nedeľa 18. marca 2012

Univerzita V.






pár: interný doktorand/študent... Marek/Lukáš
varovanie: 15+
Obsah: Marek prichádza do prvého ročníka na VŠ...
Občasník, nemá stanovené počty kapitol, bude pribúdať podľa nálady a rozhodla som sa to trochu okoreniť, čiže tentokrát 18+, nevhodné pre detských čitateľov :D :D :D Samozrejme táto kapitola ani nič čo je v nej už naozaj nemá nič spoločné sú skutočnými udalosťami, dostávame sa na pole čistej fikcie :D :D 



Chcel byť čo najskôr preč so školy. Lukášova prítomnosť mu stále pripomínala to, čo sa medzi nimi stalo. Nebolo ľahké sa naňho len tak dívať a nezačať rozmýšľať o tom, čo to sakra, malo znamenať? Prečo vôbec niečo také urobil a potom to jednoducho vzal späť, ako by sa absolútne nič nedialo. Aký to malo všetko zmysel?
Marek bral schody po dvoch a tá otázka vytrvalo narážala na jeho myseľ. Upokojoval sa tým, že to zrejme nemalo žiadny hlbší význam a mal by na to čo najskôr zabudnúť. Lukáš zrejme napokon šiel neskorším autobusom, prípadne malo možno jeho skoršie ukončenie seminára úplne iný dôvod. Preto mu cesta zbehla bez väčších problémov. Čas tentoraz nebol jeho priateľským spoločníkom a on sa veľmi rýchlo ocitol pred sestriným bytom, aj keď si tú chvíľu želal, z nejakého dôvodu oddialiť. Po krátkom zazvonení mu otvorila Jana.
„Ahoj, Marek,“ privítala ho so spokojným úsmevom. A okamžite ho aj objala. Niečo na tom, ako to urobila bolo trochu zvláštne. Hneď si to všimol, ale nechcel z toho robiť veľkú vedu.
„Všetko najlepšie, Janka,“ zamumlal hneď pri dverách. Nemal veľmi rád tieto gratulácie, nikdy nevedel, čo presne by mal povedať. Tak len opakoval tie príliš často zaužívané frázy. Pobozkal ju na líca a odovzdal jej darček.
„Poď ďalej a pokojne si zlož aj tašku. Hneď za tebou prídem do obývačky.“
Marek očakával, že bude mať byt plný hostí, preto ho prekvapilo, keď pri dverách nevidel množstvo cudzích topánok.
Niečo tu rozhodne nesedelo, ale on si zatiaľ nerobil starosti. Možno sa len oslava presunula na neskôr, prípadne hostia kvôli niečomu ešte nestihli prísť. Keď vošiel do obývačky, našiel v jednom z kresiel sedieť len Milana. Aj on vyzeral akosi nervózne, aj keď to nebolo nič výnimočné. Televízor bol zapnutý, ale on sa nedíval na to, čo v ňom dávali. Namiesto toho ťukal do drahého mobilu a ani sa neobťažoval naňho pozrieť.
„Ahoj,“ pozdravil neisto.
Milan len niečo zamumlal a pokynul mu, aby si sadol. Marek ho poslúchol. Mal nutkanie spýtať sa, kde sú hostia, ale nechcel na seba pútať mužovu pozornosť. Tak len ticho sedel a čakal. Jana čoskoro vošla dovnútra a sadla si k nim. Marek na ňu znepokojene hľadel. Niečo sa dialo. Cítil to. Videl to na nej, ale nemohol prelomiť ticho. Jana mu naliala do pohára niečo na pitie. A on to bezmyšlienkovite prijal. Bol po takej dlhej ceste smädný, preto všetko veľmi rýchlo vypil.
„Marek, som rada, že si prišiel. Bála som sa, že odmietneš, preto som ti radšej napísala, že robíme väčšiu oslavu. Dnes tu okrem nás nebude nikto iný. Prepáč, že som ti nepovedala pravdu, ale to, čo ti chcem povedať je príliš zložité na to, aby sa o tom dalo len tak ľahko písať...“
„Dobre, tak sa mi to pokús vysvetliť...“
Jana naňho chvíľu zmätene hľadela, ako by náhle stratila odvahu. Milan stále ťukal do mobilu a neunúval sa jej pomôcť.
„Páčia sa ti muži,“ opatrne skonštatovala Jana.
Marek prikývol. Pred ňou sa nehanbil o tom hovoriť. Vedel, že s tým nemá žiadny problém a už dávno o tom predsa hovorili. Dúfal, že náhle nezmenila názor. Bolo by veľmi smutné, keby to musel vysvetľovať aj jej.
„A nemáš nikoho. Žiadneho priateľa a tak? Nemáš zatiaľ žiadneho?“
„Nie, nemám...“ dodal už s menšími obavami. Žeby sa jeho sestra chcela zahrať na dohadzovačku? To, čo nasledovalo však prekonalo všetky jeho očakávania.
„Chcem ťa o niečo požiadať. Viem, že si budeš myslieť, že som sa zbláznila, ale...“ nervózne zdvihla ozdobný vankúš a položila si ho do lona.
„Chcem, aby si sa stal milencom môjho manžela...“
„Môžeš mi zopakovať, čo si to povedala? Asi som zle rozumel...“ Marek cítil ako ho zalieva vlna zdesenia.
„Dlho sme o tom hovorili. Chcela som, aby si niekoho vybral, ale nikomu nedôverujem tak, ako tebe. Viem, že ty o tom nebudeš nikde rozprávať a zachováš naše tajomstvo...“
Marek sa zhlboka nadýchol. Hlas sa mu zasekol v hrdle a nevedel, čo by mal na niečo také povedať. Naozaj netušil, že jeho sestra vyrukuje s niečím takým.
„Ty chceš, aby som ja... Ty...“ vyjachtal Marek.
„Nefunguje to. Náš vzťah po tejto stránke už dlho... Takmer nikdy to nebolo veľmi dobré, ale ja sa s ním nechcem rozísť. Chcem, aby všetko pokračovalo tak ako doteraz. Dnes večer pôjdem s kamarátkami oslavovať svoje narodeniny. Je to dámska jazda. Chcem, aby ste vy dvaja ostali tu a dohodli sa...“ dívala sa naňho takmer prosebne. A on tomu nedokázal uveriť. Nevedel, či by mu malo byť zle, alebo by ju mal ľutovať.
„A ty k tomu nič nepovieš, Milan?“ opýtal sa muža, ktorý napriek celému tomu rozruchu neprestal ťukať do mobilu.
„My sa porozprávame, až keď Jana odíde. Tak to bude najlepšie.“
Marek ho prebodol nepriateľským pohľadom.
„Mám ťa naozaj rád, Jana, ale toto nemôžeš myslieť vážne. Ty chceš, aby som spal s tvojím manželom? Naozaj ma žiadaš o niečo také?“ musel sa jej to spýtať ešte raz, aby videl jej reakciu.
„Áno, chcem, aby si to bol ty. Radšej ty, ako niekto cudzí. Už som ti predsa povedala, že nechcem, aby sa o tom niekto dozvedel a nikomu nebude podozrivé, keď sem budeš chodiť ty,“ hlesla potichu.
„Tebe nebude vadiť, keď urobím toto...“ Marek náhle vstal a pristúpil k Milanovi. Pripadalo mu to zvláštne, ale veľmi to neriešil. Musel urobiť, niečo, aby ju presvedčil o tom, že to, čo si želá jej prinesie len zbytočnú bolesť.
Zobral mu mobil z ruky a pobozkal ho. V žiadnom prípade to neurobil tak, ako sa to dialo s Lukášom. Len sa letmo dotkol jeho pier. Bola to len ukážka toho aké je to, čo si želá úplne absurdné. Pozrel sa na svoju sestru a očakával, že to ňou nejakým spôsobom pohne, ale ona len pomaly prikývla.
„Presne toto od teba očakávam.“
„Tak ty to odo mňa očakávaš? Jani, čo to má byť? Mám to s ním snáď robiť vo vašej posteli?!“ začínal sa už o ňu naozaj báť a napriek svojej zmierlivej povahe začínal zvyšovať hlas.
 „Nie, budete používať tú samostatnú izbu a ja vždy pôjdem preč. Nie je to nič také kvôli čomu by si si mal robiť starosti. Ja len chcem, aby náš vzťah fungoval a bez tvojej pomoci to nepôjde...“
„Prepáč, ale toto pre teba nemôžem urobiť. Je to príliš... Dobre si to rozmysli, ja také niečo nemôžem...“ chcel vyjsť z izby, ale Jana ešte ani zďaleka neskončila.
„Ak ma odmietneš, poviem tvojmu otcovi o našich rozhovoroch. Môžem mu poslať aj záznam. Nahrávala som si to, keď si mi hovoril o tom, že by si...Dám to aj na internet, aby to videli všetci tvoji spolužiaci...“ vyhlásila chladne.
„Také niečo neurobíš?“
„Urobím to ešte dnes.“
Milan pustil na mobile jednu z tých nahrávok. Chcel mu ten mobil rozbiť, bolo mu jedno, že to bude musieť zaplatiť.
„Nie je jediná. Ďalšie máme uložené na bezpečnom mieste. Tak sa radšej o nič nepokúšaj,“ varoval ho Milan.
Marek  od neho očakával hocijakú podlosť, ale Jana ho totálne odrovnala. Nemal predsa kam ísť, nemal takých priateľov, ktorý by ho zachránili pred rodinnou katastrofou. Nemal ani len peniaze, okrem tých pár centov z poslednej brigády, ale to ani zďaleka nebolo dosť na nejaké slušné bývanie. A nechcel, aby o tom všetci vedeli. Nebolo to bezpečné a vedel si veľmi dobre predstaviť, čomu všetkému by musel čeliť.  Pred ňou toho povedal až príliš. Nemohol si dovoliť, aby to všetko zrazu vedeli úplne cudzí ľudia.
„Pristúpiš na našu dohodu?“
Marek mal pocit, ako by ho týmito poslednými slovami chcela udrieť. 
„Áno,“ hlesol potichu. Nemyslel to vážne. Chcel len, aby odišla. A mienil Milanovi povedať, kam si asi tak môže takú dohodu strčiť.
„Výborne. Tak ja vás nechám. Pozhovárajte sa...“ Jana odišla do predsiene. Obliekla si kabát a mimoriadne rýchlo odišla z bytu.
„Poď bližšie...“ požiadal ho Milan, ale Marek sa vrátil na svoje miesto. Milan ho doslova odtrhol od kresla a donútil ho sadnúť si k nemu.
„Skôr než prejdeme k príjemnejším záležitostiam, ešte si ujasníme pár vecí. Nebudeš mi odvrávať a budeš robiť to, čo ti poviem. Táto dohoda sa netýka len mňa. Jeden môj priateľ má podobný problém a zhodli sme sa, že nám budeš dokonale vyhovovať. Dnes mi volal a povedal mi, že je s tebou spokojný. Musím ťa veľmi dôrazne varovať, že ak nás nebudeš poslúchať, môže sa ti stať pokojne niečo omnoho horšie, ako len hlúpe videá na internete...“ rukou mu pevne zovrel krk.
„ On je do toho tiež zapojený? On vie, čo ... On...“
„Áno, dnes ťa predsa pobozkal. Nebolo ti čudné, že niekto taký ako on tak veľmi hazarduje?“
Prestal ho držať za krk a presunul svoju ruku na jeho chrbát.
„Áno, ale...“
„Tak vidíš, nebude to pre teba vôbec nepríjemné. Obaja sa k tebe budeme správať ako k zbožňovanému milencovi. Dostaneš všetko, čo budeš potrebovať. Nič ti neodmietneme a môžeš nás oboch aj milovať, ak ti to urobí radosť, ale s nikým iným sa nesmieš vôbec zapliesť. Ak zistím, že nás podvádzaš, bude to pre teba mať zničujúce následky. Môj priateľ je príliš nesmelý, aby ti niečo povedal, ale odo mňa sa trestu nevyhneš.“
„A moja sestra? Ona naozaj....“ stále tomu nemohol uveriť.
„Naše manželstvo je len formálne prináša jej isté výhody. Tiež to bola istá forma dohody, takisto ako manželstvo môjho priateľa. O tejto časti dohody ti však nesmiem povedať, lebo to spadá skôr do kompetencie našich manželiek, ktoré spolu viac-menej tiež žijú.“
„Prečo... prečo potom nespávate spolu?“
Milan si ho pritiahol bližšie k sebe.
„To by nefungovalo. Nehodíme sa k sebe, obaja máme tak trochu inú predstavu o našom milencovi... Viem, že sa ti to s Lukášom začínalo páčiť? Povedal mi, ako si reagoval... Chcel si ho, tak si to priznaj...“
„Nie, ja...“ začínal sa cítiť ako si zvláštne. Bolo mu teplo a všetko sa s ním krútilo.
Milan si ho posadil do lona. Rozopol mu bundu. A vyzliekol tričko. Marek sa nebránil. Telom mu pulzovalo priam bolestné vzrušenie. A všetko bolo nádherné a všetko sa krútilo... Milanove pery naňho dráždivo zaútočili. Bozkával sa inak ako Lukáš. Viac drsnejšie a nedočkavejšie.  Marek ho pustil hlbšie a nespokojne sa tisol k nemu.
Milan ho zdvihol a naďalej ho vášnivo bozkával. Takmer strácal dych. Dával mu priestor, aby sa od neho učil a on sa postupne učil mu spôsobiť rozkoš.
Odniesol ho do nejakej izby, cítil ako hmatá po kľučke, ale dokázal sa sústrediť len na jeho horúce pery.
Keď padli na posteľ, Marek cítil ako mu Milan vyzliekol aj nohavice a chvíľu sa naňho len spokojne díval.
Potom sa aj on začal zobliekať.  Marek ho fascinovane sledoval. Pred očami sa mu mihali snáď všetky farby dúhy...
Milan k nemu vkĺzol do postele, jeho pery boli takmer všade. Skúsenými dotykmi ho privádzal k sladkej rozkoši. Pripravoval ho, dráždil ho šepkal mu slová, ktorým Marek nepripisoval žiadny význam, ale bolo príjemné ich počuť.
Marek cítil mierny tlak a bolesť, keď sa jeho milenec dostal doňho, ale bol dostatočne opatrný na to, aby mu neublížil.
Jeho pohyby, jeho ruka, ktorá dráždila mladíkov citlivý úd to všetko v ňom vyvolávalo zmes protichodných pocitov.  Veľmi rýchlo si zvykol na svojho milenca, prijal ho a začal sa pohybovať s ním... Príjemné pocity ním prestupovali, až kým nepocítil niečo neopakovateľné a absolútne neopakovateľnú nádheru.
Milan ho  potom držal v náručí a Marek cítil ako veľmi rýchlo upadá do príjemného spánku...
Prebudil sa schúlený pod prikrývkami. Hlava ho trochu bolela a okrem toho aj nejaké iné časti jeho tela.  Vrátane zadku, vďaka čomu sa schúlil späť na bok. Ešte sa mu nechcelo vstávať. Bol veľmi unavený a potreboval si ešte chvíľu, ale zároveň túžil zistiť koľko je hodín. Rozospato sa pokúšal nájsť hodinky.
Niekto odtiahol jeho ruku.
„Ešte spi, Marek. Aj tak ťa vezmem do školy autom...“ nejaká drsná ruka ho pohladila po vlasoch.
Jeho rodičia nemali auto a on nevedel šoférovať. Nemal ho kto vziať do ...
Marek si rýchlo pretrel oči. Nad sebou uvidel Milana. Práve zrejme vyšiel zo sprchy, lebo mal okolo bokov omotaný uterák a vlasy mal mokré. Pohľad na jeho odhalené telo mu pripomenul, čo sa medzi nimi stalo a v mysli mu zarezonovalo slovo dohoda.
Srdce mu okamžite vynechalo pár úderov. A ruky si zúfalo pritlačil k tvári.
„Nemusíš ma nikam voziť. Ja už radšej pôjdem...“ chcel vstať, ale Milan ho nekompromisne zatlačil späť do postele.
„Ešte je príliš skoro...“
„Mne je to jedno. Nechcem tu ostať!“ rozčuľoval sa Marek.
„Mal by si ma poslúchnuť. Ak sa nahnevám, vôbec ťa nepustím do školy...“ Milan sa k nemu opäť poriadne naklonil a nezabudol dodať: „Včera sme skvele obohatili našu zbierku videí? Moju tvár odtiaľ môžem pochopiteľne vymazať, ale ty si úplne rozkošný...“
Marek si natiahol prikrývku až po hlavu a ďalej sa s ním nehádal. Nemalo to zmyslel. Mali ho úplne v hrsti. A on začínal tušiť, že sestra mu do toho nápoja niečo aj pridala. Nemal totiž vôbec v úmysle prijať ich ponuku. Zrejme to aj vedela, a preto sa takto poistila.
„A čo moje veci a rodičia?“
„Zastavil som sa u nich, kým si spal. Povedal som im, že oslava sa pretiahla a ostal si u nás spať. Nič nenamietali. Dokonca ma pustili do tvojej izby a priniesol som ti veci, ktoré budeš dnes potrebovať.“

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky