5. kapitola Znovuzrodení

Ann po dlhšom čase konečne otvorila oči. Pohla sa a nohou stihla zakopnúť do niečoho poriadne tvrdého. Mala pocit, akoby sa prebudila v nejakej obrovskej škatuli plnej akéhosi zvláštneho tepla. Niekto ležal vedľa nej. Steny boli mäkké vystlané jemným materiálom a cítila aj zvláštnu bylinkovú vôňu, ktorá vôbec nebola nepríjemná. Podarilo sa jej nájsť malý vypínač. Vo vnútri bolo nainštalované červené svetlo. Saléne si to dala nastaviť, aby mohla čítať po ležiačky. Keď ho stlačila, mala možnosť vidieť celé vnútro toho zvláštneho priestoru.
„Bože, som v rakve!“ vykríkla rozhorčene.
„Nekrič!“ hrozivo zavrčal Damien. Nepáčilo sa mu takéto náhle prebudenie. Ešte chcel spať.
Vtom úzkom priestore boli k sebe pritisnutí tak tesne, až mala pocit, že sú súčasťou toho istého žijúceho organizmu. Problém bol v tom, že ani jeden z nich nedýchal.
„Ja tu nechcem ostať. Mohol by si ma pustiť?“ zašepkala znepokojene.
„Nie, ešte sa mi nechce. Zavri oči a spi,“ zosilnil zovretie a lepšie sa uvelebil na mäkkej podložke.
„Som hladná. Takto už viac nemôžem...“ v žalúdku cítila nepríjemné chvenie.
Damien stiahol do tajnej priehradky. Našiel fľašu so zvieracou krvou. Bola pevne uzavretá a preňho absolútne nevhodná. Jedným prudkým trhnutím odstránil uzáver a priložil hrdlo fľaše k jej perám. Ann zacítila krv. Sladkastá vôňa sa dostávala do nosných dierok.
Ostré zuby sa bleskurýchlo vysunuli. Spokojne začala hltavo piť. Nenásytne nasávala tú životodarnú silu.
„Stvoril som ťa ja a chutia ti takéto druhotriedne krvné vzorky. Si snáď prvá, ktorá sa po mojom uhryznutí hneď nevrhla na človeka. Tá milá Saléne, ktorá nám požičala svoju rakvu sa tiež riadne rozbesnila. Celý mesiac sa nemohla poriadne zastaviť,“ pravú ruku položil na jej brucho. V ľavej stále držal fľašu. Musel ju pridržiavať. Nebolo pohodlné piť po ležiačky. Upírom to síce veľmi neprekážalo, ale pre Ann to musel byť úplne nový zážitok. Svoj prídel však vypila veľmi rýchlo. Fľaša sa čoskoro vyprázdnila. Damien otvoril rakvu a nenápadne vyhodil von prázdne svedectvo neskrotného hladu.
„Ako to všetko vlastne chcú vysvetliť rodičom a sestre? Snáď im nepovedia, že som sa zmenila. Ostala sama v nemocnici... Nemala som ju tam nechať...“ kým sa po tele šírila príjemná vlna novej energie, duša bola tak zvláštne preplnená obavami a pochybnosťami.
„Nemohla si ostať pri nej. Ešte nie je isté, či dokáže dlho zotrvať v ľudskej spoločnosti. To, že zatiaľ nemáš chuť na ľudskú krv neznamená, že sú s tebou v bezpečí. Zach skoro zabil svojich starých rodičov. Po premene najprv pôsobil úplne normálne, ale po pár dňoch sa to zvrtlo a musel som ho trochu krotiť,“ chcel, aby si dávala veľký pozor a radšej ostala pod ochranou starších upírov.
„Ja taká nebudem, Damien. Nikto ma neprinúti ublížiť ľuďom, na ktorých mi záleží,“ pritúlila sa k nemu. Nejaká zvláštna sila ju nútila zotrvať v tesnom prepojení s jeho telom. Bolo to príjemné odpočívať v náručí svojho stvoriteľa.
„Ešte stále môžem mať deti?“ opýtala sa potichu. Obávala sa, že s nikým iným by sa na túto tému nedokázala zhovárať.
„Je to dosť komplikované, ale pokiaľ nemáš iné problémy, tak sa to dá. Je to však dosť zložitá záležitosť. Najideálnejšie je mať dieťa s človekom, tak ako to urobil môj otec,“ spokojne sledoval ako sa výraz v jej očiach dramaticky zmenil. Hlad postupne doznieval.
„Ty si nedáš?“ ponúkla mu krv.
„Nie, tieto zvieracie náhrady nikdy nepoužívam. Nenapijem sa len ľudskej krvi. Najviac sa špecializujem na krv mladý dievčat. Jedna obeť mi vystačí aj na dlhšiu dobu. Tento mesiac som to trochu prehnal. Budem musieť nejaký čas prestať loviť,“ nerád by sa nechal prichytiť lovcami.
„Ako to môžeš robiť? Veď ich tým zabíjaš! Nechal si aspoň jednu z obetí nažive?“ pokúsila sa rukami nahmatať veko. Chcela ísť von, ten upír ju až príliš desil.
„Nie, ja nikoho nažive nenechám,“ vyhlásil chladne.
„Edgar sa tiež správa tak, ako ty? Aj on...“ chcela to vedieť. Potrebovala poznať aj túto časť strýkovej osobnosti.
„On sa vôbec neovláda. Lovci si ho nevšímajú len preto, lebo je Oliverovým milencom. Nechcú si znepriateliť jedinú istotu vo svete upírov, ale ani on nie je úplne bez viny. Každý z nás už niekoho zabil. Nikto nemá úplne čisté ruky,“ chcel, aby o tom vedela. Nemienil nič pred ňou zatajovať.
„Idem von, chcem ísť von...“ zavrčala podráždene.
„Musíš stlačiť gombík. Sama to asi neutiahneš...“ podpichol ju nespokojne.
„Tak mi pomôž!“ nechtami nespokojne prešla po dreve. Naozaj to bolo príliš ťažké. Nevedela to nijak zdvihnúť.
„Ani ma nehne,“ vyhlásil ostro.
„Tak ťa donútim,“ prestala sa naťahovať a opäť sa k nemu obrátila.
„To by som bol naozaj zvedavý ako to chceš urobiť?“ začínal byť poriadne nahnevaný. Už dávno mu nikto neodporoval. Všetci ho rešpektovali.
„To nie je žiadny problém. Ty nenávidíš zvieraciu krv tak uvidím, čo urobíš keď...“ sklonila sa k nemu a pobozkala ho na pery. Stále z nej bolo cítiť to, čo vypila. Obyčajní človek by to vôbec nezaregistroval, ale on to priam vnímal na svojich ústach. Chcel sa odtiahnuť, ale poriadne sa ho chytila. Rakva sa s nimi začala triasť. Damien sa obával, že by sa mohla poškodiť. Saléne by poriadne zúrila, keby sa rozlomila.
„Tak čo, chceš ešte?“ s námahou sa od neho oddelila.
„Ty si teda trúfaš, provokovať staršieho upíra...“ pevne ju chytil za hlavu. Stiahol ju trochu nižšie. Musela si naňho ľahnúť, aby jej ten tlak nezlomil chrbticu.
„Neprekročil si ani tridsiatku. Si ešte len malý upírik,“ vôbec sa nebránila. Pokojne očakávala to, čo sa malo stať. Nezáležalo jej na tom, čo s ňou urobí.
„Mlč, už! Moja trpezlivosť nie je nekonečná!“ nechal jej hlavu na pokoji a chvíľu bezmocne hľadel na svoje ruky.
Ann sa spokojne uvelebila v jeho náručí. Vedela, že jej zrejme nechce ublížiť vďaka tomu, že je Edgarovou príbuznou.
„Čo sa týka tvojho bozku, mala by si sa trochu zlepšiť. Takto žiadnu obeť nezhypnotizuješ...“
„Tak ma to nauč,“ po dlhšom čase sa odvážila prehovoriť.
„Mohol by som sa o to pokúsiť,“ chcel jej názorne predviesť, akoby to malo podľa neho prebiehať. Zastavil ho však buchot.
„Deti, poďte von!“ Saléne opäť zaklopala.
Damien okamžite našiel správny gombík a veko sa samo odsunulo. Nemohol však zabrániť tomu, aby ich videla v objatí.
„Mrzí ma, že vás ruším, ale nemôžete tu ostať. Bola som v minulosti a okrem svojho manžela som videla aj niečo iné... oveľa horšie... Musíte ísť obaja so mnou,“ nedočkavo ich poťahala za oblečenie. Ivor mi vravel, že pod týmto domom je pochovaný Kartachus. Dnes by sa mal opäť prebudiť,“ len čo vyšli z rakvy, zdvihla ju a vyložila si ju na plecia.
„Ivorov starý priateľ. Ten upír s morovým dychom?“ v hlase mu zaznievali obavy.
„Áno, je to on. Oliver práve našiel podzemnú chodbu s príšerne prehnitou rakvou. Teda v niečom takom by som nechcela zaspať,“ ako prvá poriadne zrýchlila. Rakva na pleciach ju vôbec neťažila.
„No pridajte, poďte sa pozrieť. Už ho vyťahujú!“ zakričala za nimi.
Damien kráčal pokojne ako človek. Ann sa držala pri ňom. Ani jeden z nich netúžil vidieť upíra, ktorý prinášal smrť už len svojou prítomnosťou.
„Nemôže nám to ublížiť?“ opýtala sa ustarostene.
„Tak to netuším. Nikdy so sa s ním nestretol,“ poznamenal chladne. Dosť neochotne ju vyviedol z domu.
V záhrade niečo ukrutne páchlo. Stará truhla bola vyložená na chodníku. Oliver podopieral vychudnuté stvorenie s dlhými vlasmi svetlými vlasmi. Upírsky chlapec mal sklonenú hlavu a drmolil čosi nezrozumiteľné. Polovicu tváre mal schovanú v akejsi starodávnej maske.
„Saléne, zaveď ho do kúpeľne. Potrebuje sa osprchovať,“ navrhol Oliver.
„Veru, babička, len mu vysvetli kde je teplá voda a kde studená, aby sa nám neupiekol,“ Edgar ju zatiahol bližšie k nemu. Saléne trochu ustúpila. Zrejme neočakávala, že sa z neho bude šíriť až taký hrozný smrad.
„Tak to nie vážení. Vy ste muži, vy mu pomôžete. Damien, pôjdeš aj ty,“ horlivo zháňala dobrovoľníkov.
„Babička, oni to zvládnu. Jeden druhého umývajú každý deň. Ďalšieho chlapa si ani nevšimnú,“ vôbec nemal chuť podieľať sa na očistení poriadne dlho špinavého jedinca.
„Len pekne poď, Damien. Ty si tiež muž. Z tohto sa nevyvlečieš,“ prísne vyhlásil Oliver. Vzal upíra Oliverovi a nanútil ho Damienovi. Okamžite ho pevne zovrel okolo krku. Zrejme bol dezorientovaný a od toľkého spania mu poriadne stuhli svaly.
„Keď na mňa dýchneš, polámem ti kosti,“ varovne zasyčal do ucha Kartachusovi.
Spoločnými silami ho napokon dostali do domu.
„Dúfam, že sa k nemu budú správať slušne. Kartachus je veľmi citlivý chlapec,“ ustarostene poznamenala Saléne.

***

„Kde je ich matka?“ Ann držala fľašu pri ústach sajúceho dieťaťa. Nedokázala pochopiť, prečo sa nechala nahovoriť na kŕmenie malých upírov. Dievčatko stiahlo celú fľašku a s plačom si pýtalo ďalšiu. Chlapec sa opieral o jej kolená a dožadoval sa druhej ruky, ktorá mu pridržiavala modrú fľaštičku s krvou.
„Premenila sa na upíra netopierieho typu. Oliver už kontaktoval lovcov. Vraj je v poriadku, ale zatiaľ sa k nám nemôže vrátiť. Malé upírčatá toho potrebujú sať veľmi veľa... Zdá sa, že ty sa im páčiš. Odo mňa si vziať nechceli, ale pri tebe sa upokojili,“ Saléne neustále hľadela na dvere vedúce do časti kde mali spálňu Oliver a Edgar. Chlapci sa stále nevrátili. Už boli s ním vo vode skoro tri hodiny.
Ann rýchlo položila prázdnu fľašu a dala dievčatku ďalšiu. Malá upírka začala opäť sať.
„Odpratala som rakvu, už len musíme počkať. Keď dojedia mala by si im niečo prečítať, aby skôr zaspali... Pokúsim sa niečo nájsť,“ vyšla z detskej izby a okamžite sa pobrala do knižnice.
„Ahoj, veľmi ti to pristane.“
Ann bola tak sústredená na deti, že si nevšimla príchod svetlovlasého upíra. Vlasy mal trochu podstrihnuté a konečne sa z neho prestal šíriť ten hrozný zápach. Príjemne voňal a mal na sebe dlhú košeľu a Damienove džínsy
„Ahoj,“ upírka opatrne zdvihla hlavu. Tento nový návštevník bol úplne iný ako Damien. Vyžarovala z neho jemnosť a elegancia. Jeho hlas mal silný hypnotický podtón.