Epilóg

Slovensko
(Nemenovaná chata)
Večer

Richard a Mário spolu sedeli pri ohni. Ich spoločný výlet konečne začínal byť oveľa normálnejší a pokojnejší. Máriovi rodičia už museli ísť do práce, ale dovolili im, ostať na chate až do konca prázdnin. Obom sa to veľmi páčilo. Mohli si trochu oddýchnuť pred nástupom do školy a v prírode sa lepšie vyrovnať so všetkými nepríjemnými zážitkami.
Chata Máriových rodičov bola umiestnená pri vode. Krb sa nachádzal až úplne dole pri brehu, občas ho aj zaplavila voda, ale momentálne im to vôbec nehrozilo. Obaja sedeli na malej lavičke. Kochali sa pohľadom na pokojnú vodnú hladinu, krájali chlieb a cibuľu a dávali si pozor, aby ich nikto nenachytal počas bozkávania. Pripravili si špekáčiky. Mário ich zručne opekal a dával pozor, aby sa priveľmi nepripálili.
„Bude to veľmi dobré,“ tešil sa Richard. Po toľkých útrapách mu to pripadalo ako nejaká výnimočná špecialita. Nenápadne sa pritískal k svojmu priateľovi. Rozhodli sa, že svoj vzťah budú zatiaľ pred rodičmi tajiť. Nebolo vhodné ich dráždiť. Okrem toho zatiaľ sa do ničoho neponáhľali. Mário sa stále pokúšal vybaviť zrušenie zväzku so Simonom, ale ten muž to stále odmietal. Sedel síce vo väzení, ale ani to mu nebránilo robiť problémy. Richard nato ani nechcel myslieť. Oveľa lepšie bolo, tváriť sa, že sa nič nestalo. V noci mal síce ešte stále problémy. Často sa budil a najradšej zaliezol do postele k Máriovi.
Pobyt na chate mu však rozhodne vylepšil náladu. Do školy sa vôbec netešil. Ich prípad bol mediálne známy, okrem toho sa bál posmeškov so strany spolužiakov. Mário už zmaturoval a podal si prihlášku na vysokú školu. Mrzelo ho, že nebudú až tak často spolu. Desil sa toho, že odíde a nechá ho samého. Taká bola realita. On ju ešte nechcel poznať. Sústredil sa len na prítomnosť. Na svojho Mária a ich vzájomný vzťah.
Mário si všimol, že Richard náhle zosmutnel. Opatrne zložil špekáčiky na chlieb. Sledoval ako šťava kvapká do chlebíka.
„Bude to veľmi dobré. Okrem toho tu mám pre teba aj jedno prekvapenie. Potom si pozrieme filmy, ktorý si chcel vidieť. Môžeš si vybrať,“ nenápadne ho pobozkal na krk. Ich vzťah sa ešte po sexuálnej stránke nenaplnil. Obaja prekonali dosť ťažké obdobie a nemali chuť privolávať vnútorných démonov. Dúfali, že sa im to spoločne podarí prekonať.
„Skrotená hora? To by sa celkom hodilo. Chcel som to pozerať, ale doma som sa neodvážil...“ Mário mu podal hotový chlebík aj so špekáčkou.
Richard to vďačne prijal. Opatrne si z neho ujedal. Celý deň boli vonku, večer si chceli urobiť trochu viac pohodlia.
„Máš aj niečo iné?“ tešil sa na pozeranie filmu a túlenie sa k priateľovi.
„Čokoľvek budeš chcieť. Na každý večer mám niečo iné...“ pre istotu si so sebou zobral aj svoj nový notebook. Matka bola taká šťastná, že sa vrátil, až mu dovolila ho vziať aj na chatu. Hoci zvyčajne nemala veľké pochopenie voči tomu, aby si so sebou bral do prírody počítač.
„Queer as folk, trebárs. Z toho som už niečo videl... Teda ten Brian,“ veľmi rýchlo si spomenul na svoju obľúbenú postavu. Nanešťastie nemal možnosť pozerať všetky časti.
„Brian? Hádam sa ti nepáči?“ Mário na chvíľu prestal jesť. Objal svoju priateľa okolo pása a pevnejšie ho pritisol k sebe.
„Ja mám radšej Mikeyho,“ pošepkal mu do ucha.
„Na Briana nemá,“ nesúhlasil Richard.
Keď dojedli. Mário odniesol spokojného Richarda dovnútra. Chcel mu dokázať, že nemusí myslieť len na nejakú imaginárnu postavu.
Otvoril niečo na pitie. A zložil ho do pohodlnej postele. Na chate nemali televízor, preto sa museli uspokojiť s notebookom.
Mário si požičal otcov projektor. Všetko nastavil tak, aby sa zväčšený obraz objavoval na stene. Otec síce nebol nadšený, ale keď povedal, že chce svojmu kamarátovi urobiť radosť, napokon súhlasil. Trval na tom, aby s tým zariadením zaobchádzali opatrne.
„To je skvelé. Ako v kine,“ spokojne poznamenal Richard. Počas filmu si neodpustil pár trefných poznámok. Mal pocit, akoby sa tie pravé prázdniny ešte len začínali.