Uvedomujem si, že aj k tejto poviedke som už nesmierne dlho nepridala žiadnu kapitolu. Tak trochu som aj stratila spojenie s tým, čo sa v nej odohrávalo a všimla som si, že som urobila aj jednu chybu v deji, čiže jedna postava sa vracia, ale dve opúšťajú poviedku...
Takisto pripomínam, že som chcela, aby sa v tejto poviedke prejavili tzv. Vyrezávači očí, keďže ich táto poviedka má v názve.
Takisto pripomeniem, že naposledy spolu Tom a Josh skončili v posteli, dopriala som ich trochu relaxu...A Alaina pomohla Joshovi, aby sa aspoň na chvíľu zbavil svojho strachu a nepríjemných pocitov...
V tejto kapitole sa dozviete, čo sa stalo na druhý deň...
Na druhý deň...
Josh potichu vošiel do kuchyne. Opatrne otvoril dvere a okamžite zamieril k sporáku. Mal dobrú náladu a chcel pre svojho partnera urobiť sladké prekvapenie.
Potešilo ho, že Tom sa ešte neprebudil, chcel mu to všetko doniesť do postele. Rozmaznávať ho, aby vedel, že mu na ňom stále veľmi záleží.
Minulá noc bola úžasná. Tomove reakcie na jeho láskanie, spôsob, akým sa mu počas milovania díval do očí, to všetko v ňom prebúdzalo nadšenie. Pevné zovretie jeho tela a to, ako veľmi po ňom túžil...
Všetko bolo v poriadku, nádherné a celkom prirodzené.
Josh spokojne vyberal všetko potrebné. Chcel to urýchliť pomocou mágie, aby nemusel stráviť v kuchyni veľa času. Tešil sa na svojho pokojne spiaceho partnera. Na to ako mu dopraje aj iné sladké potešenia...
Mal pocit, akoby sa vôbec nič nezmenilo. V posteli ho čakal stále rovnako nevinný a naivný Tom.
Ten, ktorý mu dôveroval a nechal sa pohltiť vzájomným objatím.
Počas prípravy palaciniek si ho predstavoval nahého. Celého pohlteného rozkošou...
Dúfal, že dokáže akceptovať každú časť jeho tela, vrátane tej, ktorá mu spôsobovala tie najväčšie starosti. Miesta, kde sa nachádzalo vnútorné oko sa nedotýkal. To ešte nemohol urobiť, ale napriek tomu sa snažil, aby to pre nich oboch bol nádherný zážitok.
Celú noc sa mu venoval a spoločne si užívali, až kým neboli obaja poriadne unavení.
Rozhodli sa, že dajú svojmu vzťahu druhú šancu a pokúsia sa prekonať problémy minulosti.
Cítil, že jeho partner potrebuje starostlivosť, to jediné mu mohol zatiaľ ponúknuť.
Starostlivosť oňho a o rodinu by ho mohla zbaviť pocitu menejcennosti a ponúknuť mu novú šancu.
Takisto sa tešil aj na svojich priateľov. Vedel, že ho majú radi, stáli pri ňom, aj keď už nebol schopný samostatne myslieť.
To všetko bolo dôležité, nový začiatok a nové zážitky mohli snáď nahradiť nepríjemné spomienky.
Počas hľadania tej najlepšej čokolády, myslel smútok v Tomových očiach, na to všetko, čo musel počas tých rokov akceptovať. Svet mágie bol krutý a byť vodcom celej skupiny nebolo pre začínajúceho veštca zrejme vôbec ľahké. Bol sám a túžil len po svojom partnerovi, zrejme hľadal útechu, aj keď to robil nie práve najvhodnejším spôsobom.
Josh vedel aké to je, ostať sám so svojimi schopnosťami. Snažiť sa nedať najavo, žiadnu slabosť a bojovať až do poslednej chvíle.
Tom bol príliš mladý a bol už na konci so silami, nepatril k osobnostiam, ktoré dokážu dlho zvládať silný nápor stresu.
Tá noc mu vrátila Toma. Jeho pravé ja. Nie toho, ktorý mu ublížil.
Prišiel k nemu Tom, ktorého túžil chrániť.
Josh takisto cítil akoby nastalo jeho druhé prebudenie.
Prekonať strach sa dá zrejme len, ak sa mu postavíš. To mu kedysi niekto povedal a on sa to pokúšal uskutočniť.
Starostlivo naaranžoval palacinky na tanier a polial ich čokoládou. Práve chcel vybrať aj niečo vhodné na pitie. Rukou siahal do chladničky, ale vyrušil ho krik prichádzajúci zvonka.
Umyl si ruky a opatrne vyšiel z kuchyne. Zvuky boli čoraz intenzívnejšie, niekto naozaj plakal a on pomaly šiel za tým zvukom.
Pri vchodových dverách zbadal Alainu. Bola príšerne bledá a rukou pevne zvierala kľučku.
„Prepáč, ja neviem...nič som nevidela, ale práve to prišlo,“ rukami si zhrozene zakrývala tvár. Celá sa triasla a pohľad upierala na dve telá ležiace pri dverách. Boli zakryté modrými magickými zábranami, zabraňujúcimi rozkladu. Na vrchu modrej tekutiny, ktorá obklopovala telá sa skvel starodávny znak predstavujúci symbol oka osudu. Toto kúzlo najčastejšie používali Vyrezávači očí. A takýmto spôsobom zvyčajne doručovali svoje obete do domov ich rodiny.
Vždy im telá vrátili, aby ich mohli pochovať. Robili to vždy, keď zabili nejakého veštca...
„Kto je vo vnútri?“ opýtal sa chladne. Mal pocit, akoby v ňom všetko náhle zamrzlo. Myseľ začínala niečo tušiť, ale nechcel si to pripustiť.
„Neviem,“ zopakovala otrasene. Takáto zásielka vždy zapôsobila na všetkých veštcov. Bola jasným znamením a neodvratnou predzvesťou smrti.
„Si veštkyňa,“ pripomenul jej podráždene.
„Hovorila som ti, že nás niečo blokuje,“ dodala vystrašene.
„Tak to musíme otvoriť,“ potichu odvetil Josh. Opatrne sa sklonil nad zábranami, rukou urobil pomerne komplikované gesto a sledoval ako modrá tekutina padá na dlážku.
Keď ich konečne uvidel, tiež sa takmer prestal ovládať.
Na zemi ležali spôsobne uložené telá dvoch detí. Držali sa za ruku a upierali naňho prázdne pohľady.
Mladší z nich mal charakteristické poranenie na mieste, kde sa predtým nachádzalo veštecké oko.
Tričko mal roztrhnuté a jeho telom prechádzala obrovská spálenina. Nezvládol to tak, ako väčšina detí, ktoré sa dostali do takéhoto nerovného zápasu.
Starší bol takmer nedotknutý, až na hlbokú ranu na čele spôsobenú zrejme tou istou zbraňou.
Bol oblečení, čistí a dokonale mŕtvi.
Josh sa nad nimi chvíľu meravo skláňal. Srdce mu príšerne tĺklo, vyschlo mu v ústach a nevedel kam sa má dívať. Už zabil, nebolo to prvý raz, čo naňho hľadeli telá s nemou výčitkou vpísanou v tvári.
Tentoraz to bolo iné.
„Nie, to nemôžu byť oni...“
„Josh, prepáč, ale ja som to naozaj nevidela. Oni...Neviem, čo tu robia, boli predsa vo svojej izbe... Brigitt ich mala na starosti...“ zadúšala sa od potláčaných sĺz. Oko v nej začalo pulzovať a odhalilo pravdu, horšiu než čokoľvek , čo predtým videla.
Josh utrápene klesol na zem k telám, skontroloval im pulz, triasol nimi. Vedel, že je to zbytočné, ale nedokázal potlačiť to silné nutkanie.
Boli to jeho deti. Nevinná krv. Alex a Damon.
Nedokázal na nich prestať civieť. Niečo ho silno bodlo, takmer akoby mu to vyrazilo dych.
„Nie!“ bolesť, doňho vrazila plnou silou. „Povedz mi, čo sa stalo! Prečo ich sem posielali, keď mali byť tu? Kde bola Brigitt!“ kričal Josh.
Nehneval sa na Alainu vedel, že to nie je jej vina, ale nedokázal potlačiť bolesť. Ona to už vedela, a zjavne jej to nešlo ľahko.
„Oni...Ona... Nie je tu, lebo ich...ona ich... vydala deti Vyrezávačom očí... To jediné som práve videla... Skoro ráno ich odviedla preč... potom...“ Alaina nevládala súvisle rozprávať. Od zlosti sa takmer dusila. Ako im mohla uniknúť? Prečo ju nechytili skôr? Prečo toľko rokov čakala?
Bola vždy s nimi. Bojovala proti Davidovi. Starala sa o deti... Nikto ju nepodozrieval.
Vízia, ktorá práve prebudila jej oko bola viac než jasná.
Vedela, že to nie je klamstvo, oko nikdy nešírilo žiadne nepravdivé informácie a obrazy, ktoré sa k nej vracali boli staré len niekoľko hodín. Prichádzali oneskorene vďaka tomu zlému blokovaniu.
„Povedala im, že ich vezme do parku. Nechceli, ale ona ich presvedčila... Povedala, že sa budú môcť pohrať s ostatnými deťmi. Nebezpečenstvo vraj pominulo...“ hlas jej zúfalo preskakoval. Musela to zo seba dostať.
„Kto ich zabil?“ Josh opatrne telá zahalil svojím vlastným kúzlom. Nedokázal si Brigitt predstaviť ako vrahyňu. Vždy spolu dobre vychádzali, bola preňho dôležitá, bojovali spolu. To všetko bolo náhle preč.
„Nemôžem o tom hovoriť, nechcem to vidieť!“ rozrušene dodala Alaina.
„Prosím, urob to...“ nerád ju nútil k niečomu takému, ale potreboval poznať meno osoby, ktorú chladnokrvne zabije. Aj keby nato mal použiť mágiu, ktorá nie je vhodná pre smrteľníkov, aj keby mal pritom umrieť, chcel tú osobu za každú cenu nájsť a zničiť všetko, čo s ňou súvisí.
„Dobre, pokúsim sa...“ hlesla Alaina.
Na chvíľu privrela oči a zatlačila sa späť do vízií. Počas sledovania toho hrozného činu nezabránila kriku si takmer začala trhať vlasy.
„Počkaj, dosť!“ Josh ju okamžite zachytil a donútil ju prestať. Nechcel, aby sa aj jej niečo stalo.
Jej telo sa začalo nekontrolovateľne chvieť. Bezvládne mu visela v náručí.
