nedeľa 17. januára 2010

14. kapitola Spojenie





Varovanie: 15+, pátranie po chlapcoch sa uzatvára...
Takisto upozorňujem, že sa posnažím, aby sa veci pekne uzavreli...
A táto poviedka, už zrejme bude pomaly končiť teda...Ešte samozrejme nie touto kapitolou, ale už ich nebude veľa...
Ale nebojte sa mám milion nápadov...


Seth sa spokojne usadil opieral o Willa. Pevne ho objímal okolo krku a stále vyzeral dosť vystrašene.
Odvážil sa prehovoriť, až keď sa dostatočne vzdialili od miesta, na ktorom ho držali. Práve zastavili pred nejakým domom, obohnaným vysokým plotom. Seth sa snažil nedívať sa von. To miesto nepôsobilo vôbec príjemne ani pohostinne. Radšej sa pokúsil niečo zistiť.
„Našli ste aj ostatných?“ spýtal sa potichu.
Will smutne pokrútil hlavou. Neodvážil sa mu povedať, že možno ani nebudú môcť získať všetkých. Stále si to nechcel pripustiť, ale bolo viac než pravdepodobné, že sa im nepodarí všetkých objaviť. O niektorých chlapcoch nemali absolútne žiadne správy.
Athos mu chlácholivo stisol ruku. Vysvetľovanie vzal radšej na seba. Vedel, že Will je veľmi unavený a nechcel, aby sa tým musel ešte viac zaťažovať.
Obrátil sa k Sethovi, pohladkal ho po líci a opatrne sa mu prihovoril: „Náš tým zatiaľ našiel len teba. Mini povedal, že bude volať, len ak by mali nejaké vážne problémy. Rozdelili sme si vás a verím, že sa nám nejako podarí všetko vyriešiť. Teraz pôjdeme po Ralpha. Kúpil ho jeden dosť nepríjemný chlap. Musíme sa pripraviť nato, že to nebude ľahké ho odtiaľ dostať. V žiadnom prípade nevychádzajte z auta a buďte pripravený...“ Athos sa k nim naklonil. Zľahka pobozkal Willa a opäť sa vybral do ďalšieho pochybného príbytku. Obozretne kráčal smerom k vchodu.
Keď sa v sprievode chlapov vošiel dovnútra, naskytol sa mu pohľad na dom, ktorý vyzeral ako nejaká šialene zariadená pevnosť. Majiteľa prezývali Generál, povrávalo sa, že istý čas strávil v armáde, ale boli to len nepotvrdené dohady.
Starší muž ich hneď privítal s puškou v rukách. Bez akéhokoľvek varovania začal strieľať.
Našťastie nedokázal poriadne zamieriť, Athos sa stihol schovať za gauč. Nechal svojich ľudí, aby muža odzbrojili. Trvalo dosť, dlho kým ho zahnali do kúta. Potom vyšiel z úkrytu a priblížil sa k spacifikovanému mužovi. Držali ho na zemi a dávali pozor, aby sa im nevyšmykol.
„Ak nebudete klásť odpor, nič sa vám nestane. Nemáme v úmysle vám ublížiť. Chceme, len toho chlapca, ktorého ste si dnes vyzdvihli,“ hovoril pokojne celý čas sa mužovi díval do očí, ale v rámci možností s ním jednal slušne.
Muž prekvapivo otvoril ústa a bez najmenšieho zaváhania vyhlásil:
„Kúpil som ho, aby som ho zachránil. Vezmite kľúč, je v tamtej skrinke. Choďte do pivnice...Urobil by som to sám, ale nemám dostatok síl,“ zjavne si myslel, že mu prišli pomôcť.
Smial sa a ďalej si niečo mrmlal o nejakých telách a granátoch. Athos rýchlo vybral kľúč a spolu s mužom z ochranky zišli do pivnice.
Keď otvorili dvere, najprv nič poriadne nevideli, ale potom sa im podarilo nájsť vypínač.
Keď sa zažalo svetlo, zbadali chlapca priviazaného na stoličke. Pred ním sa hompáľala slučka a pod ňou bol nastavený malý stolík.
Athos sa okamžite vrhol k nemu. Rozviazal mu ruky aj nohy a rýchlo ho vzal. Ralph bol celý špinavý a rozhodne nevoňal práve najlepšie. Napriek toho mu privinul k sebe.


***

Erik kričal a snažil sa narobiť poriadny hluk. Damien prikázal, aby ho strčili do kúpeľne a to sa mu vôbec nepáčilo. Nechcel sa pripraviť na noc, ktorú mal stráviť s tým netvorom.
Donútili ho okúpať sa, akoby sa mal pripraviť na nejakú zvláštnu ceremóniu. Pekne voňal a dokonca mu aj niečo strčili do vlasov, vyzeralo to ako nejaká sponka.
Dokonca si musel obliecť ľahkú bielu košieľku, ktorá bola trochu dlhšia a siahala ledva po stehná. Nohavice mu dať nechceli, aj keď o to výslovne žiadal.
Potom ho nejaká ženská dotiahla do pánovej izby a usadila ho na posteľ.
Najprv sa pokúšal otvoriť dvere a ujsť, ale ochrankári ho surovo dotiahli späť a hodili na posteľ. Do tváre mu namierili zbraň a varovali ho, aby sa o nič nepokúšal.
Damiena našťastie zamestnal telefonát, niekto zavolal na domáce číslo.
Nerušene sa venoval svojim záležitostiam a chlapca sediaceho na posteli si zatiaľ nevšímal.
Erik rukami pevne zvieral prikrývku a znechutene hľadal nejaký predmet, ktorým by mu mohol spôsobiť bolesť.
Z postele sa však dostať nemohol a všetky veci boli až príliš blízko Damiena. Nechcel sa k nemu priblížiť.
Damien sa stihol prezliecť do tmavého županu. Keď ukončil hovor, pomaly sa priblížil k posteli.
„Prepáč mi to, zlatko. Nemal som byť k tebe taký hrubý. Môžeme nato zabudnúť a začať odznova?“ Posadil sa k nemu a pokúsil sa ho pohladiť.
„Nie, ty sa mi vôbec nepáčiš. Nepatrím sem.“
Erik odmietavo pokrútil hlavou. Chcel vstať z postele, ale jeho spoločník ho stihol zachytiť.
Damien si ho k sebe majetnícky privinul a rukou mu prešiel po ešte trochu mokrých vlasoch.
Erik zamračene akceptoval jeho objatie. Nebolo to až také nepríjemné, ale to neznamenalo, že mu prepáčil ten nepríjemný kopanec do brucha.
Práve, keď sa pokúšal opäť začať protestovať, do izby takmer nehlučne vošli dvaja mladí muži. Erik spokojne hľadel na V. I. P. chlapcov. Mini dôstojne podišiel bližšie k nim. Za ruku držal trochu napätého Aza.
Ryšavý mladík nesmelo hľadel na zem. Neodvážil sa do ničoho zasahovať.
Erik vedel, že sa medzi nimi odohralo niečo veľmi zlé. Taro sa o tom zmienil len okrajovo a on nechcel priveľmi vyzvedať. Napriek tomu vyzerali spolu veľmi dobre, ako dvaja princovia z nejakej rozprávky. Stvorení jeden pre druhého a nádherní napriek svojej bolesti.
„Prišli ste po mňa? Prosím, nenechávajte ma tu...“ zúfalo ich žiadal Erik. Chcel radšej opäť bývať s ostatnými chlapcami.
„Áno, Erik. Prišiel som sem len kvôli tebe. Nedovolím, aby ti niekto ubližoval,“ povedal Mini. Potom sa obrátil k pánovi domu.
„Ahoj, Damien. Môžem ťa objať?“ opýtal sa ostražito. Kedysi spolu veľmi dobre vychádzali. Damien bol len adoptovaným členom rodiny Sotovcov, ale Mini ho mal rád ako vlastného brata. Dúfal, že sa až tak veľmi nezmenil, napriek tomu, ako život poznačil jeho tvár.
Damien na chvíľu pustil Erika a pevne objal Miniho. Chvíľu sa pevne objímali, zdalo sa, že si to poriadne vychutnávajú.
Erik sa zdesene odtiahol.
Az diskrétne odstúpil a začal sa posúvať k dverám.
„Áno, samozrejme. Poď k nám. A tvoj priateľ?“ Damien opatrne urobil Minimu miesto na posteli.
„Toto je Az. Vyzerá to tak, že spolu chodíme,“ stručne ho predstavil Mini.
Dlho sa mu vyhýbal. Ani teraz mu to všetko nedokázal úplne prepáčiť. Keď si myslel, že ho tiež uniesli zmocnila sa ho silná túžba mať ho opäť pri sebe. Nemohol to potlačiť. Záležalo mu na ňom, aj keď sa vždy tomu bránil.
Vrátil sa k nemu pod podmienkou, že zatiaľ nebudú spolu spať. Momentálne vôbec nemal chuť na akékoľvek záležitosti týkajúce sa sexu.
Az bol na tom úplne rovnako, ospravedlňoval sa mu a sľúbil, že ho už bez dovolenia dotýkať nebude. Napriek tomu ho veľmi potešilo, keď ho nazval svojím priateľom. Necítil sa byť hodný takého oslovenia. Preto chcel radšej počkať na chodbe.
„Nečakal som, že prídete tak skoro. Aj ty si sadni k nám, Az,“ vyzval ho Damien. Rýchlo vstal a osobne Aza odprevadil až k pohodlnej posteli.
Potom medzi nimi prebehol krátky rozhovor, ktorý sa stal súčasťou celej záchrannej akcie.

***

Tara donútili kľaknúť si na kolená. Jeden zo strážcov si rozopol nohavice. Potom hlas opäť vydal príkazy. Tentoraz mladík nemohol odmietnuť. Musel to urobiť, ak sa nechcel dívať na smrť svojho priateľa. Druhý V. I. P. chlapec preňho očividne nebol až taký dôležitý.
Znechutene vzal do úst mužov penis. Zľahka sal, láskal ho jazykom. Privrel oči a opäť si predstavoval, že je na nejakom inom mieste. Potom muž vyvrcholil.
Taro rýchlo vypľúval a napokon ostal ležať na zemi. Z poranených pier mu začala vytekať krv.
Nevládal vstať, ani sa ďalej brániť. Doľahla naňho celá ťarcha tých krutých hodín. Všetko sa mu vracalo, videl tých ľudí opäť umierať. Toto posledné poníženie mu úplne vzalo všetku silu. Zavrel oči a ponoril sa do úplnej tmy.
Dárius sa zúfalo priplazil k nemu.
„Nicky, prosím...“

***

O niekoľko dní...

Athos zaspával opretý o svojho milenca. Hlava mu klesala, ale stále sa nedokázal úplne uvoľniť.
Stále nedokázal so svojej mysle vymazať spomienky na udalosti, ktoré sa odohrali počas tých troch dní. Podarilo sa im nájsť všetkých chlapcov, s pomocou Damiena dokonca vyslobodili aj Tara a Dária.
Minimu sa podarilo získať a odviesť si svojho brata. Ben tiež utŕžil pár zranení, ale našťastie to nebolo nič vážne.
Všetci V. I. P. chlapci boli s nimi. Dostali jednu veľkú izbu v Damienovom dome. Pod jeho ochranou boli v bezpečí. Nepatril k ľuďom, ktorý zanedbávajú bezpečnostné opatrenia a prisľúbil im svoju plnú podporu.
Mali možnosť si vybrať aj samostatné, ale chlapci chceli za každú cenu ostať spolu. Stále sa veľmi báli. Všetci dostali lieky na upokojenie, aby sa mohli konečne poriadne vyspať. Túlili sa k sebe a nikoho cudzieho dovnútra nepustili.
Mini, Az a Ben sa k nim tiež pridali. Všetci chceli ostať spolu a navzájom si pomáhať.
Athos práve ležal na jednej zo spojených postelí. Bol úplne zoslabnutý, ale odmietal si zobrať liek na spanie.
Bál sa, že keď zaspí a opäť sa prebudí chlapci tam už nebudú. Tiež ho to veľmi zasiahlo. Nedokázal sa tak rýchlo vyrovnať s tým, čo sa stalo Tarovi.
Keď ho odniesli z toho miesta, takmer vôbec nereagoval. Vyzeralo to, akoby bol úplne zablokovaný.
Athos sa oňho aj o ostatných chlapcov príkladne staral. Dával na nich pozor, presviedčal ich, aby sa najedli. Pokúšal sa ich rozptýliť. Chlapci ho považovali za svojho hrdinu a dávali mu najavo svoju náklonnosť. Spoločne sa im podarilo prekonať prvotný šok, ale to neznamenalo, že boli v úplnom poriadku.
To všetko mu bránilo poriadne sa vyspať.
Will sa pokúšal upokojiť ho. Vedel, že si musí oddýchnuť. Zaslúžil si trochu starostlivosti.
„Pokojne si ľahni. Objímem ťa a pospíš si,“ ponúkol mu starostlivo.
„Nie, nemôžem späť. Nicky, ešte stále nič nepovedal... neotvoril oči...“ Athos opatrne prešiel pohľadom po chlapcovi, ktorý s nimi zdieľal posteľ. Taro sa stále nehýbal, oči mal zavreté. Len občas bolestne zastonal. Athos ho jemne objal a pokúšal sa poslúchnuť svojho priateľa.
„Už dlho si nespal, ublížiš si,“ mladík ho starostlivo prikryl a jednou rukou ho objal. Athos v ňom prebudil pocity, ktoré ani sám nedokázal presne definovať. Začínalo mu na ňom naozaj záležať.



2 komentáre:

  1. Ježiš chudáčci hlavně taro... ale aspoň že jsou zase všichni spolu.. moc děkuju že si přidala další dílek;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nj, potrápila som zlatého Nicky-Taríka, nz, nuž nejak nebola inšpirácia, tak mi to trvalo...

    OdpovedaťOdstrániť

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky