Krehký chlapec sa kamsi vytratil a vystriedala ho krvilačná šelma. Zhrozene vykríkol, keď sa temné hroty pazúrov začali zabodávať do jeho podstaty. Vyrval z nej to puto, čo ich spájalo a odtrhol ho zo živej pulzujúcej energie. Matt cítil, akoby niečo vychádzalo z jeho duše. Niečo živé a bolestivé a počul nárek svojho brata. A to bol ten impulz, ktorý stačil na to, aby sa vzoprel. Želal si dať prečo to puto, ale nikdy nie takýmto násilným spôsobom. Horúce spojenie sa vrátilo späť na svoje miesto a usadilo sa ešte hlbšie. Matt bol odhodený niekam dozadu. Až takmer za hranicu svojich možností. Obojok ho opäť bolestivo zovrel a on si želal, aby sa mohol opäť vrátiť na zem ako človek. Aby sa nič z toho nestalo, aby mohol žiť a predávať svoje knihy v kníhkupectve.
***
„Neplač, maličký,“ Azazel opatrne utešoval svojho obľúbeného démona. Belphegor mrzuto vysedával v jeho náručí a jeho nádherné oči sa plnili slzami, ktoré sa menili na horúce potoky jedovatej sily.
Hladkal ho po vlasoch a dúfal, že sa čoskoro dokáže upokojiť. Nechcel, aby si niekto všimol, že opäť takto vybuchol.
„Chcem, späť dvojčatá!“ nariekal Belphegor. Kvôli jeho nepríjemnej nálade sa museli vznášať medzi oblakmi, aby svojou silou nevyvolal na Zemi žiadne nepríjemnosti. Držali sa ďalej od nebeskej brány a Azazel sa celý čas znepokojene obzeral.
„To nebude také ľahké. Tieň ich už nepustí a Lucifer nám s tým nepomôže. Vieš, predsa aký je, keď si Tieň niečo zaželá. A oni sú len...“ pokúšal sa ho presvedčiť Belphegor. Bolo šialenstvom niečo také žiadať od jeho brata. Lucifer bol v týchto veciach. dosť nekompromisný a momentálne nemal náladu vytrhávať niekoho z pazúrov Tieňa. Bol rád, že oni dvaja sa tým už nemusia zaoberať. Tieň sa opäť stiahol do svojho domova a nechal ich vydýchnuť si.
„Tak to nemalo byť. Čo povieme Samuelovi, keď sa na nich bude pýtať? Ako mu povieme, že...“
„Tým sa netráp. Po skončení svojho trestu bude iný. Možno si na nich ani nespomenie...“ nerád Belphegorovi pripomínal, čo všetko dokáže urobiť takýto trest a niekoľkoročné mučenie duší muselo nenávratne ovplyvniť Samuelovo zmýšľanie.
Belphegor si už možno nespomínal akí sú tí ľudskí démoni, ale Azazel to vedel celkom presne.
Tá pekelná služba bola ako jed, ktorí zbúral akúkoľvek hladinu ľudskosti. Lucifer vedel veľmi dobre, čo robí, keď nariadil takýto trest...
„Bude ako tí ostatní?“
„Obávam sa, že áno. Samuel sa zamiloval do anjela, ktorí má rád dohody, hrá sa s ľuďmi a so všetkého najviac ho bavia stále nové hry. Samuel preňho prestane byť zaujímaví, rovnako aj dvojčatá. Postupom času na nich úplne zabudne a začne sa pohrávať s inými ľudskými bytosťami. Vieš predsa, ako veľmi ho baví vyhrávať a dokazovať si, že dokáže zmanipulovať akúkoľvek dušu. Možno si už počul o tom, že má nový cieľ...“ Azazel si nebol istý, či o tom môže hovoriť, ale vedel, že Lucifer začal komunikovať s ďalšou osobou.
„Aká hra to bude tentoraz?“ Belphegor vedel, že mohli dopadnú ešte oveľa horšie. Mohli trpieť v plameňoch pekelných ako tie ostatné dôverčivé bytosti. Práve v tej oblasti, ktorá bola určená takýmto bytostiam.
„To netuším. Opäť s niekým komunikuje. Tentoraz ide len o novú dušu do zbierky. Ide o dohodu...“ chladne upresnil Azazel. Aj on si už zvykol na nových, ktorým Lucifer venoval pozornosť, ale vedel, že to nebude trvať večne. Prišla nová výzva a to Lucifera podnietilo k tomu, aby ich trestal. Nebola to len nespokojnosť s ich démonským vývojom. Ten mohol trvať aj večne, ale Luciferova podráždenosť jasne naznačovala, že má nový cieľ.
Azazel si tým bol už teraz istý. Nič viac než ďalší premárnený život. Ďalšie stránky príbehu, ktorý v žiadnom prípade nemôže mať dobrý koniec.
Belphegor si utrel slzy, zaujatý novou hrou.
„Môžeme tú osobu vidieť? Rád by som vedel, s kým sa zahráva. Vieš, veľmi dobre, že celé peklo, vždy stávkuje, ako to napokon skončí. Minule som prehral dosť veľkú čiastku. Veril som, že Samuel dostane to, čo ja a bude s ním. A tí dvaja, aj v to som veril, ale nevyšlo to. Vzdal sa ich. Tentoraz chcem vedieť, všetko o tom človeku, kým si o niečo stavím,“ nadšene odvetil Belphegor.
„Tak, dobre, ale musíme tú osobu pozorovať veľmi nenápadne.“
***
Samuel cítil, ako mu po tele steká rýchlo sa míňajúca energia. Peklo čiastočne odčerpávalo posledné svetlé stránky jeho osobnosti. Práca sa mu nedarila. Mučenie si už nedokázal až na toľko vychutnať. Rozmýšľal o tom, akoby sa mohol ukryť. Niečo nebolo v poriadku. On to cítil. Celá jeho duša prepadnutá peklu si uvedomovala, že čas jeho krátkej slávy sa skončil. A jeho maličkosť by mala buď pevne zapadnúť do systému, alebo zabudnúť na akúkoľvek formu existencie.
Zozadu sa naňho tlačili démoni najnižšieho rádu. Rozmarne sa okolo neho obtierali. Prišiel o ochranu, prišiel o všetko a neželal si nič iné, len môcť sa pomstiť. A bola tu bytosť, so samej hĺbky bezodnej jamy, ktorá jeho volanie vypočula.
