6. kapitola Zúfalstvo

Varovanie: 12+, posledná kapitola II série, venované Sssky a Manii za verné skoro každokapitolové komentovanieXD


Takmer celú cestu bežal. Nemal náladu použiť žiadny dopravný prostriedok. Využíval najmenej tri vrstvy mágie. Prvú nato, aby sa zrýchlil jeho beh, druhú na neviditeľnosť a tretiu na stopovanie. Cítil sa už omnoho lepšie, ale stále nebol úplne vo svojej koži. Vo vnútri cítil silnú bolesť. Niekto veľmi trpel. Vnímal nepríjemný tlak v hrudi. Zastavil sa až pred vchodom do baru. To miesto. Privádzalo ho do zúrivosti. Nightmare bol centrom Davidovej spoločnosti. Za posledné týždne sa poriadne rozrástol počet jeho prívržencov. Mal viac možností ako Josh a pomaly sa dostával na vrchol obľúbenosti. Nemohol vstúpiť bez pozvania. Musel len čakať, kým si ho niekto všimne. Tušil, že sa práve v celej miestnosti rozozvučali poplašné signály. Bar ešte nebol otvorený pre verejnosť. Bol to nový projekt, do ktorého David vložil dosť veľký kapitál. Malo to byť miesto len pre určitú klientelu.
Dvere, do ktorých nemohol vstúpiť sa pred ním zrazu otvorili. Niekto ho chytil a vtiahol dnu. Nebránil sa. Zacítil otcove ruky na svojom tele. David mal na sebe džínsy a pohodlný sveter. Našťastie nevyzeral nijak vyzývavo. Voňal veľmi príjemne a usmieval sa. To ho dosť šokovalo.
„Som rád, že si prišiel, synček,“ bez akýchkoľvek okolkov ho objal. Držal ho v náručí a odmietal ho pustiť. Dvere sa opäť bezpečne zavreli.
„Nechcem, aby si ma tak volal. Nie sme rodina,“ odtláčal ho od seba. Začalo mu byť zle. Cítil sa nepríjemne.
„Si bledý? Musíš viac odpočívať. Tvoja moc. Takmer ju necítim. Nemal by si ešte používať kúzla. Dozvedel som sa, že máš problémy. Poď, musíš si sadnúť...“ pomohol mu prejsť po schodoch. Josh takmer nič nevidel. Hlava sa mu krútila. Musel sa spoľahnúť na jeho pomoc. David otvoril dvere vedúce do svojej spálne. Zložil ho na mäkkú posteľ.
„Nie, sem som ísť nechcel. Povedz mi, prečo to robíš? Si zbabelec! Kde je Tom?“ pokúšal sa premôcť nevoľnosť. Mágia bolestivo odtekala z jeho tela. Vedel, že potrebuje viac času. Tak skoro sa pozbierať nedokázal.
„Klamal som. Ja nemám tvojho priateľa. Urobili to moji ľudia, ale nemal som s tým nič spoločné. Vieš predsa, že občas pracujeme na objednávku. Nemusia sa ma na všetko pýtať. Chcel som ťa len vidieť. Naši ľudia ho okamžite dali tretej strane. Vlastne teraz je s tými dobrými,“ sadol si k nemu a opatrne mu prešiel rukou po čele. Chcel vedieť, či nemá horúčku.
Josh pevne ho pevne uchopil za sveter. Pritiahol ho k sebe a dosť dlho ním poriadne triasol. Mal chuť ho rozdrviť na pár drobných častí. Zlosť prehlušila akékoľvek problémy s mágiou. Tvár mladého mága nadobudla naozaj desivý výraz. Do jeho srdca sa vracala temnota. Získal priam nadľudskú silu, znásobenú hnevom a bolesťou.
„Okamžite zariadiš, aby mi ho vrátili! Ako si mohol niekoho z nás poslať za nimi. Veď ho zabijú,“ zavrčal rozhorčene. Vedel, že napriek svojej popularite David nemá až toľko schopných ľudí, aby sa vyrovnal všetkým svojím nepriateľom. Veci sa príliš dali do pohybu a rozdelenie moci v meste malo prejsť novou skúškou. Viaceré skupiny sa chystali prevziať moc. Už niekoľko dní vládla všade napätá situácia. Josh bol príliš oslabený, aby si to všimol. Tie pohyby moci mu vtedy nič nehovorili, ale teraz si bol istý. Niečo sa malo čoskoro odohrať. Preto sa David pokúšal hrať na starostlivého otca. Potreboval spojencov, nie nepriateľov.
Starší muž sa spokojne usmial. Veľmi si prial, aby Josh opäť našiel temnotu. Bola to jeho jediná šanca. Nemohol úplne zmeniť svoje zameranie. Jeho život bol spojený s touto komunitou.
„Ešte raz ti opakujem, že ja som ho tam neposlal. Nestarám sa o všetky triedenia. Musím ťa sklamať Josh, ale on k nám nepatrí. Tom nemá schopnosti nato, aby pochopil temnotu. Preto ho nedokážeš učiť tak rýchlo, akoby si chcel. On patrí k nim. Hneď po našom rozhovore som zistil, že ho tam naozaj poslali a žiadal som od nich, aby nám ho v záujme zachovania mieru vrátili. Dnes som dostal odpoveď,“ vtisol mu do rúk obálku s fotografiami. Josh ju nedočkavo otvoril. Očakával klasické fotky z mučenia. Vedel, že keď sa dobrým dostane do rúk niekto z nich podrobia ho podrobnej previerke. Keby vedel, kde je Tom neváhal by zaútočiť na každého. Problémom bolo, že ich veštci nevideli to, čo sa deje v sídlach skupín dobra. Boli blokovaní proti takémuto útoku. Z hrôzou si prezrel prvé fotografie, boli príšerné. Nedokázal sa na ne dívať. Posledná ho úplne dorazila. Dobre poznal pomôcky, ktoré na to používali. Tou najhoršou bolo žezlo čistoty. Týmto spôsobom testovali, či sa náhodou nemôže pridať k nim. Oni nekládli otázky, verili tomu, že žezlo je posvätné a keď niekoho spáli na uhoľ je to vôľa vyšších síl. Videl bielu žiaru okolo Tomovho tela. Bola biela, nie čierna. Žezlo čistoty sa ho ani len nedotklo. Pochopil, že Tom sa nebojí mágie ako celku. Skôr mu robilo problém pochopiť čiernu mágiu, lebo nemal dostatočné predpoklady. Jeho srdce smerovalo k bielej mágii. Nevšimol si to. Bol príliš zaujatý ich vzťahom. Myslel si, že to časom prekoná.
„Keby mu ublížili. Zničil by som ich. Zabijem každého, kto sa odváži nás od seba oddeľovať. Nezaujíma ma, kam Tom patrí. Ovládam aj bielu mágiu. Môžem ho učiť iným spôsobom. To ich neoprávňuje mi brať môjho partnera,“ celý sa chvel. Z očí mu začali tiecť slzy. Nemohol sa ovládnuť. Mal pocit, akoby mu niečo bolestivo zovrelo srdce. Vidieť tú bledú žiaru bolo preňho hrozne. Nedokázal nájsť slová, ktoré by popísali, to čo cítil.
„Áno, ja viem, ale tak to u nás nefunguje. Oni ti ho nevrátia, keď patrí k nim. Vieš predsa, že sa musí učiť. Práve od tých, ktorý ho budú viesť jeho cestou,“ chápal, že je to preňho ťažké. Vedel, že mu ubližuje každým slovom, ale nemal na výber. Musel mu to všetko objasniť. Opakoval síce to, čo už Josh dávno vedel, len si to nechcel priznať. Chcel ho vyprovokovať. Opäť vidieť tú temnú stránku jeho osobnosti.
„Je to tvoja vina. Ty zato budeš niesť zodpovednosť,“ prudko vstal. Mágia z celého tela sa sústredila do očí. Trestajúcich a chladný. Tie svojmu partnerovi nikdy neukazoval. Bál sa, že ho tým od seba odoženie. Sálala z nich smrť. Vracali sa späť k obávanej temnote.
David opatrne rýchlo zareagoval. Zakryl mu oči rukou a pobozkal ho. Veľmi nežne a opatrne, aby ho príliš nerozdráždil. Oči opäť nadobudli normálnu podobu. Bol to len krátky záchvev energie.
„Šetri si svoje sily, budeš ich potrebovať. Dostanem ho späť, ale len keď sa ku mne pridáš. Tvoje oči sú síce pekné, ale momentálne ma nedokážu zabiť. Chcem teba a tvojich ľudí a samozrejme aj Aarona. Budeme rodina,“ odtiahol ruku a pokúšal sa mu rozopnúť nohavice.
„Ak na mňa ešte raz siahneš, tvoje ústa už nebudeš môcť otvoriť! Je ti to jasné?“ zanechal mu na koži spáleninu.


***
Po pár dňoch...

Tom opatrne prešiel po svojich vlasoch. Boli akési iné. Dokonca aj inak voňali. Mal pocit, že sa zbavil všetkého zla, ktoré ho obklopovalo. Cítil sa voľný, slobodný a úplne zbavený všetkých pocitov. To, čo mu ukázali ho dosť poznačilo. Videl veci, ktoré pred ním partner tajil.
Obliekol sa do dlhého bieleho rúcha, ktoré nosili študenti v zariadení určenom na výučbu dobrých mágov. Chcel vyzerať dobre. Hlavne preto, aby sa s ním mohol pozhovárať. Vedel, že jeho moc sa uberá iným smerom. Nemohol zniesť zabíjanie. Vedel, že Josh má ruky špinavé od krvi. Videl všetky spomienky na jeho vraždy. Už vôbec nerozumel ich svetu.
Nechcel sa odlúčiť od malého Alexa, stále ho mal rád a takisto miloval aj Josha, napriek tomu všetkému, čo sa o ňom dozvedel. Niečo ho však stále ťahalo k vedomostiam, ktoré mohol získať. Stále sa nedokázal rozhodnúť. Nevedel si vybrať. Vyšiel von zo svojej izby, kráčal po dlhej chodbe a očakával, že na jej konci bude stáť on.

koniec druhej série

5. kapitola Medvedík

Varovanie: 15+, náznaky mučenia, Mužský plač...
Funkciu read more, ešte nemám všade. Staré články treba upraviť. Samé sa to neurobí tak, to ešte chvíľku potrvá. Na úvod pridávam krátky súhrn nových postáv, pokiaľ to nepotrebujete čítať môžete ho preskočiť.Atavar s medvedíkom som robila ja.





Krátky súhrn postáv:
***
Alaina Franklinová – nová postava, jedna z Joshových starých priateľov, veštkyňa, zoznámili sa v minulosti, Tom ju nepozná

Reginald Valnesce, Reg – mladý mág, zatiaľ Joshov nepriateľ, bol zaľúbený do Eliota a stále ho to ešte úplne neprešlo...

Eliot, medvedík – mladý napol učeň napol mág, vrah, Joshov učeň, náladový, prítulný, skrátka taký milý diabolský chlapček

David- Joshov adoptívny otec, momentálna rola, nepriateľ

Brigitt – Joshova príbuzná

***
Druhý deň, popoludní

„Ten chlap asi nie je normálny!“ Josh rozhorčene roztrhal lesklú kartičku. Hneď na druhý deň dostal veľmi zaujímavé pozvanie. David do telefónu odmietal prezradiť všetky podrobnosti. Súhlasil, že im Toma vráti za určitých podmienok, ktoré bližšie špecifikuje na druhý deň. Joshovi priatelia prišli až neskôr.
Hneď ráno ho všetci začali obskakovať. Starali sa oňho. Dávali pozor na malého a pripravovali aj kúzla, ktoré mali opäť zabezpečiť byt. Pár minút po príchode Brigitt a Eliota sa objavila ďalšia dôležitá osoba, ktorá až doteraz ostávala v úzadí. Bola takisto Joshovou žiačkou a akosi nepriamo patrila do jeho partie. Volala sa Alaina. Dlhšie tmavé vlasy mala voľne rozpustené, veľké čierne okuliare ešte viac zväčšovali jej sivé oči. Pôsobila na ľudí dosť utiahnuto a nevyrovnane. Napriek tomu bola prospešným členom Joshovej bandy. Po skončení svojho zasväcovania do tajov mágie získala trvalé miesto medzi jeho prívržencami. Bola dosť tichá a málokedy sa k niečomu vyjadrovala. Vždy sa držala v úzadí.
Nervózne ťukala do notebooku. Jej úlohou bolo počítať pravdepodobnosti výskytu určitých udalostí. Podľa starého a zaužívaného názvu by bolo možné označiť ju pod pojmom veštkyňa. Svoje schopnosti využívala pomocou počítačového programu, ktorý zlepšoval jej výsledky. Aj teraz mala za úlohu prepočítať všetky možné varianty. Samozrejme veštenie tohto druhu nebolo úplne presné.
Všetci mladší členovia sedeli v obývačke. Len Brigitt dávala pozor na malého a ošetrovala zraneného mága. Valncesce bol pre nich ešte dosť dôležitý. Josh sa rozhodol ponúknuť mu spoluprácu. Rozhodol sa dať mu šancu na prežitie. Nie nepovažoval za odpoveď.
„Je to veľmi zahmlené, mám pocit, že na tom všetko niečo nesedí, vidím mučenie, slzy, plač,“ nesmelo odvetila Alaina. Analyzovala jednu z kľúčových vízii, ktorá prešla jej mysľou.
Josh poriadne zbledol. Nechcel, aby niekto ubližoval jeho partnerovi. Chystal sa položiť otázku, ale El ho nenápadne pritiahol k sebe. Vyzývavo mu postrapatil vlasy a zasyčal mu do ucha: „Pššt, neprerušuj ju, lebo zas stratí istotu a nič sa nedozvieme.“ Takmer naňho vyskočil.
Josh ho zo seba stiahol. Začínal tušiť, že má chuť maznať sa a na niečo také vôbec nepomyslel. Potreboval Toma, jeho objatie, jeho úsmev. Všetko, čo s ním súviselo mu tak zúfalo chýbalo.
Sedieť medzi Aaronom a Eliotom začínalo byť neznesiteľné. Celý gauč bol pre nich malý. Eliot sa pokúšal upútať Aaronovu pozornosť. Chcel sa s ním zhovárať, flirtoval akoby to bol posledný deň ich života. Neustále ho prerušovali. Najprv jeden a potom druhý. Aaron sa zúfalo odťahoval a Eliot ho ani na chvíľu nenechal na pokoji. Už ho to prestávalo baviť.
„Čo sa hneď urážaš? Ja som len chcel...“ sklonil sa k nemu a pobozkal ho na čelo. Z vraždiacej bytosti sa opäť zmenil na malého, prítulného medvedíka. Takto sa správal vždy, keď mal dobrú náladu.
Josh veľmi rýchlo stratil trpezlivosť. Uchopil ho do náručia a položil ho Aaronovi na kolená. Nastavil mu ruky, tak aby ho pevne držal okolo pása. Eliot sa spokojne uvelebil v jeho náručí. Prestal sa nespokojne vrtieť a dožadovať sa pozornosti.
„Ale...to,“ chcel ho okamžite pustiť. Bolo mu to nepríjemné.
„Ďakujem, Josh. Si skvelý!“ Eliot sa k nemu nadšene túlil. Takmer nevenoval pozornosť tomu, čo sa v miestnosti odohrávalo. Hneď ako prvý raz uvidel Aarona úplne sa mu zatmelo pred očami. Sexuálny mechanizmus úplne pohltil akékoľvek obavy.
„Neprovokuj, Medvedík. Radšej len ticho seď a nemiešaj sa do rozhovoru dospelých,“ použil jednu z jeho najneobľúbenejších prezývok.
„Obraz sa opäť zmenil. Vidím Davida. Dáva niekomu peniaze a berie si fotky. Je v bare Night...Nightmare,“ pokúšala sa zaostriť. Vnútorné oko niekedy nefungovalo dosť presvedčivo.
„Rýchlo to zisti. Idem za ním. Mám toho dosť. Ukážem mu, že aj ja sa dokážem brániť.“
„To nie je dobrý nápad. Môže to byť pasca. David si vždy dáva pozor. Nemal by si. Pôjdeme radšej s tebou,“ Aaron sa chystal vstať, ale Josh mu to nedovolil. Veľmi rád by zo seba dostal neželané bremeno.
„Nie, ostanete tu. Pôjdem za ním sám. Je to rozkaz,“ rýchlo si obliekol bundu. Vzal kľúče a vybehol von.
Nikto sa neodvážil namietnuť. Jeho rozhodnutie bolo pre nich zákonom. Obzvlášť, keď to vyslovil takým tónom.


***

Po lícach mu stekali slzy. Dlho sa tomu bránil, ale napokon podľahol. Zradili ho vlastné túžby, vlastné potreby. Nedokázal to už dlhšie zniesť. Zúfalo strčil hlavu do vankúša. Bál sa, že ho kvôli tomu stratí. Trápili ho výčitky, pocit viny mu priam zodieral dušu.
Tom zúfalo zaboril hlavu do vankúša. Celý sa triasol. Nahé telo mal zabalené len do tenkej prikrývky. Ležal na veľkej posteli a márne sa pokúšal zadržať príval neodbytných sĺz. Už tak dlho neplakal. Vlastne si nevedel ani spomenúť, kedy naposledy vyronil slzu.
„Čo ti je, zlatko?“ niekto ho pohladil po chrbte. Nenásytná ruka skĺzla nižšie.
„Dajte mi pokoj. Nebudem vás počúvať. Chcem sa vrátiť k Joshovi,“ zúfalo sebou trhol. Nedokázal však zabrániť tomu, aby ho muž pobozkal. Bol úplne stratený. Jeho telo vypovedalo poslušnosť. Mužove pery si nenásytne dobýjali prístup. Jeho ruka sa posúvala čoraz nižšie. Chcel ho zastaviť, ale nezmohol nič proti magickým putám. Začínal si vyčítať, že sa tejto stránky života vždy bál. Nebolo pre nich ľahké ho uväzniť.
„Josh, je zlo. Temnota a beznádej. Ty patríš k nám. Naša cesta ti pomôže ovládnuť mágiu. Len sa uvoľni...“
„Nebudem vás počúvať!“ zúfalo kričal. Silné šľahnutie ho prinútilo vykríknuť. Niečo mu urobilo rez na tvári. Cítil to, ale nedokázal urobiť vôbec nič. Krv vystrekla, ale rana sa viac neprehlbovala.
„Kto ste?“
„Tvoj učiteľ ťa nič nenaučil. Brániš sa mágii. Si stratený.“
***

4. kapitola Rodinný podnik

„Ahoj, Alexík,“ opatrne ho pohladkal po vlasoch. Tak veľmi mu chýbal. V poslednom čase nemal čas venovať sa svojmu synovi. Po návšteve sociálnych pracovníčok nemal vôbec dobrý pocit. Chlapček k nemu ochotne natiahol rúčky. Držal ho v náručí a rozprával sa s ním. Alex napokon opäť zaspal. Nič konkrétne nepotreboval. Vyzeralo to len, akoby chcel, aby bol niekto s ním. Keď to už vyzeralo, že opäť zaspí, vyrušil ich silný výbuch magickej energie. Josh ledva stihol chlapca uchrániť pred priamym zásahom. Alex zvedavo hľadel na prach, ktorý sa začal usádzať pár minút po výbuchu. Rýchlo okolo seba a dieťaťa utvoril tenkú ochrannú vrstvu. Potom sa rozbehol do centra výbuchu. Alex sa otca znepokojene pridržiaval. Rozrušene mu prechádzal rukou po pleci. Niekto veľmi silný prelomil ochrannú bariéru. Využil jeho momentálnu slabosť a dočasné oslabenie magických schopností. Josh bol od určitého času trochu zoslabnutý. Spôsobila to hlavne častá sexuálna aktivita, láska k inej osobe a strach o rodinu. Všetky tieto veci nie príliš dobre pôsobili na temnú mágiu, ktorú zvykol používať. Nevšimol si, že bariéra sa oslabila. Bol pomalší než zvyčajne a doplatil nato. Mal to všetko predvídať. Cítiť aspoň, že sa niečo deje, ale bol až príliš zaplavený inými emóciami. „Tom, Aaron!“ predieral sa troskami, dolámaným nábytkom a márne hľadal dvoch mladých mužov, ktorí len pred chvíľou boli s ním. Nenašiel po nich ani stopu. Rozbitý televízor mu takmer spadol na nohu, ale inak neobjavil nič nezvyčajné. „Som idiot!“ rozrušene prechádzal po dome a pokúšal sa zistiť, kto to všetko urobil. Bolo to v tých stenách, v tom byte, ale on to necítil. Ešte stále ho oslabovala Valnesceova kliatba. Mal mnoho nepriateľov. Ani sám ich nevedel spočítať a jeho otec bol len jedným z nich. Tým, že ich vzal on si nemohol byť úplne istý. Najviac podozrieval svojho otca. Dopočul sa, že má určité predstavy, ktoré sa týkajú jeho rodiny...Náhodou zakopol do niečoho, živého. Vydalo to tlmený povzdych. Prudko sa obrátil a opatrne odsunul gauč. „Ďakujem, už som si myslel, že sa zadusím,“ Aaron sa opatrne narovnal. Ten pád bol až príliš tvrdý. V pľúcach ho ešte trochu pichalo. „Čo sa tu stalo?“ „Vtrhli sem a odviedli so sebou Toma. Boli muži bez tvárí. Zrejme mágovia, ktorí si nasadili ochranu, aby sa nedali rozoznať. Myslím, že ich poslal David. Hlas jedného z nich mi bol povedomý,“ veľmi opatrne vyslovil meno svojho bývalého milenca. Očakával skôr, že práve on bude ich obeťou. David mu stále naznačoval, že ho chce mať pri sebe. „Je to moja vina. Určite mali vziať mňa,“ zúfalo klesol na gauč a začal sa pohrávať s telefónom. „Zavolaj mu,“ navrhol Josh. Sám by s ním hovoriť nedokázal, nepotlačil by svoju zlosť, ale vedel, že Aaron má väčšiu šancu niečo zistiť. Na mágiu sa spoliehať nemohol. Aaron previnilo prikývol. Nebolo to preňho práve najpríjemnejšie. Keď opäť začul ten hlas, roztriasol sa. Srdce mu začalo priam poskočilo v hrudi. Nastavil mobil tak, aby Josh mohol tiež počuť všetko, čo jeho otec povie. „Ahoj, zlatko, som rád že mi voláš.“ „Kde je Tom? Okamžite mi povedz, kam si ho zatiahol!“ potláčal svoj strach. Už len pomyslenie na jeho blízkosť mu spôsobovalo nevoľnosť. „Práve sedí tu pri mne. Pozdravuje ťa a rád by sa s tebou pozhováral, ale teraz to nie je možné. Musí ešte chvíľu vydržať.“ Josh to už nedokázal vydržať. Musel niečo robiť, aby nedostal chuť na diaľku poslať pár drsných zaklínadiel. *** „Brigitt, nemala si sem chodiť!“ Eliot si nervózne umýval ruky. Už dávno ho nikto takým surovým spôsobom nezvozil. Joshova príbuzná mu rozhodne nezabudla pripomenúť etiketu, ktorá platila medzi mágmi. Podľa nej nebolo vhodné niekoho zabíjať, keď bolo vždy možné urobiť si z neho spojenca. Neustále zdôrazňovala, že je ešte príliš mladý na takéto aktivity a mal by si užívať študentský život. Nedovolila mu dokončiť prácu. Valnesce ostal nažive. To ho poriadne nahnevalo, ale neodvážil sa jej protirečiť. Tá žena ho dokázala za pár minút opäť zmeniť na vystrašeného, malého chlapca. Mal pocit, akoby počul svoju matku. „Netáraj, mladý. Správaš sa nezodpovedne. Josh mi práve poslal správu. Musíme ísť za ním. Potrebuje pomoc,“ odložila svoj miniatúrny mobil. Vytiahla chlapca z kresla. „Vezmi ho. Teraz ho pekne naložíš do auta. Je tma nikto si to nevšimne. Dáš pozor, aby ti nespadol, lebo inak si to s tebou vybavím,“ po celý čas doňho rýpala. *** „Ľahni si. Musíš si pospať,“ Aaron dotiahol Josha na posteľ. Donútil ho vypiť liečebný elixír. Chcel, aby si trochu pospal. Vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav musel viac odpočívať. „Nie, Tom ma potrebuje...“ stále sa tomu bránil. Cítil, že to potrebuje, ale napriek tomu spánok odmietal. „Postarám sa o to. Brigitt bude dávať pozor na malého a Eliot mi pomôže z vyjednávaním. Ty sa musíš dať aspoň trochu dokopy. Neboj sa, neublíži mu. Chce mňa. Spi, uvidíš, že ti bude oveľa lepšie...“

3. kapitola Mám to, čo je tvoje

tentoraz bez obmedzenia, ale stále je to slash


Prvý raz sa stretli počas veľkej krízy, ktorá nastala v spoločenstve mágov. Jednotlivci sa spojili do skupín, ktoré vyvolávali hrôzu. Bola to skôr kríza vzájomných vzťahov medzi mágmi. Nedokázali sa dohodnúť, porušovali pravidlá a zabíjali bez akéhokoľvek varovania.
Jedna z týchto násilníckych skupín sa dostala aj do domu Reginaldových rodičov. Vtedy, ešte nevedel, že má magické schopnosti a nedokázal sa brániť. Mučili ho, prehľadávali jeho myseľ a donútili ho ublížiť človeku, ktorého miloval... Vždy sa rád díval na chlapca, ktorý býval vo vedľajšom dome. Páčil sa mu, ale odmietal si to priznať. Nechcel si pripustiť, že by sa niečo také mohlo stať.
Reginald už dlhšiu dobu pociťoval istú náklonnosť k svojmu susedovi. Okrem toho Eliot mu nikdy nenaznačil, že má oňho záujem. Bol od neho o pár rokov mladší a obaja vtedy ešte podliehali kontrole svojich rodín. Priatelili sa, ale inak medzi nimi vôbec nebol žiadny hlboký vzťah. Reginald chcel byť opatrný a postupne si získavať jeho náklonnosť.
Donútili ho, aby sa s ním miloval. Úplne bez vysvetlenia, dokonca nemal možnosť mu ani povedať mu o svojich citov. Vtedy úplne stratil jeho dôveru. Jedným z útočníkov bol aj Josh. Vtedy prežíval jedno zo svojich najtemnejších období a vybíjal si svoju zlosť na všetkých. Jeho rany ešte neboli zahojené a nedokázal zniesť akúkoľvek zmienku o láske. Vtedy túžil len po ubližovaní a ničení. Zlá povesť, ktorú si vtedy pracne vybudoval sa s ním tiahla až do dnešných dní.
Preto ho Valnesce tak veľmi nenávidel. Nedokázal mu odpustiť. Učil sa. Prekonával všetky prekážky, len s jediným cieľom. Pomstiť sa. Nájsť pokoj vo svojej utrápenej duši.
Cítil ako mu hrudník preťal modrý záblesk svetla. Na zem vytieklo veľké množstvo krvi.
„Vieš, že to Josh mi to prikázal. On ma k tomu donútil... Musel som...“ mrmlal s posledných síl.
„Nie, nie... Si hlupáčik, Valnesce. Niekedy ani sám nerozumiem, ako niekto taký mohol vôbec siahnuť po mágii. Ty si to aj tak chcel. Videl som na tebe, ako veľmi si ma chcel dostať...Páčilo sa mi to. Bolo to fajn, ale nič to pre mňa neznamenalo. Dokonca som vedel o tom, že príde do tvojho domu. Bolo to dopredu pripravené. Chcel som sa s tebou vyspať, ale niečo také ako láska mi nič nehovorí. Nepotrebujem žiadneho zamilovaného blázna, ktorý bude odo mňa niečo požadovať. Zabíjanie sa mi páči oveľa viac... Je to zaujímavejšie, ako tie tvoje city,“
Na tvári mladého mága sa zjavil výraz totálneho nadšenia. Krv mu neprekážala, miloval ju. Od istého času sa stal len prázdnou schránkou, ktorá zabíjala bez varovania. Jedine Josh mal naňho vplyv a snažil sa ho trochu skrotiť. Nikoho iného nerešpektoval. Ten chlapec rešpektoval len svojho učiteľa a ostatní mu boli ukradnutí. Tom toho chlapca nepoznal. Netušil, že má aj iných žiakov okrem neho. Josh o ňom ani nechcel hovoriť.
„Myslíš, že mi to urobíš opäť? Tak to ti nedovolím. Už nikdy viac. Pre teba nie som El. Zbavím sa každého, kto sa odváži ublížiť mojim priateľom. Zbohom, Reg,“ kopol do tela, ktoré sa mu zrútilo k nohám. Nechal ho tam, umierať úplne samého.
Valnesce si zúfalo pridržiaval ranu. Veľmi ho to bolelo, bolo to priam neznesiteľné. Prerezal ho takmer na polovicu pomocou starej techniky, ktorú ovládali len tí najmocnejší mágovia.
„El, prosím... odpusť mi...“ pokúšal sa rozprávať, ale vôbec sa mu to nedarilo.

***

„Ty si ma vážne vystrašil. Už som sa bál, že nás budeš chcieť začarovať,“ Aaron si radšej sadol, čo najďalej od Josha. Bál sa, že ho kvôli tomu udrie. Ešte stále sa úplne nezbavil svojho strachu. Nedokázal by ho zastaviť, keby sa o niečo také pokúsil. Zosypal by sa k jeho nohám a prosil by o milosť.
„To je v poriadku. Viem, že ste len priatelia. Nikdy by som vás nepodozrieval z niečoho takého, ale radšej si dávaj pozor. Náš Tom potrebuje sex dosť často...A žiarli viac než ja,“ sprisahanecky sa k nemu naklonil.
Jeho nálada sa zlepšila, vďaka tomu, že Aaron pre istotu objal aj jeho. Hanbil sa, že ich prichytil v takej situácii a chcel to nejakým spôsobom napraviť.
Joshove telo zo seba vypudilo kliatbu. Spoločne sa im ju podarilo úplne zlikvidovať. Josh im porozprával o svojich starostiach. Spoločne sedeli na gauči a zhovárali sa. Aaronova ruka vyzerala po ich dotyku omnoho lepšie. Obaja mu pomohli zaceliť poranenie a postarali sa, aby mal všetko potrebné.
„Ty tiež nie si výnimka. Ale musím uznať, že tie magické hlúposti ťa vyčerpávajú,“ Tom sa k nemu opatrne privinul. Rád sa ho dotýkal. Nedokázal sa toho nabažiť. Vedel, že to niekedy preháňa, ale nedokázal zmierniť svoju túžbu.
„Je to môj osud. Nemôžem sa toho už nikdy vzdať. Mágia je našou súčasťou. Nato nesmieš zabudnúť.“
„Ja viem, ale aj tak by si sa mal viac šetriť. Veď vidíš, čo sa stane, keď nedávaš pozor,“ neodolal a pobozkal ho.
Aaron zapol televízor a odvrátil sa od nich. Nechcel ich vyrušovať, ale domov sa vrátiť nedokázal. Tie večné telefonáty, vyhrážky a mnohé iné problémy spojené z odchodom od partnera ho veľmi rozrušili.
Nechcel už nikdy byť pod jeho kontrolou. Už by to nedokázal zvládnuť. Robilo mu starosti aj to, že sa nemohol k nikomu priblížiť. Nesmel nadviazať kontakt. Vždy, keď sa o to pokúsil tá osoba zaplatila, za každý úsmev, ktorý jej venoval. Možno preto sa viac zblížil s Joshom a Tomom. Považoval ich za jediných priateľov, na ktorých sa mohol spoľahnúť. Vedel, že sa dokážu ubrániť, ale aj tak si dával veľký pozor. Napriek tomu bol sám. Na lásku ešte nebol pripravený. Nebol ochotný dovoliť ani to, aby ho niekto miloval. Chcel si len nájsť svoje vlastné miesto, naučiť sa ako žiť na slobode.
Jeho myšlienky prerušil plač dieťaťa. Tom okamžite vstal. Josh ho však zatlačil späť na gauč.
„Pôjdem ja. Dnes som sa s ním ani trochu nepohral. Môj syn ešte zabudne, že vôbec existujem.“

2. kapitola El

varovanie: od 18 rokov, slash (muž/muž...)


„Ustúp mi z cesty, krpec!“ Valnesce sa pokúsil prejsť okolo chlapca, ktorý sedel na schodoch. Neznáme kúzlo ho však stále vracalo na to isté miesto. Nemohol sa vôbec pohnúť a nedokázal to zrušiť. Bolo mu okamžite jasné, že patrí k mágom. V takom veku však, mohol byť len jedným z učňov. Odhadoval, že má približne sedemnásť rokov. Možno práve preto nedokázal poriadne zamieriť svoju moc. Príliš sa sústredil na chlapca, na jeho telo...Tie sladké pery niečo hovorili, ale on to ledva stíhal vnímať.
„Nedokážeš to zrušiť. Aké úbohé. Od mága, ktorý porazil Josha som očakával niečo viac,“ pobavene sa uškrnul. Už dávno nikoho nevyzval na súboj. Cítil sa pripravený, aj keď ešte nemal oficiálne povolenie zapájať sa do bojov. Josh ho požiadal, aby sa nemiešal do tejto záležitosti. Už dlhší čas ho učil, takisto ako Toma. Na rozdiel od neho Eliot mágiu zbožňoval a nenechal sa odradiť ani jej negatívnymi stránkami. Celkom zabudol na jedno zo základných pravidiel, ktoré mu vždy zdôrazňovali. Nebolo vôbec vhodné navštíviť súpera na domácej pôvode. Provokovať ho na mieste, ktoré je blízko jeho bytu bolo viac než riskantné.
„Snáď si ma neprišiel vyzvať na súboj. Radšej by si mal odísť, maličký, ak nechceš mať naozaj veľké problémy...“ nenápadne siahol po energii, ktorú mal zhromaždenú vo svojom byte. Teraz už len stačilo malé zaváhanie zo strany mladého súpera. Rozhodol sa s ním trochu pohrať.
„Mňa nedostaneš. Tú tvoju debilnú energiu, aj tak nemôžeš použiť. Videl som ťa a dokážem si s tebou poradiť hoci aj hneď,“ znervózňovala ho blízkosť toho muža. Nebol na takúto formu konverzácie zvyknutý.
„Tvoje slová môžem pokojne interpretovať, ako výzvu na súboj. Uvedomuješ si to?“ opýtal sa priamo. Prisadol si k nemu. Položil mu ruku na koleno.
„Hej?“ nervózne vyhŕkol Eliot. Ešte nedokázal použiť dve zaklínadlá súčasne. Proti fyzickému dotyku sa takisto brániť nevedel. Energia prichádzajúca z nepriateľovej ruky mu spôsobila prudkú bolesť. Ruka sa presunula k jeho krku.
„Tak dobre, môžeme to urobiť. Chceš so mnou bojovať? Prišiel si sa pomstiť?“ druhou rukou ho objal. Na krku ostal po jeho dotyku červený fľak. Povolil bolestivé zovretie a pevnejšie ho objal. Zatlačil viac než bolo potrebné. Chlapec bolestne zastonal. Práve ním pretekala mágia z fyzického útoku. Josh mu o tomto spôsobe boja ešte nehovoril. Nerád sa uchyľoval k takýmto metóda. Väčšina mágov uprednostňovala boj, bez akýchkoľvek dotykov. Bolesť bola takmer neznesiteľná. Chlapec to nedokázal dlhšie zvládnuť.
„Vzdávam sa,“ hlesol potichu. Chcel sa od neho okamžite oddeliť.
„Tak dobre. To je v poriadku. Ako sa vlastne voláš?“ zmiernil tlak a opatrne ho zdvihol do náručia.
„Som Eliot. To nebolo vôbec dovolené, takýmto spôsobom na seba nikdy neútočíme. Podvádzate!“ pokúsil sa dostať opäť na zem. Pripadalo mu trápne, že sa nechal tak rýchlo vyradiť z hry. Telo ho však odmietlo poslúchať. Okrem toho si uvedomoval, čo znamená oficiálne prijatie porážky. Pre učňa to mohlo byť dosť nepríjemné. Bolo dohodnuté, že víťaz môže vysloviť akékoľvek želanie okrem piatich vecí, ktoré zahŕňali osobnú bezpečnosť učňa a jeho blízkych, takisto bolo zakázané niekoho požiadať, aby spáchal vraždu. Uplatňovanie želaní sa zaviedlo po mnohých neuvážených činov mladších učňov. Malo ich odradiť od boja, až kým nebudú naozaj pripravení. Okrem toho mnohokrát často došlo aj k poraneniam nevinných osôb, preto sa pristúpilo k takejto dohode. Potvrdilo sa to aj zaklínadlom, ktoré bolo uvrhnuté na všetkých učňov. Ich chuť púšťať sa do boja sa tým poriadne znížila.
„Výborne, to sa mi páči. Ja som Reginald Valnesce...ale to už asi vieš. Môžeš ma volať Reg...“ prešiel cez magickú bariéru, ktorá zabezpečovala dvere, vedúce do jeho bytu.
„Nechajte ma odísť. Nechajte ma...“ Eliot stále pociťoval veľmi silnú bolesť. Energie, ktoré ním prešli až príliš zasiahli telo.
„Mám právo na želanie. To mi môj učiteľ vysvetlil. Dával som náhodou pozor, keď o tom hovoril. Si rozkošný, páčiš sa mi. Chcem teba.“ Zložil ho na gauč. Vedel, že nemôže utiecť a musí ho vo všetkom poslúchnuť.
„Toto si odpykáte!“ zavrčal Eliot. Nenápadne siahol do vrecka na svojej bunde. Niečo z nej vybral a nenápadne to vložil do svojich nohavíc. Valnesce si to nevšimol. Bol zaujatý zabezpečovaním dverí. Potom vybral z jednej zo skriniek zvláštny druh teplomera. Priložil ho k chlapcovmu čelu.
„Najprv ťa podrobím malej skúške. Uvidíme, či si v úplnom poriadku,“ zamrmlala pár slov, ktoré sa musel veľmi dlho učiť naspamäť. Tieto lekárske veci patrili k jedným z najťažších, aj keď na prvý pohľad vyzerali jednoducho. Ich ovládanie si vyžadovalo sústredenie.
„Mám pre teba zlú správu, maličký. Si úplne zdravý. Nič ti nebráni splniť moje želanie! Tak poď ku mne!“ prikázal mu stručne. Chlapec vstal, aj keď sa z celej sily snažil tomu zabrániť. Letmo ho pobozkal na pery. Mračil sa a zatínal päste. Nechcel to už dlhšie znášať.
„Nemusíš sa báť. Bude to v poriadku. Už ti nespôsobí žiadnu bolesť...“ pokúšal sa ho upokojiť. Nechcel, aby to pre oboch nepríjemné. Už od prvej chvíle ho zaujal. Cítil sa zvláštne, akoby ho už niekde predtým videl.
Eliot bezmocne sledoval, ako mu rozopol oblečenie a pomaly odhalil jeho telo.
„Zabijem ťa!“ vyhŕkol rozrušene. Na krku pocítil nežné pery, ktoré postupne skúmali jeho telo. Reg mu venoval dostatok pozornosti.
„Nikdy ti nato nedám príležitosť, El. Ty sám si za mnou prišiel... Nezabúdaj, že to bola tvoja voľba... Mám pocit, že ťa poznám. Niekde sme sa už stretli... Kde to len bolo...“ vyzývavo otvoril ústa a vzal do nich jeho penis. Eliot prežíval hotovú búrku pocitov. Vražedné inštinkty sa miešali s túžbou po tých vlhkých ústach, ktoré ho pevne zvierali. Nemohol si pomôcť. Už to ďalej nezvládal. Netušil, že to zájde až tak ďaleko.
„Áno, už si spomínam. Ako je potom možné, že nevieš, kto som?“ opýtal sa chlapec.
Valnesce nemohol odpovedať. Mal plné ústa a práve uplatňoval svoje najmilšie techniky. Chcel ho počuť prosiť o viac, ale chlapec ani nezastonal, napriek toľkej starostlivosti. Podarilo sa mu postupne dosiahnuť, aby konečne zväčšil svoj objem. Sal ho ako to najchutnejšie lízatko, napokon dosiahol, to čo tak veľmi chcel. Mal možnosť ochutnať všetko, čo mu poskytol. Dúfal, že toto gesto zmierni jeho znechutenie. Chlapcov pohľad sa mu vôbec nepáčil.
Chvíľu ho ešte držal v náručí. Bozkával ho a snažil sa nájsť citlivé miesta. Telo, ktoré pred malou chvíľou rozpálil však začínalo chladnúť. Mysľou mu začali prebleskovať spomienky. Videl ho spútaného na zvláštnom mieste... Videl aj seba, svoje vlastné telo spojené s jeho...
„El, vrátil si sa... Si to naozaj ty?“

1. kapitola Výbuch

varovanie: od 15 rokov, slash, vzťah dvoch mužov (homosexuálny)


Tom vzal na ruky svojho malého zverenca. Alex sa k nemu spokojne pritúlil. Veľmi rýchlo si naňho zvykol. Obľúbil si ho viac než svojho vlastného otca. Snažil sa mu strčiť do rúk autíčko a upútať tak, jeho pozornosť. Druhou rukou ho poťahoval za vlasy a nespokojne mrnčal.
„Alex, naozaj by si už mal ísť spať. Už je dosť neskoro,“ nervózne sa díval na hodinky. Opatrne vymotal detskú rúčku zo svojich vlasov.
Chlapec sa k nemu pritisol ešte pevnejšie. Pustil autíčko na zem a objal ho okolo krku. Bol nervózny a večer nechcel vôbec nič zjesť. Ani počas nákupov sa nesprával práve najrozumnejšie. Pomocou mágie strhával ľuďom mikulášske čiapky, rozbíjal drobné ozdoby a nenápadne vopchal jednu z hračiek do vrecka neznámemu mužovi.
Toma trápilo len predvolanie na súd. Starí rodičia sa opäť pokúšali dostať do výchovy svojho vnuka. To sa mu vôbec nepáčilo. Považoval za hlúposť, aby sa niekto snažil miešať do ich života. Okrem toho Alex nebol úplne obyčajným dieťaťom. Mohli by zistiť, že niečo nie je v poriadku. Okrem toho si naňho už príliš zvykol. Chcel ho mať pri sebe, akoby to bolo aj jeho dieťa.
Pri dverách sa ozval buchot. Niečo sa zachytilo do Joshových zaklínadiel. Silné vibrácie vychádzali spoza dverí. Rozozvučali sa všetky poplašné mechanizmy. Tom opatrne pristúpil k dverám.
„To som ja, Aaron. Zasekol som sa tu. Môžeš mi pomôcť? Naozaj som ti neprišiel ublížiť.“
„Neviem, či ťa môžem pustiť. Josh mi tvrdil, že šiel za tebou...“ opatrne podišiel k dverám. Zadíval sa na zmodravené časti kúzla. Bolo v nich zachytené telo. Pomaly postupoval až dovnútra tej bytosti. Strácal sa v jej myšlienkach. Predieral sa hustou zmesou myšlienok. Obranná mágia a podobné záležitosti mu nešli, ale veľmi rýchlo sa naučil rozoznávať, či mágovia používajú nejaké maskovanie alebo nie. To sa mu podarilo takmer na prvý krát.
„Nie, tak to sa musel zmýliť. Mne povedal, že sa tu môžem zastaviť, keď budem potrebovať pomoc, ale dnes za mnou naozaj neprišiel. Prosím, pusti ma dnu,“ zúfalo sa zachytával dverí. Obranné zaklínadlá sa ho chystali nemilosrdne odhodiť.
Zašepkal pár slov, ktorého ho naučil Josh. Dieťa v jeho náručí sa mierne zachvelo. Kúzla pretisli muža cez imaginárne dvere. Aaron spadol na podlahu. Nohy sa mu podlomili a chvíľu prudko dýchal.
„Ďakujem,“ odvetil spokojne. „Opäť ma našli. Nemohol som nič robiť. Musel som vyskočiť z okna. Moja ruka...asi nie je v poriadku,“ ukázal mu nehybnú končatinu. Tom sa jej opatrne dotkol.
„Je to zlomené,“ skonštatoval nahnevane. Myšlienkami sa upieral k Joshovi. Ako mu mohol klamať? Za kým vlastne šiel? Má niekoho iného? Tie otázky ho bodali ako dotieravý hmyz.
„Dúfam, že som neprišiel nevhod,“ horlivo sa ospravedlňoval.
„Hneď sa ti budem venovať, len dám malého spať,“ odvetil chladne.
Musel odísť do detskej izby, aby sa mohol trochu upokojiť. Dosť dlho mu trvalo, kým Alex konečne zavrel oči. Jeho nervozita prešla aj na dieťa.
„Tak trochu vám závidím. Si veľmi zlatý, keď držíš toho malého. Pristane ti to,“ pochválil ho, keď sa konečne ukázal vo dverách obývačky.
„Ty by si mal myslieť na iné veci. Vôbec ťa netrápi, že ten blázon sa ťa snaží dostať? Chceš sa snáď k nemu vrátiť?“ potreboval uvoľniť vnútorné napätie.
„Nie, ja som ťa nechcel uraziť. Nehnevaj sa. Možno som sem nemal chodiť, ale...“ stále si pridržiaval zranenú ruku. Cítil sa zle.
„To nie je tvoja vina. Pokojne si sadni,“ chcel mu pomôcť posadiť sa. Aaron bez dovolenia nikdy niečo také neurobil. Ešte stále v ňom pretrvávali zvyky z väznenia. Musel sa opäť učiť, že niektoré normy, ktoré ho násilím naučil jeho milenec nie sú vôbec v živote potrebné.
Mladý muž sebou prudko trhol. Bolesť ruky náhle zosilnela. Zakolísal sa a takmer spadol. Tom ho stihol zachytiť. Aaron sa ocitol v jeho objatí. Chvíľu na seba zmätene hľadeli. Spájala ich rovnaká bezmocnosť a túžba, ktorú nedokázali naplniť. Obaja sa báli, že stratia to, čo tak veľmi milovali. Aaron si však musel vybrať medzi svojimi citmi a osobnou slobodou, ktorá bola takisto nepochybne veľmi dôležitá.
Josh pomaly prešiel cez zaklínadlo. Nenamáhal sa ani otvoriť dvere. Susedia by si aj tak nič nevšimli. Ostali by pokojní, aj keby dovnútra vtrhlo stádo kyklopov.
„Ahoj...“ pozdravil veselo. Podarilo sa mu cestou aj nakúpiť. Dúfal, že prežijú príjemný večer a bude mu môcť povedať o svojom trápení.
„Čo to robíte?“ videl ako sa na poslednú chvíľu od seba odpojili. Nebozkávali sa, teda aspoň si nič taká nevšimol, ale aj tak to v ňom vyvolalo prudký nával zlosti.
„Josh, on nič neurobil. Len som ho...“

Prológ k druhej sérii Real slash

O rok neskôr,
týždeň pred Vianocami

Druhá séria poviedky Real slash. Varovanie, ako všade od 18 rokov, vzťah muž-muž teda konktérne Tom/Josh

Ak ste nečítali real slash prvú sériu, tak radšej začnite s ňou, lebo neviem, či by vám to dávalo zmysel.

„Sústreď sa, Tom,“ mladý mág pobavene hľadel na svojho partnera. Bol tak nádherne rozstrapatený a celý spotený. Tričko sa naňho lepilo, akoby práve vyšiel z posilňovne.

Tom ležal na zemi a ledva lapal po dychu. Ledva sa dokázal sústrediť
„Áno, tebe sa to ľahko povie, ale ten tlak sa nedá zniesť. Nedokážem to ovládnuť,“ márne sa pokúšal vstať, ale nohy sa mu opäť podlomili.
„To je len začiatočnícka chyba, uvidíš, že to čoskoro pominie. Telo si len musí zvyknúť na určitú záťaž,“ opatrne ho zachytil a na chvíľu ho podržal vo svojom objatí.
„Ja by som vedel o niečom lepšom. Najprv pôjdeme spolu do kúpeľne a potom...“ nadšene mu prezradil všetky svoje predstavy.
„Dnes to asi nepôjde. Musím si vonku niečo vybaviť...“ nechcelo sa mu nechať partnera samého, ale čakalo ho dosť nepríjemné stretnutie týkajúce sa mágie.
„Kam ideš?“ podozrievavo sa opýtal Tom.
„Aaron ma požiadal, aby som ho občas prišiel navštíviť. Musím mu pomôcť posilniť zaklínadlo,“ musel mu klamať. Nechcel, aby si zbytočne robil starosti.
„Tak dobre, som ochotný ťa pustiť, keď sa mi budeš ešte chvíľu venovať,“ nežne ho pobozkal. Chcel použiť jazyk, ale rozmyslel si to, keď ucítil slabý záchvev energie.
„Ty priam elektrizuješ... Tuším si zas jedol čokoládu. Pred lekciou nesmieš jesť nič sladké,“ pobavene poznamenal Josh.
„Bola horká,“ poznamenal spokojne. Myslel na nahé telo svojho partnera. Chcel ho okamžite vziať do postele. Maznať sa s ním...
„Nemôžem ísť s tebou?“
„To nejde. Ešte nie si dostatočne pripravený na vplyv mágie. Vlastne, ak by som mal byť presný, neurobil si žiadne pokroky. Už takmer pol roka stojíš na tom istom mieste a bojíš sa vykročiť vpred. To nemôžem riskovať. Okrem toho náš syn nemôže ostať doma sám,“ pripomenul mu rozrušene. Stále sa nedokázal zmieriť z odporom, ktorý pociťoval voči mágii.
„Je to čudné. Nedokážem si na to zvyknúť. Tie veci sa mi vôbec nepáčia,“ pomaly sa od neho odtiahol.
„To prejde,“ pomaly si obliekol bundu. Večer s rodinou bol vždy príjemnejší ako akékoľvek iné aktivity.
Vzal si kľúče. Pomaly ich zastrčil do vrecka. Ako je možné, že on to cíti? Ako to môže vedieť?
Svoje auto nechal stáť v garáži. Rozhodol sa použiť len magický spôsob prepravy. Vždy, keď odchádzal, skontroloval, či fungujú všetky zabezpečenia. Kvôli svojmu partnerovi získal dvojnásobný počet nepriateľov. Nepáčilo sa im, že oslobodil jeho moc. Obávali sa novej neznámej sily, ktorá sa nechtiac dostala do ich sveta.
Josh dostával oveľa viac provokatívnych výziev. Musel sa postaviť viacerým mocným mágom. Nie vždy z boja vyviazol bez následkov. Jedno oko mu vypovedalo službu a videl len veľmi slabo, ale pred partnerom to tajil. Nechcel, aby si všimol, že sa niečo deje.
Zaklínadlo ho v oku poriadne tlačilo, ale nikto z mágov zaoberajúcich sa medicínou mu nemohol pomôcť. Báli sa to nejakým spôsobom narušiť. Kliatba by sa mohla dostať do iných orgánov. Cítil bolesť a ledva sa ráno dokázal vyškriabať z postele. Práve sa ponáhľal na jednu z kontrol, ktorá mu mala zabezpečiť aspoň pár pokojných dní. Pomocou rýchleho magického záblesku sa presunul rovno do ordinácie svojho osobného lekára.
George práve telefonoval. Kýval sa na stolička a rukou poklopkával po stole. Dlhé tmavé vlasy mu padali do tváre. Ledva cez ne videl.
„Ahoj, Josh. Mám tu pre teba nový elixír, uvidíš, že sa ti po ňom ešte viac uľaví,“ zamrmlal rozpačito. Pomaly zložil telefón a nasmeroval ho na koberček, ktorý mal tvar trojuholníka a uprostred neho boli pokreslené obrázky, ktoré každý dôverne pozná, slnko, dom, dieťa, rodina, srdce...Všetky bežné symboly.
Josh si pomaly vyzliekol tričko a netrpezlivo stepoval po koberčeku.
„To nevyzerá dobre, kliatba sa rozšírila aj na plecia...“ George si nasadil špeciálne okuliare a nútil ho, aby sa dookola otáčal. Koberček pritom nadobúdal rôzne farby.
„Ruky sú už tiež ohrozené. Chce to ďalší zábal, ale musím ťa upozorniť, aby si so svojím partnerom...no Nesexujte spolu, kým nenájdem nejakú protilátku. Mohlo by ho to zasiahnuť... Vlastne, najlepšie bude, keď obmedzíš aj bozkávanie...“ smutne poznamenal George. Cez okuliare videl rozsah kliatby.
„Ten mladý Valnesce, má teda silu. Vystreliť niečo také a udržať to pod kontrolou, to chce zručnosť. Už ti to nemôžem stláčať udržiavať v oku. Tvoj mozog by mohol explodovať. Len sa ďalej otáčaj,“ vytiahol zo stola pár kameňov a rozložil ich do pravidelných radov.
„Ako dlho sa Toma nesmiem dotýkať?“ zavrčal Josh. To ho naozaj nepotešilo. Nevedel, ako mu to vysvetlí.
„To neviem. Ešte musíme urobiť pár vyšetrení, ale neboj sa. Budem sa snažiť to, čo najskôr vyriešiť.“
Josh sledoval ako do kameňov prechádza jeho moc, čistí sa od účinkov kliatby a vracia sa späť do jeho tela. Bolo to dosť bolestivé, akoby mu kožou prechádzali drobné ihly.
„Valnesce je idiot. Myslí si, že takýmto spôsobom každého zastraší. Ten mladý si o seba, asi myslí, že je tu jediný mág, ktorý to s kúzlami naozaj vie. Prekvapil ma a musím uznať, že je dosť silný, ale vôbec netuší, ako to u nás chodí. Ak nebude rešpektovať pravidlá, skončí veľmi zle.“