1. kapitola Gabriel

Varovanie: 18+ slash, chcela som pridať atavar, ale net mi nedovolí, lebo sa zbláznil...grrr



Ruky sa mu trochu triasli. Srdce mu bilo oveľa prudšie než zvyčajne. Nebol zvyknutý až na taký osobný kontakt so zákazníkom. Uľavilo sa mu, keď dostal potvrdenie objednávky. Vyšiel von a o pár minút sa už vracal aj s jedlom a pitím. Všetko pekne poukladal na stôl. Na zákazníka sa neodvážil ani pozrieť.
„Želáte si ešte niečo?“ vyjachtal rozrušene. V apartmáne sa naplno zažalo svetlo. Prinútil sa zdvihnúť zrak. Nesmelo sa usmial. Takmer mu vyrazilo dych, keď si uvedomil, že toho mladého muža pozná. Tie oči, ústa, výraz jeho tváre, postava. To všetko mu bolo známe. Nemohol sa pomýliť. Bol to on. Gabriel. Jeden z jeho bývalých spolužiakov. Keď nastúpil na strednú, Gabriel bol už štvrták. Podarilo sa mu znepríjemniť mu život. Neustále medzi nimi vládlo napätie a občas sa aj pobili. Vždy tvrdil, že je slaboch, zámerne ho strápňoval. Ten istý Gabriel, akurát už o trochu starší sedel teraz na gauči a prebodával ho pohľadom. Chuť opustiť miestnosť sa podstatne zvýšila. Vtedy sa tváril ako pán sveta, dnes z neho skôr vyžaroval smútok. Aj on predstieral, že je všetko v poriadku. Krátke tmavé vlasy mal trošku rozstrapatené, drsné črty tváre ešte viac zvýraznili tmavé okuliare. Nosil moderný oblek, ktorí bol zrejme súčasťou jeho práce. Bol až príliš štíhly, oblečenie na ňom tak trochu viselo. Vrchné gombíky na bielej košeli mal voľne rozopnuté. Vôbec nevyzeral ako zvyčajní návštevníci V. I. P. časti. Rozhodne bol jedným z najmladších.
Všimol si aj ďalšiu podstatnú záležitosť, ktorá mu predtým zrejme unikla.
Gabriel je gay. Tak to je sila. V myšlienkach sa odvážil pripustiť aj túto možnosť. Rozpačito si stiahol sukňu trochu nižšie. Cítil sa pred ním až príliš odhalený. Očakával, že sa začne smiať, bál sa, že všetkým spoločným známym prezradí, kde teraz pracuje. Mysľou mu prešli takmer všetky nepríjemné predstavy.
V Gabrielovej hlave sa odohrával úplne iný príbeh. Pozorne si obzeral svojho chlapca. Pohľadom priam hltal každú časť jeho tela.
Mejkap mu dodával trošku starší výzor, ale stále pôsobil ako nevinný anjelik. Gabrielovi sa na ňom páčilo takmer všetko. V hnedých očiach sa zračil strach a očakávanie. Plné pery ho takmer zvádzali k bozkom. Bol na svoj vek dosť nízky, ale to mu nevadilo. Chcel by ho preskúmať celého.
Hneď si všimol, že je nervózny a pripadalo mu to veľmi roztomilé. Páčilo sa mu, že nie je až taký suverénny profesionál.
„Poď si ku mne sadnúť. Chcem, aby si mi dnes robil spoločnosť,“ prikázal stručne. Taro nereagoval. Až príliš sa ponoril do svojich myšlienok. Spamätal sa, až keď sa nejakým záhadným spôsobom ocitol na Gabrielových kolenách. Dotyky. To bola prvá vec, pre ktorú sa nikdy neponáhľal do V. I. P. zóny. Vedel, že aj keď sex nie je dovolený, bozky a obchytkávanie je úplne bežnou záležitosťou. Takisto aj sedenie na kolenách, hladkanie a podobne. Vo verejnej časti nebolo dovolené ani to.
Gabriel opäť trochu stlmil svetlo a nechal do miestnosti prúdiť príjemnú hudbu.
Bez okolkov obrátil jeho tvár k sebe a začal ho bozkávať. Taro najprv vôbec nereagoval. Bol úplne stuhnutý. Napokon sa prinútil odpovedať na jeho bozky. Nechal ho trochu sa vyblázniť. Keď mu chcel siahnuť pod sukňu, zadržal jeho ruku.
„Jedlo vám vychladne,“ pripomenul mu.

***

Tesne po polnoci konečne odchádzal z apartmánu. Gabriel ho takmer nechcel pustiť. Neustále mu dával návrhy, bol dosť dotieravý a veľa toho vypil. Ledva sa ho zbavil. Potreboval si aspoň na chvíľu oddýchnuť. Cestou dostal správy o ďalších objednávkach. Očividne to bola dosť úspešná noc. Všetci V. I. P. chlapci pobehovali z jedného apartmánu do druhého. Ruky mali plné práce.
Ja toho Miniho asi zabijem. Keď ešte raz nepríde do práce, už ma sem nikto nedostane. Neochotne prebral ďalšiu objednávku od staršieho muža v apartmáne 11/C. Našťastie tento zákazník sa chcel len pozhovárať. Strávili takmer polhodinou debatou o všelijakých bežných veciach. Tento zákazník bol opitý ešte viac než Gabriel, počas rozhovoru dokonca tvrdo zaspal. Taro sa trochu upokojil a nálada sa mu zlepšila. Ešte ani nestihol dôjsť do hlavnej miestnosti, keď mu jeden ryšavý chlapec vtisol do ruky tácku.
„Môžeš to hodiť tomu chlapovi na osmičku. Ja už naozaj nestíham a on si nevybral nikoho konkrétneho len zadal objednávku,“ vychŕlil naňho a zmizol skôr než stihol niečo povedať.
Taro rozhorčene zamieril do ďalšieho apartmánu. Začínal byť dosť unavený, ruky a nohy ho boleli a v sukni mu začínalo byť trochu horúco.
Keď otvoril už v poradí tretie dvere trochu sa mu aj krútila hlava. V poslednom čase bol dosť prepracovaný, v škole neustále zaspával a nič nestíhal. Táto noc mu tiež dávala zabrať. Len čo otvoril dvere, zákazník ho doslova zhodil na gauč. Tácka mu z rúk vypadla. Všetko skončilo na koberci. To tomu mužovi očividne neprekážalo. Hrubo sa prisal na jeho pery. Taro sa spod neho nedokázal dostať. Začínal pomaly prepadávať panike. Cítil ako mu sukňa úplne povolila. Mužovi sa podarilo mu ju vyzliecť.
„Pane, toto naozaj nemôžete!“ kričal naňho. Vzpieral sa. Bola tam úplná tma. Cítil zrýchlený dych toho muža.
„Ja som spoločníkom majiteľa. Môžem si robiť, čo uznám za vhodné. Pre mňa pravidlá neplatia. Táto izba je tak trochu špeciálna, iná ako tie ostatné. Mám tak akosi právo na všetkých, ktorí tu pracujú aj na teba,“ zašepkal mu do ucha. Zobral ho do náručia a odniesol do zadnej časti miestnosti. Otvoril nejaké ďalšie dvere. Taro sa vzpieral, kričal, pokúšal sa mu ujsť, ale ten muž bol oveľa silnejší. Svojimi pohybmi len urýchlil ďalšie vyzliekanie.

***

„Ako ste to mohli urobiť?“ svetlovlasý chlapec rozrušene schytil za golier svojho kolegu. Keď zistil, že zaňho nahor poslali náhradu, chcel sa ubezpečiť, že je všetko v poriadku. Mini bol už trochu starší, pracoval v reštaurácii takmer päť rokov. Bol to skôr kamarátsky typ a komunikatívny typ. Napriek slabému hlasu si vedel vydobyť dosť dobré postavenie. a rešpekt. V. I. P. chlapci ho považovali za prílišného dobráka.
„Ty teda máš čo hovoriť. Dnes si bol na rade. Vieš, že vždy, keď príde Athosov tichý spoločník, niekto sa oňho musí postarať. On pracoval namiesto teba, nemysli si, že náš mladý je nejakou výnimkou,“ ryšavý chlapec prezývaný Az sa pobavene uškrnul. Tomu novému to celkom doprial.
„Mám toho dosť. Idem za šéfom. Musí to skončiť,“ pobral sa k dverám, ale niekto ho zozadu udrel do hlavy.
„Odpracte ho, aby nenarobil ešte viac škody,“ prikázal jeden z chlapcov.
Az ho odtiahol do miestnosti určenej na občerstvenie. Vzal ho na ruky a sadol si s ním do kresla. Nechcel ho udrieť, ale bál sa. Odhalenie určitých tajomstiev nebolo možné. Už dávno zradil šéfovu dôveru. Bál sa, že ak všetko vyjde najavo bude musieť zaplatiť.
„Prepáč mi to, ale on nás má v hrsti. Nemôžeme sa proti nemu postaviť.“

***

Taro sa zobudil v posteli. Celý čas bol skrčený v tej istej polohe. Trochu si ponaťahoval nohy a nahlas zívol. Dve hodiny popoludní. To videl na svojich hodinkách.
„Prečo nezvonil mobil? Sakra, mal som byť v škole,“ na chvíľu objal mäkký vankúš. Chcelo sa mu ešte spať. Rukou vrazil do cudzieho tela. Niekto ho k sebe pevne pritisol. Myslel si, že je doma, ale keď sa lepšie poobzeral pochopil, že sa tam vôbec nedostal.
„Vidíš, nebolo to až také zlé,“ pri uchu mu zaznel posmešný hlas. Tmavé očami, ktoré si ho pobavene premeriavali. „Dnes na školu zabudni, ešte budeme pokračovať,“ stiahol z neho prikrývku.
Taro ho silno udrel po tvári. Pozbieral všetku svoju silu, aby týmto jasne vyjadril svoj postoj.
Muž, s ktorým „strávil noc“ pokojne ležal vedľa neho. Bol asi tak o desať rokov starší než Taro. Dlhé vlasy mu voľne padali do tváre a čo bolo asi tak najhoršie bol milencom ich šéfa. Jeho miláčikom, na ktorého nedal dopustiť. Všetci vedeli, že Athos ho slepo miluje. Samozrejme nemal ani poňatia o týchto aktivitách. Will sa stal postrachom celej reštaurácie. Všetci sa ho báli, lebo vedeli, že má až príliš veľký vplyv. (Will je tiež len prezývka)
„Nič sa nestalo. Pokiaľ viem, zaspal som, čiže ako milenec asi zrejme tiež nestojíte za nič. Úprimne ľutujem nášho šéfa,“ keď večer zistil, že už sa z toho nevykrúti, zavrel oči a úplne sa prestal hýbať. Potom už veľmi rýchlo od únavy zaspal a nič viac nevnímal.
„To si ku mne nebudeš dovoľovať. Ešte sme spolu neskončili,“ udrel ho tak silno, až sa mu zatmelo pred očami. Bol takmer úplne mimo niekoľko ďalších minút. Keď opäť začal vnímať okolitý svet, cítil ako jeho otvor ho vyplňuje Willov penis. Už ho to nebolelo, kým si uvedomil realitu, zvykol si naňho. Zdesene vykríkol. Nohy mal pokrčené a odtiahnuté ďalej od seba. Cítil ako doňho preniká, čoraz intenzívnejšie. Oboma rukami ho chytil okolo krku.
„Zlatko, nepodceňuj ma,“ jednu nohu mu trochu viac nadvihol, aby získal viac priestoru.
Willova ruka takmer našla jeho penis. Posteľ sa pod nimi už poriadne prehýbala. Taro sa trochu natiahol. Na zemi zazrel kľúče od auta. Povolil zovretie Willovho krku a opatrne sa naťahoval za nimi. Pre istotu ho pobozkal na pery, aby si nič nevšimol.
„Ty si radšej daj pozor na mňa,“ ostrou stranou kľúča mu poškriabal tvár. Rana bola dosť hlboká. Rozhodne ho nešetril. Will ho pomaly pustil a rukami si chytil tvár. Taro využil situácii a oddelil sa od jeho tela.
„Ja nie som žiadna hračka, rozumieš! Nebudeš na mňa klásť tie tvoje špinavé ruky!“ netušil, kde sa v ňom vzala toľká sila a agresivita. Rýchlo vzal svoju košeľu a v druhej izbe našiel aj sukňu. Bosí bežal po chodbách so zakrvavenými rukami.
Zastavil sa až, keď prišiel domov. Matka samozrejme nebola doma, našťastie sa s ňou nestretol. Veľmi dlho bol v sprche. Donekonečna sa celý drhol. Upokojovalo ho len to, že ten cvok si nestihol takmer vôbec užiť. Tvár mal už starostlivo očistenú od mejkapu, vybral si kontaktné šošovky a chystal sa obliecť sa zas ako Nick Nelson. Do práce sa vrátiť musel. Jeho matka vôbec nemala peniaze. Topili sa v dlhoch a ledva dokázali vyžiť. Boli závislí od jeho platu.

Prológ

Taro pracuje ako čašník v reštaurácii Real obsession. Je to podnik určený skôr pre mužov... Chodia tam skôr takí bohatší muži...
a majú tam takú časť pre VIP zákazníkov, hamblivý Taro (Nick Nelson) má zaskakovať za kolegu, ktorí neprišiel...
o pároch a o varovaniach budem písať neskôr, teraz ešte ani presne neviem....


„Taro, sadni si, učešem ťa,“ mladá žena s dlhými ryšavými vlasmi, okamžite vzala do rúk svoje obľúbené nástroje. Posadila mladíka do kresla a obrátila ho k zrkadlu. Stiahla mu z hlavy mokrí uterák.
Volala sa Lucy a mala na starosti všetkých čašníkov, ktorí sa chystali do práce. Väčšina z nich už opustila šatňu, určenú na prezliekanie a úpravu. Chlapci sa pomaly chystali na svoje miesta. Všetci boli zamestnancami tejto luxusnej reštaurácie menom Real obsession. Oficiálne to bola len obyčajná reštaurácia, hlavne cez deň. Večer sa z nej stával pomerne známy podnik, ktorí navštevovali bohatí ľudia, preferujúci súkromie a dokonalú starostlivosť.
„Poponáhľaj sa. Už aj tak trochu meškám. Nestihol som autobus,“ trochu sebou trhol, keď zapla fén. Stále si nemohol zvyknúť na takúto starostlivosť. Pracoval tam ešte len tri mesiace. Bol takpovediac čerstvým nováčikom. Tam vonku sa volal Nick Nelson a bol študentom strednej školy.
Tu sa volal Taro a stal sa jedným z obľúbených chlapcov. U zákazníkov zatiaľ vyvolal len priaznivé dojmy, boli s ním spokojní a radi sa nechali obslúžiť. Samozrejme nebol to žiadny podnik poskytujúci sexuálne služby. Majiteľ, ktorý si zvolil prezývku Athos im neustále zdôrazňoval, že sem prišli len obsluhovať, konverzovať a zabávať zákazníkov. Sex na pracovisku nebol vôbec povolený. Mali len vytvoriť dojem pohostinnosti a pochopenia. Taro sa díval do zrkadla. Sledoval ako sa nesmelý Nick pomaly stráca. Lucy mu upravila účes, poriadne ho pritom potiahla za vlasy.
„To je v poriadku. Dnes nebudeš v zóne pre verejnosť. Musím ťa poriadne upraviť, lebo ideš do V.I.P. sekcie,“ asi po polhodine ho konečne prestala trápiť a uznala, že účes je konečne v úplnom poriadku. Potom sa začala venovať úprave tváre. Taro nemal vôbec rád mejkap. Cítil sa čudne vždy, keď mu to dali, ale zákazníkom sa to očividne páčilo. Okrem toho to bolo dobré maskovanie. To jediné ho upokojovalo.
„Čože? Prečo ja? Som tu predsa nový,“ tak poskočil, až mu na líci pribudla tmavá škvrna.
„Taro, nehýb sa, lebo budem musieť začať odznova. Mini dnes neprišiel, niekto ho musí zastúpiť,“ zasyčala mu do ucha. Nasadila si slúchadlá a počas ďalších úprav už len počúvala tú svoju hudbu. Nemal vôbec možnosť nič viac dodať. Keď s ním skončila, vložila mu do rúk uniformu pre V.I.P. chalanov. Chvíľu neveriacky hľadel na pekne priliehavú košieľku a... Tmavovlasý chlapec chvíľu váhal. Už len pohľad na tú vec nebol vôbec príjemný.
„Náhodou tá sukňa je veľmi pekná. Zákazníkom z V.I.P. sa budeš určite páčiť,“ povzbudila ho.
Taro sa neochotne začal prezliekať. Lucy mu stále nedala pokoj. Neustále ho naprávala a napomínala. Pobiehala okolo neho ako neriadená strela a dávala pozor, aby si všetko obliekol správne a nepokazil si účes. Sukňu mu stiahla trochu nižšie a pomohla mu aj pozapínať vrchné gombíky.
„Tak a si hotový. Výborne, vyzeráš skvele. Choď za ostatnými. Už asi dostávajú objednávky. Držím ti palce,“ priam ho vystrčila z dverí, aby si to náhodou nerozmyslel. Taro ešte raz túžobne pozrel pohľadom na šatňu. Našťastie si mohol nechať aspoň svoje topánky. Tie vyzerali ešte dosť dobre a hodili sa k čiernej sukni. Bolo to zvláštne, mal pocit voľnosti, ale zároveň sa neustále pohoršoval nad jej dĺžkou.
Prešiel do chodby určenej pre zamestnancov. Prešiel skratkou okolo kuchyne a pomaly sa dostal do takzvanej hlavnej miestnosti. V. I. P. chlapci postavali pred monitormi. V. I. P. priestory boli výlučne súkromné. Hostia si podľa krátkej obrazovej prezentácie mohli vybrať obsluhu pomocou zadania príkazu do počítača. Objednávky sa prijímali rovno v apartmánoch. Taro sa postavil k voľnému monitoru. Dúfal, že ho nikto nezavolá. Na izby sa chodiť bál.
V. I. P. chlapci si ho nevšímali, ďalej sa potichu zhovárali a nevenovali svojmu mladému kolegovi vôbec žiadnu pozornosť. Tarovi skoro zabehlo, keď videl svoju obrazovú prezentáciu. Na pravej časti obrazovky nepretržite prebiehali všetky prezentácie. Fotky chlapcov sa striedali, tak aby aj oni mohli vidieť ako vyzerajú práve, keď si ich profily prezerajú klienti. Jeho fotky boli práve dočasne zaradené do ponuky V. I. P. chlapcov. Na monitore sa objavila stručná prezentácia zložená z jeho fotiek.
Rozrušene si zahryzol do pier. Radšej sa na tie svoje ani nepozrel. Keď sa ozvalo krátke pípnutie, prinútil sa zdvihnúť zrak. Našťastie nezavolali jeho. Spokojne si vydýchol. Asi po tridsiatich minútach uvidel, že si ho objednali do apartmánu 5/A.
Tak a teraz je po mne. Pomyslel si zdrvene. Pomaly vyšiel z hlavnej miestnosti. Pomocou výťahu sa musel dostať na druhé poschodie. Mapu budovy vedel naspamäť. Všetci čašníci museli poznať každú miestnosť. Aj keď tam nikdy nebol, nerobilo mu problémy zorientovať sa. Po chodbe už len prebehol, lebo sa bál, že keď opäť spomalí, neprinúti sa tam ísť. S ťažkým srdcom otvoril dvere vedúce do posledného apartmánu. Siahol na kľučku a pomaly vošiel dovnútra. Zákazníci si niekedy priali tlmené svetlo a tento bol zrejme jedným z nich. Videl štíhlu postavu pohodlne sediacu na gauči.
„Dobrý večer, pane...“ chcel pokračovať v odriekaní zvyčajných zdvorilostných fráz, ale zastavil ho pánov hlas. Bol dosť mladý a už na prvý pohľad bolo jasné, že to bude zaujímavá noc.
„Ostaň tam, Taro. Donesieš mi 1, 5, 7 a 10, všetko dvakrát a na pitie 12,“ jedálny lístok a nápojový lístok bol zostavený podľa čísel, ktoré museli ovládať naspamäť. Bolo to súčasťou ich práce. Taro si v duchu zopakoval čísla, aby to náhodou nepoplietol.
Dosť ťažko sa mu rozprávalo. Stále bol veľmi nervózny. Začínal mať akúsi malú nádej, že ho nebude dlhšie zdržiavať. Možno na niekoho čaká a on bude opäť prešľapovať v hlavnej miestnosti. Pristúpil k monitoru, určenému pre personál. Bol dobre schovaný na jednej zo stien. Naťukal požadovanú kombináciu čísel. Vedel, že mu to všetko veľmi rýchlo prichystajú. Už sa nevedel dočkať odchodu. Stále na sebe cítil jeho pohľad.

Prológ k tretej sérii

pridávam tretiu sériu. Pripomínam, že je to už posledná séria z tejto oblasti. Na začiatku si môžete prečítať stručné info... Táto séria je výrazne zameraná na Vyrezávačov očí, čítanie budúcnosti...






Podtitul Vyrezávači očí

Stručné informácie o novej, poslednej sérii Real slash. Pár dôležitých poznámok na začiatok.

Pár: Josh/Tom

Počet kapitol: viac než 20

Táto séria bude o niečo temnejšia, viac akčnejšia a dúfam, že sa tam vyskytne aj viac romantických momentov a viac sexu. Takisto plánujem aj hlbší ponor do sveta mágov. Zo začiatku pribudne aj pár nových postáv.
Nová skupina, ktorá sa tam bude často vyskytovať sú Vyrezávači očí. Hlavne zo začiatku sa dozviete veľa informácii práve o nich.

Obsah:
Sú medzi nami. Sú nebezpeční a myslia si, že majú právo súdiť tých, ktorý používajú vnútorné oko. Vyrezávači oči. Dobrý mágovia, ktorí sa pokúsia získať cennú trofej.
Mladý muž, neskúsený v oblasti mágie sa ocitá medzi dvoma svety. Jeho srdce ho ťahá k partnerovi

Prológ

Venované Sssky a Manii D.

Josh sa trochu zakolísal. Nenápadne si dal ruku za chrbát a počítal. Stále pohyboval prstami, aby mu nestuhli. Musel to robiť, lebo ten tlak bol takmer neznesiteľný. Všetky takzvané sily dobra naňho útočili. Zúril. Celá tá paráda mu poriadne liezla na nervy. Dobro. Zlo. Predsudky a reči plné vyšších ideálov. Musel dosť dlho bojovať, kým mu dovolili vôbec vstúpiť na posvätnú pôdu.
Tú návštevu povolili len preto, aby sa mu vysmiali. Chceli mu dokázať, že môžu pokojne niekoho obrátiť na svoju stranu, nech by to bol ktokoľvek. Všetko bolo biele. Videl len prázdnotu, stál v nej ako jediný tmavý bod. Natiahol ruku pred seba. Cítil aj temnotu. Bola tam spojená zo svetlom ako jedna bytosť. Práve preto dokázal stáť na nohách, chýbalo mu síce vnímanie priestoru.
„Vyrezávači očí. Tom sa naozaj nemohol dostať do lepšej skupiny,“ zahundral rozhorčene. Vedel, že každý rok hľadajú nových ľudí, ale netušil, že si podajú práve jeho partnera. Predtým si nikto nedovolil mu takto otvorene odporovať. Začínal mať pocit, že bude musieť prekliať krv, aby ho začali opäť rešpektovať.
Upokojil sa, až keď zazrel Toma. Okamžite sa naňho vrhol. Takmer ho zrazil k zemi. Tentoraz potreboval partnerovu oporu. Cítil, že sám taký veľký tlak nezvládne. Bolesť sa zmiernila, až keď sa ho dotkol. Tom ho pevne objal okolo pása. Chcel cítiť blízkosť jeho tela. Zľahka ho pobozkal na pery. Stačilo len pomyslenie na tých ľudí a začínalo mu byť zle.
„Ahoj, Josh. Prišiel si po mňa?“ zamrmlal Tom. Schválne rukou zablúdil na jeho zadok. To, čo mu mohli dať bolo zrazu málo. Nikto z nich nedokázal nahradiť ten pocit. Byť v blízkosti milovanej osoby.
„Ahoj, Tom. Poď, vypadneme odtiaľto,“ musel čím skôr opustiť to miesto. Obával sa, že ani partnerovo objatie ho nadlho neochráni pred účinkami všadeprítomnej mágie. Bez akéhokoľvek vysvetľovania. Tom bol ešte stále taký nevinný, istým spôsobom sa vymykal bežnému profilu mága. Stále sa to všetko pokúšal pochopiť prostredníctvom skúseností z bežnými ľudskými vzťahmi. Nemal ani poňatia o zložitej pavučine vzťahov a rôznych nepísaných pravidiel, ktoré platili vo svete mágie. Josh mu nechcel všetko naraz naservírovať. Obával sa, že väčšie množstvo informácii by ho mohlo viac zneistiť. Vzťahy medzi mágmi boli veľmi zložité, z pohľadu tretej osoby priam nelogické. Nič sa neodohrávalo podľa presných pravidiel a niektoré pojmy v ich svete neznamenala presne to isté, ako v bežnom ľudskom chápaní. Dokonca aj dobro a zlo. Tie dve pojmy mali v ich svete trochu inakší význam.
Joshovi sa už len pri pomyslení na vysvetľovanie takých vecí krútila sama. Vôbec nevedel odkiaľ má začať. Sústredil sa nato, aby mohol dostať partnera od bezpečia.
„Počkaj, nemôžeme len tak odísť. Oni mi predsa rozumejú. Poznajú všetky moje obavy. Nechceli mi ublížiť...“ dovolil mu, aby ho chytil za ruku. Spoločne kráčali k východu. Tom ho videl, ale Josh nie. Riadil sa podľa neho.
„Teraz naozaj nemáme čas. Oni sú ako sekta. Povedzme, že sú takí dobrí, že odstránia všetko, čo stojí dobru v ceste. To, čo si ty predstavuješ pod pojmom dobro oni nereprezentujú,“ znepokojene sa obzeral. Jeho život na tom mieste visel na vlásku. Cítil sa už oveľa lepšie, ale stále bol dosť zraniteľný.
„Nikam nepôjdete. Nemôžeš ho odtiaľto vziať. Čo sme si raz vzali, to nám už patrí. Chcel ťa vidieť Joshua, to sme mu museli povoliť, ale nič viac. Ostane tu,“ z bieleho svetla sa vynoril obrys mužskej postavy. Mladý muž s dlhšími svetlými vlasmi pomalým krokom zamieril k nim. Pohyboval sa veľmi elegantne. Ako nejaká vyššia bytosť.

Ach, božeXD Real slash info, dôležité!!!

čítajte, už viem, prečo XD sa pomiešali postavy...no hrôza, skrátka jedna kapča nie je tam kde má byť...Pre istotu pridávam aj súpis kapitol, spolu zo zaradením do série, lebo sa stala menšia chyba. Keď chcete vedieť viac čitajte dalej





Stala sa taká vec, že teraz ked som si prečítala koment od Aemi došlo mi, že kapitolu č. 3 Mám to, čo je tvoje. Mám zle zaradenú do rubriky. Teda už minule sa mi to zdalo, ale nejak som nemala čas sa tým zaoberať a keď som sa lepšie pozrela zistila som, že skrátka. Mám tam trochu bordél. čiže Kapitolu 3. Mám to, čo je tvoje idem hodiť tam, kam patrí, do II. série, s prvou sériou nemá nič spoločnéXD oh, tak prepáčte, idem to napraviť. Takisto aj takzvaný odkaz na 6. kapitolu Zmierenie a chyby patrí do inej poviedky. Už som to opravila a mrzí ma, že sa to tam nejak zamotalo. A potom sa čudujem, že tam niečo nesedí.

Tak pre istotu vypíšem všetky kapitoly s prvej a druhej série, aby to bolo fakt jasné, keby náhodou to niekomu ešte nesedelo.

I. séria
1.Tvoja cesta
2.Umývanie starého riadu (Spolužitie nie je ľahké)
3.Dôkazy a akt, ktorý sa nesmie opakovať
4.2x nevstúpiš do...
5. Kliatba zdržanlivosti
6. Nevyhnutné zlo
7. Zblíženie duší a tiel
8. Predplatné na nákup zázrakov

II. séria
Prológ
1. kapitola Výbuch
2. kapitola El
3. kapitola Mám to, čo je tvoje (predtým bola nesprávne zaradená, už opravené)
4. kapitola Rodinný podnik
5. kapitola Medvedík
6. Zúfalstvo

6. kapitola Zúfalstvo

Varovanie: 12+, posledná kapitola II série, venované Sssky a Manii za verné skoro každokapitolové komentovanieXD


Takmer celú cestu bežal. Nemal náladu použiť žiadny dopravný prostriedok. Využíval najmenej tri vrstvy mágie. Prvú nato, aby sa zrýchlil jeho beh, druhú na neviditeľnosť a tretiu na stopovanie. Cítil sa už omnoho lepšie, ale stále nebol úplne vo svojej koži. Vo vnútri cítil silnú bolesť. Niekto veľmi trpel. Vnímal nepríjemný tlak v hrudi. Zastavil sa až pred vchodom do baru. To miesto. Privádzalo ho do zúrivosti. Nightmare bol centrom Davidovej spoločnosti. Za posledné týždne sa poriadne rozrástol počet jeho prívržencov. Mal viac možností ako Josh a pomaly sa dostával na vrchol obľúbenosti. Nemohol vstúpiť bez pozvania. Musel len čakať, kým si ho niekto všimne. Tušil, že sa práve v celej miestnosti rozozvučali poplašné signály. Bar ešte nebol otvorený pre verejnosť. Bol to nový projekt, do ktorého David vložil dosť veľký kapitál. Malo to byť miesto len pre určitú klientelu.
Dvere, do ktorých nemohol vstúpiť sa pred ním zrazu otvorili. Niekto ho chytil a vtiahol dnu. Nebránil sa. Zacítil otcove ruky na svojom tele. David mal na sebe džínsy a pohodlný sveter. Našťastie nevyzeral nijak vyzývavo. Voňal veľmi príjemne a usmieval sa. To ho dosť šokovalo.
„Som rád, že si prišiel, synček,“ bez akýchkoľvek okolkov ho objal. Držal ho v náručí a odmietal ho pustiť. Dvere sa opäť bezpečne zavreli.
„Nechcem, aby si ma tak volal. Nie sme rodina,“ odtláčal ho od seba. Začalo mu byť zle. Cítil sa nepríjemne.
„Si bledý? Musíš viac odpočívať. Tvoja moc. Takmer ju necítim. Nemal by si ešte používať kúzla. Dozvedel som sa, že máš problémy. Poď, musíš si sadnúť...“ pomohol mu prejsť po schodoch. Josh takmer nič nevidel. Hlava sa mu krútila. Musel sa spoľahnúť na jeho pomoc. David otvoril dvere vedúce do svojej spálne. Zložil ho na mäkkú posteľ.
„Nie, sem som ísť nechcel. Povedz mi, prečo to robíš? Si zbabelec! Kde je Tom?“ pokúšal sa premôcť nevoľnosť. Mágia bolestivo odtekala z jeho tela. Vedel, že potrebuje viac času. Tak skoro sa pozbierať nedokázal.
„Klamal som. Ja nemám tvojho priateľa. Urobili to moji ľudia, ale nemal som s tým nič spoločné. Vieš predsa, že občas pracujeme na objednávku. Nemusia sa ma na všetko pýtať. Chcel som ťa len vidieť. Naši ľudia ho okamžite dali tretej strane. Vlastne teraz je s tými dobrými,“ sadol si k nemu a opatrne mu prešiel rukou po čele. Chcel vedieť, či nemá horúčku.
Josh pevne ho pevne uchopil za sveter. Pritiahol ho k sebe a dosť dlho ním poriadne triasol. Mal chuť ho rozdrviť na pár drobných častí. Zlosť prehlušila akékoľvek problémy s mágiou. Tvár mladého mága nadobudla naozaj desivý výraz. Do jeho srdca sa vracala temnota. Získal priam nadľudskú silu, znásobenú hnevom a bolesťou.
„Okamžite zariadiš, aby mi ho vrátili! Ako si mohol niekoho z nás poslať za nimi. Veď ho zabijú,“ zavrčal rozhorčene. Vedel, že napriek svojej popularite David nemá až toľko schopných ľudí, aby sa vyrovnal všetkým svojím nepriateľom. Veci sa príliš dali do pohybu a rozdelenie moci v meste malo prejsť novou skúškou. Viaceré skupiny sa chystali prevziať moc. Už niekoľko dní vládla všade napätá situácia. Josh bol príliš oslabený, aby si to všimol. Tie pohyby moci mu vtedy nič nehovorili, ale teraz si bol istý. Niečo sa malo čoskoro odohrať. Preto sa David pokúšal hrať na starostlivého otca. Potreboval spojencov, nie nepriateľov.
Starší muž sa spokojne usmial. Veľmi si prial, aby Josh opäť našiel temnotu. Bola to jeho jediná šanca. Nemohol úplne zmeniť svoje zameranie. Jeho život bol spojený s touto komunitou.
„Ešte raz ti opakujem, že ja som ho tam neposlal. Nestarám sa o všetky triedenia. Musím ťa sklamať Josh, ale on k nám nepatrí. Tom nemá schopnosti nato, aby pochopil temnotu. Preto ho nedokážeš učiť tak rýchlo, akoby si chcel. On patrí k nim. Hneď po našom rozhovore som zistil, že ho tam naozaj poslali a žiadal som od nich, aby nám ho v záujme zachovania mieru vrátili. Dnes som dostal odpoveď,“ vtisol mu do rúk obálku s fotografiami. Josh ju nedočkavo otvoril. Očakával klasické fotky z mučenia. Vedel, že keď sa dobrým dostane do rúk niekto z nich podrobia ho podrobnej previerke. Keby vedel, kde je Tom neváhal by zaútočiť na každého. Problémom bolo, že ich veštci nevideli to, čo sa deje v sídlach skupín dobra. Boli blokovaní proti takémuto útoku. Z hrôzou si prezrel prvé fotografie, boli príšerné. Nedokázal sa na ne dívať. Posledná ho úplne dorazila. Dobre poznal pomôcky, ktoré na to používali. Tou najhoršou bolo žezlo čistoty. Týmto spôsobom testovali, či sa náhodou nemôže pridať k nim. Oni nekládli otázky, verili tomu, že žezlo je posvätné a keď niekoho spáli na uhoľ je to vôľa vyšších síl. Videl bielu žiaru okolo Tomovho tela. Bola biela, nie čierna. Žezlo čistoty sa ho ani len nedotklo. Pochopil, že Tom sa nebojí mágie ako celku. Skôr mu robilo problém pochopiť čiernu mágiu, lebo nemal dostatočné predpoklady. Jeho srdce smerovalo k bielej mágii. Nevšimol si to. Bol príliš zaujatý ich vzťahom. Myslel si, že to časom prekoná.
„Keby mu ublížili. Zničil by som ich. Zabijem každého, kto sa odváži nás od seba oddeľovať. Nezaujíma ma, kam Tom patrí. Ovládam aj bielu mágiu. Môžem ho učiť iným spôsobom. To ich neoprávňuje mi brať môjho partnera,“ celý sa chvel. Z očí mu začali tiecť slzy. Nemohol sa ovládnuť. Mal pocit, akoby mu niečo bolestivo zovrelo srdce. Vidieť tú bledú žiaru bolo preňho hrozne. Nedokázal nájsť slová, ktoré by popísali, to čo cítil.
„Áno, ja viem, ale tak to u nás nefunguje. Oni ti ho nevrátia, keď patrí k nim. Vieš predsa, že sa musí učiť. Práve od tých, ktorý ho budú viesť jeho cestou,“ chápal, že je to preňho ťažké. Vedel, že mu ubližuje každým slovom, ale nemal na výber. Musel mu to všetko objasniť. Opakoval síce to, čo už Josh dávno vedel, len si to nechcel priznať. Chcel ho vyprovokovať. Opäť vidieť tú temnú stránku jeho osobnosti.
„Je to tvoja vina. Ty zato budeš niesť zodpovednosť,“ prudko vstal. Mágia z celého tela sa sústredila do očí. Trestajúcich a chladný. Tie svojmu partnerovi nikdy neukazoval. Bál sa, že ho tým od seba odoženie. Sálala z nich smrť. Vracali sa späť k obávanej temnote.
David opatrne rýchlo zareagoval. Zakryl mu oči rukou a pobozkal ho. Veľmi nežne a opatrne, aby ho príliš nerozdráždil. Oči opäť nadobudli normálnu podobu. Bol to len krátky záchvev energie.
„Šetri si svoje sily, budeš ich potrebovať. Dostanem ho späť, ale len keď sa ku mne pridáš. Tvoje oči sú síce pekné, ale momentálne ma nedokážu zabiť. Chcem teba a tvojich ľudí a samozrejme aj Aarona. Budeme rodina,“ odtiahol ruku a pokúšal sa mu rozopnúť nohavice.
„Ak na mňa ešte raz siahneš, tvoje ústa už nebudeš môcť otvoriť! Je ti to jasné?“ zanechal mu na koži spáleninu.


