utorok 2. marca 2010

11. kapitola Privítaj temnotu





Varovanie: 15+
Upozornenie: V tejto kapitole sa bude tiež nepriamo spomínať tzv. brána U Serafína (prípadne Brána serafínov) (neexistuje ani sa nikde nespomína, teda ja som si ju vymyslela) Tak mi to napadlo, že to bude dá sa povedať taký, priechod do neba...




Dvojčatá cítili silný tlak so všetkých strán. Nižšie energie popreplietané s démonmi kompletne prebrali vládu nad chlapcovým telom.
Dvojčatá sa tomu bránili, ale napriek tomu boli vtiahnutí rovno do stredu besniacej démonickej energie. Bezmocne sledovali ako sa svetlovlasý mladík sa vrhol na dievča. Nemohli ho zastaviť. Ich zlosť na Lucifera prešla počas toho procesu, priamo doňho. Neovládal sa a chlapec, ktorý stál pri dverách sa tiež len strnulo prizeral. V očiach mal niečo zvláštne, neľútostne opovážlivé.
Dvojčatá sa dostali až k nemu. Bolo to veľmi zvláštne. Vyzeralo to, akoby ich videl. Okamžite v jeho pohľade zachytili niečo blízke. Nebol to obyčajný chlapec a nanešťastie ani človek.
„Tak ste tu. To je, ale milé prekvapenie. Volám sa Colin...“
Spokojne k nim natiahol ruku.
Váhavo sa jej dotkli a pomaly zostúpili až k nemu.
Spokojne si premeriaval ich spoločné telo.
„My sme...“ nedokázali tú vetu dokončiť. Netušili, čím sú, keď sa takto spoja. Ešte nikdy predtým sa im to nepodarilo.
Keď si ho bližšie prezreli ich nadšenie okamžite opadlo.
Bol to démon. Rovnakí ako oni a možno ešte aj oveľa nebezpečnejší.
„To je v poriadku. Takto ešte nie ste pomenovaní, úplne to chápem... Som rád, že ste sa prišli pozrieť...“ spokojne ukázal na kričiacich smrteľníkov. Atmosféra v miestnosti sa čoraz viac zhoršovala.
„To predsa nemôžeme dovoliť!“ oponovali mu. Chceli zastaviť chlapca, ktorý absorboval ich hnev. Vedeli, že to nesmú urobiť, ale nezaujímalo ich to. Chceli sa o to aspoň pokúsiť. Stále ich poháňala silná túžba aspoň niečo zmeniť. On si to tak želal. Chcel, aby mu dokázali, že sú démoni, ale práve preto začali pochybovať. Prečo si ich vybral? Prečo vôbec niečo také urobil?
Colin nechápavo pokrútil hlavou. Nevinní démoni, súcitiaci so smrteľníkmi. Musel uznať, že niečo také je vskutku unikátne.
„To je naozaj zaujímavá otázka. Ja som už na svete naozaj dlho, ale nevidel som nikoho, kto by tak rýchlo získal také dôležité postavenie. Mnohí z nás by dali čokoľvek, keby im on venoval pozornosť. Keby mohli pocítiť jeho dotyk... Vám sa to podarilo,“ bavilo ho provokovať ich.
„Už sa nás viac nedotkne. Nezaujíma nás ani on, ani vy...“ dôstojne sa obrátili a pokojne prešli bližšie k tomu zmätku. Nanešťastie bolo už neskoro.
Svetlovlasý mladík rozpáral dievčaťu hruď, prstami prenikol hlboko do tela, jeho ruky sa stali zúrivými nástrojmi, neprestal, ani keď mu do tváre vystrekla krv.
Dievča sa bezmocne zvíjalo, špinavé od krvi. Bernardovo telo zasiahli energie vychádzajúce z tabuľky.
Zrútil sa na zem, celý bledý a keď sa naňho dvojčatá opäť pozreli, zbadali unikajúcu dušu. Bledé svetlo čoskoro zmizlo z ich dosahu.
Iann klesol na zem a ostal tam vysilene ležať. Ruky mal od krvi. Sťažka dýchal, napoly strácal vedomie a rukou sa naťahoval k nejakému neviditeľnému bodu.
Dvojčatá ho zľahka zdvihli zo zeme. Podarilo sa im ho ochrániť pred plameňom, ktorý vyšľahol z praskajúcej špiritistickej tabuľky.
Potom ich niečo vymrštilo späť k stene. Oddelili sa od seba a opäť sa stali dvoma zdanlivo samostatnými bytosťami.
Matt sa okamžite postavil pred Ryana, ktorý držal v náručí chlapca.
Okolo nich narastalo teplo a požiar sa pomaly šíril po ľudských telách, ležiacich na zemi.
Okrem toho cítili ako na nich tlačí démonická energia, ktorá je silnejšia a omnoho vyspelejšia.
Colin im netrpezlivo zastal cestu.
„Dobre, pobavili sme sa a teraz mi vráťte toho chlapca. Ešte som s ním neskončil,“ pokynul im netrpezlivo.
Dvojčatá sa ani nepohli. Čakali na vhodnú príležitosť.
„Snáď vám nemusím pripomínať, čo s vami urobí, keď zistí, že ste chránili človeka. No tak, bavte sa, zabite ho, ale odtiaľto vyjsť skrátka nemôže,“ založil si ruky v bok a netrpezlivo rozširoval plamene do každej miestnosti..
Ryan sykol od bolesti a pevne zovrel chlapcovo telo. Dokázal ho síce ochrániť pred plameňmi, ale stále mu hrozilo zadusenie.
Matt chránil brata a využíval to, že majú chlapca v moci. Zatiaľ ho nemohli ohroziť ani tým, ak by sa rozhodli mu pomôcť. Stále sa mohli tváriť, že chcú korisť len pre seba.
Napriek tomu sa im nedarilo preraziť démonovu obranu. Sťahoval ich svojou mocou, čoraz bližšie k horúcim stenám.
Boli v pasci. Nedokázali okolo neho prejsť a ich podstaty sa chveli. Potrebovali ochranu, obaja si okamžite spomenuli na nátlak v pekle a príjemný vplyv Luciferovej energie. Keď boli s ním nikto si na nich nedovoľoval. Mysleli si, že ostatní démoni ich časom prijmú, tí v pekle sa aspoň tvárili trochu zmierlivo.
V ľudskom svete zrejme vládli iné pravidlá. Bolo omnoho ľahšie sa ich zbaviť. Dokázať, že si nezaslúžia pánov dar.
Pochopili, čo znamenala tichá tolerancia v pekle. Bola len predzvesťou toho, čo sa stane, keď nad nimi nebude bdieť ochranná ruka.
Spomienku na láskavú ochranu padlého anjela rýchlo prekryla desivá skutočnosť. Nikto pre nich nepríde, musia si poradiť bez neho.
„Naozaj ste úbohí, očakával som od vás oveľa viac,“ znudene poznamenal Colin.
„Ty nie si o nič lepší. Skrývaš sa. Ani si nám neukázal svoju pravú tvár,“ roztrpčene poznamenal Matt.
Konečne začal poriadne používať svoje nové schopnosti. Aj keď boli dosť obmedzené, cítil, že tá bytosť im klame. Nebola taká, ako sa zdalo. To, že to nebol človek, bola len jedna časť pravdy. To, že bol démon nebola úplná pravda. Pod maskou démona sa tiež niečo skrývalo. A to všetko okolo nich, tiež nebolo také, ako sa im to na prvý pohľad zdalo...
Nič z toho nebolo dostatočne presvedčivé. Matt nato nenápadne upozornil Ryana.
„To nie je vaša záležitosť. Daj mi chlapca a pustím vás,“ tvrdo vyjednával Colin.
Keď uvidel ako sa im začínajú objavovať mierne pokrčené krídla, ustúpil dozadu.
„Už viem, že to nie je chlapec a len tak vám ho nevrátim,“ tvrdohlavo trval na svojom Matt.
Cítil ako sa v ňom hromadí niečo ničivé. Nikomu nemienil dovoliť, aby ubližoval jeho bratovi. Láska k nemu znásobila jeho silu.
Od horúcich pier sa do jeho tela šírila hrozivá sila. Nikto opäť nerozplače toho, na ktorom mu tak veľmi záleží.
