Real slash info

Real slash bude mať ešte 2 dalšie série.

6. kapitola Zmierenie a chyby

„Ty si Damienova priateľka?“ pôvabne sa uklonil a pobozkal jej ruku. Pritom ho takmer uhryzlo jedno z dvojčiat.
„Nie, to ani omylom,“ úprimne dúfala, že na ňu nedýchol. Tá jeho schopnosť ho úplne zbavovala upírskej príťažlivosti.
„Tak to som veľmi rád. Ty si tiež z ich rodiny, však? Vidím, že máš v sebe niečo z Hellsovcov... Škoda, že tu nemôže byť môj drahý priateľ Ivor,“ posadil sa k nej. Vzal na ruky jedno z detí a odbremenil ju tým od ďalšej fľaštičky. Dieťa stále nemalo dosť. Začalo mu cmúľať prst, ale našťastie sa už nepokúšalo zahryznúť.
„Nepatrím k nim. Prišla som sem kvôli môjmu strýkovi...“
„Výborne. Tak to sa mi páči. Vieš, potreboval by som v tomto svete nejakú spoločnosť. Nemal by si záujem ma bližšie spoznať?“ pokúšal sa dotknúť jej ruky.
„Vôbec sa nepoznáme. Nemyslím si, že by to bolo vhodné. Vlastne o upírov záujem nemám. Ja chodím výlučne so smrteľníkmi,“ odbila ho chladne.
„Smrteľníci sú nudní a ich životnosť je veľmi krátka... Možno by si mohla vyskúšať niečo iné... Oveľa trvalejšie...“
„Čo tu robíš, Kartachus? Oliver a Edgar už na teba čakajú. Vyčistili tvoju masku a trvajú na tom, aby si ju okamžite nasadil na svoj ksicht,“ zavrčal Damien.
„Už idem, Damien. Nemusíš sa vôbec báť. Svoj dych mám úplne pod kontrolou. Môžeš mi veriť. Len jediný človek mi môže prikázať, aby som niečo vypustil do ovzdušia... Neboj sa... Nič ti nehrozí, chlapče,“ vložil mu do rúk upírske dieťa a opatrne ho pritom pohladil po pleci.
„Radšej si drž ruky pri tele, mohol by si o ne ľahko prísť,“ Damien sa ledva zdržiaval. Keby nemal v rukách brata, hneď by zaútočil. Neznášal, keď sa ho niekto bez dovolenia začal dotýkať. Obzvlášť nie cudzí upír.
Dieťa šokovane zamrnčalo. Z plienky sa vyvalil priam nebezpečný smrad. Páchlo to ako krv zmiešaná z niečím nedefinovateľným.
„Akurát vtedy sa musí posrať, keď ho mám na rukách. Tak kde sú tie nové plienky?“
„Sú v tej zelenej taške. Saléne ich bola kúpiť,“ dievčatko konečne prestalo drviť jej ruku a odmietlo ďalej sať. Ann sa úprimne potešila, lebo jej úž tŕpli obe ruky.
Damien jednou rukou vytiahol čistú plienku. O bratovo pohodlie sa postaral behom niekoľkých sekúnd. Využíval svoje schopnosti na urýchlenie celého procesu.
Náhle pocítil prudkú bolesť. Niečo prešlo jeho telom a usadilo sa v ňom. Chvíľu mu poriadne dunela hlava.
Upokoj sa ,Damien. Hlavne nič nevrav. To som ja Ivor. Na pár hodín si musím súrne požičať tvoje telo.
„Damien, kam ideš?“
„Do toho sa nestaraj,“ zavrčal rozčúlene.

***

„Zane, neposielaj ma, preč... Nemôžeš ma predsa len tak ľahko opustiť. Som tvoj partner,“ bol ochotný urobiť čokoľvek, len aby mu odpustil ten malý prehrešok. Nevedel si predstaviť, že sa ho po toľkých rokoch bude musieť úplne vzdať. Zúfalo si pridržiaval ranu na líci. Vedel, že urobil niečo veľmi zlé. Bolo mu jasné, že na to vôbec nemal dôvod. Len sa chcel pomstiť za to, že iným bolo dopriate šťastie a on musel len biedne čakať na omrvinky priateľovej priazne.
„Ako si si vôbec dovolil niečo také urobiť? Našu nemoc nesmieme rozširovať! Vieš si predstaviť, čo teraz bude s tou ženou!“ po milovaní sa mu ešte trochu krútila hlava. Nebol zvyknutý na takú náhlu premenu, okrem toho už dlho bol hladný.
„Prepáč mi to. Sľubujem, že niečo také už nikdy neurobím. Ale dovoľ mi, aby som tu mohol odstať. Neodstrkuj ma od seba. Priznaj si, že ti nie som ľahostajný. Cítil som, ako veľmi ma chceš,“ zotrel si z tváre krv. Pre upíra bol taký úder len pohladením. Vôbec ho to nebolelo. Ľudskej bytosti by to však zlomilo sánku.
„Dobre, ako myslíš, ale o tú ženu sa budeš musieť postarať. Tvojou prioritou je naučiť ju kontrolovať silu, ktorú teraz má. Nevyhodím ťa odtiaľto. V jednej veci máš pravdu. Nechcem, aby si ostal s niekým iným. Prešli tie dlhé roky a ja som si na teba už zvykol. Môžeš tu ostať,“ toho mladého pána si predsa len istým spôsobom obľúbil. Nemalo žiadny zmysel odpierať si rozkoš. Mohol ho mať len pre seba a to mu dávalo silu ďalej bojovať.
„Postarám sa o ňu. Budem ju učiť... Ešte raz ti chcem zdôrazniť, že to čo sa stalo v minulosti ma veľmi mrzí. Vždy som chcel, aby sme boli spolu, bránil som sa tomu. Nechcel som byť iný, ale teraz už viem, že som urobil veľkú chybu. Premárnil som veľa času...“ zmĺkol, keď na svojich perách pocítil dravý bozk.
„To je v poriadku. Som ochotný zabudnúť na minulosť, ale znamená to pre tebe veľký problém. Budeš musieť byť mojím oficiálnym priateľom, to ťa zrejme odnaučí hrýzť cudzích ľudí,“ pošepkal mu spokojne. Začínal chápať, že nemôže myslieť na nikoho iného. Nemohol by ho len tak ľahko vymazať zo svojho života, aj keď to pôvodne chcel urobiť.
Nad sebou zazrel niečo poriadne rozčúlené. Udrelo ho to a použilo na to prostriedky, ktoré ho mohli zabiť.

***

Neskôr...

Wulf cítil silnú bolesť. Niečo ho muselo poriadne udrieť. Po tvári mu tiekla krv, bol to zázrak, že vôbec žil. Premena na upíra mu pomohla. Cítil ako sa rany rýchlo hoja. Oči však nenadobudli svoju zvyčajnú funkciu. Vôbec nič nevidel. Videl toho, kto to urobil. Vedel, že to Ivor Hells potrestal svojich vrahov prostredníctvom svojho vnuka. Tomu chlapcovi tým podpísal ortieľ smrti. To ho však zrejme vôbec netrápilo.
„Zane, láska, kde si?“ rukami šmátral pred seba. Využíval ostatné zmysly. Napokon našiel to, čo tak úporne hľadal. Telo jeho priateľa sa taktiež dávalo do poriadku. Bolo ťažké zabiť upírov netopierieho typu. Ich húževnatosť a vnútorná sila, ich pevne pútala k životu.
Chytil ho za ruku. Pomocou svojej krvi urýchľoval jeho liečenie.
„Mladý Hells mi zato zaplatí... Ak sa ti niečo stane, zbláznim sa...“ bez krvi by sa nedokázal tak rýchlo vyliečiť. Vzhľadom nato, že neprijímal potrebné živiny, bol oveľa slabší.
„Wulf,“ tlmene zakašľal a natiahol k nemu ruku. Videl, že už nemá oči. Hells ho o ne pripravil. Bol to desivý pohľad, ale on sa nebál. Také niečo sám obnoviť nemohol.
Tisol sa bližšie k nemu. Potreboval teplo jeho tela, aj jeho krv, aby to mohol vydržať.
„Neboj sa, ja nie som pripravený odísť... Budem tu, kým budeš žiť aj ty,“ vtisol mu bozk na zakrvavené líca.
„Vidíš, čo sa stalo s mojou tvárou?“ chcel si na ňu siahnuť, ale on mu to nedovolil. Pevne mu stisol obe ruky.
„Je to v poriadku, len ma drž. Ničoho sa neboj, opäť budeš vidieť... Postarám sa o to. Poznám človeka, ktorý ti pomôže. Len si v žiadnom prípade nesiahaj na tvár. Rozprávaj sa so mnou a zachovaj pokoj,“ bál sa, že upadne do šoku a tým spomalí svoje uzdravovanie.
„Áno, samozrejme. Urobím to, čo povieš. Ten mladý nás dostal, ako nejakých začiatočníkov. Ako to vyzerá z tvojimi zraneniami?“ pomohol mu oprieť sa.
„Noha sa hojí pomerne dobre, hrudník nebol našťastie zasiahnutý, ale ľavá ruka nevyzerá dobre. Zrejme sa už nevylieči. Skús mi vo pravom vrecku nahmatať mobil. Musíme zavolať pomoc...“ pokúsil sa pohnúť prstami, ale bolo to veľmi bolestivé.
Wulf ho opatrne prehmatal a našiel našťastie neporušený mobil. Bol v prednom vrecku, preto sa našťastie nerozbil. Zane rýchlo navolil číslo...
Po pár mesiacoch liečenia sa obaja zotavili. Ostali spolu a naďalej vykonávali svoje netypické povolania.

***

„Damien musel ujsť z mesta.. Jeho matka naňho zaútočila... Poslúchla svoje inštinkty, ktoré ju nútia nenávidieť nás. Budem sa musieť postarať o tvoje oboznámenie s našim svetom. Obávam sa, že ste mali pravdu. Ivor je pre tento svet až príliš nebezpečný... To on ho priviedol do vyhnanstva. Mrzí ma to, ale budem sa musieť vzdať myšlienky na jeho oživenie,“ Saléne odniesla deti do kolísky. Bolo to pre ňu veľmi ťažké, ale musela zabrániť ďalšiemu zbytočnému krviprelievaniu.

