Pár: Samuel/Antitieň
Nový obsah pre túto kapitolu: Samuel
podľahne volaniu tej najnebezpečnejšej sily...
Si
hlboko vo mne. Dávaj si veľký pozor, Samuel.
Cítil ako ho niečo pevne obklopilo. Celá
jeho podstata, všetko čím bol, obklopila takmer neznesiteľne silná rozkoš.
Zmocnilo sa ho to úplne celého a on cítil ako sa jeho nehmotná podstata
pokúša uniknúť z dosahu toľkých slastí.
Povedz
Samuel, čo by si si želal? Čo by som pre teba mohol urobiť.
Chcem
novú šancu. Chcem byť opäť človekom, čistý štít a...Pravú ľudskú rozkoš...
Cítil ako ho niečo hladilo a otváralo cestu
k čoraz väčšiemu potešeniu. Jeho myseľ bola úplne uvoľnená. Zbavoval sa
všetkého, čo ho v pekle zväzovalo.
A čo
Lucifer, už nedúfaš, že sa k tebe vráti...
Sam pokrútil hlavou a pokúšal sa.
Ten
ma už dávno nepotrebuje. Zabudol na mňa. Už dávno preňho neznamenám nič.
Tmavá energia sa okolo neho omotala
pevnejšia.
Nemôžem
ti vrátiť ľudský život. Naozaj ma to mrzí, ale takou mocou nedisponujem.
Sam sklamane odtiahol svoju podstatu od tej
lákavej energie. Niečoho takého sa obával. Opäť ďalšie sľuby a sladké reči,
ale nič čo by mu mohlo skutočne pomôcť.
Môžem
ti ponúknuť niečo iné. Niečo, čo je v mojej moci a predpokladám, môžeš
sa stať mojím antianjelom. Nebudeš potrebovať žiadne ďalšie spájania. Budeš mať čiastočne ľudské reakcie, vnímanie
rozkoše, hmat a dokonca môžeš cítiť aj chuť a podobné veci. Nebudeš
viac viazaný peklom... Môžem ti ukázať, aké by to mohlo byť...
Samuel cítil, ako ho tá energia rozhojdala,
vykročil do akéhosi tmavého pásu, v ktorom videl svoju novú podobu, takmer
akoby to bol opäť on. Cítil vietor na tvári, cítil ako sa jeho pery dotkli
iného neodolateľného muža. Bytosti, ktorá mala v sebe neskutočnú krásu,
ale aj tú najzákernejšiu temnotu. Držali sa za ruky, stáli spolu na akomsi
námestí.
Tá vízia bola taká skutočná, taká
neskutočne príjemná. Cítil sa takmer ľudsky. Takmer ako by dostal ďalšiu šancu
a všetci ho videli. Vnímali ho ako človeka, aj keď ním nebol. To všetko
však veľmi rýchlo pominulo a on sa opäť ocitol v objatí tej tmavej
energie.
Ty
si Tieň?
Som
antitieň. Sám seba by som definoval asi ako mladšieho brata nášho známeho
Tieňa. Som časť, ktorú zo seba odrezal,
keď sa mu nepodarili isté veci, ktoré takmer viedli ku koncu sveta, takého ako
ho poznáš. Obetoval ma, aby mohol prežiť. Oddelil ma od seba a zanechal tu
v tejto priepasti. Pokojne použil Luciferovu priepasť, aby ma mohol
uväzniť. Bol som tu sám, bol som vyhostený, kým on sa zabával a bral si
všetko, na čo mal chuť. Ja nebudem taký, ako oni. Nemusíš byť donekonečna
trestaný za pár chýb. Nie je predsa tvoja vina, že sa v našom svete ešte
nevyznáš. Nie je tvoja vina, že si lásku hľadal tam, kde nájdeš len pohŕdanie.
Samuel dlho mlčal. Díval sa na tú temnú
hmotu a pokúšal sa nepodľahnúť ďalšiemu návalu rozkoše.
Čo
chceš za svoju pomoc? Viem, že tým to neskončilo. Určite ešte niečo chceš...
Mojou
úlohou je rozpútať v pekle vzburu, Sam. Vrátiť Lucifera, späť do jeho
priepasti... Tým som bol poverený. To je
len moja úloha a ty mi môžeš pomôcť.
Sam pokrútil neexistujúcou hlavou.
Pomôcť? To skôr znelo ako spáchanie
prehrešku, ktorý by mohol podnietiť Lucifera, aby roztrhal jeho podstatu.
Nie,
to neurobím. Zničil by ma. Úplne by ma...A moji priatelia...
Sú
z nich úbohé hračky môjho brata. Obyčajní otroci. Ponúkam ti slobodu aj
pre nich, ak sa rozhodneš, že už nechceš mať s peklom nič spoločné, môžeš
s nimi slobodne odísť, kam len budeš chcieť. Sú aj iné omnoho lákavejšie
dimenzie...
Neverím
ti. Teraz ti pomôžem a ty ma potom len tak hodíš cez palubu. Nestačia mi
len tvoje slová. Ani tá tvoja ukážka.
Dobre,
tak sa vrátiš späť do pekla. Pokiaľ budeš chcieť zvážiť moju ponuku a vypočuť
si pár ďalších detailov, pokojne ma navštív.
Tmavá energia ho zdvihla a vymrštila späť
do nekonečného priestoru. Sam cítil ako ho zovreli odporné pazúry nižšieho
pudového démona. Boli to bytosti, ktoré mali v pekle naozaj netradičnú
funkciu.
„Nie, zlez zo mňa... už nie...“ nariekal
Samuel. Nechcel, aby mu tá vec vyciciavala energiu priamo z citlivej podstaty.
Pudoví démoni boli schopní energiu odstať
až do takej miery, že sa nepozorný démon, ktorý zablúdil do týchto končín mohol
stať súčasťou ich podstaty. Hovorilo sa o nich ako o požieračoch prebytočných.
Trúfli si len na tých, ktorý príliš zoslabli.
Samuel cítil, ako sa jeden z nich práve
pevne prisal na jeho podstatu. Posadil si ho na seba a začal ho pomaly
vstrebávať. Samuel sa v myšlienkach dovolával svojho ochrancu, ale obával
sa, že jeho energia sa až do priepasti nedostane. Bol úplne oslepený pocitom
odovzdanosti, ktorý sa šíril jeho telom.
Okoloidúci démon sa len pobavene uškrnul.
„Prosím, pomôžte mi...“
Démon sa pri ňom ani len neprestavil.
Nevenoval pozornosť k jeho náreku. Začali sa zbiehať ďalší požierači.
Prisávali sa čoraz hlbšie a donútili ho zjaviť sa v takmer ľudskej
podobe.
Vzali mu všetko, čo v ňom ešte ostalo.
Bol prázdny. Nemal v sebe nič a nebol ničím. Do svojho posledného
výkriku dal všetku svoju silu. Cítil ako sa niečo vymrštilo z priepasti a pudoví
démoni boli od neho odhodení, ale už neostalo takmer nič... S čím by sa
dalo pracovať.
Počuješ
ma ešte, Samuel?
Démon bolestne prikývol. Počul ho, ale jeho
podstata zhasínala. Blížil sa koniec.
Prijmeš
moju ponuku?
Ty
si... ich...poslal...
Nie,
Samuel.
Za normálnych okolností by tomu neveril,
ale teraz, počas podstatnej časti rozpadávania videl veci také aké sú a dokázal
oddeliť pravdu od akejkoľvek lži.
Samuel si predstavil ako zostatkové
čiastočky jeho podstaty navždy blúdia v pekle. Miešajú sa z výkrikmi a trhaním
ostatných podstát. Bez toho, aby čokoľvek poznali, zmiešané z nikdy neutíchajúcou
bolesťou, hľadajúce niečo, čo nikdy nemôžu uchopiť. Neexistujúci zdroj bolesti
bez jej utíšenia...
„Dobre, súhlasím. Urob čokoľvek...“
Tmavá energia ho opäť obklopila a on stratil
vedomie, ako by bol naozaj len obyčajným človekom. Bolo to veľmi podobné.
Nechal sa niekam odnášať, ale cítil, že všetko, čím doteraz bol je nenávratne
preč. Niektoré veci sa už zachrániť nedali a on vedel, že nič z toho,
čím doteraz žil už nebude rovnaké.
Antitieň jemne uložil mladíka do postele. Nebolo
ťažké pudových démonov úplne vyžmýkať a poskladať jeho podstatu, ale
nemohla sa zložiť do úplne podobného tvaru. Samuel bol momentálne vyvíjajúcou
sa masou, potreboval veľa nehy a lásky. Spánok a dotyk bytosti, ktorá
by zahojila všetky zranenia.
Nakláňal sa nad ním. Takmer s pýchou sa
díval na počiatky tmavých krídiel. Jeho prvý antianjel.
Vôbec ho neprekvapilo mierne zavlnenie
vzduchu ani príchod istého pekelného archanjela.
„Podarilo sa to. Toľko plánovania a on
vyzerá takto?“ mierne znechutene pozrel na bublajúcu masu.
„To sa spraví. Pár týždňov a bude sa
opäť pomôcť vrátiť do želanej podoby. Nečakal som, že sa tam zjavia pudoví
démoni. Bol som ochotný počkať, kým sa nerozhodne z vlastnej vôle.“
„Neočakával som, že pobyt v pekle ho
až tak veľmi zničí. Zrejme naozaj nie je vhodný pre život démona. Od teraz je
celý len tvoj.“
„Som ti nesmierne zaviazaný....“ Antitieň
úctivo sklonil hlavu.
Už dlho čakal na svojho prvého anjela. Na
toho, ktorého si sám nemohol vziať. To on si ho vybral medzi všetkými a požiadal
Lucifera, aby mu s touto záležitosťou pomohol. Preto sa rozhodol
komunikovať s obyčajným človekom, preto dostal do jeho mysle falošné
spomienky na život iného anjela. Ostatní boli súčasťou jedného, ale on nie. Taká
bola tá jednoduchá pravda.
„A čo vzbura?“
„Čoskoro sa to rozbehne. Nebol by som rád,
keby sme to priveľmi komplikovali. Ty chceš mať Tieňa na kolenách a mne postačí
jeho dimenzia. Nezaujíma ma vládnutie, chcem len mať pokoj. Všetko ostane tak,
ako sme sa dohodli, chcem len, aby si mi nechal aj Samove dvojčatá...“
„To je primeraná cena, ale musím ťa
varovať, ak sa postavíš proti mne, priepasť bude tvoja najmenšia starosť... Sam
ťa z nej síce dostal svojím nárekom, ale ja ťa do nej môžem vrátiť, ak sa
rozhodneš porušiť dohodu. “
