14. kapitola Eden

Varovanie: 15+, spomienky, nebo a ďalšie anjelske záležitosti...





Ryan sa ďalej sústredil na túto zvláštnu spomienku.
Vždy chcel vidieť, ako to tam vyzerá. Poznať to miesto, aj keď už dávno vedel, že sa tam zrejme nedostane.
Snažil sa všetko si zapamätať, ale všetka tá nádherná energia sa začala strácať.
Videl jedného z mocných, archanjela, ktorý rozhodne nepatril do jeho kategórie.
Vnímal silnejúci hnev, ktorý so seba vyžaroval.
Snažil sa naňho príliš nedívať. Niečo nebolo v poriadku a Sael by bol radšej, keby mal pri sebe aj niekoho ďalšieho.
Bol to on. Ten, ktorý mal veľkú moc, ale s nimi, najmenšími si nemal toho veľa povedať.
Sael bol len na úrovni strážneho anjela a vedel, že na ich pracovisko takýto anjeli veľmi často nechodia.
Niečo nebolo také, akoby by malo byť.
To, čo si predtým neuvedomoval bolo viac než očividné. Hovorilo sa o otvorenej vzbure, o pochybujúcich anjeloch...
Saela to vtedy nezaujímalo. Nechcel tomu veriť.
Chystal sa opäť dozerať na ľudí, ale zrazu sa niečo stalo. Keď chcel použiť svoju moc a pozrieť sa ako sa majú, nemohol. Niečo ho surovo odhodilo.
Podstatou mu prešla priam mučivá bolesť. Odhodlane sa priblížil k archanjelovi a podarilo sa mu povedať:
„Prečo to robíte? Veď je to moja práca, musím na nich dávať pozor.“
„To, že vás stvoril, bola chyba. Nemali by ste existovať,“ potichu odvetil archanjel.
„Kde sú ostatní?“ Sael si uvedomil, že je na pracovisku až príliš dlho sám. Okrem neho boli stvorení aj iní anjeli, ktorí tu mali teraz byť.
Zacítil stopy po anjelskych podstatách. Obklopovali Lucifera ako mrazivá žiara. Ich energie pomaly vyhasínali. Tisíce stratených energií, ho zdravilo svojimi poslednými zábleskami.
Nemohol ujsť a boj by bol nezmyselný, napriek tomu musel niečo urobiť.
Rozhodol sa, že sa tomu postaví, nech bude cena akákoľvek. Lucifer ho nechal, aby sa k nemu priblížil.
Ľahostajne mu dovolil, aby sa ho dotkol. Nemohlo mu to ublížiť.
Napriek tomu na niečo také nebol pripravený. Sael ho nežne pobozkal. Vedel, že sa to nesmie. Nebolo to dovolené len tak urobiť a hlavne nie v nebi.
Sael chcel len vedieť, či v ňom ešte niečo ostalo, či pod tými mŕtvymi podstatami, ešte stále môže nájsť aj kúsok svetla.
Potom Ryan začul nejaký hlas. Do jeho spomienky niečo vstupovalo a odvádzalo ho to preč. Uvidel svojho bratranca, stojaceho na vrchole akéhosi útesu.
Bol bledý a jeho podoba sa zvláštne chvela.
Ryan sa k nemu pokúšal priblížiť, ale nemohol. Niečo ho odvádzalo od neho.
Samuelov hlas sa mu vkrádal do mysle.
„Ryan, to sme my, ale prosím ťa, preber sa. Nemôžeme to vidieť...“
Uvidel aj Matta, ktorého vnímal ako malý záchvev energie, stojaci v hlbokej priepasti.
„Neviem, ako to mám urobiť,“ nariekal Ryan.
Chcel ich poslúchnuť, ale spomienka ho nemilosrdne ťahala ďalej.
Hlbšie do toho strašného zmätku. Už nepočul hlasy, ktoré na chvíľu odlákali od spomienok.
Opäť bol nútený vrátiť sa k spomienke na Lucifera.
Ich bozk sa predlžoval. Boli pritisnutý k sebe a napokon skončili v pevnom objatí.
Sael nepoznal násilie. Spoliehal sa len na svoju schopnosť utíšiť hnev.
Ten bozk považoval len za pokus o zmierenie.
Luciferove bozky boli iné, úplne ho ovládli a jeho podstata sa k nemu zúfalo pritískala. Bolo mu dobre, ale tušil, že toto objatie pomaly prestáva byť bezpečné. Zúfalo ho potreboval, ale uvedomoval si, že nemôže získať jeho náklonnosť.
Luciferova energia sa chystala roztrhnúť jeho podstatu.
Cítil to. Počas každého ďalšieho bozku a pohladenia sa v ňom narastal strach.
Trhliny sa začínali šíriť jeho podstatou a on cítil, že odchádza.
Postupne sa zmenšoval až k bolestivému jadru.
Neznesiteľná bolesť prúdila z už takmer neexistujúcej podstaty. Trvalo to veľmi dlho, bolo to takmer nekonečné.
Vyzeralo to, že sa už konečne rozplynie.
Sael by tú možnosť uvítal viac, ako ďalej trpieť tú vražednú nehu.
Lucifer ho stále zvieral v náručí. Bol nádherne desivý, ale medzi nimi sa odohralo aj niečo iné. Zdalo sa, akoby svoje rozhodnutie chce vziať späť.
Aspoň tak to vyzeralo, ale Sael sa z toho príliš netešil. Bol zranený, stratil dôveru a už nevedel ani, či je naozaj v nebi.
„Nie tvoje svetlo mi nestačí, ale nechcem ťa pustiť... Ešte nie...“ Lucifer prestal tlačiť na jeho podstatu.
Pocítil ako sa celý ten proces začína obracať. Bol opäť celistvý a všetka bolesť zmizla. Potešilo ho, keď uvidel ako sa mŕtve podstaty opäť spájajú. Strážni anjeli sa zúfalo tisli bližšie k sebe. Utvárali okolo nich kruh zložení z mlčania.
Lucifera zasiahol silný záblesk energie. Niečo mu zlomilo obe krídla. Nepríjemný zvuk trpko prenikol do ticha.
Sael vedel, že je to ozdoba, ktorú anjeli nosia so cťou. Zranenia v tejto oblasti boli obzvlášť bolestivé.
Jeho vlastné krídla sa poplašene roztiahli. Bol pripravený na čokoľvek, pokiaľ sa práve pred ním rozpínali najmocnejšie sily.
Ešte otrasený, mrzuto skláňal hlavu.
Archanjel Michael sa naňho láskavo díval. Bol nádherný, ako všetci anjeli.
Sael sa naňho nedokázal vynadívať.
Videl v podobe príťažlivého plavovlasého bojovníka, staršieho ako Lucifer.
Naplneného pokojom a svetlom. To všetko z neho vyžarovalo.
Lucifer si vzdorovito premeriaval brata.
Podobnosť medzi ich podstatami bola úplne zjavná, dokonca si zvolili aj veľmi podobné vonkajšie podoby.
Sael pohľadom prechádzal po nádhere, ktorá sa ho len zľahka dotýkala.
Lucifera sa bál.
Z Michaela vyžarovala bojová energia.
Obaja boli desivo nádherní a on sa nechtiac zaplietol do ich konfliktu.
Sael zdesene pokrútil hlavou. Chcel odtiaľ odletieť, ale bál sa pohnúť.
„Pokojne sa vráť na svoje miesto...“ Michael mu venoval ľahký energický dotyk.
Sael spokojne prikývol.
„Nikam nepôjde!“ tvrdohlavo vyhlásil Lucifer.
„Nemáš tu čo robiť, Lucifer,“ varovne si ho premeral Michael.
Sael sa obozretne ukryl za Michaela. Napäto sledoval rozhovor dvoch mocných archanjelov.
„To nie je tvoja starosť,“ odvrkol nahnevane. Napätie medzi nimi bolo čoraz viditeľnejšie.
„Pošliapal si úplne všetko. Teraz pokojne ničíš aj malých anjelov. Čo sa to s tebou stalo? Nespoznávam ťa,“ prísne ho karhal Michael.
Lucifer neodpovedal. Absolútne ho ignoroval.
Potom sa okolo nich rozvírila ďalšia bolestivá dávka svetla. Sael nevedel, kam má uhnúť. Niekto ho pritiahol k sebe.
Cítil ako ho niečo ťahalo do inej časti nebies a on s tým nemohol nič urobiť...
Keď sa všetko upokojilo, Sael si uvedomil, že ho do chrbta niečo tlačí. Energia mu stekala po jeho krídlach. Zľakol sa, že sú zlomené. Prudko sa obrátil.
Luciferove krídla stále bolestne krvácali. Archanjel nehybne prijímal svoj trest. Jeho podstata sa utrápene chvela.
Sael nevedel, prečo ho zobral so sebou. Netušil, čo ho k tomu viedlo...
Celkom nečakane sa všetko rozkrútilo. Obrazy, zvuky a hlasy doňho udierali šialenou rýchlosťou. Potom to vyzeralo, akoby sa to všetko opäť prehrávalo odzadu.
Uvidel pár zábleskov úplne iných spomienok.
Nanešťastie neboli dosť zreteľné, aby dokázal rozoznať niečo konkrétne.
Cítil len bolesť malého anjela, ktorý bezmocne sledoval, ako Lucifer mizne v priepasti. Nedávalo to zmysel, akoby ho zároveň miloval aj nenávidel...
Prebudil ho jemný bozk na čelo. Pár minút sa ešte spamätával z toho príšerného kruhu spomienok. Bolo mu zle. Oveľa horšie, ako vtedy, keď ešte žil v normálnom ľudskom tele.
„Si úplne zelený. Poď musím ťa dostať späť do bezpečia. Nevedel som, že máš takéto spomienky,“ Padlý anjel ho starostlivo zabalil do deky. Zohrieval ho svojou energiou a zľahka ho držal za ruku.
„Je mi veľmi zle...Asi budem...“ Ryan sa predklonil. Ústami z neho okamžite unikla prijatá energia.
Azazel ho opatrne pohladkal po chrbte. Držal ho a šepkal mu slová útechy.
„Neboj sa to prejde. Samuel, Matt a Belphegor prídu za nami. Práve mi oznámil, že sa môžete stretnúť. Prekvapil si ma. Nevedel som, že ty...“ Azazel ho jemne zdvihol do náručia.
Opatrne sa presunuli do hotelovej izby. Nekompromisne uložil trasúceho sa Ryana do veľkej postele. Ponaprával vankúše, aby sa mu dobre ležalo a ustarostene si sadol na kraj postele.
„Nie, počkaj, nechcem ostať tu...“ pokúšal sa dostať z Luciferovej postele. Momentálne to nebolo práve vhodné miesto na zotavovanie.
Azazel ho odmenil upokojujúcim dotykom a donútil, aby ostal zakrytý.
„Nebeskí ti ich poslali, aby ťa zastrašili. Už na to nemysli. Všetko bude v poriadku,“ spokojne ho držal za ruku.
Ryan sa nedôverčivo schúlil do postele.
„Neverím ti. Prečo sme išli s ním, keď sa tak správal. Boli sme hlúpi a opäť sme mu naleteli...“ rozhorčene nadával Ryan.
Azazel ho namiesto odpovede pobozkal na pery. Celou váhou sa oňho oprel a dal mu pocítiť aj iný druh energie. Ich nahé podoby sa dotýkali tak intímne, až ho to vydesilo.
Ryan sa pokúšal dostať z jeho zovretia, ale nemohol. Azazel ho poriadne zamestnával rozpaľujúcimi dotykmi. Hneď mu bolo lepšie, ale stále sa cítil previnilo. Jeho bozky až tak veľmi nepotreboval, túžil viac po iných.
„Nemá zmysel o tom hovoriť. Patríš peklu, Ryan a to sa nikdy nezmení. Nebo už nikdy neuvidíš a ani si ho nemal vidieť...“ pošepkal mu do ucha. Vkĺzol pod prikrývku a ďalej sa pohrával s jeho napätým telom.
Ryan žalostne zastonal. „Nie, počkaj toto nerob!“ rozhorčene kričal.
„Vidím, že sa zabávate bez nás,“ zamračene si založil ruky v bok Belphegor. Práve sa objavil pri posteli a ponáhľal sa do nej.
„Bel, pomôž mi... On...“ zasyčal Ryan. Snažil sa dostať horúce ústa od svojej až príliš spokojnej podoby.
„Azazel, to sa predsa nerobí! Nechaj ho,“ Belphegor chytil padlého anjela za vlasy a donútil ho vynoriť sa spod prikrývok.
„Nechápem, prečo sa sťažujete. Len som chcel, aby si sa trochu uvoľnil,“ Azazel si urazene ľahol vedľa Ryana.
Belphegor sa spokojne uvelebil na jeho hrudi. Radšej si ľahol medzi nich, aby zabránil ďalším nežným útokom.
„Kde je Matty?“ zahanbene sa spýtal Ryan.
„Tu som, braček,“ o pár sekúnd sa na posteli objavil aj Matt.
Ryanova nevoľnosť okamžite pominula. Vkĺzol do jeho objatia a spokojne privrel oči.
Ako posledný sa na posteli objavil Samuel.
„Chýbali ste mi. Poďte ku mne,“ rozprestrel náruč a všetkých vyobjímal.