Koniec

5. kapitola Znovuzrodení

Ann po dlhšom čase konečne otvorila oči. Pohla sa a nohou stihla zakopnúť do niečoho poriadne tvrdého. Mala pocit, akoby sa prebudila v nejakej obrovskej škatuli plnej akéhosi zvláštneho tepla. Niekto ležal vedľa nej. Steny boli mäkké vystlané jemným materiálom a cítila aj zvláštnu bylinkovú vôňu, ktorá vôbec nebola nepríjemná. Podarilo sa jej nájsť malý vypínač. Vo vnútri bolo nainštalované červené svetlo. Saléne si to dala nastaviť, aby mohla čítať po ležiačky. Keď ho stlačila, mala možnosť vidieť celé vnútro toho zvláštneho priestoru.
„Bože, som v rakve!“ vykríkla rozhorčene.
„Nekrič!“ hrozivo zavrčal Damien. Nepáčilo sa mu takéto náhle prebudenie. Ešte chcel spať.
Vtom úzkom priestore boli k sebe pritisnutí tak tesne, až mala pocit, že sú súčasťou toho istého žijúceho organizmu. Problém bol v tom, že ani jeden z nich nedýchal.
„Ja tu nechcem ostať. Mohol by si ma pustiť?“ zašepkala znepokojene.
„Nie, ešte sa mi nechce. Zavri oči a spi,“ zosilnil zovretie a lepšie sa uvelebil na mäkkej podložke.
„Som hladná. Takto už viac nemôžem...“ v žalúdku cítila nepríjemné chvenie.
Damien stiahol do tajnej priehradky. Našiel fľašu so zvieracou krvou. Bola pevne uzavretá a preňho absolútne nevhodná. Jedným prudkým trhnutím odstránil uzáver a priložil hrdlo fľaše k jej perám. Ann zacítila krv. Sladkastá vôňa sa dostávala do nosných dierok.
Ostré zuby sa bleskurýchlo vysunuli. Spokojne začala hltavo piť. Nenásytne nasávala tú životodarnú silu.
„Stvoril som ťa ja a chutia ti takéto druhotriedne krvné vzorky. Si snáď prvá, ktorá sa po mojom uhryznutí hneď nevrhla na človeka. Tá milá Saléne, ktorá nám požičala svoju rakvu sa tiež riadne rozbesnila. Celý mesiac sa nemohla poriadne zastaviť,“ pravú ruku položil na jej brucho. V ľavej stále držal fľašu. Musel ju pridržiavať. Nebolo pohodlné piť po ležiačky. Upírom to síce veľmi neprekážalo, ale pre Ann to musel byť úplne nový zážitok. Svoj prídel však vypila veľmi rýchlo. Fľaša sa čoskoro vyprázdnila. Damien otvoril rakvu a nenápadne vyhodil von prázdne svedectvo neskrotného hladu.
„Ako to všetko vlastne chcú vysvetliť rodičom a sestre? Snáď im nepovedia, že som sa zmenila. Ostala sama v nemocnici... Nemala som ju tam nechať...“ kým sa po tele šírila príjemná vlna novej energie, duša bola tak zvláštne preplnená obavami a pochybnosťami.
„Nemohla si ostať pri nej. Ešte nie je isté, či dokáže dlho zotrvať v ľudskej spoločnosti. To, že zatiaľ nemáš chuť na ľudskú krv neznamená, že sú s tebou v bezpečí. Zach skoro zabil svojich starých rodičov. Po premene najprv pôsobil úplne normálne, ale po pár dňoch sa to zvrtlo a musel som ho trochu krotiť,“ chcel, aby si dávala veľký pozor a radšej ostala pod ochranou starších upírov.
„Ja taká nebudem, Damien. Nikto ma neprinúti ublížiť ľuďom, na ktorých mi záleží,“ pritúlila sa k nemu. Nejaká zvláštna sila ju nútila zotrvať v tesnom prepojení s jeho telom. Bolo to príjemné odpočívať v náručí svojho stvoriteľa.
„Ešte stále môžem mať deti?“ opýtala sa potichu. Obávala sa, že s nikým iným by sa na túto tému nedokázala zhovárať.
„Je to dosť komplikované, ale pokiaľ nemáš iné problémy, tak sa to dá. Je to však dosť zložitá záležitosť. Najideálnejšie je mať dieťa s človekom, tak ako to urobil môj otec,“ spokojne sledoval ako sa výraz v jej očiach dramaticky zmenil. Hlad postupne doznieval.
„Ty si nedáš?“ ponúkla mu krv.
„Nie, tieto zvieracie náhrady nikdy nepoužívam. Nenapijem sa len ľudskej krvi. Najviac sa špecializujem na krv mladý dievčat. Jedna obeť mi vystačí aj na dlhšiu dobu. Tento mesiac som to trochu prehnal. Budem musieť nejaký čas prestať loviť,“ nerád by sa nechal prichytiť lovcami.
„Ako to môžeš robiť? Veď ich tým zabíjaš! Nechal si aspoň jednu z obetí nažive?“ pokúsila sa rukami nahmatať veko. Chcela ísť von, ten upír ju až príliš desil.
„Nie, ja nikoho nažive nenechám,“ vyhlásil chladne.
„Edgar sa tiež správa tak, ako ty? Aj on...“ chcela to vedieť. Potrebovala poznať aj túto časť strýkovej osobnosti.
„On sa vôbec neovláda. Lovci si ho nevšímajú len preto, lebo je Oliverovým milencom. Nechcú si znepriateliť jedinú istotu vo svete upírov, ale ani on nie je úplne bez viny. Každý z nás už niekoho zabil. Nikto nemá úplne čisté ruky,“ chcel, aby o tom vedela. Nemienil nič pred ňou zatajovať.
„Idem von, chcem ísť von...“ zavrčala podráždene.
„Musíš stlačiť gombík. Sama to asi neutiahneš...“ podpichol ju nespokojne.
„Tak mi pomôž!“ nechtami nespokojne prešla po dreve. Naozaj to bolo príliš ťažké. Nevedela to nijak zdvihnúť.
„Ani ma nehne,“ vyhlásil ostro.
„Tak ťa donútim,“ prestala sa naťahovať a opäť sa k nemu obrátila.
„To by som bol naozaj zvedavý ako to chceš urobiť?“ začínal byť poriadne nahnevaný. Už dávno mu nikto neodporoval. Všetci ho rešpektovali.
„To nie je žiadny problém. Ty nenávidíš zvieraciu krv tak uvidím, čo urobíš keď...“ sklonila sa k nemu a pobozkala ho na pery. Stále z nej bolo cítiť to, čo vypila. Obyčajní človek by to vôbec nezaregistroval, ale on to priam vnímal na svojich ústach. Chcel sa odtiahnuť, ale poriadne sa ho chytila. Rakva sa s nimi začala triasť. Damien sa obával, že by sa mohla poškodiť. Saléne by poriadne zúrila, keby sa rozlomila.
„Tak čo, chceš ešte?“ s námahou sa od neho oddelila.
„Ty si teda trúfaš, provokovať staršieho upíra...“ pevne ju chytil za hlavu. Stiahol ju trochu nižšie. Musela si naňho ľahnúť, aby jej ten tlak nezlomil chrbticu.
„Neprekročil si ani tridsiatku. Si ešte len malý upírik,“ vôbec sa nebránila. Pokojne očakávala to, čo sa malo stať. Nezáležalo jej na tom, čo s ňou urobí.
„Mlč, už! Moja trpezlivosť nie je nekonečná!“ nechal jej hlavu na pokoji a chvíľu bezmocne hľadel na svoje ruky.
Ann sa spokojne uvelebila v jeho náručí. Vedela, že jej zrejme nechce ublížiť vďaka tomu, že je Edgarovou príbuznou.
„Čo sa týka tvojho bozku, mala by si sa trochu zlepšiť. Takto žiadnu obeť nezhypnotizuješ...“
„Tak ma to nauč,“ po dlhšom čase sa odvážila prehovoriť.
„Mohol by som sa o to pokúsiť,“ chcel jej názorne predviesť, akoby to malo podľa neho prebiehať. Zastavil ho však buchot.
„Deti, poďte von!“ Saléne opäť zaklopala.
Damien okamžite našiel správny gombík a veko sa samo odsunulo. Nemohol však zabrániť tomu, aby ich videla v objatí.
„Mrzí ma, že vás ruším, ale nemôžete tu ostať. Bola som v minulosti a okrem svojho manžela som videla aj niečo iné... oveľa horšie... Musíte ísť obaja so mnou,“ nedočkavo ich poťahala za oblečenie. Ivor mi vravel, že pod týmto domom je pochovaný Kartachus. Dnes by sa mal opäť prebudiť,“ len čo vyšli z rakvy, zdvihla ju a vyložila si ju na plecia.
„Ivorov starý priateľ. Ten upír s morovým dychom?“ v hlase mu zaznievali obavy.
„Áno, je to on. Oliver práve našiel podzemnú chodbu s príšerne prehnitou rakvou. Teda v niečom takom by som nechcela zaspať,“ ako prvá poriadne zrýchlila. Rakva na pleciach ju vôbec neťažila.
„No pridajte, poďte sa pozrieť. Už ho vyťahujú!“ zakričala za nimi.
Damien kráčal pokojne ako človek. Ann sa držala pri ňom. Ani jeden z nich netúžil vidieť upíra, ktorý prinášal smrť už len svojou prítomnosťou.
„Nemôže nám to ublížiť?“ opýtala sa ustarostene.
„Tak to netuším. Nikdy so sa s ním nestretol,“ poznamenal chladne. Dosť neochotne ju vyviedol z domu.
V záhrade niečo ukrutne páchlo. Stará truhla bola vyložená na chodníku. Oliver podopieral vychudnuté stvorenie s dlhými vlasmi svetlými vlasmi. Upírsky chlapec mal sklonenú hlavu a drmolil čosi nezrozumiteľné. Polovicu tváre mal schovanú v akejsi starodávnej maske.
„Saléne, zaveď ho do kúpeľne. Potrebuje sa osprchovať,“ navrhol Oliver.
„Veru, babička, len mu vysvetli kde je teplá voda a kde studená, aby sa nám neupiekol,“ Edgar ju zatiahol bližšie k nemu. Saléne trochu ustúpila. Zrejme neočakávala, že sa z neho bude šíriť až taký hrozný smrad.
„Tak to nie vážení. Vy ste muži, vy mu pomôžete. Damien, pôjdeš aj ty,“ horlivo zháňala dobrovoľníkov.
„Babička, oni to zvládnu. Jeden druhého umývajú každý deň. Ďalšieho chlapa si ani nevšimnú,“ vôbec nemal chuť podieľať sa na očistení poriadne dlho špinavého jedinca.
„Len pekne poď, Damien. Ty si tiež muž. Z tohto sa nevyvlečieš,“ prísne vyhlásil Oliver. Vzal upíra Oliverovi a nanútil ho Damienovi. Okamžite ho pevne zovrel okolo krku. Zrejme bol dezorientovaný a od toľkého spania mu poriadne stuhli svaly.
„Keď na mňa dýchneš, polámem ti kosti,“ varovne zasyčal do ucha Kartachusovi.
Spoločnými silami ho napokon dostali do domu.
„Dúfam, že sa k nemu budú správať slušne. Kartachus je veľmi citlivý chlapec,“ ustarostene poznamenala Saléne.

