pondelok 14. decembra 2009

5. kapitola Prebudenie



varovanie: nová kapitola, 15+, tentoraz bez sexu :(
Mimochodom rada, by som zistila, koľko ľudí číta túto poviedku. Preto vás poprosím, pokiaľ aj nechcete dať koment, prípadne vás nič nenapadá (ako mňa) tak mi aspoň kliknite na anketu. (pls) Nachádza sa pri odkazovníku, v menu!!! Nie tu v článku.


„Ľúbim ťa, Matty,“ Ryan opatrne pobozkal svoje dvojča na líce.
Poslušne mu sedel na kolenách, nohavice mal spustené a cítil sa pohodlne.
Pred pár minútami jeho pokožku láskali tie najnežnejšie ruky. Dávali mu všetku lásku, ktorej boli schopné. Stále ho veľmi chcel. Túžil po ďalších milostných hrách. Nedokázal sa nasýtiť bratovej pozornosti. Ľutoval, že v obchode nemajú dostatočne pohodlnú posteľ. Hneď by sa do nej zvalil. Nanešťastie ich byt stále niesol stopy magickej aktivity. Matt už na tom pracoval. Objednal si človeka, ktorý sa takými vecami zaoberal a požiadal ho, aby im dal do poriadku porušené energie v byte. Dúfal, že to nebude trvať príliš dlho. Zadný priestor bol príliš veľkým pokušením. Netušil, že môže tak rýchlo stratiť svoje sebaovládanie. Stačil len jediný bozk a všetky zábrany padli, akoby ani nikdy neexistovali.
„Nemal by si to hovoriť. Máme iné starosti. Už ťa nepustím, to by si chcel?“ zahundral Matt.
Spojenie s bratovým telom v ňom prebudilo potláčané túžby, všetko čo chcel, bolo držať ho pri sebe a nikdy viac nepustiť. Bez neho bol príliš nevýrazný, takmer nič necítil. Chcel ho držať za ruku a nič netajiť, ale vedel, že to nie je možné. Preto ho chcel chrániť aj pred svojou láskou. Bál sa, že ich porazia, presne tak ako v tú noc, keď ležal na zemi a bolesť mu bránila hýbať sa. Nemohol zato. Bol to dôsledok Mattovej obete, podarilo sa mu bratovi zachrániť život, ale tým sa to všetko vôbec neskončilo. Bol to len začiatok.
Spomenul si, ako malý Ryan vždy plakal, keď sa ho rodičia snažili presvedčiť, aby sa aspoň trochu odpútal od svojho dvojčaťa. Práve on trval na tom, aby im vždy kupovali rovnaké veci, rovnaké hračky.
Dokonca nechcel dovoliť, aby sa Matt hral aj s inými deťmi. Žiarlil naňho a voči ostatným sa správal agresívne.
Zašlo to až tak ďaleko, že sa rodičia rozhodli presťahovať ho do inej izby.
Ryan odmietol poslúchnuť. Slzy mu prudko tiekli po tvári, Povedal mame a otcovi, že ich nenávidí. To ich ešte viac utvrdilo vtom, že bude lepšie, keď prestane byť až natoľko závislý na svojom bratovi.
Matt sa musel dívať ako ho násilím odnášajú. Jeho plač mu trhal srdce. Chcel ísť za ním, utíšiť ho, ale vedel, že nesmie.
Rozhodol sa povedať pravdu. To jediné ich mohlo zachrániť pred neznesiteľným utrpením.
Bežal za matkou. Pokúšal sa jej to vysvetliť, ale vôbec ho nepočúvala. Musel sa vrátiť do izby a ďalej potichu trpieť.
Počas tej noci plnej bolesti a plaču sa rozhodol, že svojho brata už nebude ohrozovať. Nechcel, aby si o ňom niekto myslel, že má nejakú duševnú poruchu. Vždy mu pomáhal a nikto zato nič nežiadal, dokonca ani jeho lásku. Držal si odstup a tak to aj malo ostať. Vždy však podľahol jeho bozkom a nechal sa zatiahnuť do vášnivej hry. Stali sa milencami, žili spolu, ale Matt s tým stále nebol úplne zmierený. Chcel ho viac než čokoľvek, ale zábrany, ktoré si v sebe vystaval mu prinášali len pocit viny.
„Áno, veľmi to chcem. Už žiadne experimenty. Budeme spolu len my dvaja a postaráme sa aj o Samuela,“ oddane si oprel hlavu o jeho hruď. Bolo mu dobre, utápal sa v slastných pocitoch. Narozdiel od Matta ho nič z toho netrápilo. Nezáležalo mu na tom, či ho ľudia milujú alebo nenávidia.
Miloval len svoje dvojča a vedel, že to nič nedokáže zmeniť. Samozrejme sa tiež istý čas pokúšal nájsť si iného milenca, ale nedopadlo to dobre. Vždy myslel len na Matta. Iní muži ho po čase začali nudiť, ale sila, ktorá ho priťahovala k bratovi bola priam neúprosná.
„Belphegor mi nerobí starosti, skôr ma zaujíma Lucifer. Neznesie ľudí, prečo si vybral nášho Samuela?“ Matt mal pravú ruku voľne položenú na papieri, opatrne držal pero a čakal.
Automatické písanie nemal o nič radšej ako kyvadlo. Našťastie túto schopnosť poriadne neovládal a bol naladený len na Bephegora, preto mu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo.
Jeho ruka sa pohla, sama začala rýchlo prechádzať po papieri.
Matt odvrátil zrak. Nechcel vidieť, čo napísal. Na chvíľu prestal písať a opäť vôľou ovládol svoju ruku. Triasol sa pritom. Príliš mu to pripomínalo nevydarené pokusy s mágiou.
„Ešte chvíľu vydrž, Matt. Neprerušuj spojenie,“ Ryan sa nespokojne pomrvil v jeho náručí. Jednu ruku položil na Mattovo stehno a druhú pevne omotal okolo jeho pása. Občas sa stávalo, že Matt podľahol svojmu strachu a jednoducho prerušil spojenie, skôr než prišiel odkaz.
Belphegora to vždy poriadne nahnevalo a niekoľko dní sa im potom odmietal ozvať.
Mattovi sa podarilo opäť rozbehnúť pero po papieri. Nebolo to až také zlé, keď mal pri sebe svoje dvojča. Sústredil sa na blízkosť jeho pokožky, na jeho hlas a prestal sa báť. Po pár sekundách sa na papieri objavil stručný odkaz.
Príďte do apartmánu č. 999, hotel Devil.
„Vieš kde to je?“ opýtal sa Ryan. Chvíľu prechádzal prstom po papieri, akoby očakával, že sa uprostred objaví nejaká tajná šifra.
„Áno viem. Možno na tom mieste, nájdeme to, čo sme tak dlho hľadali.“


***

Samuel nadobudol vedomie až na ďalší deň. Podarilo sa mu otvoriť oči až po vynaložení obrovského úsilia. Každý pohyb v ňom prebúdzal zvláštne pocity.
Bol poriadne ubolený, cítil každý sval na svojom tele. Rukou si prešiel po nahej hrudi, nechtiac si tým spôsobil poriadne veľkú bolesť, bradavky ho pálili a pokožka bola príliš horúca.
Bol celý lepkavý, keď ruku opäť dostal spod prikrývky a prinútil svoju hlavu, aby sa pohla, zazrel na nej mazľavú hmotu. Mal ju poroztieranú po celom tele, tiahla sa po ňom ako druhá koža. Vydesilo ho to. Nechápal, ako sa mu mohlo niečo také stať.
„Čo ste mi to urobili?“ s veľkými ťažkosťami dokázal niečo povedať. Bolelo to.
Spod prikrývky sa vynorila strapatý svetlovlasý mladík. Po celý čas chránil pánovho milenca. Dával naňho pozor a strážil ho ako svoj najcennejší poklad.
Belphegor bol stále nahý, pritískal sa k Samuelovi.
Musel potlačil svoju túžbu po ďalších rozkošiach. Samuel ešte nebol pripravený, potreboval viac času na zotavenie.
„Neboj sa. Je to len bylinkové kúzlo, ktoré pomôže tvojmu telu, nedotýkaj sa toho,“ nežne mu odtiahol ruky od tela. Pripravil ho s pomocou dvojčiat, lebo potreboval krv rodinného príslušníka, aby bolo kúzlo účinnejšie. Našťastie prijali jeho pozvanie a prišli do hotela. Potešil sa, že mu dôverovali a odmenil ich mimoriadne sladkým spánkom. Uložil ich do jednej z náhradných postelí. Našiel pečate ukryté v ich telách a spustil proces, ktorý mal navždy zmierniť ich utrpenie.
Keď sa vrátil k Samuelovi, Lucifer bol už preč. Ostala po ňom len silná aura moci a stopy po zapečatení chlapcovho tela.
Mladík dlho spal a teraz, keď sa už konečne prebudil začínal pociťovať dôsledky svojho spojenia s temnotou.
„Ďakujem, ale tu nemôžem ostať. Bratranci sa budú o mňa báť,“ pošepkal mu Samuel. Mal pocit, akoby mu vytrhli dušu, bol slabší ako ktorýkoľvek tvor a cítil v sebe len túžbu po temnom anjelovi. Mrzelo ho, že neostal s ním. Nestál mu ani zato, aby sa s ním opäť pozhováral tak ako predtým.
Začínal ľutovať, že sa tak rýchlo podvolil jeho prianiam. Bol zničený, telo ho neposlúchalo a duša prestávala byť taká, ako predtým. Niečo sa s ňou dialo.
„To je v poriadku. Viem, že sa necítiš dobre. Teraz nemôžeš za žiadnych okolností vstať. Sľubujem, že to všetko prejde. Matt a Ryan sú tu s tebou. Pozval som ich. Ostanú s nami, nemusíš sa ničoho obávať,“ Belphegor ho trochu ukrivdene pozoroval. Nepáčilo sa mu, že jeho myšlienky patrili len pánovi. Dúfal, že aj medzi nimi vznikne jedinečné spojenie.
„Trhá sa to. Niečo vo mne, nemôžem...“ pokrútil hlavou Samuel.
„Dotkol sa ťa anjel zla. Nebudeš už taký ako predtým. Dal ti dar a ty ho musíš prijať...“ bolo ťažké mu to vysvetliť tak, aby to nepovažoval za stratu. Bephegor s týmto nemal veľa skúseností. Ešte nikdy sa ho nedotkla ľudská bytosť, tak hlboko nič nepreniklo do jeho podstaty. To spojenie mohli pochopiť len dvojčatá a oni vedeli, aké to môže byť utrpenie.