Mal pocit, akoby mu pokožka horela túžbou po ničení. Jeho hnev presakoval až do tých najhlbších vrstiev jeho podstaty.
Teraz ich už videl v tom pravom svetle. Tania a Bernard, ktorí ležali pri špiritistickej doštičke vstali, rozžiarili sa tlmeným svetlom a ich telá so seba vyžarovali priam mučivé dobro. Ich krídla sa natiahli do pôsobivých rozmerov.
Tania vyzerala úplne normálne, akoby sa jej vôbec nič nestalo a Bernard sa spokojne postavil k nej.
Všetko to bol len úskok nebeských. Určený na prilákanie dvojčiat.
Chlapec v Ryanovom náručí sa spokojne pomrvil a otvoril oči. Na chrbte sa mu zjavili striebristé krídla.
Ryan šokovane pustil nebeského anjela a privinul sa bližšie k bratovi.
Túlili sa k sebe a sledovali ako sa pri nich začali objavovať ďalší anjeli.
Matt objal brata. Nechcel na nich útočiť, pokiaľ to nebude nutné. Títo anjeli boli tiež nádherní a vznešení, ale rovnako aj nebezpeční.
Matt sa snažil pôsobiť hrozivo, ale nechcel ich zbytočne provokovať.
„Niečo také som ešte nevidel. Vy ste ma chceli ochrániť?“ opýtal sa Iann.
„Áno, lebo sme si mysleli, že si človek,“ podráždene odvrkol Ryan.
„Zaujímavé a zároveň desivé. Odkedy démoni chránia ľudí?“ opýtal sa pobavene.
„Prednedávnom sme ešte boli ľuďmi. Stále cítime spojenie s nimi,“ stručne uzavrel Ryan.
Odbremenil svojho brata od tohto rozhovoru. Dúfal, že sa mu podarí niečo vymyslieť.
„Nemárnime čas hlúposťami. Radšej nám povedzte, prečo ste sa k nemu vrátili? Čo vám sľúbil?“ netrpezlivo zasiahol Bernard.
Vypočúvanie neprebiehalo podľa ich predstáv. Našli ich, ale nebolo to také, ako si predstavovali.
„My sme sa k nemu nevrátili. On si nás vzal sám. Neviem, o čom to hovoríte,“ nervózne stískal Mattovu ruku.
„Prečo sme podľa vás strácali čas s touto hrou? Očakávali sme, že sa tu objavíte a vysvetlíte nám, prečo ste sa nevrátili ...“ Bernardov hlas sa odrážal od stien a čoraz väčšmi sa znásoboval.
Mattovi sa podarilo nazbierať dostatok energie.
Podarilo sa im uniknúť z anjelského zovretia.
Inštinktívne zamieril do uličky, v ktorej bolo kedysi ich kníhkupectvo. Predajňa bola prázdna, výklad pustý, akoby tam už dlho nikto nič nepredával. Napriek tomu bola stále pod ochranou, ktorú ešte počas svojho života stihli vybudovať.
Matt odviedol brata dovnútra.
Predajňa bola opustená, regály boli presne také, ako vtedy, keď ten priestor používali oni.
V zadnej miestnosti na nich čakal starí gauč, ktorí si sem zrejme odložili ich príbuzní.
Matt opatrne posadil Ryana a chystal sa ho prezrieť.
„Nie si zranený?“ opýtal sa ustarostene. Rukami starostlivo prechádzal po jeho tele.
„Nie, Matty som v poriadku, ale vôbec mi nie je jasné, prečo nás tam chceli udržať. Sme len démoni, ešte sme nestihli takmer nič spáchať a už sa o nás zaujímajú aj nebeskí,“ cítil sa slabý, vyčerpaný, ale to zrejme nebolo len v dôsledku toho démonického útoku.


2 komentáre:

  1. Oh..? Cože??? Nemůžu se zdržovat komentářem, i když bych toho teď chtěla tolik říct. Pádím na další kapitolku, ať se dozvím víc. :-L

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nuž nebeskí sa trochu ukázali :D

    OdpovedaťOdstrániť

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky