pár: interný doktorand/študent... Marek/Lukáš
varovanie: 15+
Obsah: Marek prichádza do prvého ročníka na VŠ...
Občasník, nemá stanovené počty kapitol, bude pribúdať podľa nálady a rozhodla som sa to trochu okoreniť, čiže tentokrát 18+, nevhodné pre detských čitateľov :D :D :D Samozrejme táto kapitola ani nič čo je v nej už naozaj nemá nič spoločné sú skutočnými udalosťami, dostávame sa na pole čistej fikcie :D :D
Chcel byť čo najskôr preč so školy. Lukášova prítomnosť mu
stále pripomínala to, čo sa medzi nimi stalo. Nebolo ľahké sa naňho len tak
dívať a nezačať rozmýšľať o tom, čo to sakra, malo znamenať? Prečo
vôbec niečo také urobil a potom to jednoducho vzal späť, ako by sa
absolútne nič nedialo. Aký to malo všetko zmysel?
Marek bral schody po dvoch a tá otázka vytrvalo
narážala na jeho myseľ. Upokojoval sa tým, že to zrejme nemalo žiadny hlbší
význam a mal by na to čo najskôr zabudnúť. Lukáš zrejme napokon šiel
neskorším autobusom, prípadne malo možno jeho skoršie ukončenie seminára úplne
iný dôvod. Preto mu cesta zbehla bez väčších problémov. Čas tentoraz nebol jeho
priateľským spoločníkom a on sa veľmi rýchlo ocitol pred sestriným bytom,
aj keď si tú chvíľu želal, z nejakého dôvodu oddialiť. Po krátkom
zazvonení mu otvorila Jana.
„Ahoj, Marek,“ privítala ho so spokojným úsmevom.
A okamžite ho aj objala. Niečo na tom, ako to urobila bolo trochu
zvláštne. Hneď si to všimol, ale nechcel z toho robiť veľkú vedu.
„Všetko najlepšie, Janka,“ zamumlal hneď pri dverách. Nemal
veľmi rád tieto gratulácie, nikdy nevedel, čo presne by mal povedať. Tak len
opakoval tie príliš často zaužívané frázy. Pobozkal ju na líca a odovzdal
jej darček.
„Poď ďalej a pokojne si zlož aj tašku. Hneď za tebou
prídem do obývačky.“
Marek očakával, že bude mať byt plný hostí, preto ho
prekvapilo, keď pri dverách nevidel množstvo cudzích topánok.
Niečo tu rozhodne nesedelo, ale on si zatiaľ nerobil
starosti. Možno sa len oslava presunula na neskôr, prípadne hostia kvôli
niečomu ešte nestihli prísť. Keď vošiel do obývačky, našiel v jednom
z kresiel sedieť len Milana. Aj on vyzeral akosi nervózne, aj keď to
nebolo nič výnimočné. Televízor bol zapnutý, ale on sa nedíval na to, čo
v ňom dávali. Namiesto toho ťukal do drahého mobilu a ani sa
neobťažoval naňho pozrieť.
„Ahoj,“ pozdravil neisto.
Milan len niečo zamumlal a pokynul mu, aby si sadol.
Marek ho poslúchol. Mal nutkanie spýtať sa, kde sú hostia, ale nechcel na seba
pútať mužovu pozornosť. Tak len ticho sedel a čakal. Jana čoskoro vošla
dovnútra a sadla si k nim. Marek na ňu znepokojene hľadel. Niečo sa
dialo. Cítil to. Videl to na nej, ale nemohol prelomiť ticho. Jana mu naliala
do pohára niečo na pitie. A on to bezmyšlienkovite prijal. Bol po takej
dlhej ceste smädný, preto všetko veľmi rýchlo vypil.
„Marek, som rada, že si prišiel. Bála som sa, že odmietneš,
preto som ti radšej napísala, že robíme väčšiu oslavu. Dnes tu okrem nás nebude
nikto iný. Prepáč, že som ti nepovedala pravdu, ale to, čo ti chcem povedať je
príliš zložité na to, aby sa o tom dalo len tak ľahko písať...“
„Dobre, tak sa mi to pokús vysvetliť...“
Jana naňho chvíľu zmätene hľadela, ako by náhle stratila
odvahu. Milan stále ťukal do mobilu a neunúval sa jej pomôcť.
„Páčia sa ti muži,“ opatrne skonštatovala Jana.
Marek prikývol. Pred ňou sa nehanbil o tom hovoriť.
