pondelok 13. júla 2009

Sweetheart (Prológ)





Celkový počet kapitol :3+ prológ a epilóg

Prológ

Richardova poznámka: Ak niečo chceš, musíš bojovať. Všetci neustále bojujeme. O svoje miesto, na slnku o svoju obľúbenú čiapku a dokonca aj o svoj voľný čas.

*****

„Richard, zbaľ si už konečne tie kufre!“ už najmenej po stý ráz ho napomenul otec. Zabúchal na dvere Richardovej izby, ktorá bola ako na protest opäť zamknutá. Jeho syn mu rozhodne celú situáciu neuľahčoval. Tvrdohlavo odmietal čokoľvek si zbaliť.
Kufor vyhodil pred dvere svojej izby. Dokonca nechcel ani vyjsť von. Adam začínal strácať trpezlivosť. Ešte raz zabúchal na dvere a keď to nepomohlo, jednoducho ich vyrazil.
„Nikam nepôjdem! Už som sa dohodol s Máriom,“ z izby sa ozvalo ďalšie hundranie.
Tmavovlasý tínedžer otcov vpád do svojho súkromia nepovažoval za tú správnu cestu na začatie dialógu. Práve trčal pri počítači a zrejme si niečo písal na ICQ. Rýchlo zavrel okienko a obrátil sa k otcovi. Vyčítavo sa naňho zahľadel.
Richard sa veľmi tešil na spoločný výlet na chatu. Spolu s kamarátom Máriom, mali ako vždy na programe chytanie rýb a plávanie. Jeho rodina súhlasila, že sa k nim môžu s otcom a nevlastnou matkou pokojne pridať.
„Ja viem, ale tvoja matka ma požiadala, aby si išiel s ňou. Pôjdeš za ním neskôr. Dva týždne to hádam vydržíš. Pochop, že to inak nejde. Má právo ťa aspoň občas vidieť. Bude to vyzerať, akoby som jej vtom bránil. Okrem toho ťa berie na luxusnú dovolenku, všetko zaplatí... Ja si nemôžem dovoliť, poslať ťa k moru,“ pokúšal sa ho presvedčiť. Okrem neho mal ešte ďalšie dve deti so svojou súčasnou manželkou a nedávno zistil, že jeho súčasná manželka je opäť tehotná.
„A ty chceš mať pokoj. Nemáš s tým žiadny problém. Môj názor ťa absolútne nezaujíma. Máš rád len tie tvoje decká,“ smutne sklonil hlavu. Nechcel byť k nemu drzý, ale vrela v ňom zlosť, ktorú nedokázal potlačiť. Vždy musel kvôli niečomu ustupovať a meniť svoje plány.
„Moje decká? Ty si tiež moje dieťa. Mám vás všetkých rovnako rád. Nemysli si, že mi je jedno, čo s tebou bude. Ešte raz ti opakujem, že tam pôjdeš! Osobne ťa odprevadím na letisko. Môžeš si trucovať koľko chceš, ale pokiaľ nemáš osemnásť rokov si povinný, poslúchať nielen mňa, ale aj svoju matku. Máš čas do večera na zbalenie vecí. Ak si nič so sebou nezoberieš, je to tvoja vec. Zajtra ráno ťa odveziem na letisko,“ pokúšal sa nasadiť autoritatívny tón. Tentoraz nemienil ustúpiť. Chcel, aby sa syn a matka viac zblížili. Od ich rozvodu sa medzi nimi vytvorila už aj tak dosť veľká priepasť. Obával sa, že keď sa ich vzťah nezlepší, neskôr už bude neskoro na nápravu.
Richard mlčky prikývol. Nechcel sa s ním ďalej hádať. Myslel si, že ho jednoducho nechcú vziať so sebou. Nemienil sa nikomu vnucovať. Nechcel byť taký, ako jeho matka.
„Dobre, tak s ňou pôjdem,“ neochotne súhlasil.
„Pridám ti nejaké vreckové,“ nechal ho samého a dvere opäť bezpečne zatvoril.
Richard sa odhlásil z ICQ, vzal z chodby kufor a začal si doňho konečne dávať všetko potrebné.
Schválne si nechal narásť dlhšie vlasy, aj keď sa to jeho otcovi veľmi nepáčilo. Chcel, aby si ho konečne niekto všimol. Dosiaľ nikto akosi nezaregistroval, že existuje.
Hnedé oči sa zastavili na rukách, mal ich opäť popísané od fixiek a rôznych farbičiek. Pred pár hodinami kreslil a písal do svojho poznámkového bloku. Používal ho ako istú formu denníkovej výpovede. Aj zelený poznámkový blok si strčil do kufra, celkom na spodok.
Sám seba nikdy nepovažoval za veľmi pekného. Práve naopak. Dievčatá si ho nevšímali a medzi chlapcami sa cítil príliš slabý a malý. Vďaka svojmu strachu sa vždy dostal do problémov.
Všetko robil preto, aby si konečne získal svoje miesto. S Máriom mu bolo dobre. Rozumeli si, mohli sa pozhovárať úplne o všetkom, ale boli len priatelia. V cudzom svete sa cítil neistý. Nevedel, o čom bude s matkou hovoriť. Netušil, ako sa k nej má správať. Keď skončil s balením, vrátil sa do postele. Zložil hlavu na vankúš. Bol sám. Vždy proti niekomu, kto bol silnejší.

*****

Takmer celú cestu prespal. Lietadlom letel po prvýkrát, ale nebolo to až také strašné, ako si myslel. Matka bola k nemu podozrivo milá a nakoniec bol spokojný so štandardom prvej triedy.
Kým sa spamätal boli, vonku z letiska a čakalo na nich auto. Sára ho dotlačila až na zadné sedadlo a sadla si k nemu.
„Uvidíš, že sa ti tu bude páčiť. O tomto ostrove nevie až tak veľa ľudí. Budeme tu mať dostatok súkromia,“ spokojne odvetila Sára.
„Áno, samozrejme...“ Richard ju vôbec nepočúval. Vytiahol z vrecka mp3 prehrávač a nasadil si slúchadlá. Naladil svoju obľúbenú pieseň a matkine slová len tak prechádzali bez povšimnutia. Ani nevedel, kam ho to zaviedla. Trochu ho prebralo ďalšie príjemné zistenie. Auto ich zaviezlo k luxusnému hotelu, ktorý nepatril práve k najlacnejším miestam. Richard chvíľu neisto hľadel na tú budovu. Šofér im vybral všetky kufre.
„Mama, ty si vykradla banku?“ opýtal sa pobavene. Neočakával, že ho zavedie na takéto miesto. Vyzeralo to tam, ako hotel určený pre ľudí, ktorí boli na vyššej spoločenskej úrovni. Na chvíľu prestal počúvať hudbu.
„Nie, zlatko. Mám dosť peňazí, veď vieš, že môj nový partner si to môže dovoliť. Pôvodne mal ísť s nami, ale niečo mu do toho prišlo. Pre teba, chcem len to najlepšie. Viem, že som ťa dosť dlho zanedbávala a veľmi ma to mrzí. Chcem, aby sme spolu prežili niečo výnimočné,“ na chvíľu ho pevne objala.
„Mama, nie na tu,“ zahanbene vyjachtal Richard.
„Prepáč,“ ešte pevnejšie ho objala a odviedla ho dovnútra. Doviedla ho do honosnej hotelovej haly. Podišla k pultu a chcela si prebrať kľúče od izby. Opäť preskočil na ďalšiu pieseň.
Richard nesmelo postával pri nej. Neustále sa obzeral okolo seba. Všetko bolo také neskutočné, tak desivo krásne, až tomu takmer nemohol uveriť. Z výťahu práve vyšiel mladý muž. Zastavil sa pri nich. Premeral si pohľadom chlapca aj jeho matku.
Richard si ho nevšímal. Nevenoval mu pozornosť. V ušiach mu znela jeho obľúbená pieseň. O nič iné sa nestaral.
Pristavil sa pri nich. Sára preberala kľúče a hoteloví zamestnanci prevzali batožinu. Všetko im mali odniesť rovno do izby.
„Nie, nie...ja som predsa nechcela stôl. Prišla som so sy...“ Sára začínala byť dosť nervózna. Nebola príliš jazykovo zdatná a recepčný jej nerozumel. Richard to vedel, ale nesnažil sa jej pomôcť.

4 komentáre:

  1. Ták, to bylo pěkné. Začíná to slibně. Jsem zvědavá jak se to rozjede. Ten obrázok na začátku je sladký. Kéž by měl ještě nějaký ksichtík. Vždyť mi zase nevíme, jak vypadá. To mě tak nerví... Dobře, tak zase tolik mě to nenerví. Už jsem si zvykla, že ty píšeš popisy, jestli vůbec, až později a že je z tebe musím dolovat. Ale doufám, že teraz nezabudneš a pěkně povíš akp to zlatíčko vyzerá..? ;o)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. No ksichtík nemá,lebo pôvodný obrázok bol tieš bezksichtíkový, no popisi postáv nemám veľmi rada a nejak si ich vždy predstavujem akosi bez telaXD no pokúsim sa...ehm...dať mu nejakú formuXD

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Začíná jak se to už řeklo uajímavě. Uvidíme jak později

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Poviedka je tu už veľa rokov a ja som ju objavila až teraz, začiatok sa mi páči:) A tak idem na pokračovanie:)

    OdpovedaťOdstrániť

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky