pondelok 9. novembra 2009

1. kapitola Kyvadlo


varovanie: nová poviedka, 12+




Tmavovlasý mladík nerozhodne postával pred dverami vedúcimi do kníhkupectva Ghost. Bola to dosť veľká predajňa, zastrčená v jednej z najfrekventovanejších ulíc. Všetkých potencionálnych zákazníkov lákali plagáty so zľavami, novinkami. Knihy vo výklade boli poukladané tak, aby okamžite upútali pozornosť. Dobre vybavené kníhkupectvo mohlo aj v dnešnej dobe upútať aspoň hŕstku novodobých knihomoľov, ktorí si ešte akosi nevedeli zvyknúť na všadeprítomné e-booky.
Nízky mladík postávajúci pred kníhkupectvom nikomu nepripadal vôbec podozrivý. Ľudia sa spokojne náhlili svojou cestou Samuel si zbežne prečítal pár nápisov, znudene pohľadom po vystavených tituloch.
Hnedú bundu mal poriadne pozapínajú a na vyblednuté džínsy mu plynule dopadali kvapôčky dažďa.
Bol ešte strapatý, nevyspatý a trochu ho dráždili kontaktné šošovky. Stále si na ne poriadne nezvykol, ale rozhodol sa, že to skúsi aj s nimi. Mal veľmi slabý zrak, a preto to bolo preňho oveľa výhodnejšie.
Niekoľkokrát si prezrel pár reklamných letákov, očami preletel aj knihy vystavené vo výklade.
Znudene prechádzal prstom aj po zvláštne tvarovanej kľučke.
Stále sa neodvážil vojsť. Už takmer polhodinu prešľapoval po chodníku. V kníhkupectve sa už svietilo a napriek hustému dažďu a tme, vedel, že jeho starší bratranci, dvojčatá Matt a Ryan už určite pobehujú po obchode. Akosi nemal chuť sa k nim pridať. Hanbil sa, že neprospel v škole, neurobil ani reparát a nepripustili ho k maturitným skúškam. Rodičom chvíľu trvalo, kým to dokázali pochopiť. Napokon musel sľúbiť, že sa bude viac snažiť. Po dlhšom rozhovore s rodičmi ho čakali dosť nepríjemné prázdniny. Obaja si zrejme želali, aby skúsil aké je to zarábať si na svoje živobytie, preto mu nanútili brigádu v kníhkupectve, ktoré patrilo jeho starej mame, ale vedúcimi boli bratranci Matt a Ryan.
Samuel súhlasil. Práca mu nerobila problém, ale trochu sa obával, že ho budú považovať za hlupáka. Obaja totiž úspešne ukončili strednú školu a ďalej diaľkovo študovali na tej istej vysokej škole. Obával sa, že to nepochopia. Práve, keď sa umáral otázkou, či konečne môže vstúpiť, dvere sa otvorili a on vletel do objatia jedného z dvojčiat. Bratranec ho poriadne vyobjímal a nekompromisne vtiahol dovnútra.
„Ahoj, ehm... Matt?“ hádal Samuel. Nebol si celkom istý, či náhodou nehovorí s Ryanom. Bolo dosť ťažké ich rozoznať. Nesnažili sa jeden od druhého odlíšiť. Obaja mali dlhšie plavé vlasy, upravené skôr len veľmi miernym spôsobom, rovnaké sivé oči a mierne zahnuté nosy, ktoré boli charakteristickou črtou takmer všetkých mužov v rodine. Obaja boli dostatočne vysoký a celkom dobre stavaní. Nikdy sa nevenovali žiadnemu športu, jedli čo ich napadlo, ale napriek tomu ostávali stále rovnakí.
Aj ich vlastný otec mal občas problém ich rozlíšiť.
Medzi týmito dvojčatami bolo rozhodne veľmi silné puto.
Málokedy boli od seba oddelení a väčšinu času naozaj trávili spolu. Začínal uvažovať o tom, či si náhodou spolu nechodia aj na rande.
„Áno. Uhádol si. Ahoj, Samuel,“ Matt sa od neho opatrne odtrhol.
„Prišiel si akurát načas. Pomôžeš mi so zatrieďovaním nových kníh. Ryan dnes nepríde,“ pošúchal si čelo.
„Spolu to zvládneme,“ ochotne prisľúbil Samuel. Všimol si, že má pravú ruku obviazanú, len veľmi zľahka a dosť neodborne. Obväz sa mu už začínal pomaly odmotávať. Keď sa mu bližšie prizrel všimol si aj poranenú peru a pár modrín na tvári.
„Vy ste sa pohádali?“ opatrne ho usadil na stoličku a lepšie mu upevnil obväz.
„Nie, to nič nie je... Porezal som sa pri balení zásielok,“ vykrúcal sa Matt.
„Pobili ste sa?“ čudoval sa Samuel. Považoval ich za takmer nerozlučnú dvojicu. Ryan bol ochotný kvôli bratovi urobiť čokoľvek. Dokonca ho vždy bránil, keď sa dostal do nejakého vážneho konfliktu.
„To mi neurobil on. Našiel som si priateľa a... Je to zložité a teraz nemáme čas na hlúposti. Choď si vziať firemné tričko, si celý mokrý. Nemôžeš tu takto pobehovať medzi knihami,“ nekompromisne ho nasmeroval do zadnej miestnosti.
Samuel poslúchol. Nechcel s ním mať žiadne problémy. Samozrejme už dávno vedel, že je gay. Už dávno sa o tom rozprávali. Matt mu to už dávno vysvetlil a on to pochopil. Nemal s tým žiadny problém, obzvlášť keď si ani sám nebol istý, na ktorú stranu sa má prikloniť.
Ryan bol tiež milý, ale zdalo sa mu, akoby len kopíroval správanie svojho brata. Skôr si udržiaval odstup a najradšej trávil čas so svojím dvojčaťom. Niekedy sa zdalo, že sa priam detinsky nechce deliť o jeho pozornosť s niekým iným. Možno to bolo príčinou aj tohto nedorozumenia. Tým sa však momentálne nechcel zaťažovať.
Poslušne si obliekol tričko s logom Ghost. Bolo preňho trochu dlhé, ale to mu neprekážalo.
Keď sa konečne vymotal z tej malej miestnosti, rukou zavadil o policu z kyvadlami. Zosypali sa naňho ako hotová pohroma. Trvalo mu viac než hodinu, kým opravil polámaný stojan a opäť všetko vrátil do pôvodného stavu. Matt sa kvôli tomu nehneval, mal inú prácu a momentálne dosť zúrivo telefonoval.
„Také veci mi sem nenos! Vieš, že to nepredávame... A naozaj nemôžeme...!“ jeho hlas znel čoraz podráždenejšie.
Samuel sa radšej prechádzal medzi knihami, aby sa aspoň trochu zorientoval. Pozbieral spadnuté cenovky, vyhýbal sa len policiam s knihami, ktoré sa týkali mágie a komunikácie s vyššou inteligenciou.
Kvôli zlému počasiu v ten deň neprišlo veľa zákazníkov. Len akýsi starší muž, ktorí chcel nejaké historické knihy a malý chlapec s matkou.
Samuel bol celý čas s Mattom. Pomáhal mu a zoznamoval sa s chodom predajne. Objednali si aj obed a večer sa spolu hrali karty a dávali pozor na občasných návštevníkov. Večer, keď Matt zatváral obchod, Samuel dostal dobrý nápad.
„Mohol by som u teba prespať?... Teda pokiaľ Ryan, nebude namietať...“ nechcelo sa mu vrátiť sa domov. Oveľa radšej by sa ešte stretnutiam s rodičmi vyhol. Stále boli naňho nabrúsený a doma nesmel ničím ani pohnúť. Napriek tomu, že boli prázdniny cítil sa tam ako vo väzení. Za normálnych okolností by šiel za svojimi kamošmi, ale obaja sa vyvaľovali niekde pri mori.
„Áno, samozrejme. Môžeš ostať aj počas celých prázdnin, ak by si chcel,“ bez váhania súhlasil. Ryanov názor ho nezaujímal. On si do ich spoločného bytu vodil všelijakých ľudí a na nič sa ho nepýtal.
„Rád ostanem,“ spokojne odvetil Samuel. Tešil sa, že sa aspoň na chvíľu zbaví toho ťažkého bremena. Pokojne nastúpil do auta so svojím bratrancom.


***

Keď vošli do bytu, Ryan z neho práve vyprevádzal svetlovlasého mladíka.
Mal na sebe oblečené len nohavice a bol z neho cítiť alkohol.
„Matty, prišiel si dosť skoro,“ previnilo sa zahľadel na svojho brata.
Matt sa začal mlčky zobúvať. Svojmu dvojčaťu nepovedal ani slovo. Mlčky sa pretlačil dovnútra.
„Hej, veď počkaj? Ja vážne nie som opitý,“ pokúšal sa ísť za ním, ale nohy sa mu podlomili a napokon skončil rovno v Samuelovom objatí. Mladík ho ledva dokázal udržať.
„Ryan, no tak. Poď!“ zasyčal Samuel.
„Ahoj, Aj ty si tu?“ Ryan ho pohladkal po pleci a poriadne sa oňho oprel.
„Áno, chvíľu tu budem bývať s vami,“ mladík chvíľu bojoval o dostatočný prísun kyslíka. Bratranec ho zvieral až príliš pevne.
Napokon ho posadil na gauč a vrátil sa k dverám. Bezpečne ich uzamkol.
Potom sa vrátil do obývačky. Ryan sedel na gauči a bezmocne sa kolísal zo strany na stranu. Zjavne to z neho ešte nevyprchalo.