***

„Kde je ich matka?“ Ann držala fľašu pri ústach sajúceho dieťaťa. Nedokázala pochopiť, prečo sa nechala nahovoriť na kŕmenie malých upírov. Dievčatko stiahlo celú fľašku a s plačom si pýtalo ďalšiu. Chlapec sa opieral o jej kolená a dožadoval sa druhej ruky, ktorá mu pridržiavala modrú fľaštičku s krvou.
„Premenila sa na upíra netopierieho typu. Oliver už kontaktoval lovcov. Vraj je v poriadku, ale zatiaľ sa k nám nemôže vrátiť. Malé upírčatá toho potrebujú sať veľmi veľa... Zdá sa, že ty sa im páčiš. Odo mňa si vziať nechceli, ale pri tebe sa upokojili,“ Saléne neustále hľadela na dvere vedúce do časti kde mali spálňu Oliver a Edgar. Chlapci sa stále nevrátili. Už boli s ním vo vode skoro tri hodiny.
Ann rýchlo položila prázdnu fľašu a dala dievčatku ďalšiu. Malá upírka začala opäť sať.
„Odpratala som rakvu, už len musíme počkať. Keď dojedia mala by si im niečo prečítať, aby skôr zaspali... Pokúsim sa niečo nájsť,“ vyšla z detskej izby a okamžite sa pobrala do knižnice.
„Ahoj, veľmi ti to pristane.“
Ann bola tak sústredená na deti, že si nevšimla príchod svetlovlasého upíra. Vlasy mal trochu podstrihnuté a konečne sa z neho prestal šíriť ten hrozný zápach. Príjemne voňal a mal na sebe dlhú košeľu a Damienove džínsy
„Ahoj,“ upírka opatrne zdvihla hlavu. Tento nový návštevník bol úplne iný ako Damien. Vyžarovala z neho jemnosť a elegancia. Jeho hlas mal silný hypnotický podtón.

Shirogane

Trošku som sa pustila do kreslenia.
Tak tu máme Shiroganeho z anime Monochrome factor.

moje výtvory

8. kapitola druhá časť

Varovanie:
slash, od 18 rokov, celá poviedka, táto kapitola od 15!!!

„Dám vám D (trojka), je vidieť, že ste veľmi nervózny a ledva reagujete na otázky,“ profesor pomaly vzal do rúk jeho zelený index. Tom už od začiatku každému ukázal, že sa dokáže naučiť aj na oveľa lepšiu známku. Napriek tomu sa nedokázal poriadne sústrediť. Niečo mu bránilo dostať zo seba oveľa lepší výkon. Dlane ho pálili a cítil sa dosť čudne, akoby ho niekto práve poriadne udrel po hlave. Okolo neho priam prebleskovali akési čudné vibrácie. Ledva v rukách udržal pero. Vôbec tomu nerozumel.
„Mali by ste dostať oveľa horšiu známku, ale je mi jasné, že neviete dostať pod kontrolu svoju vnútornú mágiu. Preto vám tentoraz nedám skúšku opakovať. Možno to ešte neviete, ale ja som tiež mág a veľmi dobre vás chápem. Ste si naozaj istý tým, že sa naďalej chcete priateliť s pánom Grindom?“ Dean Detwick patril skôr k mágom patriacim k strane dobra. Na pôde školy všetci dodržiavali prímerie, ale osobne nemal veľmi v láske mága, ktorý sa venoval aj temnejším stránkam tejto tajuplnej vedy.
„Áno, som presvedčený o tom, že Josh mi nechce nijakým spôsobom ublížiť. Okrem toho je to môj jediný priateľ a dôverujem mu,“ mierne očervenel, keď si spomenul na ich spoločnú noc, túžil po ďalších bozkoch a nežnostiach. Mal pocit, akoby sa v ňom rozhorel priam neuhasiteľný oheň.
„Vtom prípade musíte byť pripravený na možné nepríjemnosti, ak ostanete po jeho boku hrozí vám nebezpečenstvo. On je vrah, porušuje zákony týkajúce sa života a smrti. Nikdy nebudete v bezpečí. Váš otec ho už niekoľkokrát vyzval na súboj, tentoraz výzvu prijal,“ odvetil chladne. Nebol presvedčený o tom, že Thomas Medison patrí k prívržencom zla. Ešte stále si nezvolil svoju cestu a jeho schopnosti boli príliš nezvládnuteľné, preto bol v tomto štádiu ľahko ovplyvniteľný.
„Prepáčte, pán profesor, ale necítim sa dobre. Radšej už pôjdem. Dovidenia,“ rýchlo vzal svoj podpísaný index a vybehol z miestnosti. Chcel byť čo najskôr s Joshom. Jeho telo po ňom túžilo, ale myseľ bola zamestnaná novými informáciami.
Netrpezlivo sa prechádzal okolo triedy, v ktorej jeho priateľ ešte stále písal zápočet. Díval sa na hodinky a celý čas nervózne prechádzal pohľadom po rozvrhu. Čas sa neúprosne vliekol, čakanie mu pripadalo čoraz neznesiteľnejšie.
Napokon s triedy nesmelo vyšiel prvý študent, postupne začali vychádzať aj ďalší. Josh vyšiel z triedy ako posledný. Hneď zamieril k svojmu partnerovi. Za normálnych okolností by neodolal túžbe pobozkať ho, ale keďže okolo nich prechádzali študenti a učitelia rozhodol sa utlmiť toto nutkanie. Z Toma priam vyžarovala potláčaná sexuálna energia, preto ho radšej chcel čo najskôr dostať von zo školy.
„Ahoj, ako sa ti darilo?“ opýtal sa opatrne. Hneď mu bolo jasné, že niečo nie je v poriadku,“ ustarostene si premeral svojho partnera.
„Chcem sa s tebou vážne pozhovárať, Grind,“ zámerne ho oslovil priezviskom. Otvoril dvere vedúce do záchodu a vtiahol ho dovnútra. Toalety na tejto strane chodby, boli pokazené, preto nehrozilo, že ich tam bude niekto otravovať.
Pritisol ho k sebe a nežne prenikol jazykom do jeho úst. Chcel mu klásť otázky, ale nedokázal odolať výzvam svojho tela. Potreboval ho tak veľmi, až to bolelo. Rukou mu siahol pod košeľu.
„Tom, viem, ako sa cítiš, ale tu je to naozaj nebezpečné. Mohli by sem vojsť trebárs upratovačky,“ jemne ho od seba odtisol.
Dvere sa prudko otvorili. Naskytol sa im pohľad na bledého chlapca, v obnosenom oblečení.
„Pomôžte mi, on ma prenasleduje. Nedovolí mi ostať na slobode,“ zúfalo klesol na kolená.
„Ustúp, Tom,“ prikázal Josh. Podišiel bližšie k utrápenému chlapcovi a opatrne ho postavil na nohy. Cítil, že je niekde blízko a bude schopný kedykoľvek zaútočiť.
„Vezmeme ho na bezpečné miesto. Musíme čo najskôr zmiznúť. Nechcem s ním bojovať, keď ste pri mne len vy dvaja,“ podišiel bližšie k Tomovi.
„Chyťte sa za ruky, trochu sa prevetráme,“ stiahol ich oboch bližšie k sebe. V dlážke sa vytvorila imaginárna diera a vtiahla ich dovnútra. Tom pevne zavrel oči a podvedome očakával nepríjemný pád.