Vedel, že s tým nemá žiadny problém a už dávno o tom predsa
hovorili. Dúfal, že náhle nezmenila názor. Bolo by veľmi smutné, keby to musel
vysvetľovať aj jej.
„A nemáš nikoho. Žiadneho priateľa a tak? Nemáš zatiaľ
žiadneho?“
„Nie, nemám...“ dodal už s menšími obavami. Žeby sa
jeho sestra chcela zahrať na dohadzovačku? To, čo nasledovalo však prekonalo
všetky jeho očakávania.
„Chcem ťa o niečo požiadať. Viem, že si budeš myslieť,
že som sa zbláznila, ale...“ nervózne zdvihla ozdobný vankúš a položila si
ho do lona.
„Chcem, aby si sa stal milencom môjho manžela...“
„Môžeš mi zopakovať, čo si to povedala? Asi som zle
rozumel...“ Marek cítil ako ho zalieva vlna zdesenia.
„Dlho sme o tom hovorili. Chcela som, aby si niekoho
vybral, ale nikomu nedôverujem tak, ako tebe. Viem, že ty o tom nebudeš
nikde rozprávať a zachováš naše tajomstvo...“
Marek sa zhlboka nadýchol. Hlas sa mu zasekol v hrdle
a nevedel, čo by mal na niečo také povedať. Naozaj netušil, že jeho sestra
vyrukuje s niečím takým.
„Ty chceš, aby som ja... Ty...“ vyjachtal Marek.
„Nefunguje to. Náš vzťah po tejto stránke už dlho... Takmer
nikdy to nebolo veľmi dobré, ale ja sa s ním nechcem rozísť. Chcem, aby
všetko pokračovalo tak ako doteraz. Dnes večer pôjdem s kamarátkami
oslavovať svoje narodeniny. Je to dámska jazda. Chcem, aby ste vy dvaja ostali
tu a dohodli sa...“ dívala sa naňho takmer prosebne. A on tomu
nedokázal uveriť. Nevedel, či by mu malo byť zle, alebo by ju mal ľutovať.
„A ty k tomu nič nepovieš, Milan?“ opýtal sa muža,
ktorý napriek celému tomu rozruchu neprestal ťukať do mobilu.
„My sa porozprávame, až keď Jana odíde. Tak to bude
najlepšie.“
Marek ho prebodol nepriateľským pohľadom.
„Mám ťa naozaj rád, Jana, ale toto nemôžeš myslieť vážne. Ty
chceš, aby som spal s tvojím manželom? Naozaj ma žiadaš o niečo
také?“ musel sa jej to spýtať ešte raz, aby videl jej reakciu.
„Áno, chcem, aby si to bol ty. Radšej ty, ako niekto cudzí.
Už som ti predsa povedala, že nechcem, aby sa o tom niekto dozvedel
a nikomu nebude podozrivé, keď sem budeš chodiť ty,“ hlesla potichu.
„Tebe nebude vadiť, keď urobím toto...“ Marek náhle vstal
a pristúpil k Milanovi. Pripadalo mu to zvláštne, ale veľmi to
neriešil. Musel urobiť, niečo, aby ju presvedčil o tom, že to, čo si želá
jej prinesie len zbytočnú bolesť.
Zobral mu mobil z ruky a pobozkal ho.
V žiadnom prípade to neurobil tak, ako sa to dialo s Lukášom. Len sa
letmo dotkol jeho pier. Bola to len ukážka toho aké je to, čo si želá úplne
absurdné. Pozrel sa na svoju sestru a očakával, že to ňou nejakým spôsobom
pohne, ale ona len pomaly prikývla.
„Presne toto od teba očakávam.“
„Tak ty to odo mňa očakávaš? Jani, čo to má byť? Mám to
s ním snáď robiť vo vašej posteli?!“ začínal sa už o ňu naozaj báť
a napriek svojej zmierlivej povahe začínal zvyšovať hlas.
„Nie, budete používať
tú samostatnú izbu a ja vždy pôjdem preč. Nie je to nič také kvôli čomu by
si si mal robiť starosti. Ja len chcem, aby náš vzťah fungoval a bez
tvojej pomoci to nepôjde...“
„Prepáč, ale toto pre teba nemôžem urobiť. Je to príliš... Dobre
si to rozmysli, ja také niečo nemôžem...“ chcel vyjsť z izby, ale Jana
ešte ani zďaleka neskončila.
„Ak ma odmietneš, poviem tvojmu otcovi o našich
rozhovoroch. Môžem mu poslať aj záznam. Nahrávala som si to, keď si mi hovoril
o tom, že by si...Dám to aj na internet, aby to videli všetci tvoji
spolužiaci...“ vyhlásila chladne.
„Také niečo neurobíš?“
„Urobím to ešte dnes.“
Milan pustil na mobile jednu z tých nahrávok. Chcel mu
ten mobil rozbiť, bolo mu jedno, že to bude musieť zaplatiť.
„Nie je jediná. Ďalšie máme uložené na bezpečnom mieste. Tak
sa radšej o nič nepokúšaj,“ varoval ho Milan.
Marek od neho
očakával hocijakú podlosť, ale Jana ho totálne odrovnala. Nemal predsa kam ísť,
nemal takých priateľov, ktorý by ho zachránili pred rodinnou katastrofou. Nemal
ani len peniaze, okrem tých pár centov z poslednej brigády, ale to ani
zďaleka nebolo dosť na nejaké slušné bývanie. A nechcel, aby o tom
všetci vedeli. Nebolo to bezpečné a vedel si veľmi dobre predstaviť, čomu
všetkému by musel čeliť. Pred ňou toho
povedal až príliš. Nemohol si dovoliť, aby to všetko zrazu vedeli úplne cudzí
ľudia.
„Pristúpiš na našu dohodu?“
Marek mal pocit, ako by ho týmito poslednými slovami chcela
udrieť.
„Áno,“ hlesol potichu. Nemyslel to vážne. Chcel len, aby
odišla. A mienil Milanovi povedať, kam si asi tak môže takú dohodu strčiť.
„Výborne. Tak ja vás nechám. Pozhovárajte sa...“ Jana odišla
do predsiene. Obliekla si kabát a mimoriadne rýchlo odišla z bytu.
„Poď bližšie...“ požiadal ho Milan, ale Marek sa vrátil na
svoje miesto. Milan ho doslova odtrhol od kresla a donútil ho sadnúť si
k nemu.
„Skôr než prejdeme k príjemnejším záležitostiam, ešte
si ujasníme pár vecí. Nebudeš mi odvrávať a budeš robiť to, čo ti poviem.
Táto dohoda sa netýka len mňa. Jeden môj priateľ má podobný problém a zhodli
sme sa, že nám budeš dokonale vyhovovať. Dnes mi volal a povedal mi, že je
s tebou spokojný. Musím ťa veľmi dôrazne varovať, že ak nás nebudeš
poslúchať, môže sa ti stať pokojne niečo omnoho horšie, ako len hlúpe videá na
internete...“ rukou mu pevne zovrel krk.
„ On je do toho tiež zapojený? On vie, čo ... On...“
„Áno, dnes ťa predsa pobozkal. Nebolo ti čudné, že niekto
taký ako on tak veľmi hazarduje?“
Prestal ho držať za krk a presunul svoju ruku na jeho
chrbát.
„Áno, ale...“
„Tak vidíš, nebude to pre teba vôbec nepríjemné. Obaja sa k tebe
budeme správať ako k zbožňovanému milencovi. Dostaneš všetko, čo budeš
potrebovať. Nič ti neodmietneme a môžeš nás oboch aj milovať, ak ti to
urobí radosť, ale s nikým iným sa nesmieš vôbec zapliesť. Ak zistím, že
nás podvádzaš, bude to pre teba mať zničujúce následky. Môj priateľ je príliš
nesmelý, aby ti niečo povedal, ale odo mňa sa trestu nevyhneš.“
„A moja sestra? Ona naozaj....“ stále tomu nemohol uveriť.
„Naše manželstvo je len formálne prináša jej isté výhody.
Tiež to bola istá forma dohody, takisto ako manželstvo môjho priateľa. O tejto
časti dohody ti však nesmiem povedať, lebo to spadá skôr do kompetencie našich
manželiek, ktoré spolu viac-menej tiež žijú.“
„Prečo... prečo potom nespávate spolu?“
Milan si ho pritiahol bližšie k sebe.
„To by nefungovalo. Nehodíme sa k sebe, obaja máme tak
trochu inú predstavu o našom milencovi... Viem, že sa ti to s Lukášom
začínalo páčiť? Povedal mi, ako si reagoval... Chcel si ho, tak si to
priznaj...“
„Nie, ja...“ začínal sa cítiť ako si zvláštne. Bolo mu teplo
a všetko sa s ním krútilo.
Milan si ho posadil do lona. Rozopol mu bundu. A vyzliekol
tričko. Marek sa nebránil. Telom mu pulzovalo priam bolestné vzrušenie. A všetko
bolo nádherné a všetko sa krútilo... Milanove pery naňho dráždivo zaútočili.
Bozkával sa inak ako Lukáš. Viac drsnejšie a nedočkavejšie. Marek ho pustil hlbšie a nespokojne sa
tisol k nemu.
Milan ho zdvihol a naďalej ho vášnivo bozkával. Takmer
strácal dych. Dával mu priestor, aby sa od neho učil a on sa postupne učil
mu spôsobiť rozkoš.
Odniesol ho do nejakej izby, cítil ako hmatá po kľučke, ale
dokázal sa sústrediť len na jeho horúce pery.
Keď padli na posteľ, Marek cítil ako mu Milan vyzliekol aj
nohavice a chvíľu sa naňho len spokojne díval.
Potom sa aj on začal zobliekať. Marek ho fascinovane sledoval. Pred očami sa
mu mihali snáď všetky farby dúhy...
Milan k nemu vkĺzol do postele, jeho pery boli takmer
všade. Skúsenými dotykmi ho privádzal k sladkej rozkoši. Pripravoval ho,
dráždil ho šepkal mu slová, ktorým Marek nepripisoval žiadny význam, ale bolo
príjemné ich počuť.
Marek cítil mierny tlak a bolesť, keď sa jeho milenec
dostal doňho, ale bol dostatočne opatrný na to, aby mu neublížil.
Jeho pohyby, jeho ruka, ktorá dráždila mladíkov citlivý úd
to všetko v ňom vyvolávalo zmes protichodných pocitov. Veľmi rýchlo si zvykol na svojho milenca,
prijal ho a začal sa pohybovať s ním... Príjemné pocity ním prestupovali,
až kým nepocítil niečo neopakovateľné a absolútne neopakovateľnú nádheru.
Milan ho potom držal
v náručí a Marek cítil ako veľmi rýchlo upadá do príjemného spánku...
Prebudil sa schúlený pod prikrývkami. Hlava ho trochu bolela
a okrem toho aj nejaké iné časti jeho tela. Vrátane zadku, vďaka čomu sa schúlil späť na
bok. Ešte sa mu nechcelo vstávať. Bol veľmi unavený a potreboval si ešte
chvíľu, ale zároveň túžil zistiť koľko je hodín. Rozospato sa pokúšal nájsť
hodinky.
Niekto odtiahol jeho ruku.
„Ešte spi, Marek. Aj tak ťa vezmem do školy autom...“ nejaká
drsná ruka ho pohladila po vlasoch.
Jeho rodičia nemali auto a on nevedel šoférovať. Nemal
ho kto vziať do ...
Marek si rýchlo pretrel oči. Nad sebou uvidel Milana. Práve
zrejme vyšiel zo sprchy, lebo mal okolo bokov omotaný uterák a vlasy mal
mokré. Pohľad na jeho odhalené telo mu pripomenul, čo sa medzi nimi stalo a v mysli
mu zarezonovalo slovo dohoda.
Srdce mu okamžite vynechalo pár úderov. A ruky si
zúfalo pritlačil k tvári.
„Nemusíš ma nikam voziť. Ja už radšej pôjdem...“ chcel
vstať, ale Milan ho nekompromisne zatlačil späť do postele.
„Ešte je príliš skoro...“
„Mne je to jedno. Nechcem tu ostať!“ rozčuľoval sa Marek.
„Mal by si ma poslúchnuť. Ak sa nahnevám, vôbec ťa nepustím
do školy...“ Milan sa k nemu opäť poriadne naklonil a nezabudol dodať:
„Včera sme skvele obohatili našu zbierku videí? Moju tvár odtiaľ môžem
pochopiteľne vymazať, ale ty si úplne rozkošný...“
Marek si natiahol prikrývku až po hlavu a ďalej sa s ním
nehádal. Nemalo to zmyslel. Mali ho úplne v hrsti. A on začínal
tušiť, že sestra mu do toho nápoja niečo aj pridala. Nemal totiž vôbec v úmysle
prijať ich ponuku. Zrejme to aj vedela, a preto sa takto poistila.
„A čo moje veci a rodičia?“
„Zastavil som sa u nich, kým si spal. Povedal som im,
že oslava sa pretiahla a ostal si u nás spať. Nič nenamietali.
Dokonca ma pustili do tvojej izby a priniesol som ti veci, ktoré budeš dnes
potrebovať.“
