sobota 14. novembra 2009

11. kapitola Bojko


varovanie: 15+ Nicky- Taro opäť v akciiXD



„Nie, niečo také som vôbec nemal v pláne. Chcem len, aby sme ostali spolu. Bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Budem sa o vás starať ako o svoje deti. Samozrejme náš Nicky a Will sú moji milenci, to nemienim nijak meniť,“ pokúšal sa pôsobiť uvoľnene a pokojne. Nechcel ich zbytočne vystrašiť. Na svoje konanie mal určité dôvody. Už dlhší čas pociťoval určitý tlak. Gabriel a Nate sa na niečo chystali a on to nedokázal zastaviť. Už to, že mali záujem o drogy považoval za provokáciu. Kedysi sa do toho biznisu zaplietol, vyrobil pár takých špeciálne vylepšených príveskov. Túto chybu neskôr oľutoval a rozhodol sa ďalej nešíriť tú zakázanú látku. Toto rozhodnutie však vyvolalo aj dostatočné množstvo negatívnych reakcií. Ďalšie zotrvanie v takomto podniku by mu prinieslo len problémy. Potreboval sa načas stiahnuť do úzadia a riadiť svoje ostatné obchody.
„Ja s tým súhlasím,“ odvetil Az. Naplnil si tanier polievkou a pustil sa do jedla.
„My si to ešte musíme premyslieť,“ Dárius chytil za ruku Setha a odviedol ho do kúpeľne.
„Ostávam,“ bez váhania súhlasil Ralph. Sadol si k stolu a tiež si nabral poriadnu porciu.
„Som rád, že ostávate. Sľubujem, že to neoľutujete,“ Athos ich poriadne vyobjímal.
„Nicky, poď. Dám ti polievku,“ obrátil sa k svojmu partnerovi. Chlapec bol stále veľmi skleslý a opäť prestával komunikovať. Chcel ho aspoň trochu povzbudiť.
Taro smutne pokrútil hlavou. Nemal chuť. Už nikde nechcel nič vziať do úst. Povedal Sethovi všetko, čo sa stalo. Tie podrobnosti zo seba dostal, aby sa mu uľavilo. To však neznamenalo, že pozbieral dostatok síl, aby dokázal opäť normálne fungovať.
„Nicky. Aspoň ochutnaj,“ Athos vstal a chystal sa ho priviesť k stolu. Keď podišiel k posteli, čakalo ho na nej nepríjemné prekvapenie. Jeho malý anjelik držal v rukách príborový nôž. Výhražne ním mieril na Athosa.
„Od teba nič nechcem. Si ako oni!“ zavrčal Taro. „Ja s tebou bývať nebudem...“ prudko sa postavil a pokúšal sa nožom zasiahnuť svojho bývalého šéfa. Athosovi sa podarilo chytiť mu ruku, našťastie nemal dostatok síl, na presnejší úder. Podarilo sa mu len poškriabať šéfovi dlaň. Pár kvapiek sa lenivo vyrojilo z drobnej ranky.
V.I.P. chlapci chceli pomôcť, ale Athos im naznačil, aby sa držali v úzadí. Odzbrojil rozzúreného mladíka a pevne ho pritisol k posteli.
„Nenávidím ťa!“ zúfalo sebou trhol. Nezniesol Athosove ruky na svojom tele. Reval tak hrozne, akoby ho niekto mučil, dokonca sa ho pokúsil uhryznúť. Athos trpezlivo pridržiaval nahnevaného mladíka.
„Nicky, si veľmi rozrušený. Skús sa trochu kontrolovať. Naozaj ti chcem len pomôcť,“ pokúšal sa ho udržať na posteli. Ranka na ruke ho štípala, ale nemienil Tara pustiť. Bál sa, že si ublíži.
„Nestojím o tvoju starostlivosť. Chcem len, aby si vykrvácal, aby ťa hodili na zem a...“ neúprosne pokračoval ďalej. Potreboval to zo seba dostať.
„Akoby sa ti páčilo, keby si cítil tú nekonečnú bolesť... Počul ako si ťa navzájom ponúkajú, ako pre nich nič neznamenáš. Si len telo, nič viac... Každý sa predsa môže pobaviť s Tarom. Som pre teba len kurva...“ triasol sa tak, až sa zdalo, akoby dostal poriadny záchvat. Chvíľu ešte zúril, potom sa triasol a opäť plakal.
Athos sa mu celý čas díval do uplakaných očí. Nedotýkal sa ho viac než bolo nutné. Nechal ho vyzúriť sa. Az a Ralph tam len stáli, držali sa za ruky a napäto počúvali. Z kúpeľne prišli aj Dárius so Sethom. Nešťastne hľadeli na Tara. Dlho mlčali a nikto sa neodvážil ani siahnuť na pripravené jedlo.
Athos ho opatrne zobral do náručia. Nechal ho kričať, zúriť aj nadávať. Nič mu viac neodopieral. Utŕžil pár ďalších škrabancov, kým krik ustal a mladík sa konečne prestal vrtieť v jeho objatí. Taro ho spokojne objal oboma rukami a apaticky hľadel pred seba. Výbuch hnevu ustal. Miestnosť sa znovu ponorila do neznesiteľného ticha.

***

Mini nedočkavo nakukol do bratovej postele. Okrem gigantického psa nevidel nič výnimočné. Počul len tichý vzlykot a nejaké zvláštne šušťanie.
Keď odhrnul prikrývku, uvidel vystrašeného mladíka. Erik sa celý triasol, oči mal plné sĺz a nedokázal zo seba dostať ani slovo.
„Čo si mu urobil?“ opýtal sa mladšieho brata. Nemal rád takéto zaobchádzanie. Považoval to za príliš kruté a nezmyselné. Okrem toho ten chlapec mu bol odniekiaľ povedomý. Mal pocit, že sa už stretli.
„Nič. Len som ho priviazal, lebo ma nechcel poslúchať,“ ľahostajne odvetil Ben.
„Nesmieš robiť také veci. Pozri sa naňho? Trasie sa a je mu zle...“ Mini si sadol na posteľ a uvoľnil mu remence, ktoré ho pútali k posteli. Urobil to veľmi pomaly a opatrne. Dával si pozor, aby mu nespôsobil ďalší zbytočný šok.
„Neboj sa, maličký. Nikto ti neublíži...“ opatrne ho k sebe pritiahol. Nechal ho, pohodlne sa oprieť.
„Prosím, ja chcem ísť domov,“ žiadal rozrušene.
„Má pravdu. Toto nie je miesto preňho. Ak dovolíš, odprevadím...“ Mini sa pokúsil mu dohovoriť. Nechcel zbytočne trápiť takého milého chlapca.
„Nikam nepôjde. Zaplatil som zaňho poriadnu kopu peňazí,“ podráždene odvetil Ben. Sadol si k nim a pokúsil sa Erika dotknúť. Chlapec sa zúfalo odtiahol. Nechcel sa naňho ani len pozrieť.
„Dominik, počkaj na chvíľu vonku. Musím sa s ním na chvíľu pozhovárať,“ požiadal ho Ben.
„Dobre, ale sľúb mi, že ho pustíš...“ trval na svojom Mini. Začínalo mu dochádzať odkiaľ ho pozná. Taro ho raz chcel navštíviť so svojím kamarátom a ostatnými chlapcami. Prišiel za nimi pred nemocnicu, ale Athos ho predbehol a prikázal svojim ľuďom, aby ich odviedli späť do podniku. Taro mu stihol predstaviť Erika. Podali si ruky a potom vypukol ten obrovský chaos.
„Dobre...“ rýchlo vyšiel z izby.
Erik sa posunul na posteli. Zúfalo si prial, aby s ním ešte ostal.
„Nechaj ma. Ja nie na predaj. To všetko je omyl. Nebudem s tebou spať... Chcem Tara!“ zúfalo zvolal Erik.
„Dobre. Môžeš pokojne odísť, ale musíš mi vrátiť všetky peniaze,“ Ben vytiahol poznámkový blok. „Doprava sem + výdavky spojené s tvojou liečbou a nemôžem zabudnúť ani ja peniaze, ktoré som dal tvojim ľuďom...“ okamžite to všetko zrátal a zamával mu papierom pred nosom.
Erik chvíľu hľadel na dosť veľkú sumu.
„Nemôžem to zaplatiť...“ potichu odvetil chlapec. Bolo mu hrozne zle. Jeho stav sa pod vplyvom stresu ešte viac zhoršil.
Ben ho prikryl a nadvihol vankúše, tak aby sa mu pohodlnejšie ležalo.
„To mi je naozaj ľúto. Nemôžeš odísť. Takto to nefunguje. Je mi jasné, že teraz sa necítiš dobre, ale keď ťa to prejde, potom urobíš, čo budem chcieť...“ opatrne ho pobozkal na líce.
Erik ho od seba zúfalo odstrčil. Podarilo sa mu ho zasiahnuť do tváre. Chcel sa popri ňom prešmyknúť von z izby, ale Ben ho stihol zachytiť. Zozadu chlapca objal.
Erik kričal a zúfalo sa mykal, ale nepodarilo sa mu vyslobodiť z pevného zovretia. Rýchlo strácal silu a napokon úplne prestal vzdorovať. Ostal bezvládne visieť v Benovom objatí.

***

„Si môj zlatý chlapček. Ľúbim ťa. Veľmi ma mrzí, že som ti ublížil. Postarám sa o teba...“ Athos ho opatrne zaviedol k stolu. Posadil ho k sebe a nabral mu polievku.
„Aj my ostaneme s tebou. Budeme ako veľká rodina, “ navrhol Seth.
„Polievka je dobrá, musíš ochutnať. Robili sme ju pre teba,“ Dárius si sadol k nemu a dohliadol, aby si pekne vzal lyžičku.
Taro váhavo začal jesť. Cítil sa s nimi dobre. Bol rád, že ho nechali vykričať so seba úplne všetko.
Chlapci sa okolo neho krútili, akoby bol princ. Athos si ošetril svoje poranenie a tiež sa pustil do jedla. Taro ho pod stolom chytil za ruku. Dával mu tým najavo, že prijal jeho ospravedlnenie.
Z kuchyne doniesli aj špagety a porozdeľovali ich do tanierov. Všetci sa oňho starali. Dávali mu najavo, že ho majú radi.
Cítil ich podporu. Mal pocit, akoby mal pri sebe svoju rodinu.
„Urobili sme aj špagety. Tie tvoje obľúbené...“ Dárius mu naložil plný tanier. Taro chvíľu odmietavo krútil hlavou, ale napokon ich zjedol.
Po dobrom jedle sa poriadne pozhovárali a dohodli sa na ďalších podmienkach. Chlapci sa celkom tešili, že budú aj naďalej spolu bývať. Mali trochu obavy, že Az začne opäť robiť problémy, ale aj on sa len potichu ospravedlnil a počas celého dňa neurobil nič neprístojné. Chlapci sa celý deň venovali Tarovi, pokúšali sa mu zlepšiť náladu.
Will sa vrátil až takmer o polnoci. Chlapci mali práve zapnutú hudbu a tancovali spolu. Taro sedel na posteli s Athosom a díval sa na nich.
„Kde si bol tak dlho?“ Athos okamžite vstal a objal svojho partnera. Will mu už začínal chýbať. Bál sa, že sa mu niečo stalo. Celý deň sa im vôbec neozval. Spolu s ním vošiel do bytu aj Mike a pár chlapcov z ochranky. Všetci mali so sebou zbrane a tvárili sa dosť vážne.
„Vojna začala. Chlapci musia ísť okamžite preč,“ unavene odvetil Will.
„Gabriel to začal?“ opýtal sa Athos. Očakával, že niečo také raz nastane, ale netušil, že sa to stane tak skoro. Mladý Gabriel už dlho pokúšal osud a jeho spôsoby sa rozhodne nepáčilo každému.
„Aká vojna?“ opýtal sa Seth.
„Teraz nemáme čas na vysvetľovanie. Vyzerá to tak, že Gabriel proti sebe poštval pár dôležitých ľudí a teraz idú aj po nás... “ vysvetlil stručne.
Chlapci okamžite pochopili vážnosť situácie. Rýchlo si obliekli bundy a potisli dopredu aj pomalého Tara.
Pred Real obsession ich čakali dve čierne autá. V jednom z nich ich čakal Mini. Vzal do svojho auta takmer všetkých V.I.P. chlapcov. Athos, Will a Az nastúpili do druhého auta.

***

Španielsko,
o týždeň neskôr...


„Počkaj, ale...“ Erik ledva tlmil spokojné vzdychy. Ružové bradavky stvrdli pod náporom skúsených dotykov.
„Už si zdravý. Teraz ťa chcem, “ Ben ho už dosť dlho ochutnával, pohrával sa s ním a nevadilo mu, že majú spoločnosť. Celý prázdninový dom bol preplnený. V. I. P. chlapci v ňom mali svoje izby, neustále niekam pobehovali, kúpali sa v bazéne a robili dosť veľký hluk. Ben si zvykol na ich prítomnosť a veľmi rýchlo sa s nimi spriatelil. Len Az si od neho udržiaval odstup. Dával si pozor, aby náhodou nepovedal niečo nevhodné a neustále sa tváril dosť previnilo. Situácia s Gabrielom sa čoraz väčšmi zhoršovala, musel svojich priateľov pozvať do svojej rodnej krajiny. Vybavil im aj dočasný pobyt, aby nemali problémy s úradmi. Athos a Will a Mini celú situáciu sledovali a dávali si pozor, aby ich náhodou niečo neohrozilo. Ráno od nich dostal nové hlásenie, ale ešte ho neotvoril. Dohodli sa, že si budú posielať správy len písomnou formou. Nemal čas sa nato pozrieť.
Mal plné ruky práce. Chcel si vziať svoju odmenu. Dohodol sa s nimi, že si Erika nechá pre seba. Trval na tom. Bola to jedna z podmienok, ktoré si stanovil.
„Ešte, nie...“ Erik ho od seba odtlačil.
„Prečo nie?“ sklamane sa spýtal Ben. Myslel si, že ho dokázal presvedčiť. Opatrne ho pustil.
„Ja nemôžem...“ Erik zahalil svoje telo a posunul sa na posteli. Potom začul čudný zvuk, niekto vošiel do ich spálne, ozvalo sa cvaknutie. Ben zastonal od bolesti a spadol naňho. Potom ten zvuk zaznel znova. Erik pocítil, ako ho niečo zasiahlo do nohy.
Všetko sa s ním krútilo, chcelo sa mu spať.
Do miestnosti vošla ďalšia postava. Stále bojoval so spánkom. Počul ako sa prihovorila útočníkovi:
„Už si skončil. Všetci sú už v aute. Akcia prebehla bez problémov. Môžeme začať druhú fázu..“ to posledné Erik nestihol zachytiť. Hlava mu klesla. Cítil len ako ho niekto odnáša.

***

Prebudil sa, až o pár hodín neskôr. Bol zakrytý dekou a spútaný. Vedľa neho ležal Taro, zviazaný tak tesne, že sa ledva dokázal pohnúť. Aj on bol prikrytý, ale na tele mal pár odrením a zúfalo sa pokúšal dostať z úst vreckovku.
„Počkaj, ja ti pomôžem,“ Erik sa k nemu naklonil, zahryzol do nej a opatrne ju vytiahol.
„Ďakujem. Konečne si sa prebral. Myslel som si, že sa tu zbláznim,“ Taro sa k nemu zúfalo pritisol.
„Čo sa stalo, Nick? Kam nás to vezú?“ keď sa okolo seba lepšie poobzeral, pochopil, že sú zavretí v nejakej dodávke. Bola stále v pohybe a občas sa otriasla.
„Neviem, Španielčinu veľmi neovládam, ale počul som spomenuli Gabriela. Zrejme s tým má niečo spoločné. Nechápem, ako nás tu mohol nájsť. Uspali nás. Neviem, kde sú ostatní a vôbec sa mi to nepáči...“ Athos im stále nič nevysvetlil. Ani poriadne nevedeli, prečo sa musia skrývať.
„Ani mne. Zviazali nás ako nejakých zločincov. Čo budeme robiť?“ panikáril Erik.
„Musíme sa pripraviť. Neviem, čo chcú, ale určite nikomu nedovolím, aby na nás siahal...“ ubezpečil ho Taro. Ledva sa trochu spamätal z toho predchádzajúceho zážitku. Nemienil nikomu dovoliť, aby ublížil jeho kamarátovi.
„Museli sa zblázniť. Zobrali zo sebou aj Bena...“ Taro ukázal na ďalšiu spútanú postavu. Mladý Soto sa ešte neprebral.
„Počkaj niečo počujem...“ z miesta vodiča zaznievali hlasy. Taro na chvíľu stíchol. Vedel, že Erik chodil do jazykovej školy a učil sa španielčinu. Dúfal, že bude aspoň niečo rozumieť. Chvíľu napäto počúval. Keď rozhovor utíchol, pritúlil sa k Tarovi a začal mu šepkať do ucha
„To nevyzerá dobre. Hovoria niečo o predaji. Vraj dobre zarobili a šéf bude spokojný, že Gabriel splnil podmienky nejakej dohody... Za tých troch vraj dostali veľa peňazí...“ Spomenuli aj to, že na nás už tiež niekto čaká...“ zúfalo zaboril tvár do Tarových vlasov.
„Tak už viem, kam mizli tí Gabrielovi chlapci. Nič im neurobil. Zrejme ich niekomu predal...“ dodal Taro.
Dodávka zastavila. Niekto vystúpil. Zadné dvere sa prudko otvorili.


5 komentárov:

  1. Aaaa, to snad je, já umřu od zvědavostiiii. Krása, jako vždy. (DALŠÍ!) :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Btw, není to kapitola 11? Máš 10 a pak 12...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Exa: áno, eh vo worde to mám zle očíslované...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. no ty kokso ehm:D:D:D to je tááák úžasné bobci oni je prodáváj:D:D ale to je na tom právě to fajné:D:D:D ty voe přesně tenhle styl povídek miluju:D tkže další dílek bo se zblázním:D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tery: njn, trošku trápim V.I. P. chlapčekov, čo sa týka pridania nového dielu odporúčam sledovať hornú časť blogu, ked sa objaví, že na tom pracujem... I ked už to mám aspoň z časti vymyslené...

    OdpovedaťOdstrániť

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky