7. kapitola Návrat Padlého

Varovanie: krátke, ale čo už, keď je múza na ústupe...

„Tebe už naozaj úplne preskočilo. Prečo si s ním šiel?“ okamžite vybuchol Will. Jeho priateľ veci poriadne skomplikoval. Pomaly začínal mať pocit, že Athos má zas všetko pod kontrolou.
„Ja...“ Taro sa pokúšal niečo povedať, ale nemal žiadnu šancu.
Dve pevné ruky ho chytili za plecia a prudko ním zatriasli. Will sa prudšie nadýchol a pokúšal sa upokojiť svoje rozbúrené nervy. Nemal ani poňatia, že ich tak skoro oboch dostane. Niečo také považoval za absolútnu prehru. Nebolo ľahké sa s tým zmieriť.
„To naozaj chceš, aby sme sa k tebe správali ako Gabriel a Natom? Mám sa o teba deliť...“ už len tá predstava bola preňho strašná. S Athosom mal určitú dohodu, nevšímal si city, ktoré k nemu šéf prechovával. Robil si, čo chcel a vždy sa naschvál zahadzoval z inými. Len, aby ho už konečne nechal na pokoji. Nanešťastie, všetky jeho plány opäť stroskotali. Rozhorčene roztiahol chlapcove nohy a vyzliekol si pyžamové nohavice. Chlapec sa tomu vôbec nebránil, skôr sa tešil na spojenie so svojou láskou...
„On to chcel,“ pokúšal sa vysvetľovať Taro. Pomáhal mu dostať sa do lepšej polohy. Chcel zahnať tú spomienku na milovanie so šéfom. Potreboval sa jej nejakým spôsobom zbaviť.
„Teraz to už vôbec nie je podstatné. Upútali sme na teba pozornosť a už sa nedá nič robiť,“ Will ledva rozprával, dych sa mi zrýchlil. Chcel si konečne vziať svojho partnera. Chlapec sa tomu vôbec nebránil. Začali sa bozkávať, dotýkať jeden druhého... Ich telá sa k sebe priblížili...
Kúzlo toho okamihu sa prelomilo, keď obaja začuli štrngot kľúča. Athos sa vrátil do bytu. Zložil si nohavice a ľahol si k nim do postele.
Obaja sa od seba poplašene oddelili. Pred ním nemali chuť púšťať sa do ďalších milostných hier.
Athos si k sebe okamžite privinul Tara. Oboma rukami ho majetnícky objal. Chlapec sa pokúšal vyslobodiť, ale on ho nepustil. Zovrel ho ešte pevnejšie. Taro sa prestal brániť a ostal pokojne ležať. Will ho chytil za ruku, aby mu aspoň týmto gestom vyjadril podporu. Nepriateľsky hľadel na Athosa, ktorý si celú túto situáciu zjavne užíval.
„Chcem si s vami vyjasniť pár dôležitých vecí. Najprv pravidlá, ktoré budeme dodržiavať, aby naše spolužitie nebolo až také komplikované...“ skôr než stihol vysloviť nejaké konkrétne pravidlo, začul slabé búchanie na dvere.
„Will, choď sa tam pozrieť,“ požiadal svojho druhého partnera.
„Dobre,“ neochotne súhlasil mladík. Rýchlo si obliekol pyžamové nohavice a vyšiel zo spálne. Keď otvoril dvere, naskytol sa mu pohľad na mierne vychudnutého Aza. Bývalý čašník z Real obsession ho odsunul nabok a bez pozvania vošiel dovnútra.
„Čo chceš, Ezechiel?“ nepriateľsky si ho premeral. Pre istotu použil jeho pravé meno, aby zdôraznil, že o ňom vie, viac než by bolo treba.
„Neprekážaj, Will. Potrebujem hovoriť so šéfom...“ bezstarostne mu zložil k nohám kufor. Chcel popri ňom prejsť do spálne. Will sa mu postavil do cesty.
„Ty tu už nepracuješ!“ pokúšal sa ho dostať von z bytu.
„To nie je tvoja starosť. Uhni!“ Az ho silno udrel päsťou do tváre. Will naňho skočil a podarilo sa mu ho dostať na zem. Ležali na sebe, prudko dychčali a pokúšali sa jeden druhého poriadne zmlátiť.
Will myslel len na Miniho. Potom nepríjemnom zážitku sa úplne zmenil. Nevychádzal zo svojho bytu, ledva prijímal návštevy. Dokonca si ani nenašiel žiadnu novú prácu. Z toho všetkého vinil práve svojho nedisciplinovaného kolegu. Na chvíľu ho pritisol k zemi, vychutnával si krv stekajúcu po jeho perách.
„Upokoj, sa kamoš. To bude dobré, nič sa predsa nestalo,“ Az ho opatrne pohladil. Nežne mu stisol pravú bradavku, pevne Willa objal oboma rukami a začal ho bozkávať. Nehanebne strčil jazyk do pootvorených úst.


***

Na druhý deň...

Erik stále poriadne kašľal. Celý čas sa chúlil pod teplou dekou. V cudzom prostredí sa cítil trochu nepohodlne. Taro mu nikdy nerozprával o svojej práci, aspoň nie žiadne podrobnosti.
Netušil, že pracuje práve na takomto mieste. Keď ho večer odviedli do izby, mal chuť okamžite odísť. Chlapci ho napriek značným protestom obliekli do pyžamy a strčili do postele. Nikto z nich mu neublížil, starali sa oňho, ale aj tak sa necítil bezpečne. Počas noci sa ani poriadne nevyspal. Stále musel myslieť nato, v akých podmienkach žije jeho priateľ.
Jeho nálada sa nezlepšila, ani po príchode dvoch V.I.P. chlapcov. Seth a Dárius sa prišli pozrieť na mladého pacienta.
Seth si k nemu bez váhania ľahol, dal mu vyššie vankúše, ale nedovolil mu vstať. Dostal lieky a teplý čaj a možno až príliš vrúcne objatie.
„Nemusíte sa o mňa až tak starať. Veď sa ani nepoznáme,“ márne protestoval Erik. Nepáčilo sa mu, ani to. Nechcel, aby sa ho dotýkali.
„Nemusíš sa báť. My ti neublížime,“ pobavene poznamenal Dárius. Ten chlapec sa mu páčil. Okamžite ho zaujal. Začínal tušiť, že ho svojím prístupom dosť vyplašil. Nereagoval tak ako očakávali.
„Nechajte ma na pokoji. Dajte tie ruky preč ! Chcem sa rozprávať s Nickom...“ nešťastne vyhlásil Erik.