1. kapitola Nechápem zlo

prvá kapitola zo série Real slash.


„Nestavaj sa mi do cesty, Dereq!“ pohŕdavo odvrkol Josh. Čudná pokrútená zbraň v jeho rukách mu nenaháňala strach. Mohla ublížiť len veštcovi. Napriek tomu podozrievavo sledoval pohybujúcu sa čepeľ. Zbraň vyrezávačov očí. Najdokonalejší a najchladnokrvnejší výtvor ľudských rúk. Na prvý pohľad vyzerala ako krátka dýka s čepeľou utvorenou z čistej mágie. Sledoval jej pohyb, ktorý pripomínal divoký tanec. Mala silu, ale rozhodne nie takú, aby mohla ohrozovať mága bez vešteckých schopností. Primárne bola určená na vylúpnutie vnútorného oka - vďaka, ktorému veštci videli to, čo bolo a to, čo bude. Joshovi pripadalo dosť podozrivé, že na nich chce zaútočiť prostredníctvom tejto zbrane. Jemu mohla tak prinajmenšom spôsobiť malé škrabnutie, ale nič viac. Svetlovlasý muž nemohol používať svoje magické schopnosti, keď tú vec držal vo svojich rukách. Josh s ním už pomaly strácal trpezlivosť.
„Chceš mi snáď nahovoriť, že si ho tu chcete nechať? To je nemožné. Mne je jedno akú mágiu bude používať. Na tom mi vôbec nezáleží. Dôležité je len to, že je to môj partner. Priprav sa, že nebudem brať ohľad nato, čo sa s tebou stane,“ malá iskrička mágie sa dotkla dlážky. Pomaly prešla okolo Dereqa. Prestal sa hýbať. Náhle stuhol, akoby sa zastavil čas.
„Poď, musíme ísť. Čoskoro sa preberie. Buď rozumný a poslúchni ma,“ nechcel zbytočne plytvať svojim silami. Takisto netúžil po vzbudení prílišnej pozornosti. Otec mu sľúbil, že sa do toho nebudú miešať žiadne vyššie zložky, ale aj tak sa naňho nechcel úplne spoliehať. Tá ich dohoda sa mu hnusila, ale nemal na výber. Presvedčiť ich, aby ho vpustili do svojho priestoru nebolo vôbec ľahké. Musel uznať, že David má na určité veci talent a viac trpezlivosti než on.
„Prosím, dôveruj mi. Všetko ti vysvetlím, Tom. ale teraz bude lepšie, keď odtiaľto vypadneme. Tí ľudia, ti nechcú pomôcť,“ nežne ho pobozkal na pery.
„Tak dobre, pôjdem s tebou,“ napokon súhlasil. Ten zúfalý výraz v jeho tvári ho úplne obmäkčil. Chcel ostať s ním. Byť v jeho náručí a nemyslieť na nič iné. Napokon vybehli von a nasadli do auta. Tom zmierlivo položil ruku na Joshove koleno.
„Prepáč mi to. Ani neviem, prečo som chcel ostať. Ako sa má Alex? Mrzí ma, že sme spolu nestrávili Vianoce,“ zapol si pás a pokúšal sa trochu viac preniknúť do svojich vlastných spomienok. Všetko bolo poriadne zmätené. Cítil, ako sa v ňom niečo otvára.
„Bol veľmi mrzutý a stále plakal. Vieš, čarodejnícke deti sú trochu viac citlivé. Prijal ťa za svojho otca a chce ťa mať pri sebe. Už niekoľko dní má zvýšenú teplotu. Brigitt stále tvrdí, že si to privodil pomocou mágie. To zvyčajne maličkí robia, keď im nechceme vyhovieť,“ sústredil sa na cestu. Začínal mať taký nepríjemný pocit. V aute sa roztvárala mágia, ktorú nespoznával.
„Josh, cítim sa zle. Môžeš na chvíľu zastaviť?“ poriadne zbledol a chytil sa za brucho.
Josh zastavil na prvom vhodnom mieste, ktoré uvidel. Opatrne pomohol partnerovi vystúpiť.
„Ublížili ti? Dotýkali sa ťa?“ podoprel ho, keď si všimol, že ledva stojí na nohách. Pre istotu kontaktoval aj svoju skupinu. Chcel, aby ich prišli odprevadiť.
„Neviem, niečo so mnou urobili, ale už si neviem spomenúť. Cítil som bolesť, ale už si naozaj...“ zosypal sa do jeho náručia. To teplo, ktoré cítil bolo priam neznesiteľné. Zrazu videl všetko. V zrýchlených momentoch vnímal akési záblesky predstáv, ktorým nerozumel.
Potom ho niečo vytrhlo z partnerovho náručia. Vzniesol sa do vzduchu. Začal rýchlo stúpať a videl toho čoraz viac.
Pri Joshovi sa náhle objavila mladá žena. Použila prechod medzi priestormi, aby sa k nemu dostala, čo najrýchlejšie.
„Hneď ho dostanem pod kontrolu. Nemusíš sa báť. Nie je to nič vážne,“ Alaina si vysúkala rukávy.
„Ja ho chytím. Ty ho stiahni dolu, ale rýchlo. Nech to nikto neuvidí,“ postavil sa ho vhodnej pozície. Stále nechápal, čo presne to má znamenať. Mágia sa takto deštruktívne zvyčajne neprejavovala.
Alaina natiahla ruky a začala si potichu mrmlať akúsi zvláštnu melódiu. Tomovo telo sa pomaly spúšťalo stále nižšie a nižšie.
„Tak poď, ešte,“ Josh ho napokon opäť zovrel v náručí. Aj on už cítil teplo vyžarujúce z jeho tela. Spoločne ho odniesli do auta a pohodlne uložili na zadné sedadlo. Museli sa poponáhľať.
„Čo mu je?“
„Obávam sa, že Tom je veštec,“ pre istotu zafixovala jeho telo jednoduchým zaklínadlom. Pod hlavu mu strčila Alexov vankúš.
„Vnútorné oko ho trošku potrápilo. Vždy, keď sa úplne otvorí tak, je to dosť nepríjemné. Hlavne pre takých, ktorí ešte len objavili svoje schopnosti. Neboj sa. Budem v poriadku,“ na čelo mu nakreslila uzatváracie znaky. Jej vnútorné oko naňho reagovalo. Vysielalo k nemu upokojujúce signály.
„Keby sa to stalo tam vnútri. Nedostal by som ho odtiaľ. Vyrezávači očí by...“ vybral tú najkratšiu cestu domov. Už sa nemohol dočkať toho, ako sa uchýli do bezpečia. Jeho magické schopnosti stále ešte neboli úplne pod kontrolou. Mohlo sa stať čokoľvek.
„Obávam sa, že už to vedia. Keď Dereq vytiahol tú vec, nechcel ňou ublížiť tebe. Ty si mu len stál v ceste. Nechcem ťa rušiť, ale mal by si sa radšej poponáhľať. Niekto sa nás snaží dobehnúť a to, čo vidím v našej budúcnosti nie je práve najpríjemnejšie,“ svoje vnútorné oko napojila práve na túto situáciu. Tentoraz prekročila zvyčajné pravidlá. Obávala sa, že ich budú prenasledovať, preto sa radšej aspoň čiastočne dívala do budúcnosti. V očiach sa jej zaiskrilo, keď toho uvidela možno aj viac než chcela. Musela rýchlo privrieť svoje vnútorné oko. Nenápadne vyhrnula Tomovi oblečenie a položila mu ruko na brucho.
„Bude potrebovať aj lekára. Má tu. No neviem, ako ti to mám povedať,“ pre istotu sa zahľadela aj do jeho vnútra. To, čo tam videla jej takmer vyrazilo dych.
„Áno, jasné. Doktor nás bude čakať doma. Už som ho upovedomil,“ pomohol si kúzlami, aby sa tam dostali rýchlejšie. Cestou nenápadne odrazil pár magických útokov.
„Okrem toho, že je veštec, má aj nejaký iný problém?“ opýtal sa, keď ho konečne vyberali z auta.
„Vyzerá to tak, že Alex bude mať mladšieho brata. Viem, že to znie neuveriteľne, ale veštci môžu byť aj tehotní. Dokonca za istých podmienok aj mladí muži, nestáva sa to veľmi často, ale tentoraz vám to vyšlo,“ vyjachtala znepokojene.
„On bude mať? Veď to predsa...“ chvíľu nedokázal poriadne rozprávať. Keď sa trochu spamätal vzal svojho partnera a odniesol ho dovnútra. Alaina šla s ním a dávala pozor, aby ich náhodou niečo neohrozovalo.
„Ale veď to dieťa sa nemá ani kde vyvíjať. Ako môže?“ neustále ju bombardoval otázkami.
„Celý ten proces riadi mágia a malý je do nej zabalený. Dá sa povedať, že aj to prispelo k tomu, že máš teraz problémy so svojimi schopnosťami. Vaše dieťa si ich čiastočne vzalo, aby malo dostatok priestoru. Keď sa narodí, opäť budeš v poriadku,“ chlácholivo ho pohladila po ramene. Nehovorilo sa jej o tom práve ľahko. Niečo také ešte nikdy nevidela. Písalo sa o tom v tajných knihách, ale sama sa s takým niečím ešte nestretla.
Začuli hlasné vzdychy. Búrlivý krik sa niesol z obývačky. Dvere boli otvorené a vnútri sa práve odohrávala dosť pekná sexuálna scénka.
„Ahojte, už sme sa báli, že nás budete potrebovať,“ z gauča sa nenápadne zdvihol Eliot.
Ozvalo sa mľasknutie. Práve sedel na Aaronovi a zrejme sa spolu veľmi dobre zabávali. Ani jeden z nich neľutoval, že im Josh zakázal podieľať sa na záchrannej akcii.
„Čau, Josh,“ rozpačito poznamenal Aaron. Okamžite si zapol košeľu a pokúšal sa nevšímať si smejúceho sa Eliota. Ešte stále na ňom sedel.
„Pokojne pokračujte, nebudem vás rušiť,“ zahundral Josh. Navonok sa tváril prísne, ale páčilo sa mu, že sa trochu zblížili. Samozrejme nepovažoval za vhodné, aby to vykonávali práve v jeho byte.
„Teda, chlapci. Takto strážite?“ Alaina nenápadne privrela dvere. Chcela im dať čas, aby sa mohli trochu spamätať. Zamierila do kuchyne. Chcela sa trochu napiť.
Odniesol Toma do spálne. Zložil svoje sladké bremeno do postele. Tom sa už trochu spamätal. Chytil ho okolo pása a vtiahol do postele. Josh cítil na sebe váhu jeho tela.
„Si v poriadku, Tom?“
„Áno, nič mi nie je. Chcem sa s tebou milovať,“ zamrmlal roztúžene.