4. kapitola Rodinný podnik

„Ahoj, Alexík,“ opatrne ho pohladkal po vlasoch. Tak veľmi mu chýbal. V poslednom čase nemal čas venovať sa svojmu synovi. Po návšteve sociálnych pracovníčok nemal vôbec dobrý pocit. Chlapček k nemu ochotne natiahol rúčky. Držal ho v náručí a rozprával sa s ním. Alex napokon opäť zaspal. Nič konkrétne nepotreboval. Vyzeralo to len, akoby chcel, aby bol niekto s ním. Keď to už vyzeralo, že opäť zaspí, vyrušil ich silný výbuch magickej energie. Josh ledva stihol chlapca uchrániť pred priamym zásahom. Alex zvedavo hľadel na prach, ktorý sa začal usádzať pár minút po výbuchu. Rýchlo okolo seba a dieťaťa utvoril tenkú ochrannú vrstvu. Potom sa rozbehol do centra výbuchu. Alex sa otca znepokojene pridržiaval. Rozrušene mu prechádzal rukou po pleci. Niekto veľmi silný prelomil ochrannú bariéru. Využil jeho momentálnu slabosť a dočasné oslabenie magických schopností. Josh bol od určitého času trochu zoslabnutý. Spôsobila to hlavne častá sexuálna aktivita, láska k inej osobe a strach o rodinu. Všetky tieto veci nie príliš dobre pôsobili na temnú mágiu, ktorú zvykol používať. Nevšimol si, že bariéra sa oslabila. Bol pomalší než zvyčajne a doplatil nato. Mal to všetko predvídať. Cítiť aspoň, že sa niečo deje, ale bol až príliš zaplavený inými emóciami. „Tom, Aaron!“ predieral sa troskami, dolámaným nábytkom a márne hľadal dvoch mladých mužov, ktorí len pred chvíľou boli s ním. Nenašiel po nich ani stopu. Rozbitý televízor mu takmer spadol na nohu, ale inak neobjavil nič nezvyčajné. „Som idiot!“ rozrušene prechádzal po dome a pokúšal sa zistiť, kto to všetko urobil. Bolo to v tých stenách, v tom byte, ale on to necítil. Ešte stále ho oslabovala Valnesceova kliatba. Mal mnoho nepriateľov. Ani sám ich nevedel spočítať a jeho otec bol len jedným z nich. Tým, že ich vzal on si nemohol byť úplne istý. Najviac podozrieval svojho otca. Dopočul sa, že má určité predstavy, ktoré sa týkajú jeho rodiny...Náhodou zakopol do niečoho, živého. Vydalo to tlmený povzdych. Prudko sa obrátil a opatrne odsunul gauč. „Ďakujem, už som si myslel, že sa zadusím,“ Aaron sa opatrne narovnal. Ten pád bol až príliš tvrdý. V pľúcach ho ešte trochu pichalo. „Čo sa tu stalo?“ „Vtrhli sem a odviedli so sebou Toma. Boli muži bez tvárí. Zrejme mágovia, ktorí si nasadili ochranu, aby sa nedali rozoznať. Myslím, že ich poslal David. Hlas jedného z nich mi bol povedomý,“ veľmi opatrne vyslovil meno svojho bývalého milenca. Očakával skôr, že práve on bude ich obeťou. David mu stále naznačoval, že ho chce mať pri sebe. „Je to moja vina. Určite mali vziať mňa,“ zúfalo klesol na gauč a začal sa pohrávať s telefónom. „Zavolaj mu,“ navrhol Josh. Sám by s ním hovoriť nedokázal, nepotlačil by svoju zlosť, ale vedel, že Aaron má väčšiu šancu niečo zistiť. Na mágiu sa spoliehať nemohol. Aaron previnilo prikývol. Nebolo to preňho práve najpríjemnejšie. Keď opäť začul ten hlas, roztriasol sa. Srdce mu začalo priam poskočilo v hrudi. Nastavil mobil tak, aby Josh mohol tiež počuť všetko, čo jeho otec povie. „Ahoj, zlatko, som rád že mi voláš.“ „Kde je Tom? Okamžite mi povedz, kam si ho zatiahol!“ potláčal svoj strach. Už len pomyslenie na jeho blízkosť mu spôsobovalo nevoľnosť. „Práve sedí tu pri mne. Pozdravuje ťa a rád by sa s tebou pozhováral, ale teraz to nie je možné. Musí ešte chvíľu vydržať.“ Josh to už nedokázal vydržať. Musel niečo robiť, aby nedostal chuť na diaľku poslať pár drsných zaklínadiel. *** „Brigitt, nemala si sem chodiť!“ Eliot si nervózne umýval ruky. Už dávno ho nikto takým surovým spôsobom nezvozil. Joshova príbuzná mu rozhodne nezabudla pripomenúť etiketu, ktorá platila medzi mágmi. Podľa nej nebolo vhodné niekoho zabíjať, keď bolo vždy možné urobiť si z neho spojenca. Neustále zdôrazňovala, že je ešte príliš mladý na takéto aktivity a mal by si užívať študentský život. Nedovolila mu dokončiť prácu. Valnesce ostal nažive. To ho poriadne nahnevalo, ale neodvážil sa jej protirečiť. Tá žena ho dokázala za pár minút opäť zmeniť na vystrašeného, malého chlapca. Mal pocit, akoby počul svoju matku. „Netáraj, mladý. Správaš sa nezodpovedne. Josh mi práve poslal správu. Musíme ísť za ním. Potrebuje pomoc,“ odložila svoj miniatúrny mobil. Vytiahla chlapca z kresla. „Vezmi ho. Teraz ho pekne naložíš do auta. Je tma nikto si to nevšimne. Dáš pozor, aby ti nespadol, lebo inak si to s tebou vybavím,“ po celý čas doňho rýpala. *** „Ľahni si. Musíš si pospať,“ Aaron dotiahol Josha na posteľ. Donútil ho vypiť liečebný elixír. Chcel, aby si trochu pospal. Vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav musel viac odpočívať. „Nie, Tom ma potrebuje...“ stále sa tomu bránil. Cítil, že to potrebuje, ale napriek tomu spánok odmietal. „Postarám sa o to. Brigitt bude dávať pozor na malého a Eliot mi pomôže z vyjednávaním. Ty sa musíš dať aspoň trochu dokopy. Neboj sa, neublíži mu. Chce mňa. Spi, uvidíš, že ti bude oveľa lepšie...“