„Nechcem to. Prosím, nech to prestane,“ Samuel sebou prudko trhol. Neprechádzala ním len bolesť, ale aj niečo iné, oveľa hlbšie a silnejšie. Svojimi ľudskými zmyslami to nedokázal naplno pochopiť. Klamali ho a búrili sa. Videl všetko farebne, potom opäť čiernobielo, niečo mu zvieralo orgány a vysielalo signály, ktoré boli v rozpore so všetkým, čo doteraz poznal.
„Oddal si sa pánovi. Si náš a už sa to nedá zastaviť. Uvoľni sa. Vôbec tomu neodporuj. Tvoje telo sa teraz musí najesť. Potrebuješ to,“ Belphegor pritiahol k posteli podnos z jedlom.
Objednal kopu palaciniek s čokoládou a so šľahačkou.
Samuel sa na ne vrhol, akoby ešte nikdy neochutnal ľudské jedlo. Pomáhal si len rukami, príšerný hlad ho nútil hltavo sa pustiť do všetkého, čo mu pripravili.
Prstami trhal palacinky, zabáral do nich zuby, akoby mal tesáky a bojoval s tým silným nutkaním. Čokoládová zmes a šľahačka kvapkali aj na odhalené telo temného anjela.
Keď Samuel všetko zjedol, pustil sa do lízania.
Každé miesto, na ktoré kvapla čokoláda osobne preskúmal. Belphegor slastne stonal, zvrátil hlavu dozadu a vychutnával si milencovu pozornosť.
Keď sa jeho jazyk prestal dotýkať tých nežných miest, Belphegor opäť uložil Samuela do postele. Nechcel ho priveľmi vysiliť. Vedel, žeby to čakal trest, keby priveľmi odčerpal energiu z mladíkovho tela.
„Povedz mi už konečne, čo sa to so mnou deje? Stále ti nerozumiem,“ frustrovane zastonal Samuel. Sexuálnu túžbu nikdy predtým necítil tak intenzívne. Bol úplne vydaný na milosť najzákladnejším pudom.
„Tvoje telo sa prispôsobuje potrebám nášho pána. Bude to trvať dosť dlho, kým sa to ustáli. Pán našiel v tvojom tele utajenú pečať. Roztvoril ju a opäť uzavrel, aby si sa mohol vrátiť k svojej pravej podstate.
Myslím, že vo vašom čase prejde ešte takých tridsaťrokov, kým sa dokážeš opäť úplne ovládať. Tvoje telo prestane starnúť, ostaneš taký, aký si teraz... Tvoja myseľ, telo aj duša patria pánovi. Musíš ho poslúchať a rešpektovať tak, ako my. To jediné potrebuješ vedieť, ostatné ukáže až čas,“ Belphegor mu povedal všetko, čo mohol. Nič podstatné pred ním nezatajil.
„Ja chcem ostať človekom. Nie, to...“ márne protestoval Samuel. To, čo sa v ňom trhalo bolo jeho ľudskosť, odpútaval sa od sveta, ktorý poznal. Spomienky, rodičia, škola to všetko ho opúšťalo.
„Nemôžeš. Náš pán by nikdy nepripustil, aby niečo pocítil k človeku. Nemohol by to dlho zniesť, ver mi, že takto to bude lepšie,“ pokúšal sa ho upokojiť, ale mladík tomu stále vzdoroval. Nevybral si tú cestu sám, aspoň nie takýmto spôsobom.
Znechutene sa odvrátil od Belphegora. Už nevidel len krásneho mladíka, okrem toho obalu mal možnosť pozrieť sa aj dovnútra, do temnoty, ktorá bola takmer nekonečná. Spod postele sa lenivo priplazili putá a uväznili jeho ruky aj nohy. Samuel od seba odsotil Belphegora.
Zreval ako divé zviera. Lomcoval nimi a vrhal na svojho väzniteľa pohľady plné nenávisti.
„Ja musím ešte niečo zariadiť. Ty podstúpiš premenu, už sa to začalo a nikto to nezastaví. Len si to ešte viac sťažuješ,“ Belphegor opatrne prešiel na druhú stranu.

4 komentáre:

  1. 999 hotel Devil? Ou, Luv, jaká to originalita =)). Ale moc pěkná povídka. Jsem ráda, že už Sammy začal vzdorovat, ale taky jsem ráda, že se přemění a je vcelku jedno zda to chce či nikoliv. Belphegor je smutý, to je mi tak líto. Chudáček. Lucifer mi zatím přijde tak trochu jako šmejd, jasné je to zlá postava, ale ty já mám většinou ráda. Belphegor je ale miláček :X. Dvojčata jsou taky sladký, hlavně Ryan. :-*.
    Nechápu to s těmi 30 lety a tím, že bude stejný. Jak stejný? Jako je teď? Nebo tak jak bude vypadat za 30 let? A kde teď 30 let bude? Mno moc se těším na další skvělou kapitolku :-*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. :D nič iné mi nenapadlo. Nuž Bel chce, aby mu Sammík venoval viac pozornosti :)) No Lucík sa takticky vyparil, no ale príde neskôr... No, Samuel nám už nezostarne, ale zas 30 rokov zhruba bude trvať, kým všetky zmeny prebehnú tak úplne na 100%, no a kde dovtedy bude to nwm. ešte to nie je doriešené :D, ale zrejme na zemi...no

    OdpovedaťOdstrániť
  3. WOW WOW WO:D:D:D chudáááák Sami:Dmě je ho tak líto bože:(:(:D a dvojčata jsou rozkošní, moc jím to spolu sluší mua:-* úplně jsem z toho dílu zmatená ale na některé mé otaázky se už ptala Mania Dardeville:D tkže aspoň něco...už se těším na další dílek;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tery: nuž posnažím sa to zase nejak vysvetliť, heh to tie moje myšlienky, no fakt som rada, že mi komentujete, teda aspoň viem, ako to vnímajú čitatelia... ;)

    OdpovedaťOdstrániť

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky