streda 9. novembra 2011

Univerzita III.



Názov: Univerzita
pár: interný doktorand/študent, Marek/Lukáš
varovanie: 15+
Obsah: Marek prichádza do prvého ročníka na VŠ...
Občasník, nemá stanovené počty kapitol, bude pribúdať podľa nálady





Keď ho našiel, opatrne zamieril ku školskej knižnici. Lukáš šiel poslušne s ním, akoby k sebe patrili. Mali spoločnú cestu. Tomu sa zrejme už nedalo vyhnúť.
 Niektorí študenti pozdravili vyučujúceho a zvedavo si obzerali Marka. Mladík si ich chladne premeriaval a nevenoval im ani najmenšiu pozornosť. Lukáš sa postavil do radu skôr, preto tentoraz stál až za ním.
Keď naňho došiel rad, prevzal si knihy a mierne nespokojne hľadel na svoju tašku. Pred ním si predsa nemohol kontrolovať svoje komentáre. Nebolo by to vhodné, keďže sa venoval tak trochu netradičnej literárnej činnosti. Rozhodol sa radšej počkať, kým nepríde domov. Knihy ho pekne ťažili v rukách a Lukáš bol ako inak stále s ním, ale rozhostilo sa medzi nimi ticho plné očakávania.
Na schodoch, Lukáša zdržali nejakí študenti. Marek urobil ešte pár krokov, ale vzápätí to poriadne oľutoval, noha sa mu pošmykla. Dopadol na kolená, knihy mu popadali a pokožka na rukách ho mierne pálila. Hlavou sa stihol aj mierne udrieť do zábradlia, ale našťastie nie tak, aby mu to spôsobilo veľmi silný otras. Rýchlo vyskočil späť na nohy a začal si zbierať knihy. Ruka ho trochu bolela z toho, ako sa snažil zachytiť. Dokonca začala aj mierne krvácať.
„Si v poriadku?“ ustarostene sa spýtal Lukáš. Pomohol mu pozbierať zvyšné knihy a tváril sa mimoriadne vážne.
„Áno, to nič nebolo... Ja už musím...“ znepokojene sa obzeral okolo seba.
„Ošetrím ti to a na chvíľu si sadneš...“ nástojil Lukáš.
Marek mu chcel povedať, že s ním naozaj nič nie je, ale nedostal sa k slovu. Lukáš ho jednoducho odviedol do svojho kabinetu. Marek bol natoľko omámený, že si ani neuvedomil, kedy sa za nimi zavreli dvere. Lukáš ho posadil do pohodlného kresla a ošetril mu ruku.
„Bolí ťa hlava?“
„Nie, ja len, máte pravdu. Potrebujem si chvíľku posedieť...“ neochotne pripustil Marek. Chvíľu mu trvalo, kým sa spamätal zo šoku.
Lukáš sedel pri ňom. Dívali sa na seba a on cítil, akoby nimi prechádzalo priam elektrizujúce napätie. Desať minút na seba len hľadeli.
„Je ti lepšie?“
Marek prikývol.
„Ďakujem za pomoc. Už asi pôjdem.“
„Chcel som ti ešte povedať, že sa ma nemusíš nijako obávať. Som tiež ešte v istom zmysle študent. Na prednáškach len zastupujem kolegu, ktorý je dlhodobo chorý, ale mal by sa onedlho vrátiť.“
Marek netušil, čo by mal povedať, tak len opäť mierne prikývol a chystal sa opustiť miestnosť, ale spomenul si, že knihy ostali na stole.
Obrátil sa.
„Moje knihy...“ chcel povedať, že tam ostali, ale k tomu sa nedostal. Lukáš ho pobozkal. Najprv jemne a potom omnoho dôraznejšie. Ich pery sa stretli a on si s tým nedokázal poradiť.  Marek si nebol istý, čo by mal robiť.  Niečo také zažíval po prvý krát a práve so svojím vyučujúcim.
Poznámky autorky: Opäť som tu preniesla istú vec, ktorá sa stala, ale netýka sa nášho páru skôr spomínaného pádu. Ten sa fakt stal, aj keď za iných okolností, inde, ale bolo to dosť nepríjemné, ale nechala som sa tým inšpirovať. A ruka ma bolí ešte teraz, hlava našťastie nie.

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky