piatok 20. novembra 2009

3. kapitola Pravé meno



varovanie: uff, túto kapitolu naozaj čítajte len na vlastnú zodpovednosť a ešte raz upozorňujem, že ide o vzťah s netypickým anjelom...


Neisto sa vymotal z láskavého objatia. Už vedel, že sa tej ho nesmie beztrestne dotknúť, ale nedokázal potlačiť tie neuveriteľné pocity.
Chcel ho láskať, maznať sa s ním. Bol zmätený z toľkého prívalu nehy a náklonnosti, ktorú pociťoval čoraz intenzívnejšie.
„Malý smrteľník a také veľké prianie. Prekvapil si ma. Tvoje želanie je vskutku výnimočné...“ pobozkal ho na dlaň. Provokatívne vzal jeden z jeho prstov do svojich úst a chvíľu sa zaoberal predstavami, ktorými obklopil tú nevinnú dušu. To všetko samozrejme prebiehalo presne podľa mladíkových predstáv. Jeho myseľ bola úplne otvorená, dôverčivo mu poskytovala všetky možné informácie. Prestal sa pohrávať z mladíkovým prstom a opatrne sa od neho odtiahol.
„Bude to chvíľu trvať, kým sa to stane, ale postarám sa, aby sa tvoje želanie splnilo... Teraz už musíš ísť, späť do svojho sveta,“ opäť ho pobozkal na tvár a nechal ho skĺznuť späť po tej krehkej ceste k smrteľnému telu.
Samuel otvoril oči, prijal ruku, ktorá mu ponúkla niečo na pitie. Bratrancov dotyk bol veľmi upokojujúci. Keď dopil, poďakoval mu a pokúšal sa posadiť. Bolo mu zle. Ešte horšie než predtým. Mal pocit, akoby sa prebudil po veľmi ťažkej nehode.
„Matt, ako dlho som spal?“ prinútil svoje telo opäť reagovať. Bolo ťažké ho opäť začať ovládať. Zdalo sa mu, akoby na jeho hrudi spočívala obrovská ťažoba, niečo ho tlačilo k zemi. Neznáma bolesť prehlušila všetky príjemné pocity.
„Iba na pár minút si stratil vedomie,“ odvetil Matt. Položil si ruky na kolená a chvíľu ho prebodával poriadne prísnym pohľadom.
„Ostaneš tu so mnou? Veľmi sa bojím...ja...“ Samuel si v mysli prehrával ten rozhovor. Čo všetko nasľuboval a aký bol poddajný. Uvedomil si, že sa nechal až príliš uniesť svojimi pocitmi.
„Nikam sa neponáhľam. Neboj sa, Samuel. Už viem, čo si urobil a naozaj sa na teba nehnevám. Považoval si to len za hru a to ti nemôžem vyčítať. Porozprávaš mi o tom?“ prisadol si bližšie k nemu.
„...Bolo nám spolu dobre. Nikdy som nezažil niečo také výnimočné... Volal ma Sael a jeho dotyky boli také...“ Samuel zasnene opisoval svoj zážitok takmer celú hodinu. Nevynechal ani posledné stretnutie. Všetky príznaky zaľúbenosti sa začali vracať. Bol zrazu veselý, plný života a nadšene si vybavoval tvár svojej lásky. Netušil, ako do toho mohol tak rýchlo spadnúť.
Matt ho po celý čas pozorne počúval. Pohrával sa s mobilom, ktorý mal vo vrecku a snažil sa zachovať si neutrálny výraz tváre. Nedarilo sa mu. Po toľkom básnení o anjelskej kráse a vznešenosti sa ledva ubránil spomienkam na svoje vlastné zážitky.
„Chápem, že to bol výnimočný zážitok, ale... Neviem odkiaľ mám začať. Chcel by som ti všetko povedať, ale nie som si istý, či ti to dokážem poriadne vysvetliť. Rodičia nám zakázali o tom hovoriť. Nechceli, aby sa o tom dozvedel. Prisahali sme. Začalo sa to, počas našich desiatych narodenín. S Ryanom sme si nakreslili podobnú tabuľku, akú si mal ty. Chceli sme skúsiť to, čo nám rodičia zakazovali...“ na chvíľu sa odmlčal, akoby stále zbieral odvahu.
Samuel ho povzbudil pohľadom a znepokojeným dotykom. Chcel vedieť viac.
„Niekto sa s nami spojil. Tvrdil, že je naším anjelom a my sme ho poslúchali... Ovládol nás. Bol príliš silný a neskôr nám prezradil určité veci, ktorými si nás úplne podmanil. Získal nad nami moc a my sme mu verili. Ryan skúšal mágiu, ja tiež... Vychádzalo nám to. Žiadali nás len, aby sme pomohli vybudovať niečo ako prestupnú bránu. Nerozumeli sme tomu. Len sme plnili rozkazy, už sme sa nemohli brániť. Ryan nato doplatil. Strašne krvácal a zomieral pri mojich nohách. Nevedel som, čo mám robiť. Tak som ho len objal a prevzal časť tej neuveriteľnej ťarchy na seba. Pomohlo to. Ryan sa prebral. Dlho bol v nemocnici bol slabý a chorý, ale dostal sa z toho. Rodičia boli na nás veľmi nahnevaní. Dokonca sa s nami nerozprávali, celé týždne. Povedali nám, že ľudia z našej rodiny majú prístup len k zlu. Náš signál sa dostane len k tým najhorším bytostiam. Sme len ľudia a oni nás môžu úplne ovládnuť. Musíš si dávať väčší pozor...“ prezradil mu len časť pravdy, ktorú potreboval poznať. Nechcel ho priveľmi zaplietať do vecí, týkajúcich sa minulosti.
„Prepáč, Matt. Nechcel som vám spôsobiť problémy...“ smutne poznamenal Samuel. Nepáčila sa mu predstava zlého anjela. Stále tomu nechcel veriť. Tá bytosť, ktorá ho tak jemne držala vo svojom objatí, mu nechcela ublížiť.
„Odpočiň si. Večer s tým začneme...Čo sa týka toho sľubu, pokiaľ si ho zložil len ako Sael a nie ako Samuel, nie je pre teba záväzný. Jedine, keď ho zopakuješ aj pod svojím rodným menom...“ chcel ho trochu upokojiť.

***

„Prečo si to nespálil?“ Matt nahnevane pozrel na svojho brata. Na pulte bola ešte stále položená krabica s dosť nebezpečným obsahom.
„To nie je možné...Nechal som ju celú zhorieť...“ Ryan nedokázal odtrhnúť zrak od neporušenej krabice. Keď ju otvoril, zbadal Samuelov prívesok a písmenkovú tabuľku. Nespokojne pokrútil hlavou.
„Môžem priniesť tie tvoje písmenká? Ešte tu niekde budú...“ opýtal sa Ryan. Na chvíľu sa pritisol k svojmu bratovi. Venoval mu rýchle objatie. Celý deň žiarlivo chodil okolo dverí vedúcich do zadnej miestnosti. Samuel mu začínal poriadne prekážať. Všetku pozornosť svojho brata, chcel mať len pre seba.
„Áno, urob to. Belphegor by mal o chvíľu prísť. Zavolal som mu a ponúkol sa, že nám pomôže,“ Matt ho rýchlo od seba odohnal a zložil krabicu z pultu. Nechcel ju ani vidieť.
„Už sa nemôžem dočkať. Bel sa osobne unúva až k nám. To zas bude zážitok,“ Ryan rýchlo zamieril k schodisku, ktoré viedlo do malej podzemnej miestnosti. Pár minút mu trvalo, kým našiel písmenká. Boli dobre ukryté za obzvlášť hrubou a ťažkou knihou. Keď vošiel späť do predajne, opatrne vysypal obsah koženého vrecúška na pult. Boli v ňom drevené štvorčeky, v kt. boli zložitým ozdobným písmom vyryté jednotlivé písmená abecedy.
Začal rozostavovať písmená do kruhu. Trvalo dosť dlho, kým ich presne zoradil.
Potom Matt priviedol Samuela a ukázal mu, ako má správne položiť ruku na pult. Zakrútila sa mu hlava a trochu ho zaboleli prsty, ale vydržal to bez akýchkoľvek poznámok.
Písmená sa začali hýbať, miešať a šialene krútiť, akoby nimi pohybovala neviditeľná ruka. Samuel odtiahol ruku, ale proces triedenia pokračoval aj bez neho.
Ako prvé sa s kôpky vynorilo písmeno _ _ _ _ _ E _
„Ako to robíš?“ žasol Samuel. Nedokázal odtrhnúť zrak od pohybujúcich sa písmen.
„To je obyčajná hra. Kedysi toho zvládol urobiť aj viac...“ Matt ešte chvíľu hypnotizoval pohľadom písmenká.
Trvalo takmer 10 minút, kým niektoré poodlietali zo stola. Ryan ich starostlivo ukladal späť do vrecúška. Ostávalo už len 12 písmen.
Obchod bol zamknutý, ale niekto sa aj tak objavil pred dverami.
Ryan šiel otvoriť. Dúfal, že to bude Bel a nie nejaký ďalší zákazník. Zatvorili omnoho skôr, aby sa mohli venovať Samuelovmu problému.
Sam hľadel na písmenká. Stále nevedel, aký bude výsledok. Krútili sa tak rýchlo, že to nebolo možné odhadnúť.
Ryan prišiel k pultu.
Za ruku ho držal veľmi pekný chlapec. Plavé vlasy mu padali do očí, ale on si to nevšímal. Samuel si všimol zvláštnu čelenku, ktorá mu zdobila vlasy. Keď sa naňho lepšie zadíval, uvedomil si, že je to diadém.
Pohľadom putoval po chlapcových šatách. Bol štíhly, pristalo by mu úplne všetko, čo by si obliekol. Narozdiel od svojich rovesníkov bol až priam ukážkovo zladení. Dokonca aj reťaz, ktorú mal na krku mu veľmi pristala.
Kedysi mu Matt spomínal, že by rád naživo videl svoju obľúbenú postavu zo svojho obľúbeného anime. Samozrejme, považoval to len za žart.
Belphegor vzal jeho požiadavku vážne a vždy, keď sa u nich objavil nadobudol túto podobu. Čím samozrejme vzbudil dosť veľa pozornosti.
„Tak už som konečne tu. Prišiel som len pred chvíľou, ale toto si naozaj nemôžem nechať ujsť...“ potriasol rukou prekvapenému Samovi a sklonil sa nad písmenkami. Jedným prstom urýchlil ich triedenie.
„Nebudeme to už dlhšie zdržiavať. Ja by som vám to povedal aj sám, ale takto to bude oveľa zaujímavejšie...“ nechal ďalších 6 písmen zaujať svoje miesta. Potom odstúpil.
„Nie!“ Matt sa musel zachytiť stola, keď uvidel, aké slovo vytvorili.
Ryan rýchlo pustil Belphegora a okamžite podoprel svojho brata.
Matt poriadne zbledol a celý sa triasol. „To bude v poriadku, braček. Už je dobre,“ upokojujúco ho objal. To meno v ňom prebúdzalo len odpor a hnev zmiešaný so strachom.
Matt sťažka dýchal a celou váhou sa opieral o svojho brata. Bolo mu zle. Z toho nervového vypätia, aj z výsledku ich snaženia. Už si nebol istý, či bolo naozaj dobré dozvedieť sa to meno.
„Poďte sa aj ty pozrieť, Sam,“ vyzval ho Belphegor. Celú situáciu si vychutnával. Už dávno sa tak dobre nepobavil.
Samuel zúfalo klesol na zem. To, čo uvidel mu takmer vyrazilo dych. Srdce sa mu prudko rozbúchalo.
Písmenká vytvorili až príliš známe meno. Mal pocit, akoby sa mu tie písmená vypaľovali do duše.

L U C I F E R


„Nie, on to nemohol byť...“ Samuel zúfalo pokrútil hlavou. Počas rýchleho cúvania vrazil do police.
„Áno, Samuel. Písmenká neklamú a ja tiež nie. Asi sa ti musím ešte raz predstaviť. Som Belphegor a prichádzam z tej najhlbšej temnoty...“
„Nie, dosť!“ zastavil ho Samuel.



4 komentáre:

  1. Oh my god, miluju Belphegora, je tak sladký, úžasný, rozkošný, jsem ráda, že jsi ho tam dala už teraz. Samozřejmě se těším aj na Lucifera a doufám, že to Sammy rychle rozdýchá. Tak a dvojčata mi teď trochu vadí. I když stále víc Matt, přijde mi až moc rozumný. mno těším se na další kapitolku. Je zajímavé, že to Sammymunikdo neřekl dřív, přeci jen už má své roky a tohle se přece v rodinách řeší, ne..? Nebo jeho rodiče narozdíl od těch dvojčat v tom nemají prsty..? Krásní... :X

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mania D.: Nuž budú z toho teda dosť v šoku hlavne Sammy, ktorý čakal nádherného...atd. anjela:)) No Sammyho rodičia o tom vedia, ale nejak to riešiť nechcú ani o tom nehovoria...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jejda to se zas vymrvilo:Djá ani nevím co napsat, snad jen že se těším na další dílek... jo a ten Lucifer asi měl něco i s dvojčaty ne?:D:D krása:-*

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tery: nuž tak, niečo s nimi spoločné mal, ale nemajú spolu veľmi blízke vzťahy. Dvojčatá sa skôr typicky boja Lucího... :))

    OdpovedaťOdstrániť

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky