Názov: Univerzita
pár: interný doktorand/študent, Marek/Lukáš
varovanie: 15+
Obsah: Marek prichádza do prvého ročníka na VŠ...
Občasník, nemá stanovené počty kapitol, bude pribúdať podľa nálady
Keď ho našiel, opatrne zamieril ku školskej knižnici. Lukáš
šiel poslušne s ním, akoby k sebe patrili. Mali spoločnú cestu. Tomu
sa zrejme už nedalo vyhnúť.
Niektorí študenti
pozdravili vyučujúceho a zvedavo si obzerali Marka. Mladík si ich chladne
premeriaval a nevenoval im ani najmenšiu pozornosť. Lukáš sa postavil do
radu skôr, preto tentoraz stál až za ním.
Keď naňho došiel rad, prevzal si knihy a mierne nespokojne
hľadel na svoju tašku. Pred ním si predsa nemohol kontrolovať svoje komentáre.
Nebolo by to vhodné, keďže sa venoval tak trochu netradičnej literárnej
činnosti. Rozhodol sa radšej počkať, kým nepríde domov. Knihy ho pekne ťažili v
rukách a Lukáš bol ako inak stále s ním, ale rozhostilo sa medzi nimi
ticho plné očakávania.
Na schodoch, Lukáša zdržali nejakí študenti. Marek urobil
ešte pár krokov, ale vzápätí to poriadne oľutoval, noha sa mu pošmykla. Dopadol
na kolená, knihy mu popadali a pokožka na rukách ho mierne pálila. Hlavou
sa stihol aj mierne udrieť do zábradlia, ale našťastie nie tak, aby mu to
spôsobilo veľmi silný otras. Rýchlo vyskočil späť na nohy a začal si
zbierať knihy. Ruka ho trochu bolela z toho, ako sa snažil zachytiť. Dokonca
začala aj mierne krvácať.
„Si v poriadku?“ ustarostene sa spýtal Lukáš. Pomohol
mu pozbierať zvyšné knihy a tváril sa mimoriadne vážne.
„Áno, to nič nebolo... Ja už musím...“ znepokojene sa
obzeral okolo seba.
„Ošetrím ti to a na chvíľu si sadneš...“ nástojil
Lukáš.
Marek mu chcel povedať, že s ním naozaj nič nie je, ale
nedostal sa k slovu. Lukáš ho jednoducho odviedol do svojho kabinetu.
Marek bol natoľko omámený, že si ani neuvedomil, kedy sa za nimi zavreli dvere.
Lukáš ho posadil do pohodlného kresla a ošetril mu ruku.
„Bolí ťa hlava?“
„Nie, ja len, máte pravdu. Potrebujem si chvíľku posedieť...“
neochotne pripustil Marek. Chvíľu mu trvalo, kým sa spamätal zo šoku.
Lukáš sedel pri ňom. Dívali sa na seba a on cítil, akoby
nimi prechádzalo priam elektrizujúce napätie. Desať minút na seba len hľadeli.
„Je ti lepšie?“
Marek prikývol.
„Ďakujem za pomoc. Už asi pôjdem.“
„Chcel som ti ešte povedať, že sa ma nemusíš nijako obávať.
Som tiež ešte v istom zmysle študent. Na prednáškach len zastupujem
kolegu, ktorý je dlhodobo chorý, ale mal by sa onedlho vrátiť.“
Marek netušil, čo by mal povedať, tak len opäť mierne
prikývol a chystal sa opustiť miestnosť, ale spomenul si, že knihy ostali
na stole.
Obrátil sa.
„Moje knihy...“ chcel povedať, že tam ostali, ale k tomu
sa nedostal. Lukáš ho pobozkal. Najprv jemne a potom omnoho dôraznejšie.
Ich pery sa stretli a on si s tým nedokázal poradiť. Marek si nebol istý, čo by mal robiť. Niečo také zažíval po prvý krát a práve so
svojím vyučujúcim.
Poznámky autorky: Opäť
som tu preniesla istú vec, ktorá sa stala, ale netýka sa nášho páru skôr
spomínaného pádu. Ten sa fakt stal, aj keď za iných okolností, inde, ale bolo
to dosť nepríjemné, ale nechala som sa tým inšpirovať.