***
Po pár dňoch...

Tom opatrne prešiel po svojich vlasoch. Boli akési iné. Dokonca aj inak voňali. Mal pocit, že sa zbavil všetkého zla, ktoré ho obklopovalo. Cítil sa voľný, slobodný a úplne zbavený všetkých pocitov. To, čo mu ukázali ho dosť poznačilo. Videl veci, ktoré pred ním partner tajil.
Obliekol sa do dlhého bieleho rúcha, ktoré nosili študenti v zariadení určenom na výučbu dobrých mágov. Chcel vyzerať dobre. Hlavne preto, aby sa s ním mohol pozhovárať. Vedel, že jeho moc sa uberá iným smerom. Nemohol zniesť zabíjanie. Vedel, že Josh má ruky špinavé od krvi. Videl všetky spomienky na jeho vraždy. Už vôbec nerozumel ich svetu.
Nechcel sa odlúčiť od malého Alexa, stále ho mal rád a takisto miloval aj Josha, napriek tomu všetkému, čo sa o ňom dozvedel. Niečo ho však stále ťahalo k vedomostiam, ktoré mohol získať. Stále sa nedokázal rozhodnúť. Nevedel si vybrať. Vyšiel von zo svojej izby, kráčal po dlhej chodbe a očakával, že na jej konci bude stáť on.

koniec druhej série

5. kapitola Medvedík

Varovanie: 15+, náznaky mučenia, Mužský plač...
Funkciu read more, ešte nemám všade. Staré články treba upraviť. Samé sa to neurobí tak, to ešte chvíľku potrvá. Na úvod pridávam krátky súhrn nových postáv, pokiaľ to nepotrebujete čítať môžete ho preskočiť.Atavar s medvedíkom som robila ja.





Krátky súhrn postáv:
***
Alaina Franklinová – nová postava, jedna z Joshových starých priateľov, veštkyňa, zoznámili sa v minulosti, Tom ju nepozná

Reginald Valnesce, Reg – mladý mág, zatiaľ Joshov nepriateľ, bol zaľúbený do Eliota a stále ho to ešte úplne neprešlo...

Eliot, medvedík – mladý napol učeň napol mág, vrah, Joshov učeň, náladový, prítulný, skrátka taký milý diabolský chlapček

David- Joshov adoptívny otec, momentálna rola, nepriateľ

Brigitt – Joshova príbuzná

***
Druhý deň, popoludní

„Ten chlap asi nie je normálny!“ Josh rozhorčene roztrhal lesklú kartičku. Hneď na druhý deň dostal veľmi zaujímavé pozvanie. David do telefónu odmietal prezradiť všetky podrobnosti. Súhlasil, že im Toma vráti za určitých podmienok, ktoré bližšie špecifikuje na druhý deň. Joshovi priatelia prišli až neskôr.
Hneď ráno ho všetci začali obskakovať. Starali sa oňho. Dávali pozor na malého a pripravovali aj kúzla, ktoré mali opäť zabezpečiť byt. Pár minút po príchode Brigitt a Eliota sa objavila ďalšia dôležitá osoba, ktorá až doteraz ostávala v úzadí. Bola takisto Joshovou žiačkou a akosi nepriamo patrila do jeho partie. Volala sa Alaina. Dlhšie tmavé vlasy mala voľne rozpustené, veľké čierne okuliare ešte viac zväčšovali jej sivé oči. Pôsobila na ľudí dosť utiahnuto a nevyrovnane. Napriek tomu bola prospešným členom Joshovej bandy. Po skončení svojho zasväcovania do tajov mágie získala trvalé miesto medzi jeho prívržencami. Bola dosť tichá a málokedy sa k niečomu vyjadrovala. Vždy sa držala v úzadí.
Nervózne ťukala do notebooku. Jej úlohou bolo počítať pravdepodobnosti výskytu určitých udalostí. Podľa starého a zaužívaného názvu by bolo možné označiť ju pod pojmom veštkyňa. Svoje schopnosti využívala pomocou počítačového programu, ktorý zlepšoval jej výsledky. Aj teraz mala za úlohu prepočítať všetky možné varianty. Samozrejme veštenie tohto druhu nebolo úplne presné.
Všetci mladší členovia sedeli v obývačke. Len Brigitt dávala pozor na malého a ošetrovala zraneného mága. Valncesce bol pre nich ešte dosť dôležitý. Josh sa rozhodol ponúknuť mu spoluprácu. Rozhodol sa dať mu šancu na prežitie. Nie nepovažoval za odpoveď.
„Je to veľmi zahmlené, mám pocit, že na tom všetko niečo nesedí, vidím mučenie, slzy, plač,“ nesmelo odvetila Alaina. Analyzovala jednu z kľúčových vízii, ktorá prešla jej mysľou.
Josh poriadne zbledol. Nechcel, aby niekto ubližoval jeho partnerovi. Chystal sa položiť otázku, ale El ho nenápadne pritiahol k sebe. Vyzývavo mu postrapatil vlasy a zasyčal mu do ucha: „Pššt, neprerušuj ju, lebo zas stratí istotu a nič sa nedozvieme.“ Takmer naňho vyskočil.
Josh ho zo seba stiahol. Začínal tušiť, že má chuť maznať sa a na niečo také vôbec nepomyslel. Potreboval Toma, jeho objatie, jeho úsmev. Všetko, čo s ním súviselo mu tak zúfalo chýbalo.
Sedieť medzi Aaronom a Eliotom začínalo byť neznesiteľné. Celý gauč bol pre nich malý. Eliot sa pokúšal upútať Aaronovu pozornosť. Chcel sa s ním zhovárať, flirtoval akoby to bol posledný deň ich života. Neustále ho prerušovali. Najprv jeden a potom druhý. Aaron sa zúfalo odťahoval a Eliot ho ani na chvíľu nenechal na pokoji. Už ho to prestávalo baviť.
„Čo sa hneď urážaš? Ja som len chcel...“ sklonil sa k nemu a pobozkal ho na čelo. Z vraždiacej bytosti sa opäť zmenil na malého, prítulného medvedíka. Takto sa správal vždy, keď mal dobrú náladu.
Josh veľmi rýchlo stratil trpezlivosť. Uchopil ho do náručia a položil ho Aaronovi na kolená. Nastavil mu ruky, tak aby ho pevne držal okolo pása. Eliot sa spokojne uvelebil v jeho náručí. Prestal sa nespokojne vrtieť a dožadovať sa pozornosti.
„Ale...to,“ chcel ho okamžite pustiť. Bolo mu to nepríjemné.
„Ďakujem, Josh. Si skvelý!“ Eliot sa k nemu nadšene túlil. Takmer nevenoval pozornosť tomu, čo sa v miestnosti odohrávalo. Hneď ako prvý raz uvidel Aarona úplne sa mu zatmelo pred očami. Sexuálny mechanizmus úplne pohltil akékoľvek obavy.
„Neprovokuj, Medvedík. Radšej len ticho seď a nemiešaj sa do rozhovoru dospelých,“ použil jednu z jeho najneobľúbenejších prezývok.
„Obraz sa opäť zmenil. Vidím Davida. Dáva niekomu peniaze a berie si fotky. Je v bare Night...Nightmare,“ pokúšala sa zaostriť. Vnútorné oko niekedy nefungovalo dosť presvedčivo.
„Rýchlo to zisti. Idem za ním. Mám toho dosť. Ukážem mu, že aj ja sa dokážem brániť.“
„To nie je dobrý nápad. Môže to byť pasca. David si vždy dáva pozor. Nemal by si. Pôjdeme radšej s tebou,“ Aaron sa chystal vstať, ale Josh mu to nedovolil. Veľmi rád by zo seba dostal neželané bremeno.
„Nie, ostanete tu. Pôjdem za ním sám. Je to rozkaz,“ rýchlo si obliekol bundu. Vzal kľúče a vybehol von.
Nikto sa neodvážil namietnuť. Jeho rozhodnutie bolo pre nich zákonom. Obzvlášť, keď to vyslovil takým tónom.


***

Po lícach mu stekali slzy. Dlho sa tomu bránil, ale napokon podľahol. Zradili ho vlastné túžby, vlastné potreby. Nedokázal to už dlhšie zniesť. Zúfalo strčil hlavu do vankúša. Bál sa, že ho kvôli tomu stratí. Trápili ho výčitky, pocit viny mu priam zodieral dušu.
Tom zúfalo zaboril hlavu do vankúša. Celý sa triasol. Nahé telo mal zabalené len do tenkej prikrývky. Ležal na veľkej posteli a márne sa pokúšal zadržať príval neodbytných sĺz. Už tak dlho neplakal. Vlastne si nevedel ani spomenúť, kedy naposledy vyronil slzu.
„Čo ti je, zlatko?“ niekto ho pohladil po chrbte. Nenásytná ruka skĺzla nižšie.
„Dajte mi pokoj. Nebudem vás počúvať. Chcem sa vrátiť k Joshovi,“ zúfalo sebou trhol. Nedokázal však zabrániť tomu, aby ho muž pobozkal. Bol úplne stratený. Jeho telo vypovedalo poslušnosť. Mužove pery si nenásytne dobýjali prístup. Jeho ruka sa posúvala čoraz nižšie. Chcel ho zastaviť, ale nezmohol nič proti magickým putám. Začínal si vyčítať, že sa tejto stránky života vždy bál. Nebolo pre nich ľahké ho uväzniť.
„Josh, je zlo. Temnota a beznádej. Ty patríš k nám. Naša cesta ti pomôže ovládnuť mágiu. Len sa uvoľni...“
„Nebudem vás počúvať!“ zúfalo kričal. Silné šľahnutie ho prinútilo vykríknuť. Niečo mu urobilo rez na tvári. Cítil to, ale nedokázal urobiť vôbec nič. Krv vystrekla, ale rana sa viac neprehlbovala.
„Kto ste?“
„Tvoj učiteľ ťa nič nenaučil. Brániš sa mágii. Si stratený.“
***

Hurá

podarilo sa mi podľa návodu urobiť odkaz, read moreXD Super, som
nadšená, tak možno čoskoro bude ďalšia kapitola. Návod som našla tu




Inak momentálne som doma, lebo máme konzultačný týždeň.
Ale asi pôjdem von. Teda, je pekný deň a tak, dorobím ten
kód a bežím...
Toto je pokusný článok nevenujte tomu pozornosť.