piatok 2. marca 2012

21. kapitola Antitieň


Pár: Samuel/Antitieň
Nový obsah pre túto kapitolu: Samuel podľahne volaniu tej najnebezpečnejšej sily...





Si hlboko vo mne. Dávaj si veľký pozor, Samuel.
Cítil ako ho niečo pevne obklopilo. Celá jeho podstata, všetko čím bol, obklopila takmer neznesiteľne silná rozkoš. Zmocnilo sa ho to úplne celého a on cítil ako sa jeho nehmotná podstata pokúša uniknúť z dosahu toľkých slastí.
Povedz Samuel, čo by si si želal? Čo by som pre teba mohol urobiť.
Chcem novú šancu. Chcem byť opäť človekom, čistý štít a...Pravú ľudskú rozkoš...
Cítil ako ho niečo hladilo a otváralo cestu k čoraz väčšiemu potešeniu. Jeho myseľ bola úplne uvoľnená. Zbavoval sa všetkého, čo ho v pekle zväzovalo.
A čo Lucifer, už nedúfaš, že sa k tebe vráti...
Sam pokrútil hlavou a pokúšal sa.
Ten ma už dávno nepotrebuje. Zabudol na mňa.  Už dávno preňho neznamenám nič.
Tmavá energia sa okolo neho omotala pevnejšia.
Nemôžem ti vrátiť ľudský život. Naozaj ma to mrzí, ale takou mocou nedisponujem.
Sam sklamane odtiahol svoju podstatu od tej lákavej energie. Niečoho takého sa obával. Opäť ďalšie sľuby a sladké reči, ale nič čo by mu mohlo skutočne pomôcť.
Môžem ti ponúknuť niečo iné. Niečo, čo je v mojej moci a predpokladám, môžeš sa stať mojím antianjelom. Nebudeš potrebovať žiadne ďalšie spájania.  Budeš mať čiastočne ľudské reakcie, vnímanie rozkoše, hmat a dokonca môžeš cítiť aj chuť a podobné veci. Nebudeš viac viazaný peklom... Môžem ti ukázať, aké by to mohlo byť...
Samuel cítil, ako ho tá energia rozhojdala, vykročil do akéhosi tmavého pásu, v ktorom videl svoju novú podobu, takmer akoby to bol opäť on. Cítil vietor na tvári, cítil ako sa jeho pery dotkli iného neodolateľného muža. Bytosti, ktorá mala v sebe neskutočnú krásu, ale aj tú najzákernejšiu temnotu. Držali sa za ruky, stáli spolu na akomsi námestí.
Tá vízia bola taká skutočná, taká neskutočne príjemná. Cítil sa takmer ľudsky. Takmer ako by dostal ďalšiu šancu a všetci ho videli. Vnímali ho ako človeka, aj keď ním nebol. To všetko však veľmi rýchlo pominulo a on sa opäť ocitol v objatí tej tmavej energie.
Ty si Tieň?
Som antitieň. Sám seba by som definoval asi ako mladšieho brata nášho známeho Tieňa.  Som časť, ktorú zo seba odrezal, keď sa mu nepodarili isté veci, ktoré takmer viedli ku koncu sveta, takého ako ho poznáš. Obetoval ma, aby mohol prežiť. Oddelil ma od seba a zanechal tu v tejto priepasti. Pokojne použil Luciferovu priepasť, aby ma mohol uväzniť. Bol som tu sám, bol som vyhostený, kým on sa zabával a bral si všetko, na čo mal chuť. Ja nebudem taký, ako oni. Nemusíš byť donekonečna trestaný za pár chýb. Nie je predsa tvoja vina, že sa v našom svete ešte nevyznáš. Nie je tvoja vina, že si lásku hľadal tam, kde nájdeš len pohŕdanie.
Samuel dlho mlčal. Díval sa na tú temnú hmotu a pokúšal sa nepodľahnúť ďalšiemu návalu rozkoše.
Čo chceš za svoju pomoc? Viem, že tým to neskončilo. Určite ešte niečo chceš...
Mojou úlohou je rozpútať v pekle vzburu, Sam. Vrátiť Lucifera, späť do jeho priepasti... Tým  som bol poverený. To je len moja úloha a ty mi môžeš pomôcť.
Sam pokrútil neexistujúcou hlavou.
Pomôcť? To skôr znelo ako spáchanie prehrešku, ktorý by mohol podnietiť Lucifera, aby roztrhal jeho podstatu.
Nie, to neurobím. Zničil by ma. Úplne by ma...A moji priatelia...

Sú z nich úbohé hračky môjho brata. Obyčajní otroci. Ponúkam ti slobodu aj pre nich, ak sa rozhodneš, že už nechceš mať s peklom nič spoločné, môžeš s nimi slobodne odísť, kam len budeš chcieť. Sú aj iné omnoho lákavejšie dimenzie...

Neverím ti. Teraz ti pomôžem a ty ma potom len tak hodíš cez palubu. Nestačia mi len tvoje slová. Ani tá tvoja ukážka.

Dobre, tak sa vrátiš späť do pekla. Pokiaľ budeš chcieť zvážiť moju ponuku a vypočuť si pár ďalších detailov, pokojne ma navštív.

Tmavá energia ho zdvihla a vymrštila späť do nekonečného priestoru. Sam cítil ako ho zovreli odporné pazúry nižšieho pudového démona. Boli to bytosti, ktoré mali v pekle naozaj netradičnú funkciu.

„Nie, zlez zo mňa... už nie...“ nariekal Samuel. Nechcel, aby mu tá vec vyciciavala energiu priamo z citlivej podstaty.
Pudoví démoni boli schopní energiu odstať až do takej miery, že sa nepozorný démon, ktorý zablúdil do týchto končín mohol stať súčasťou ich podstaty. Hovorilo sa o nich ako o požieračoch prebytočných. Trúfli si len na tých, ktorý príliš zoslabli.
Samuel cítil, ako sa jeden z nich práve pevne prisal na jeho podstatu. Posadil si ho na seba a začal ho pomaly vstrebávať. Samuel sa v myšlienkach dovolával svojho ochrancu, ale obával sa, že jeho energia sa až do priepasti nedostane. Bol úplne oslepený pocitom odovzdanosti, ktorý sa šíril jeho telom.
Okoloidúci démon sa len pobavene uškrnul.
„Prosím, pomôžte mi...“
Démon sa pri ňom ani len neprestavil. Nevenoval pozornosť k jeho náreku. Začali sa zbiehať ďalší požierači. Prisávali sa čoraz hlbšie a donútili ho zjaviť sa v takmer ľudskej podobe.
Vzali mu všetko, čo v ňom ešte ostalo. Bol prázdny. Nemal v sebe nič a nebol ničím. Do svojho posledného výkriku dal všetku svoju silu. Cítil ako sa niečo vymrštilo z priepasti a pudoví démoni boli od neho odhodení, ale už neostalo takmer nič... S čím by sa dalo pracovať.
Počuješ ma ešte, Samuel?
Démon bolestne prikývol. Počul ho, ale jeho podstata zhasínala. Blížil sa koniec.
Prijmeš moju ponuku?

Ty si... ich...poslal...

Nie, Samuel.

Za normálnych okolností by tomu neveril, ale teraz, počas podstatnej časti rozpadávania videl veci také aké sú a dokázal oddeliť pravdu od akejkoľvek lži.

Samuel si predstavil ako zostatkové čiastočky jeho podstaty navždy blúdia v pekle. Miešajú sa z výkrikmi a trhaním ostatných podstát. Bez toho, aby čokoľvek poznali, zmiešané z nikdy neutíchajúcou bolesťou, hľadajúce niečo, čo nikdy nemôžu uchopiť. Neexistujúci zdroj bolesti bez jej utíšenia...


„Dobre, súhlasím. Urob čokoľvek...“

Tmavá energia ho opäť obklopila a on stratil vedomie, ako by bol naozaj len obyčajným človekom. Bolo to veľmi podobné. Nechal sa niekam odnášať, ale cítil, že všetko, čím doteraz bol je nenávratne preč. Niektoré veci sa už zachrániť nedali a on vedel, že nič z toho, čím doteraz žil už nebude rovnaké.

Antitieň jemne uložil mladíka do postele. Nebolo ťažké pudových démonov úplne vyžmýkať a poskladať jeho podstatu, ale nemohla sa zložiť do úplne podobného tvaru. Samuel bol momentálne vyvíjajúcou sa masou, potreboval veľa nehy a lásky. Spánok a dotyk bytosti, ktorá by zahojila všetky zranenia.

Nakláňal sa nad ním. Takmer s pýchou sa díval na počiatky tmavých krídiel. Jeho prvý antianjel.

Vôbec ho neprekvapilo mierne zavlnenie vzduchu ani príchod istého pekelného archanjela.

„Podarilo sa to. Toľko plánovania a on vyzerá takto?“ mierne znechutene pozrel na bublajúcu masu.

„To sa spraví. Pár týždňov a bude sa opäť pomôcť vrátiť do želanej podoby. Nečakal som, že sa tam zjavia pudoví démoni. Bol som ochotný počkať, kým sa nerozhodne z vlastnej vôle.“

„Neočakával som, že pobyt v pekle ho až tak veľmi zničí. Zrejme naozaj nie je vhodný pre život démona. Od teraz je celý len tvoj.“
„Som ti nesmierne zaviazaný....“ Antitieň úctivo sklonil hlavu.
Už dlho čakal na svojho prvého anjela. Na toho, ktorého si sám nemohol vziať. To on si ho vybral medzi všetkými a požiadal Lucifera, aby mu s touto záležitosťou pomohol. Preto sa rozhodol komunikovať s obyčajným človekom, preto dostal do jeho mysle falošné spomienky na život iného anjela. Ostatní boli súčasťou jedného, ale on nie. Taká bola tá jednoduchá pravda.

„A čo vzbura?“

„Čoskoro sa to rozbehne. Nebol by som rád, keby sme to priveľmi komplikovali. Ty chceš mať Tieňa na kolenách a mne postačí jeho dimenzia. Nezaujíma ma vládnutie, chcem len mať pokoj. Všetko ostane tak, ako sme sa dohodli, chcem len, aby si mi nechal aj Samove dvojčatá...“

„To je primeraná cena, ale musím ťa varovať, ak sa postavíš proti mne, priepasť bude tvoja najmenšia starosť... Sam ťa z nej síce dostal svojím nárekom, ale ja ťa do nej môžem vrátiť, ak sa rozhodneš porušiť dohodu. “

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky