štvrtok 9. augusta 2012

22. kapitola Nevinná temnota



 pár:Samuel/Antitieň
varovanie: 15+, nadprirodzené bytosti
Máme tu záver tejto poviedky. Sama tomu nemôžem uveriť. 




Po určitom čase...

Antitieň takmer s láskou pozoroval nový pár krídel, ktoré posilnili predchádzajúcu vrstvu. Pohladil ich, pomohol im otvoriť sa tak, aby opustili bezpečie ochrannej blany. Miloval svojho prvého... Nevinná temnota vo svojej najčistejšej podobe.  Nikto nebol preňho dôležitejší ako táto malá zblúdilá duša. Nevedel ešte ako bude v konečnej fáze vyzerať. Antitieň nemal až také ucelené predstavy o kráse ako ľudia. Modely prezentujúce dokonalú krásu mu nič nehovorili. Pridržiavať sa toho, akoby Samuel chcel vyzerať takisto nebolo úplne nevyhnutné. Bolo vyslovene zaujímavé, ako si ľudia potrpeli na svoj zovňajšok, ako sa trápili, keď nemohli dosiahnuť požadovaný vzhľad. Ako trpeli, kvôli veciam, ktoré vzhľadom na večný kolobeh neustále menili svoju podstatu. Netušiac, ako málo toho v skutočnosti vidia a ako veľa z toho , čo im je ukázané jednoducho nesprávne interpretujú, ale jeho anjel k nim chcel patriť. Chcel byť súčasťou tejto podoby sveta.
Uznal, že odpútať sa od hmotného nie je také jednoduché, vzhľadom na nedostatok a obmedzenosť ľudského vnímania. Táto móda sa akosi usídlila aj v duchovnom svete, aj keď Antitieň zo svojho nekonečného množstva podôb, najviac zbožňoval tú pravú a jedinú.
Natiahol ruky a objal ho. Sledoval ako podstata postúpila do poslednej fázy, krídla sa roztiahli a okolo jeho antianjela zažiarila energia prinášajúca znovuzrodenie nového tvora. Držal ho. Nechával ho piť zo svojej podstaty tak intenzívne, až pociťoval slabé záchvevy bolesti.

Kedy mi privedieš mojich...

Trpezlivosť, Samuel. Čoskoro sa všetko vyrieši.

Posledný záblesk energie zavŕšil celý proces.

Už to začalo. Svet prechádza nevyhnutnou zmenou. Ty zatiaľ zotrvaj na svojom mieste. Nič viac od teba nežiadam.

Chcem sa na seba pozrieť.

Antitieň vytvoril vo vzduchu zrkadlo, ktoré tak rád používal, keď ľudom ukazoval ich pravé tváre.

Samuel hľadel na svoje krídla. Boli čierne, mohutné a ostré. Dva rady, ktoré do seba zapadali. Boli plné akýchsi úponkov, ktoré sa spolu preplietali. Ešte stále hltavo pili z Antitieňa. Rukami sa dotkol svojej tváre, bola rovnaké ako predtým, ale telo mal akési iné, pokožka pôsobila veľmi zvláštne, ako nejaká mozaika s popretkávaných žiliek, ktoré pripomínali živé tetovanie. Telom mu prešlo priam bolestivé vzrušenie, ktoré sa zastavilo kdesi v jeho napätom rozkroku. Mal telo, ale rozhodne nie také po akom túžil.

„Čo si mi to urobil? Vyzerám ako nejaký netvor...“
„Toto je tvoja pravá podoba. Takýto teraz si.“
„Nie, to nechcem. Chcel som byť človekom.“
„Môžeš byť len bytosťou temnoty, a to sa mi aj podarilo. Tvoje telo je prispôsobené presne na to, čo potrebuješ v ľudskom svete robiť. Potrebuješ sa nasýtiť. Teraz ťa pustím z môjho starostlivého dozoru a dovolím ti, poobzerať sa v ľudskom svete.“
Samuel vykríkol, keď jeho telo odpútalo od sily, ktorá ho vyživovala.

„Môžeš si samozrejme zvoliť štandardnú podobu určenú na pohyb v ľudskom svete, ale to až neskôr. Niečo také ešte nedokážeš udržať. Buď neviditeľný, obzeraj sa a nasýť sa, kedykoľvek to len budeš potrebovať. Vyhýbaj sa čistým dušiam, na tie nemáme nárok....“

Samuel využil ponúkanú možnosť. Nechal sa unášať svojou túžbou po svete. Svojimi bolestivými predstavami.

„Vrátim sa, až keď mi privedieš moju rodinu.“
„Vrátiš sa, hneď ako ťa zavolám,“ s úsmevom mu oponoval Antitieň.
Samuel vedel, že má pravdu, ale niečo také rozhodne nechcel pripustiť. Tá jeho pravá podoba bola dosť znepokojujúca. Nechcel na ňu ani len myslieť ani na to, čo od neho zrejme bude požadovať. Usadil sa medzi ľuďmi a starostlivo hľadal. Nebolo ťažké nájsť vhodné bytosti, z ktorých by sa mohol nasýtiť a tým dovŕšiť svoj nový stav. Nebolo ani ťažké oklamať chlapca, ktorý sa rovnako ako kedysi on zahrával so zlými silami. Tento mladík si dokonca myslel, že má schopnosti, ktoré mu umožnia byť čarodejníkom. Netušil, že každé slovo z toho zaklínadla ho čoraz viac vzďaľuje od svetla. A keď zariekanie skončilo vrhol sa na svoju obeť. Ryšavý chlapec šokovane zalapal po dychu, keď ho niečo surovo pritislo k dlážke.
„Hej, počkať. Chcel som len... Ja som ani neveril, že nie naozaj...“
Zmietal sebou, ale Samuel ho držal pevne. Keď mu ukázal svoju pravú podobu, zúfalo vytreštil oči a pokúšal sa ho zo seba striasť. Kričal. Nariekal, ale on nemal v úmysle prestať. Prisal sa k mladíkovým perám, čím dokonale utlmil jeho krik, jeho krídla ich zakryli, do bezpečnej tmy, ktorá ešte viac desila brániace sa telo.
„Takí ako my dvaja sa asi nikdy nepoučia. Pozri sa, čo si spôsobil. Tvoje zaklínadlo mi otvorilo cestu.“
„Prosím, pustite ma!“
„Tentoraz obídeš bez horších následkov. Mohol si privolať niekoho omnoho mocnejšieho tvoje slová volali do prázdna a mohlo z neho prísť čokoľvek, ale za svoju opovážlivosť budeš musieť zaplatiť...“
Mladík sa prestal zmietať, prestal kričať. Len naňho chvíľu hľadel.
„Budeš mi slúžiť, ak dokončím zaklínadlo?“
„Už nie som sluha.“
Úponky z čiernych krídel pokryli celé chlapcovo telo.
Kŕmili sa temnotou z mladíkovej duše. Niekomu veľmi ublížil a chcel vtom pokračovať. Samuel ho počul šepkať hrozby. Počul plačúcu osobu, ktorá kvôli nemu trpela. Videl ako sa všetky prejavy nenávisti spájajú a stávajú sa súčasťou akéhosi plánu, ktorý nikto presne nemal pod kontrolou. Tento chlapec chcel svojou kliatbou zabíjať. Chcel kvôli tomu obetovať aj svoje telo, ale v poslednej chvíli sa zľakol, jeho pravej podoby a aj tej svojej. Samuel túto temnotu odsal preč. Bola to len jedna jediná z mnohých úloh. Vedel, čo od neho Antitieň asi chce. Už vedel, čo znamená tá vzbura.  Z takýchto pocitov zlo silnie, kŕmi sa nimi ako tou najlepšou potravou a jeho úlohou bolo odoberať to, u dôležitých ľudí, tých, ktorý svojim konaním menia dejiny sveta. Tých, ktorý sú hybnou silou Tieňa. Kŕmiť sa ňou a prinášať ju Antitienovi, kým nebude dohoda splatená. Potom uvidí svojich priateľov. Potom niečo také vôbec dokáže vstrebať, ale potrvá to veľmi dlho. Celé veky a dlhé obdobia, ktoré mu zrejme budú ozvláštňovať aj ďalší antianjeli. A neskôr, keď to všetko utíchne, možno sa bude môcť zaodieť do svojej ľudskej podoby a odložiť čierne krídla až do nasledujúcej éry, ktorá nepochybne prinesie ešte množstvo bojov na oboch stranách. A víťazstvo bude ako putovná trofej, nikdy nekončiacej hry plnej príliš mocných súperov.

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky