Hurá

podarilo sa mi podľa návodu urobiť odkaz, read moreXD Super, som
nadšená, tak možno čoskoro bude ďalšia kapitola. Návod som našla tu




Inak momentálne som doma, lebo máme konzultačný týždeň.
Ale asi pôjdem von. Teda, je pekný deň a tak, dorobím ten
kód a bežím...
Toto je pokusný článok nevenujte tomu pozornosť.

4. kapitola Rodinný podnik

„Ahoj, Alexík,“ opatrne ho pohladkal po vlasoch. Tak veľmi mu chýbal. V poslednom čase nemal čas venovať sa svojmu synovi. Po návšteve sociálnych pracovníčok nemal vôbec dobrý pocit. Chlapček k nemu ochotne natiahol rúčky. Držal ho v náručí a rozprával sa s ním. Alex napokon opäť zaspal. Nič konkrétne nepotreboval. Vyzeralo to len, akoby chcel, aby bol niekto s ním. Keď to už vyzeralo, že opäť zaspí, vyrušil ich silný výbuch magickej energie. Josh ledva stihol chlapca uchrániť pred priamym zásahom. Alex zvedavo hľadel na prach, ktorý sa začal usádzať pár minút po výbuchu. Rýchlo okolo seba a dieťaťa utvoril tenkú ochrannú vrstvu. Potom sa rozbehol do centra výbuchu. Alex sa otca znepokojene pridržiaval. Rozrušene mu prechádzal rukou po pleci. Niekto veľmi silný prelomil ochrannú bariéru. Využil jeho momentálnu slabosť a dočasné oslabenie magických schopností. Josh bol od určitého času trochu zoslabnutý. Spôsobila to hlavne častá sexuálna aktivita, láska k inej osobe a strach o rodinu. Všetky tieto veci nie príliš dobre pôsobili na temnú mágiu, ktorú zvykol používať. Nevšimol si, že bariéra sa oslabila. Bol pomalší než zvyčajne a doplatil nato. Mal to všetko predvídať. Cítiť aspoň, že sa niečo deje, ale bol až príliš zaplavený inými emóciami. „Tom, Aaron!“ predieral sa troskami, dolámaným nábytkom a márne hľadal dvoch mladých mužov, ktorí len pred chvíľou boli s ním. Nenašiel po nich ani stopu. Rozbitý televízor mu takmer spadol na nohu, ale inak neobjavil nič nezvyčajné. „Som idiot!“ rozrušene prechádzal po dome a pokúšal sa zistiť, kto to všetko urobil. Bolo to v tých stenách, v tom byte, ale on to necítil. Ešte stále ho oslabovala Valnesceova kliatba. Mal mnoho nepriateľov. Ani sám ich nevedel spočítať a jeho otec bol len jedným z nich. Tým, že ich vzal on si nemohol byť úplne istý. Najviac podozrieval svojho otca. Dopočul sa, že má určité predstavy, ktoré sa týkajú jeho rodiny...Náhodou zakopol do niečoho, živého. Vydalo to tlmený povzdych. Prudko sa obrátil a opatrne odsunul gauč. „Ďakujem, už som si myslel, že sa zadusím,“ Aaron sa opatrne narovnal. Ten pád bol až príliš tvrdý. V pľúcach ho ešte trochu pichalo. „Čo sa tu stalo?“ „Vtrhli sem a odviedli so sebou Toma. Boli muži bez tvárí. Zrejme mágovia, ktorí si nasadili ochranu, aby sa nedali rozoznať. Myslím, že ich poslal David. Hlas jedného z nich mi bol povedomý,“ veľmi opatrne vyslovil meno svojho bývalého milenca. Očakával skôr, že práve on bude ich obeťou. David mu stále naznačoval, že ho chce mať pri sebe. „Je to moja vina. Určite mali vziať mňa,“ zúfalo klesol na gauč a začal sa pohrávať s telefónom. „Zavolaj mu,“ navrhol Josh. Sám by s ním hovoriť nedokázal, nepotlačil by svoju zlosť, ale vedel, že Aaron má väčšiu šancu niečo zistiť. Na mágiu sa spoliehať nemohol. Aaron previnilo prikývol. Nebolo to preňho práve najpríjemnejšie. Keď opäť začul ten hlas, roztriasol sa. Srdce mu začalo priam poskočilo v hrudi. Nastavil mobil tak, aby Josh mohol tiež počuť všetko, čo jeho otec povie. „Ahoj, zlatko, som rád že mi voláš.“ „Kde je Tom? Okamžite mi povedz, kam si ho zatiahol!“ potláčal svoj strach. Už len pomyslenie na jeho blízkosť mu spôsobovalo nevoľnosť. „Práve sedí tu pri mne. Pozdravuje ťa a rád by sa s tebou pozhováral, ale teraz to nie je možné. Musí ešte chvíľu vydržať.“ Josh to už nedokázal vydržať. Musel niečo robiť, aby nedostal chuť na diaľku poslať pár drsných zaklínadiel. *** „Brigitt, nemala si sem chodiť!“ Eliot si nervózne umýval ruky. Už dávno ho nikto takým surovým spôsobom nezvozil. Joshova príbuzná mu rozhodne nezabudla pripomenúť etiketu, ktorá platila medzi mágmi. Podľa nej nebolo vhodné niekoho zabíjať, keď bolo vždy možné urobiť si z neho spojenca. Neustále zdôrazňovala, že je ešte príliš mladý na takéto aktivity a mal by si užívať študentský život. Nedovolila mu dokončiť prácu. Valnesce ostal nažive. To ho poriadne nahnevalo, ale neodvážil sa jej protirečiť. Tá žena ho dokázala za pár minút opäť zmeniť na vystrašeného, malého chlapca. Mal pocit, akoby počul svoju matku. „Netáraj, mladý. Správaš sa nezodpovedne. Josh mi práve poslal správu. Musíme ísť za ním. Potrebuje pomoc,“ odložila svoj miniatúrny mobil. Vytiahla chlapca z kresla. „Vezmi ho. Teraz ho pekne naložíš do auta. Je tma nikto si to nevšimne. Dáš pozor, aby ti nespadol, lebo inak si to s tebou vybavím,“ po celý čas doňho rýpala. *** „Ľahni si. Musíš si pospať,“ Aaron dotiahol Josha na posteľ. Donútil ho vypiť liečebný elixír. Chcel, aby si trochu pospal. Vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav musel viac odpočívať. „Nie, Tom ma potrebuje...“ stále sa tomu bránil. Cítil, že to potrebuje, ale napriek tomu spánok odmietal. „Postarám sa o to. Brigitt bude dávať pozor na malého a Eliot mi pomôže z vyjednávaním. Ty sa musíš dať aspoň trochu dokopy. Neboj sa, neublíži mu. Chce mňa. Spi, uvidíš, že ti bude oveľa lepšie...“

3. kapitola Mám to, čo je tvoje

tentoraz bez obmedzenia, ale stále je to slash


Prvý raz sa stretli počas veľkej krízy, ktorá nastala v spoločenstve mágov. Jednotlivci sa spojili do skupín, ktoré vyvolávali hrôzu. Bola to skôr kríza vzájomných vzťahov medzi mágmi. Nedokázali sa dohodnúť, porušovali pravidlá a zabíjali bez akéhokoľvek varovania.
Jedna z týchto násilníckych skupín sa dostala aj do domu Reginaldových rodičov. Vtedy, ešte nevedel, že má magické schopnosti a nedokázal sa brániť. Mučili ho, prehľadávali jeho myseľ a donútili ho ublížiť človeku, ktorého miloval... Vždy sa rád díval na chlapca, ktorý býval vo vedľajšom dome. Páčil sa mu, ale odmietal si to priznať. Nechcel si pripustiť, že by sa niečo také mohlo stať.
Reginald už dlhšiu dobu pociťoval istú náklonnosť k svojmu susedovi. Okrem toho Eliot mu nikdy nenaznačil, že má oňho záujem. Bol od neho o pár rokov mladší a obaja vtedy ešte podliehali kontrole svojich rodín. Priatelili sa, ale inak medzi nimi vôbec nebol žiadny hlboký vzťah. Reginald chcel byť opatrný a postupne si získavať jeho náklonnosť.
Donútili ho, aby sa s ním miloval. Úplne bez vysvetlenia, dokonca nemal možnosť mu ani povedať mu o svojich citov. Vtedy úplne stratil jeho dôveru. Jedným z útočníkov bol aj Josh. Vtedy prežíval jedno zo svojich najtemnejších období a vybíjal si svoju zlosť na všetkých. Jeho rany ešte neboli zahojené a nedokázal zniesť akúkoľvek zmienku o láske. Vtedy túžil len po ubližovaní a ničení. Zlá povesť, ktorú si vtedy pracne vybudoval sa s ním tiahla až do dnešných dní.
Preto ho Valnesce tak veľmi nenávidel. Nedokázal mu odpustiť. Učil sa. Prekonával všetky prekážky, len s jediným cieľom. Pomstiť sa. Nájsť pokoj vo svojej utrápenej duši.
Cítil ako mu hrudník preťal modrý záblesk svetla. Na zem vytieklo veľké množstvo krvi.
„Vieš, že to Josh mi to prikázal. On ma k tomu donútil... Musel som...“ mrmlal s posledných síl.
„Nie, nie... Si hlupáčik, Valnesce. Niekedy ani sám nerozumiem, ako niekto taký mohol vôbec siahnuť po mágii. Ty si to aj tak chcel. Videl som na tebe, ako veľmi si ma chcel dostať...Páčilo sa mi to. Bolo to fajn, ale nič to pre mňa neznamenalo. Dokonca som vedel o tom, že príde do tvojho domu. Bolo to dopredu pripravené. Chcel som sa s tebou vyspať, ale niečo také ako láska mi nič nehovorí. Nepotrebujem žiadneho zamilovaného blázna, ktorý bude odo mňa niečo požadovať. Zabíjanie sa mi páči oveľa viac... Je to zaujímavejšie, ako tie tvoje city,“
Na tvári mladého mága sa zjavil výraz totálneho nadšenia. Krv mu neprekážala, miloval ju. Od istého času sa stal len prázdnou schránkou, ktorá zabíjala bez varovania. Jedine Josh mal naňho vplyv a snažil sa ho trochu skrotiť. Nikoho iného nerešpektoval. Ten chlapec rešpektoval len svojho učiteľa a ostatní mu boli ukradnutí. Tom toho chlapca nepoznal. Netušil, že má aj iných žiakov okrem neho. Josh o ňom ani nechcel hovoriť.
„Myslíš, že mi to urobíš opäť? Tak to ti nedovolím. Už nikdy viac. Pre teba nie som El. Zbavím sa každého, kto sa odváži ublížiť mojim priateľom. Zbohom, Reg,“ kopol do tela, ktoré sa mu zrútilo k nohám. Nechal ho tam, umierať úplne samého.
Valnesce si zúfalo pridržiaval ranu. Veľmi ho to bolelo, bolo to priam neznesiteľné. Prerezal ho takmer na polovicu pomocou starej techniky, ktorú ovládali len tí najmocnejší mágovia.
„El, prosím... odpusť mi...“ pokúšal sa rozprávať, ale vôbec sa mu to nedarilo.

***

„Ty si ma vážne vystrašil. Už som sa bál, že nás budeš chcieť začarovať,“ Aaron si radšej sadol, čo najďalej od Josha. Bál sa, že ho kvôli tomu udrie. Ešte stále sa úplne nezbavil svojho strachu. Nedokázal by ho zastaviť, keby sa o niečo také pokúsil. Zosypal by sa k jeho nohám a prosil by o milosť.
„To je v poriadku. Viem, že ste len priatelia. Nikdy by som vás nepodozrieval z niečoho takého, ale radšej si dávaj pozor. Náš Tom potrebuje sex dosť často...A žiarli viac než ja,“ sprisahanecky sa k nemu naklonil.
Jeho nálada sa zlepšila, vďaka tomu, že Aaron pre istotu objal aj jeho. Hanbil sa, že ich prichytil v takej situácii a chcel to nejakým spôsobom napraviť.
Joshove telo zo seba vypudilo kliatbu. Spoločne sa im ju podarilo úplne zlikvidovať. Josh im porozprával o svojich starostiach. Spoločne sedeli na gauči a zhovárali sa. Aaronova ruka vyzerala po ich dotyku omnoho lepšie. Obaja mu pomohli zaceliť poranenie a postarali sa, aby mal všetko potrebné.
„Ty tiež nie si výnimka. Ale musím uznať, že tie magické hlúposti ťa vyčerpávajú,“ Tom sa k nemu opatrne privinul. Rád sa ho dotýkal. Nedokázal sa toho nabažiť. Vedel, že to niekedy preháňa, ale nedokázal zmierniť svoju túžbu.
„Je to môj osud. Nemôžem sa toho už nikdy vzdať. Mágia je našou súčasťou. Nato nesmieš zabudnúť.“
„Ja viem, ale aj tak by si sa mal viac šetriť. Veď vidíš, čo sa stane, keď nedávaš pozor,“ neodolal a pobozkal ho.
Aaron zapol televízor a odvrátil sa od nich. Nechcel ich vyrušovať, ale domov sa vrátiť nedokázal. Tie večné telefonáty, vyhrážky a mnohé iné problémy spojené z odchodom od partnera ho veľmi rozrušili.
Nechcel už nikdy byť pod jeho kontrolou. Už by to nedokázal zvládnuť. Robilo mu starosti aj to, že sa nemohol k nikomu priblížiť. Nesmel nadviazať kontakt. Vždy, keď sa o to pokúsil tá osoba zaplatila, za každý úsmev, ktorý jej venoval. Možno preto sa viac zblížil s Joshom a Tomom. Považoval ich za jediných priateľov, na ktorých sa mohol spoľahnúť. Vedel, že sa dokážu ubrániť, ale aj tak si dával veľký pozor. Napriek tomu bol sám. Na lásku ešte nebol pripravený. Nebol ochotný dovoliť ani to, aby ho niekto miloval. Chcel si len nájsť svoje vlastné miesto, naučiť sa ako žiť na slobode.
Jeho myšlienky prerušil plač dieťaťa. Tom okamžite vstal. Josh ho však zatlačil späť na gauč.
„Pôjdem ja. Dnes som sa s ním ani trochu nepohral. Môj syn ešte zabudne, že vôbec existujem.“

2. kapitola El

varovanie: od 18 rokov, slash (muž/muž...)


„Ustúp mi z cesty, krpec!“ Valnesce sa pokúsil prejsť okolo chlapca, ktorý sedel na schodoch. Neznáme kúzlo ho však stále vracalo na to isté miesto. Nemohol sa vôbec pohnúť a nedokázal to zrušiť. Bolo mu okamžite jasné, že patrí k mágom. V takom veku však, mohol byť len jedným z učňov. Odhadoval, že má približne sedemnásť rokov. Možno práve preto nedokázal poriadne zamieriť svoju moc. Príliš sa sústredil na chlapca, na jeho telo...Tie sladké pery niečo hovorili, ale on to ledva stíhal vnímať.
„Nedokážeš to zrušiť. Aké úbohé. Od mága, ktorý porazil Josha som očakával niečo viac,“ pobavene sa uškrnul. Už dávno nikoho nevyzval na súboj. Cítil sa pripravený, aj keď ešte nemal oficiálne povolenie zapájať sa do bojov. Josh ho požiadal, aby sa nemiešal do tejto záležitosti. Už dlhší čas ho učil, takisto ako Toma. Na rozdiel od neho Eliot mágiu zbožňoval a nenechal sa odradiť ani jej negatívnymi stránkami. Celkom zabudol na jedno zo základných pravidiel, ktoré mu vždy zdôrazňovali. Nebolo vôbec vhodné navštíviť súpera na domácej pôvode. Provokovať ho na mieste, ktoré je blízko jeho bytu bolo viac než riskantné.
„Snáď si ma neprišiel vyzvať na súboj. Radšej by si mal odísť, maličký, ak nechceš mať naozaj veľké problémy...“ nenápadne siahol po energii, ktorú mal zhromaždenú vo svojom byte. Teraz už len stačilo malé zaváhanie zo strany mladého súpera. Rozhodol sa s ním trochu pohrať.
„Mňa nedostaneš. Tú tvoju debilnú energiu, aj tak nemôžeš použiť. Videl som ťa a dokážem si s tebou poradiť hoci aj hneď,“ znervózňovala ho blízkosť toho muža. Nebol na takúto formu konverzácie zvyknutý.
„Tvoje slová môžem pokojne interpretovať, ako výzvu na súboj. Uvedomuješ si to?“ opýtal sa priamo. Prisadol si k nemu. Položil mu ruku na koleno.
„Hej?“ nervózne vyhŕkol Eliot. Ešte nedokázal použiť dve zaklínadlá súčasne. Proti fyzickému dotyku sa takisto brániť nevedel. Energia prichádzajúca z nepriateľovej ruky mu spôsobila prudkú bolesť. Ruka sa presunula k jeho krku.
„Tak dobre, môžeme to urobiť. Chceš so mnou bojovať? Prišiel si sa pomstiť?“ druhou rukou ho objal. Na krku ostal po jeho dotyku červený fľak. Povolil bolestivé zovretie a pevnejšie ho objal. Zatlačil viac než bolo potrebné. Chlapec bolestne zastonal. Práve ním pretekala mágia z fyzického útoku. Josh mu o tomto spôsobe boja ešte nehovoril. Nerád sa uchyľoval k takýmto metóda. Väčšina mágov uprednostňovala boj, bez akýchkoľvek dotykov. Bolesť bola takmer neznesiteľná. Chlapec to nedokázal dlhšie zvládnuť.
„Vzdávam sa,“ hlesol potichu. Chcel sa od neho okamžite oddeliť.
„Tak dobre. To je v poriadku. Ako sa vlastne voláš?“ zmiernil tlak a opatrne ho zdvihol do náručia.
„Som Eliot. To nebolo vôbec dovolené, takýmto spôsobom na seba nikdy neútočíme. Podvádzate!“ pokúsil sa dostať opäť na zem. Pripadalo mu trápne, že sa nechal tak rýchlo vyradiť z hry. Telo ho však odmietlo poslúchať. Okrem toho si uvedomoval, čo znamená oficiálne prijatie porážky. Pre učňa to mohlo byť dosť nepríjemné. Bolo dohodnuté, že víťaz môže vysloviť akékoľvek želanie okrem piatich vecí, ktoré zahŕňali osobnú bezpečnosť učňa a jeho blízkych, takisto bolo zakázané niekoho požiadať, aby spáchal vraždu. Uplatňovanie želaní sa zaviedlo po mnohých neuvážených činov mladších učňov. Malo ich odradiť od boja, až kým nebudú naozaj pripravení. Okrem toho mnohokrát často došlo aj k poraneniam nevinných osôb, preto sa pristúpilo k takejto dohode. Potvrdilo sa to aj zaklínadlom, ktoré bolo uvrhnuté na všetkých učňov. Ich chuť púšťať sa do boja sa tým poriadne znížila.
„Výborne, to sa mi páči. Ja som Reginald Valnesce...ale to už asi vieš. Môžeš ma volať Reg...“ prešiel cez magickú bariéru, ktorá zabezpečovala dvere, vedúce do jeho bytu.
„Nechajte ma odísť. Nechajte ma...“ Eliot stále pociťoval veľmi silnú bolesť. Energie, ktoré ním prešli až príliš zasiahli telo.
„Mám právo na želanie. To mi môj učiteľ vysvetlil. Dával som náhodou pozor, keď o tom hovoril. Si rozkošný, páčiš sa mi. Chcem teba.“ Zložil ho na gauč. Vedel, že nemôže utiecť a musí ho vo všetkom poslúchnuť.
„Toto si odpykáte!“ zavrčal Eliot. Nenápadne siahol do vrecka na svojej bunde. Niečo z nej vybral a nenápadne to vložil do svojich nohavíc. Valnesce si to nevšimol. Bol zaujatý zabezpečovaním dverí. Potom vybral z jednej zo skriniek zvláštny druh teplomera. Priložil ho k chlapcovmu čelu.
„Najprv ťa podrobím malej skúške. Uvidíme, či si v úplnom poriadku,“ zamrmlala pár slov, ktoré sa musel veľmi dlho učiť naspamäť. Tieto lekárske veci patrili k jedným z najťažších, aj keď na prvý pohľad vyzerali jednoducho. Ich ovládanie si vyžadovalo sústredenie.
„Mám pre teba zlú správu, maličký. Si úplne zdravý. Nič ti nebráni splniť moje želanie! Tak poď ku mne!“ prikázal mu stručne. Chlapec vstal, aj keď sa z celej sily snažil tomu zabrániť. Letmo ho pobozkal na pery. Mračil sa a zatínal päste. Nechcel to už dlhšie znášať.
„Nemusíš sa báť. Bude to v poriadku. Už ti nespôsobí žiadnu bolesť...“ pokúšal sa ho upokojiť. Nechcel, aby to pre oboch nepríjemné. Už od prvej chvíle ho zaujal. Cítil sa zvláštne, akoby ho už niekde predtým videl.
Eliot bezmocne sledoval, ako mu rozopol oblečenie a pomaly odhalil jeho telo.
„Zabijem ťa!“ vyhŕkol rozrušene. Na krku pocítil nežné pery, ktoré postupne skúmali jeho telo. Reg mu venoval dostatok pozornosti.
„Nikdy ti nato nedám príležitosť, El. Ty sám si za mnou prišiel... Nezabúdaj, že to bola tvoja voľba... Mám pocit, že ťa poznám. Niekde sme sa už stretli... Kde to len bolo...“ vyzývavo otvoril ústa a vzal do nich jeho penis. Eliot prežíval hotovú búrku pocitov. Vražedné inštinkty sa miešali s túžbou po tých vlhkých ústach, ktoré ho pevne zvierali. Nemohol si pomôcť. Už to ďalej nezvládal. Netušil, že to zájde až tak ďaleko.
„Áno, už si spomínam. Ako je potom možné, že nevieš, kto som?“ opýtal sa chlapec.
Valnesce nemohol odpovedať. Mal plné ústa a práve uplatňoval svoje najmilšie techniky. Chcel ho počuť prosiť o viac, ale chlapec ani nezastonal, napriek toľkej starostlivosti. Podarilo sa mu postupne dosiahnuť, aby konečne zväčšil svoj objem. Sal ho ako to najchutnejšie lízatko, napokon dosiahol, to čo tak veľmi chcel. Mal možnosť ochutnať všetko, čo mu poskytol. Dúfal, že toto gesto zmierni jeho znechutenie. Chlapcov pohľad sa mu vôbec nepáčil.
Chvíľu ho ešte držal v náručí. Bozkával ho a snažil sa nájsť citlivé miesta. Telo, ktoré pred malou chvíľou rozpálil však začínalo chladnúť. Mysľou mu začali prebleskovať spomienky. Videl ho spútaného na zvláštnom mieste... Videl aj seba, svoje vlastné telo spojené s jeho...
„El, vrátil si sa... Si to naozaj ty?“

1. kapitola Výbuch

varovanie: od 15 rokov, slash, vzťah dvoch mužov (homosexuálny)


Tom vzal na ruky svojho malého zverenca. Alex sa k nemu spokojne pritúlil. Veľmi rýchlo si naňho zvykol. Obľúbil si ho viac než svojho vlastného otca. Snažil sa mu strčiť do rúk autíčko a upútať tak, jeho pozornosť. Druhou rukou ho poťahoval za vlasy a nespokojne mrnčal.
„Alex, naozaj by si už mal ísť spať. Už je dosť neskoro,“ nervózne sa díval na hodinky. Opatrne vymotal detskú rúčku zo svojich vlasov.
Chlapec sa k nemu pritisol ešte pevnejšie. Pustil autíčko na zem a objal ho okolo krku. Bol nervózny a večer nechcel vôbec nič zjesť. Ani počas nákupov sa nesprával práve najrozumnejšie. Pomocou mágie strhával ľuďom mikulášske čiapky, rozbíjal drobné ozdoby a nenápadne vopchal jednu z hračiek do vrecka neznámemu mužovi.
Toma trápilo len predvolanie na súd. Starí rodičia sa opäť pokúšali dostať do výchovy svojho vnuka. To sa mu vôbec nepáčilo. Považoval za hlúposť, aby sa niekto snažil miešať do ich života. Okrem toho Alex nebol úplne obyčajným dieťaťom. Mohli by zistiť, že niečo nie je v poriadku. Okrem toho si naňho už príliš zvykol. Chcel ho mať pri sebe, akoby to bolo aj jeho dieťa.
Pri dverách sa ozval buchot. Niečo sa zachytilo do Joshových zaklínadiel. Silné vibrácie vychádzali spoza dverí. Rozozvučali sa všetky poplašné mechanizmy. Tom opatrne pristúpil k dverám.
„To som ja, Aaron. Zasekol som sa tu. Môžeš mi pomôcť? Naozaj som ti neprišiel ublížiť.“
„Neviem, či ťa môžem pustiť. Josh mi tvrdil, že šiel za tebou...“ opatrne podišiel k dverám. Zadíval sa na zmodravené časti kúzla. Bolo v nich zachytené telo. Pomaly postupoval až dovnútra tej bytosti. Strácal sa v jej myšlienkach. Predieral sa hustou zmesou myšlienok. Obranná mágia a podobné záležitosti mu nešli, ale veľmi rýchlo sa naučil rozoznávať, či mágovia používajú nejaké maskovanie alebo nie. To sa mu podarilo takmer na prvý krát.
„Nie, tak to sa musel zmýliť. Mne povedal, že sa tu môžem zastaviť, keď budem potrebovať pomoc, ale dnes za mnou naozaj neprišiel. Prosím, pusti ma dnu,“ zúfalo sa zachytával dverí. Obranné zaklínadlá sa ho chystali nemilosrdne odhodiť.
Zašepkal pár slov, ktorého ho naučil Josh. Dieťa v jeho náručí sa mierne zachvelo. Kúzla pretisli muža cez imaginárne dvere. Aaron spadol na podlahu. Nohy sa mu podlomili a chvíľu prudko dýchal.
„Ďakujem,“ odvetil spokojne. „Opäť ma našli. Nemohol som nič robiť. Musel som vyskočiť z okna. Moja ruka...asi nie je v poriadku,“ ukázal mu nehybnú končatinu. Tom sa jej opatrne dotkol.
„Je to zlomené,“ skonštatoval nahnevane. Myšlienkami sa upieral k Joshovi. Ako mu mohol klamať? Za kým vlastne šiel? Má niekoho iného? Tie otázky ho bodali ako dotieravý hmyz.
„Dúfam, že som neprišiel nevhod,“ horlivo sa ospravedlňoval.
„Hneď sa ti budem venovať, len dám malého spať,“ odvetil chladne.
Musel odísť do detskej izby, aby sa mohol trochu upokojiť. Dosť dlho mu trvalo, kým Alex konečne zavrel oči. Jeho nervozita prešla aj na dieťa.
„Tak trochu vám závidím. Si veľmi zlatý, keď držíš toho malého. Pristane ti to,“ pochválil ho, keď sa konečne ukázal vo dverách obývačky.
„Ty by si mal myslieť na iné veci. Vôbec ťa netrápi, že ten blázon sa ťa snaží dostať? Chceš sa snáď k nemu vrátiť?“ potreboval uvoľniť vnútorné napätie.
„Nie, ja som ťa nechcel uraziť. Nehnevaj sa. Možno som sem nemal chodiť, ale...“ stále si pridržiaval zranenú ruku. Cítil sa zle.
„To nie je tvoja vina. Pokojne si sadni,“ chcel mu pomôcť posadiť sa. Aaron bez dovolenia nikdy niečo také neurobil. Ešte stále v ňom pretrvávali zvyky z väznenia. Musel sa opäť učiť, že niektoré normy, ktoré ho násilím naučil jeho milenec nie sú vôbec v živote potrebné.
Mladý muž sebou prudko trhol. Bolesť ruky náhle zosilnela. Zakolísal sa a takmer spadol. Tom ho stihol zachytiť. Aaron sa ocitol v jeho objatí. Chvíľu na seba zmätene hľadeli. Spájala ich rovnaká bezmocnosť a túžba, ktorú nedokázali naplniť. Obaja sa báli, že stratia to, čo tak veľmi milovali. Aaron si však musel vybrať medzi svojimi citmi a osobnou slobodou, ktorá bola takisto nepochybne veľmi dôležitá.
Josh pomaly prešiel cez zaklínadlo. Nenamáhal sa ani otvoriť dvere. Susedia by si aj tak nič nevšimli. Ostali by pokojní, aj keby dovnútra vtrhlo stádo kyklopov.
„Ahoj...“ pozdravil veselo. Podarilo sa mu cestou aj nakúpiť. Dúfal, že prežijú príjemný večer a bude mu môcť povedať o svojom trápení.
„Čo to robíte?“ videl ako sa na poslednú chvíľu od seba odpojili. Nebozkávali sa, teda aspoň si nič taká nevšimol, ale aj tak to v ňom vyvolalo prudký nával zlosti.
„Josh, on nič neurobil. Len som ho...“

Prológ k druhej sérii Real slash

O rok neskôr,
týždeň pred Vianocami

Druhá séria poviedky Real slash. Varovanie, ako všade od 18 rokov, vzťah muž-muž teda konktérne Tom/Josh

Ak ste nečítali real slash prvú sériu, tak radšej začnite s ňou, lebo neviem, či by vám to dávalo zmysel.

„Sústreď sa, Tom,“ mladý mág pobavene hľadel na svojho partnera. Bol tak nádherne rozstrapatený a celý spotený. Tričko sa naňho lepilo, akoby práve vyšiel z posilňovne.

Tom ležal na zemi a ledva lapal po dychu. Ledva sa dokázal sústrediť
„Áno, tebe sa to ľahko povie, ale ten tlak sa nedá zniesť. Nedokážem to ovládnuť,“ márne sa pokúšal vstať, ale nohy sa mu opäť podlomili.
„To je len začiatočnícka chyba, uvidíš, že to čoskoro pominie. Telo si len musí zvyknúť na určitú záťaž,“ opatrne ho zachytil a na chvíľu ho podržal vo svojom objatí.
„Ja by som vedel o niečom lepšom. Najprv pôjdeme spolu do kúpeľne a potom...“ nadšene mu prezradil všetky svoje predstavy.
„Dnes to asi nepôjde. Musím si vonku niečo vybaviť...“ nechcelo sa mu nechať partnera samého, ale čakalo ho dosť nepríjemné stretnutie týkajúce sa mágie.
„Kam ideš?“ podozrievavo sa opýtal Tom.
„Aaron ma požiadal, aby som ho občas prišiel navštíviť. Musím mu pomôcť posilniť zaklínadlo,“ musel mu klamať. Nechcel, aby si zbytočne robil starosti.
„Tak dobre, som ochotný ťa pustiť, keď sa mi budeš ešte chvíľu venovať,“ nežne ho pobozkal. Chcel použiť jazyk, ale rozmyslel si to, keď ucítil slabý záchvev energie.
„Ty priam elektrizuješ... Tuším si zas jedol čokoládu. Pred lekciou nesmieš jesť nič sladké,“ pobavene poznamenal Josh.
„Bola horká,“ poznamenal spokojne. Myslel na nahé telo svojho partnera. Chcel ho okamžite vziať do postele. Maznať sa s ním...
„Nemôžem ísť s tebou?“
„To nejde. Ešte nie si dostatočne pripravený na vplyv mágie. Vlastne, ak by som mal byť presný, neurobil si žiadne pokroky. Už takmer pol roka stojíš na tom istom mieste a bojíš sa vykročiť vpred. To nemôžem riskovať. Okrem toho náš syn nemôže ostať doma sám,“ pripomenul mu rozrušene. Stále sa nedokázal zmieriť z odporom, ktorý pociťoval voči mágii.
„Je to čudné. Nedokážem si na to zvyknúť. Tie veci sa mi vôbec nepáčia,“ pomaly sa od neho odtiahol.
„To prejde,“ pomaly si obliekol bundu. Večer s rodinou bol vždy príjemnejší ako akékoľvek iné aktivity.
Vzal si kľúče. Pomaly ich zastrčil do vrecka. Ako je možné, že on to cíti? Ako to môže vedieť?
Svoje auto nechal stáť v garáži. Rozhodol sa použiť len magický spôsob prepravy. Vždy, keď odchádzal, skontroloval, či fungujú všetky zabezpečenia. Kvôli svojmu partnerovi získal dvojnásobný počet nepriateľov. Nepáčilo sa im, že oslobodil jeho moc. Obávali sa novej neznámej sily, ktorá sa nechtiac dostala do ich sveta.
Josh dostával oveľa viac provokatívnych výziev. Musel sa postaviť viacerým mocným mágom. Nie vždy z boja vyviazol bez následkov. Jedno oko mu vypovedalo službu a videl len veľmi slabo, ale pred partnerom to tajil. Nechcel, aby si všimol, že sa niečo deje.
Zaklínadlo ho v oku poriadne tlačilo, ale nikto z mágov zaoberajúcich sa medicínou mu nemohol pomôcť. Báli sa to nejakým spôsobom narušiť. Kliatba by sa mohla dostať do iných orgánov. Cítil bolesť a ledva sa ráno dokázal vyškriabať z postele. Práve sa ponáhľal na jednu z kontrol, ktorá mu mala zabezpečiť aspoň pár pokojných dní. Pomocou rýchleho magického záblesku sa presunul rovno do ordinácie svojho osobného lekára.
George práve telefonoval. Kýval sa na stolička a rukou poklopkával po stole. Dlhé tmavé vlasy mu padali do tváre. Ledva cez ne videl.
„Ahoj, Josh. Mám tu pre teba nový elixír, uvidíš, že sa ti po ňom ešte viac uľaví,“ zamrmlal rozpačito. Pomaly zložil telefón a nasmeroval ho na koberček, ktorý mal tvar trojuholníka a uprostred neho boli pokreslené obrázky, ktoré každý dôverne pozná, slnko, dom, dieťa, rodina, srdce...Všetky bežné symboly.
Josh si pomaly vyzliekol tričko a netrpezlivo stepoval po koberčeku.
„To nevyzerá dobre, kliatba sa rozšírila aj na plecia...“ George si nasadil špeciálne okuliare a nútil ho, aby sa dookola otáčal. Koberček pritom nadobúdal rôzne farby.
„Ruky sú už tiež ohrozené. Chce to ďalší zábal, ale musím ťa upozorniť, aby si so svojím partnerom...no Nesexujte spolu, kým nenájdem nejakú protilátku. Mohlo by ho to zasiahnuť... Vlastne, najlepšie bude, keď obmedzíš aj bozkávanie...“ smutne poznamenal George. Cez okuliare videl rozsah kliatby.
„Ten mladý Valnesce, má teda silu. Vystreliť niečo také a udržať to pod kontrolou, to chce zručnosť. Už ti to nemôžem stláčať udržiavať v oku. Tvoj mozog by mohol explodovať. Len sa ďalej otáčaj,“ vytiahol zo stola pár kameňov a rozložil ich do pravidelných radov.
„Ako dlho sa Toma nesmiem dotýkať?“ zavrčal Josh. To ho naozaj nepotešilo. Nevedel, ako mu to vysvetlí.
„To neviem. Ešte musíme urobiť pár vyšetrení, ale neboj sa. Budem sa snažiť to, čo najskôr vyriešiť.“
Josh sledoval ako do kameňov prechádza jeho moc, čistí sa od účinkov kliatby a vracia sa späť do jeho tela. Bolo to dosť bolestivé, akoby mu kožou prechádzali drobné ihly.
„Valnesce je idiot. Myslí si, že takýmto spôsobom každého zastraší. Ten mladý si o seba, asi myslí, že je tu jediný mág, ktorý to s kúzlami naozaj vie. Prekvapil ma a musím uznať, že je dosť silný, ale vôbec netuší, ako to u nás chodí. Ak nebude rešpektovať pravidlá, skončí veľmi zle.“

Real slash info

Real slash bude mať ešte 2 dalšie série.