Koniec prvej série

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Real slash bude mať najviac tri série. Prvá z nich práve skončila. Ďalšie budú nasledovať, keď sa opäť zredukuje počet poviedok.

4. kapitola Lovci upírov

Varovanie: naznačený sexuálny styk medzi mužmi !!! (čo neznamená, že ja som muž :D), radšej veková hranica od 18 rokov.

Starší muž si omotal okolo tváre šatku, odhodlane vstúpil do svojho bytu. Dvere nechal otvorené a pokúšal sa čo najdlhšie zadržať dych. Rýchlo pootváral všetky okná. Z kuchyne sa totiž valil hustý dym.
Vošiel do izby svojho dávneho priateľa. Roztiahol záclony a pootváral okná aj tejto zatuchnutej miestnosti. Nedočkavo pristúpil k posteli. Ležal na nej celkom pekný mladý muž. Keď z neho strhol prikrývku na malú chvíľu ho zaplavili veľmi nepríjemné pocity. Spal nahý, aj keď ho výslovne žiadal, aby bol vždy pripravený vyraziť, ak by sa niečo udialo. Krátke hnedé vlasy mu mierne odstávali a v spánku pôsobil takmer nevinne až na nôž, odpočívajúci v jeho rukách. Nikto netušil, že pod príťažlivým zovňajškom sa skrýva 500 ročný lovec upírov. V minulosti syn grófa a bohatý dedič, v súčasnosti lovec upírov, najčastejšie spájaný so zničením Ivora. Upíra, ktorého nikto predtým nedokázal poraziť. Kvôli došlo k mnohým masovým úmrtiam, ktoré boli pripisované rôznym chorobám.
„Wulf, ty blázon! Chceš sa zadusiť?“ z celej sily s ním triasol. Chvíľu trvalo, kým mladý muž nadobudol vedomie a otvoril oči.
„Zane, čo robíš v mojej izbe? Je snáď možné, že si porozmýšľal o mojom návrhu?“ lišiacky sa uškrnul a pevnejšie zovrel jeho ruku.
„Skôr rozmýšľam o tom, že sa budeš musieť presťahovať niekam inam. Tvoje hráčske dlhy ma v tomto storočí už vôbec nezaujímajú. Namiesto chodenia do kasína si nájdeš aj ďalšiu prácu a takisto aj nové bývanie,“ orieškovo hnedé oči mierne potemneli. Napriek toľkým rokom spoločných akcií a nebezpečenstiev nedokázal zabudnúť na toho mladého muža, ktorý bol k nemu neskutočne krutý. V tých dávnych časoch, keď bol ešte sluhom sa mu vysmieval a ponižoval ho. Napriek tomu, že sa mu snáď tisíckrát ospravedlnil za svoje správanie a dokázal mu, že už nie je tým rozmaznaným tvorom bez štipku citu, nemohol ho brať ani ako svojho priateľa. Istá časť jeho osobnosti ostávala aj napriek novým skúsenostiam rovnaká.
„To mi nemôžeš urobiť. Musíme byť spolu, aby sme sa mohli brániť pred upírmi. Zane, upokoj sa veď som len trochu spálil raňajky,“ zahanbene poznamenal Wulf. Nechcel od neho odísť. Bol jediným človekom, s ktorým si mohol dovoliť ostať samým sebou. Nemusel sa pretvarovať ani si nič vymýšľať.
„Myslel som si, že aspoň nezdemoluješ môj byt, kým budem vybavovať letenky do Londýna. Práve si na nás upozornil polovicu susedov. Áno iste, ale kvôli tomu si nemusel celú miestnosť zamoriť plynom. Rob si čo chceš, veď to vlastne nie je ani moja vec. V Londýne treba potlačiť vzburu upírov. Ja odchádzam. Len som ti priniesol letenku, ak chceš môžeš sa pridať k ostatným lovcom, ale mňa radšej ani nevyhľadávaj,“ znechutene ho pustil a opatrne vybral zo svojej izby pomerne ľahkú batožinu. Čo najrýchlejšie si vzal pas, a ostatné dôležité veci. Práve, keď sa chystal odísť niekto poriadne silno udrel po tvári a pritlačil k zemi. Cítil ako sa mu zranenie, ktoré ukrýval pod košeľou poriadne otvorilo. Z rán začala presakovať krv.
„Zane, ty si zranený? Mal si mi to povedať,“ Wulf ho opatrne položil na posteľ. Netušil, že mu tým spôsobí také nepríjemnosti. Chcel len, aby sa trochu upokojil.
„Asi sa mi roztrhli stehy,“ zavrčal podráždene. Odsunul ho od seba a pomaly si stiahol zakrvavenú košeľu.
„Zavolám lekára. Vieš, že aj ty si riadny šialenec? Chceš bojovať proti nesmrteľným zo zašitým hrudníkom,“ ustarostene poznamenal Zane. Pridržal mu ranu, aby trochu zmiernil krvácanie. Bolelo to, ale musel to urobiť. Druhou rukou siahal na svoj telefón.
„Neopováž sa! Nesmú vidieť v akom stave je moje telo. V nemocnici by sa na všetko prišlo. Moje rany neznesú obyčajné stehy, mohlo by to byť podozrivé. Prines mi lekárničku,“ zaprskal podráždene a z celej sily odstrčil ruku, ktorá mu spôsobovala bolesť.
„Ty krvácaš, lebo máš nedostatok... je to tak ... chýba ti to?“ rozbehol sa do kuchyne. Absolútne ignoroval jeho priania. Bolo mu viac než jasné, čo potrebuje, aj keď si to zrejme nechcel priznať. Zamieril rovno do chladničky a vybral vzorky, ktoré im ostali z minulého testovania. Vzal skúmavku označenú so svojím menom. Vytiahol uzáver a nalial celý obsah do pohára.
Rýchlo sa vrátil k svojmu priateľovi. Krvavá stopa sa medzitým rozšírila a hrudník vyzeral ako po útoku rozdivočeného medveďa.
„Viem, že to nebude príjemné, ale musíš si dať. Vypiješ to všetko,“ zdvihol mu hlavu a násilne priložil pohár k perám. Pevne ho uchopil za vlasy, aby mu zabránil protestovať. Bolo mu jasné, že krv do neho dostane len veľmi ťažko. Infúzia vzhľadom na vážnosť stavu nebola možná, musel to vypiť, aj keď sa mu to protivilo.
„Buď rozumný, je to len moja krv, nie žiadneho nevinného človeka,“ nedovolil, aby ani kvapka vyšla nazmar.
Obaja boli nesmrteľní a tiež patrili k určitému druhu upírov. Ich pocity však boli omnoho viac ľudské. Zahryznúť do niekoho im pripadalo hrozne nepríjemné a krv v nich takisto vzbudzovala skôr odpor. Napriek tomu však boli občas nútení prijať aj túto obeť.
Zane rozčúlene zakašľal...
„Len to pekne dopi,“ prestal mu tlačiť hlavu k poháru, až keď bol úplne prázdny. Uľahčene si vydýchol a prisadol si k nemu. Hruď sa začínala pomaly zaceľovať, rany mizli tak rýchlo, že to ledva stihol kontrolovať. Po niektorých ostávali tenké jazvy.
„Ako dlho sa už takto mučíš?“ niektoré z nich boli viackrát zašívané zrejme jeho vlastnou rukou. Zrejme napriek liečivým zložkám aj tak povolili.
„To nie je tvoja starosť,“ rozčúlene zaboril hlavu do vankúša. Chvíľu mu trvalo, kým sa spamätal z nepríjemného zážitku.
„Ak stále chceš ísť do Londýna, pôjdem s tebou. Nemôžeš sa sám vystavovať nebezpečenstvu,“ vytiahol zo skrine novú košeľu. Opatrne ho obliekol a pomohol mu vstať. Chvíľu ho držal v objatí. Využil to, že sa nemohol poriadne hýbať. Nežne sa prisal na jeho pery. Tak dlho čakal na okamih úplného zblíženia. Veľmi ho mrzelo všetko, čo mu v minulosti urobil. Opatrne ho zložil na posteľ a nenútene pokračoval v bozkávaní.
Zane sa prudko mykol a pevne ho schmatol za ramená. Jeho dotyk však ešte stále nemal patričnú silu.
„Zmizni. Už ťa tu nechcem vidieť,“ odvetil stále slabým hlasom. Viečka mu pomaly klesli a veľmi rýchlo upadol do bezvedomia.
Wulf si uľahčene vydýchol. Ostal ležať úplne bez pohybu pri svojom partnerovi.
„Máš právo ma vyhodiť a takisto sa aj na mňa hnevať. Vtedy som bol príliš mladý a myslel som si, že ty ma môžeš ohroziť. Teraz ti dám ďalší dôvod, aby si so mnou prestal hovoriť...“ sklonil sa bližšie k jeho tvári a zašepkal mu do ucha slová, ktoré fungovali ako spúšťací mechanizmus. Prebúdzali k životu upírsku súčasť jeho vedomia. Tú, ktorú vždy zatláčal niekam do úzadia.
Wulf si rýchlo zobliekol nohavice a hodil ich na zem. Nechal sa objať tým krvilačným stvorením. V ňom sa takisto prebúdzala divoká šelma, ten prirodzený mechanizmus privítal aj trošku bolesti. Najhoršia však bola tá duševná, spomienky, ktoré ním prechádzai počas ich spojenia. Videl ako kruto ponižoval svojho niekdajšieho služobníka. Ako ním pohŕdal kvôli tomu, že nemohol mať sex so ženami. V ušiach mu zneli údery jeho vlastného biča, žartíky, ktoré boli tak nesmierne kruté, rovnako aj vlastné pocity, ktoré mu prinášali čoraz väčšiu bolesť. Týral človeka, ktorého miloval. Nie fyzicky, ale po psychickej stránke a takmer sa mu podarilo dohnať ho k samovražde. Taká strašná bola jeho minulosť, desivá. Naberala priam obludné rozmery. Bitku, ktorá bola súčasťou trestu nebral ako týranie. V jeho rodine to bolo bežné, aj on dostával, keď neposlúchal. Sám ho vydal do rúk smrti a jedinou záchranou boli stať sa upírmi.
Z hrdla sa mu vydral tlmený povzdych. Chcel to všetko vymazať. Vrátiť späť, napriek toľkým rokom to však stále bolo živé, akoby sa to stalo len pred pár mesiacmi. Príliš neskoro pochopil, že je rovnaký ako ten, ktorému tak veľmi ubližoval. Tým všetkým chcel len zakryť svoje vlastné pocity... Po premenení na upírov mu bol neustále v pätách, spoločne absolvovali výcvik, ktorý z nich urobil takmer dokonalých lovcov bez štipky zľutovania. Wulf za sebou spálil všetky mosty. Jedného večera uzavrel svoju minulosť tým najhroznejším činom. Zabil celú svoju rodinu, lebo neovládol túžbu po ich zničení. Zistil, že krv mu nespôsobuje potešenie, ale skôr utrpenie. Od tej chvíle začal radšej svoju energiu orientovať na upírov, ktorý nemali s krvou taký veľký problém.
„Zane,“ tlmene zašepkal jeho meno a nechal sa pritláčať pevnejšie k posteli.
Počítač položený na stolíku zo seba vydal nepríjemný zvuk. Na monitore sa objavilo meno upíra, ktorý porušil dohodnutú normu. Bol to najnovší detektor odhaľovania činnosti upírov.

DAMIEN HELLS : PREMENY NAD NORMOU. OBETE VYSOKO NAD NORMOU.

Pod základnými údajmi o upírovi sa zjavili aj ďalšie informácie. Vrátane súhrnu mien obetí.

Charakteristický znak:
ENORMNÉ LIKVIDOVANIE OSOB ŽENSKÉHO POHLAVIA.

Označenie: nebezpečný a sledovaný, priamy príbuzný Ivora Hellsa, odmietanie zvieracej krvi

Prvé hlásenie prekročenia normy zaznamenané pred troma týždňami.

Za tento mesiac:150 obetí, z toho 100 mŕtvych, 50 nezvestných. (povolený limit 0 mŕtvych, 10 vysatých nie celkom)

Dnes v noci: dvojité prekročenie povolenej normy 10 obetí za noc.

Premeny: 20 za tento mesiac

Dnes v noci: 1 premena (nedobrovoľná)

Výsledný posudok: určený na okamžitú likvidáciu!!!


Nový prvok v databáze:

Upírka: Ann Fletcherová

Označenie: podozrivá (stvoriteľ Damien Hells) , príbuzná Edgara Fletchera (milenca Olivera Blaka, upírskeho vyjednávača)
Zaradená do databázy, zatiaľ splňujúca všetky normy
Výsledný posudok: bezproblémová


Wulf sa pevnejšie privinul k svojmu milencovi. Pohyboval sa v dráždivom rytme nedbajúc na piskot vychádzajúci z počítača. Zabíjanie mohlo pokojne počkať. Chcel si vychutnať tých pár ukradnutých okamihov. Po dlhom čase ho mal možnosť pobozkať ho na pery, bez toho, aby si za to vyslúžil poriadne nepríjemný úder. *Upíry netopierieho typu, medzi ktorých nepochybne patrili neboli vzhľadovo veľmi príťažliví, aspoň nie vo svojej krvilačnej podobe.
Tentoraz povolil uzdu svojmu sebaovládaniu a aj on nechal prevládnuť svoju temnú stránku. Doprial si slastné uvoľnenie všetkých pocitov. Utŕžil pár poranení, ale to bola len malá cena za trochu partnerovej pozornosti. Veľmi rýchlo sa opäť zaceľovali. Cítil v sebe partnerov penis, každý jeho pohyb v ňom vyvolával príjemné pocity.
„Ľúbim ťa a mrzí ma, že mi trvalo tak dlho, kým som sa odvážil ti to povedať. Prešlo 520 rokov od našej premeny. Nechcem, aby si sa na mňa aj naďalej hneval,“ začul nepríjemné zavrčanie. Zane nešetrne vykĺzol z jeho rozpáleného tela. Nedosiahol vyvrcholenie ani potom veľmi netúžil. Wulf sklamane zastonal. Vedel, že ak by ešte chvíľu zotrval v tejto činnosti obaja by si to ešte viac užili.
„Ako si sa odvážil? Už nikdy v živote sa ma nedotýkaj! Kašlem na tvoje city, vôbec ma to nezaujíma,“ poriadne naňho kričal, ale zároveň sa postupne menil do ľudskej podoby.
„Páčilo sa ti to, nesnaž sa to popierať. Bolo ti so mnou dobre a k ničomu som ťa nenútil,“ podráždene vyprskol Wulf. Pevnejšie partnera objal, aby mu tým dal najavo, že ich vzájomná blízkosť im spôsobuje len príjemné pocity.
„My dvaja sme spolu skončili! Vypadni odtiaľto, lebo ti naozaj ublížim a nebude mi to vôbec ľúto,“ poriadne silno ho odsotil na zem.

Dom profesora Olivera Blaka

„Saléne, dnes večer rozhodne nikam nepôjdeš!“ autoritatívne poznamenal Oliver. Práve sa mu podarilo takmer všetkých usadiť v obývačke. Bol to dosť bravúrny výkon, vzhľadom na nechuť zo strany jeho priateľov a partnera.
Dvojičky práve dopíjali ďalšiu dávku krvi. Drobné rúčky neúnavne zvierali detské fľaše. Elia ich opatrne kolísala. Bola až neprirodzene bledá a nebolo to spôsobené len pôrodom.
Edgar sedel pri Oliverovi a zamyslene mu rukou prechádzal po kolene. Stále celkom nerozumel tomu, čo sa odohralo pred malou chvíľou.
„V mojej rakve sa usídlili tí dvaja. Nemám kde spať,“ nervózne zamrnčala Saléne. Chcela nabrať trochu sily, aby mohla opäť odísť do minulosti.
„Len ich nechaj. Nech si trochu oddýchnu. Obaja zrejme prežili náročný deň,“ ospravedlňujúco poznamenal Edgar. Opatrne sa oprel o svojho partnera, aby mu trochu vynahradil predchádzajúce nepríjemnosti. Vedel, že sa naňho ešte stále hnevá kvôli tomu úteku.
„Ak chceš môžeme ti objednať novú rakvu,“ pokúšala sa ju uchlácholiť Elia. Pociťovala veľmi silnú nevoľnosť. V tele sa jej šíril chlad a srdce pomaly prestávalo tĺcť. Ruky jej náhle klesli. Opatrne zložila deti na gauč a rukou sa chytila za srdce. Jej veľké tajomstvo malo byť prezradené a ona na to nebola pripravená.
„Elia, čo sa deje?“ Saléne bleskurýchle zareagovala. Sadla si k nej a pevne ju chytila za obe ruky.
„Máme ťa opäť odviesť k lekárovi?“ ustarostene sa spýtal Oliver. Obával sa, že ide o popôrodné komplikácie.
„Nie, lekára, nie. Asi to spôsobilo to uhryznutie. Mením sa, musíte ma niekam zavrieť, preč od detí preč od vás.... Bol to Brian Wulfric...“ vyhŕkla bolestne. Cítila ako sa jej telo mení do nie veľmi lichotivej podoby.
Oliver a Edgar okamžite zareagovali. Obaja ju ledva stihli zachytiť. Bola veľmi silná a dokonca aj Saléne im musela rýchlo pomôcť. Podrazila jej nohy, aby im nedokázala tak rýchlo uniknúť. Dvojčatá upriamili pozornosť na bojujúcich upírov
Zacharias sa práve vrátil z pivnice, v rukách držal ďalšiu fľašu krvi. Na prvý pohľad vyzerala ako neškodné víno, ale to bolo len maskovanie. Veselo popíjal a nechápavo si premeriaval svojich priateľov.
„Zach, nalej krv do pohára,“ zúfalo zastonala Saléne.
„Vydržte, už to bude,“ poslušne vykonal jej príkaz. Keď jej priložil k nosu krv, prestala sa vzpierať.
Saléne nechtiac vstúpila do prúdu času. Niečo ju volalo späť do minulosti. Nemohla tomu zabrániť. Musela sa poddať tomu náhlemu inštinktu. Ruky jej klesli, počula ako Oliver nahlas zanadával. Elia sa im vyšmykla dostala sa von cez otvorené okno.


Minulosť: obdobie života Ivora Hellsa

Dopadla na dlážku a poriadne si udrela obe kolená. Cítila ako jej opäť bije srdce, zabolelo ju to a dokonca mala taký zvláštny pocit, akoby bola náhle veľmi krehká a zraniteľná. Dostala sa do minulosti, ktorá nepatrila k jej obľúbeným spomienkam. Na krku ju pálili ranky po uhryznutí. Celá sa triasla a vedela, že to bude musieť prežiť znova. Ten pocit, ktorý sa v jej mysli nespájal s ničím príjemným. Vtedy bola ešte veľmi mladá, chudobná a nevzdelaná. Nevedela ani poriadne písať a čítať a žila na ulici, lebo nepoznala ani mená svojich rodičov. Živila sa drobnými krádežami a spávala na miestach, ktoré neboli rozhodne vhodné pre mladé dievča. Nebola vôbec pekná, skôr zafúľaná.
Jediné, čo vtedy poznala bola prezývka Saléne, ktorú jej dali kamaráti z ulice. To považovala za svoje jediné skutočné meno.
„Ty si ma chcela okradnúť. To bolo od teba naozaj veľmi nerozvážne. Ešte si o mne nepočula? Nevieš ako vyzerá Peklo?“ chladný hlas v nej vyvolával tie najhoršie obavy. Jej myseľ prenesená do predchádzajúceho tela však zaplavovali pocity eufórie a lásky. Bola s ním. S mužom, ktorého považovala za svoju životnú lásku, aj keď mu to nikdy nepovedala priamo. Nemohla sa však vymknúť zo zvyčajného scenára, musela hovoriť a cítiť to isté, ako vtedy.
„Mne na tom nezáleží. Chcela som ten prívesok predať, bola som len hladná. Netušila som, že si to všimnete,“ hľadela do príťažlivej tváre zla. Mala pred sebou tú najzáhadnejšiu bytosť, o ktorej kolovali tie najhoršie legendy. Košeľu mal vyzlečenú, mramorovo biela pokožka niesla na sebe stopy jej krvi.
Saléne sa zhlboka nadýchla a srdce sa jej bláznivo roztĺklo. Nemohla ovládnuť svoje zmysli natoľko, aby sa necítila ohrozená. On bol vtedy upír a na ňom závisel jej život.
„Hlad. Nás tuším trápi oboch. Je neprekonateľný a nemôžeme sa tomu brániť. Ešte sa chcem napiť tvojej krvi, ale viem, že ak to urobím zabije ťa to a náš rozhovor stratí svoj zmysel. Tak mi povedz, čo ťa priviedlo k Ivorovi Hellsovi, prečo ťa predo mnou nikto nevaroval? Ešte aj miestne prostitútky vedia, že odo mňa sa zľutovania nedočkajú,“ opatrne sa chytil postele, akoby sa snažil oddialiť to, čo malo nenávratne prísť.
„Ja neviem, vôbec to netuším. Nikto mi o vás nič nepovedal,“ ani na chvíľu sa neprestala triasť. Bolo to nepríjemné byť takmer odhalená pred cudzím mužom. Jej mladšie ja to tak pociťovalo.
„Ako sa voláš? Chcel by som poznať aspoň tvoje meno, aby som mal istotu, že som si zvolil správne,“ sklonil sa bližšie k nej a opatrne sa zameral na jej krk. Jazykom prešiel po ranách, ktoré jej spôsobil.
„Saléne,“ zašepkala zdesene. Cítila ako sa zuby opäť zadreli na bolestivé miesto. Bolo to takmer neznesiteľné. Pokúšala sa vyslobodiť z jeho náručia, ale bolo to márne. Nemala silu pohnúť s tým chladným stvorením. Takmer mesiac spolu spali v objatí a vôbec sa nepohli až kým neboli pripravení, opäť začať normálne fungovať. Tie dni prebiehali v jej mysli tak rýchlo, akoby to boli len sekundy. Keď sa prebrala ležal pri nej, oči mal zavreté a pevne ju pritískal k sebe. Postupne sa však prebúdzal. V temných očiach sa zjavil náznak láskavosti.
„Si tu opäť so mnou, akoby sa vôbec nič nestalo. Dúfam, že moje zaklínadlo fungovalo a nemusíme začínať zas od začiatku. Chýbaš mi, chcem, aby bolo všetko také ako predtým. Pomôž mi vrátiť sa k tebe,“ vášnivo ju pobozkal.
„Ty sa na mňa nehneváš? Viem, že sa to všetko stalo len kvôli tomu že som chcela otehotnieť, aj napriek tomu, že si ma kvôli tomu musel brániť pred lovcami. Mrzí ma to,“ opatrne ho pohladila po tvári. Na svojho syna sa stále hnevala, kvôli tomu, že žil oddelene od ostatných a nechcel s nimi mať vôbec nič spoločné. Napriek tomu bola rada, že sa narodil, ale zároveň chcela mať pri sebe aj svojho manžela. Bez neho bola večnosť len trpkou skúsenosťou.
„Nie je to tvoja vina. Nemal som sa nechať uniesť svojimi slabosťami. Ty si zato nebola zodpovedná. Mohol som prežiť, keby som dodržiaval určité pravidlá, ale ja som Hells a len veľmi ťažko sa dokážem ubrániť túžbe po krvi. Mal som byť opatrnejší a nepodceňovať svojho nepriateľa,“ nechcel ju pustiť späť do budúcnosti.
„Ivor, ja už musím ísť. Oni ma potrebujú. Ostane tu so tebou moje mladšie ja,“ nemotorne sa vymanila z jeho náručia. Vedela, že tak skoro ho nebude môcť navštíviť. Musela vstúpiť do prúdu času, lebo už nemala dostatok síl na ďalšie zotrvanie v minulosti.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

* upír netopierieho typu: môj výmysel, aby som ich odlíšila od bežných upírov, vyznačujú sa agresivitou voči bežným upírom. Preto sú veľmi vhodní na kariéru nesmrteľných lovcov upírov.