***

Neskôr...

Bratranci mu ukázali voľnú posteľ a bez dlhej debaty sa obaja pobrali spať. Presnejšie Matt sa zavrel vo svojej izbe a Ryan ostal na gauči.
Samuel sa nespokojne prevracal na posteli. Vôbec nemohol zaspať. Nedokázal si zvyknúť na mäkkosť cudzej postele. Bolo to lepšie, ako neustále hľadieť na tie vyčítavé tváre, ale aj tak sa necítil celkom bezpečne. V byte vládla napätá atmosféra.
Pod vankúšom ho niečo tlačilo. Našiel tam poznámkový blok a pero. Zažal svetlo a na prázdny papier nakreslil kruh.
Potom doňho pomaly vpisoval písmená a pár znakov. Nudil sa. Chcel si to len vyskúšať. Zložil si z krku prívesok, ktorý nosil pripnutý na retiazke.
Potom si papier položil na posteľ a prívesok použil ako kyvadlo. Chvíľu len hľadel na otáčajúci sa prívesok. Písmenká mu nedávali zmysel. Pár sekundách sa to chystal vzdať. Kyvadlo náhle spomalilo a prestalo sa zbesilo nakláňať nad papierom. Začalo robiť len mierne a oveľa pomalšie pohyby.
„Kto si?“ potichu sa spýtal Samuel. Vôbec necítil prítomnosť inej bytosti. Chcel sa len zabaviť.
„A-N-J-E-L,“ odvetilo kyvadlo.
„Naozaj?“ pochybovačne si premeral rukou načrtnutú tabuľku.
„Á-N-O.“
„Si muž alebo žena?“ nič iné ho nenapadlo. Pripadalo mu to hlúpe, ale potreboval to vedieť. Zaujímalo ho aká bude odpoveď.
„N-I-E S-O-M Č-L-O-V-E-K. N-E-M-Á-M T-E-L-O. T-O J-E N-E-P-O-D-S-T-A-T-N-É.“
Samuel chcel pokračovať, ale Ryan sa pohol, zrejme šiel opäť do kúpeľne. Nechcel, aby si niečo všimol.
„Dobre, tak ďakujem.“ Rýchlo schoval prívesok a tabuľku pod vankúš, zhasol a zaliezol do postele. Bál sa, že ho pritom nachytajú. Dvojčatá tieto záležitosti brali až príliš vážne. Poriadne sa prikryl, privrel oči a okamžite zaspal.



5 komentárov:

  1. Vipadáá to dost zajímavě..... ne dost ale hodněě...... moc se těším na další dílek a ten doufám bude brzo;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ach, to bylo skvělé.. Já sice čekala kapitolku o Erikovi a Tarovi, ale tento začátek nové povídky se mi moooc líbí. Máš skvělý nápady, jako vždy :))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tery: no budem sa snažiť teda, nejak stíhať.
    Retro/Exa: no tak ten nápad vznikol náhodou na ICQ... a aj to teda bude aj Taro...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Do šlaka. Tak jsem měla napsaný dokonalý dlouhý komentář a vypadl mi net a smazal se. To mě tak štve. Mno nic. Tak znovu, už vyzdvihnu jen to nejpodstatnější. Moc se mi líbila první kapitola. Ale nelíbí se mi, že máš v plánu jen sedm kapitol, to je tyranie. Taky bych uvítala větší popis Sammyho. Budou tam dvojčata mít nějakou větší roli? A kdypakbude anděl na scéně s tělem..? Doufám, že bude a že to bude brzo, vzhledem k tomu strašně omezenému počtu kapitol. Moc se těším na další pokračování. Co jsi tak povídala, tak jsi mě touhle povídkou uchvátila. Sice nestíhám číst nic jiného, ale na Sammyho si čas udělám. Moc pěkně to začíná... :-*

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Mania D.: Eh, škoda :X, nuž zatiaľ sa na viac necítim, ale keby sa to náhodou vyvinulo tak, že mi to bude pripadať aj na dlhšie tak je možné, že predĺžim...
    Dvojčatá tj, budú tam dosť často... No to telo a tak, musím ešte domyslieť ako to bude...Dík

    OdpovedaťOdstrániť

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky