6. kapitola Temní veštci

Varovanie: 15+, po dlhom čase nová kapitola aj k tejto poviedke, nuž budem sa snažiť, ale tie nápady, mám ich snáď tisíc...
Pokiaľ túto poviedku ešte niekto číta, tak sa fakt ospravedlňujem za dlhú pauzu, ale múza sa raz rozhodne tak raz inak, čiže nikdy nie je isté, kedy k čomu pribudne...


„Alaina, počkaj. Nie...“ svetlovlasý mladík rozpačito sklonil hlavou. Chvíľu zahanbene hľadel na nahnevanú veštkyňu.
Už dávno si uvedomil, že ona to nedokáže zvládnuť. Také veľké odčerpanie energie jej nedávalo veľkú nádej dlhý život. Už vtedy to tušil, ale nemohol prestať. On jediný to chápal, lebo už dokázal viac kontrolovať svoje oko a otvoriť ho v tej správnej chvíli. Napriek tomu sa to všetko rozhodol ignorovať. Chcel len dostať jej dotyky, upokojiť dieťa. Na ničom inom mu nezáležalo. Zúfalo sa vrhol k jej nohám.
„Prepáč, ale ja ťa potrebujem,“ ten neuvážený pohyb oslobodil energiu, driemajúcu v čepeli.
Zbraň Vyrezávačov očí presne lokalizovala slabé miesto mladého veštca. Aktivovala sa a zaútočila rovno na chlapcovo oko. Pás nahromadenej energie postupoval smerom k tej najsilnejšej vešteckej energii. Chlapec tlmene vykríkol a okamžite sa začal zvíjať. Ozvalo sa nepríjemné puknutie. V obale, ktorý chránil dieťa sa vytvorila trhlina. Spôsobilo mu to veľmi silné kŕče. Kričal, triasol sa a prosil. Dýka prenikla jeho telom. Bezmocne ležal na zemi. Rukami šmátral po bruchu a niečo si pre seba mrmlal.
„Vybratie oka ťa nezabilo a dieťa sa čepeli vyhlo. Tak si to váž a nestavaj sa mi viac do cesty...Temný veštci zvyčajne nemajú s nikým zľutovanie,“ Alaina opatrne vytiahla dýku. Pod prstami cítila mrazivé napätie. Bolo to úžasné, priam nádherné. Keď oko jedného z nich prestalo vysielať signály, hneď sa cítila silnejšia. Už ju s ním nič nespájalo.
Obozretne ho prekročila a vydala sa za jeho priateľmi. Temné impulzy stále prechádzali jej pokožkou. Bolo to príjemné zbaviť sa takej veľkej záťaže.
Zbraň pevne držala v rukách a chystala sa poradiť si aj sa odstrániť z cesty ďalšie dve problémy. Prestali pre ňu existovať ako ľudia, už ich tak nevnímala.
Ak veštec odstráni oko inému nastáva proces, ktorý sa nazýva zatemnenie. Veštcovi sa zmení pohľad na veci a osoby. Na pár minút získa takmer hrozivú moc a povráva sa, že vtedy môže v temnotách stratiť aj svoju ľudskú podstatu.
Alaina dobehla svojich protivníkov. Veštci však vytušili možné nebezpečenstvo a schovali sa pred ňou. Zavreli sa do svojich izieb a čakali, kým si odvedie osobu, na ktorej jej záležalo.
So zbraňou v rukách bola až príliš nebezpečná aj pre takých nezvládnuteľných mladíkov.
Josha nechali ležať na zemi. Jeho telo pulzovalo, okraje magickej energie sa lámali v pravidelných intervaloch.
Alaina videla, kde došlo k prerušeniu toku síl. Smutne sa dívala na trhliny, ktoré z neho urobili omnoho slabšieho čarodejníka. Vzhľadom na tie vážne zranenia by bolo možno lepšie, keby sa úplne stal človekom. O niečom takom však nikto nemohol rozhodnúť.
„Tak vstávaj, musíme ísť,“ sklonila sa k nemu. Dýku obalila ochrannou vrstvou z kúzel a strčila si ju do vrecka.
„Hmmm, to s ty? Ala...“ zamrmlal nespokojne. Nedokázal sa ani sám postaviť. Telo mal ako v ohni.
„Áno, ja. Už nám nič nehrozí, len poď,“ podoprela ho a bezpečne viedla až k východu. Keď sa za nimi zavreli dvere, obaja pocítili zvláštnu ľahkosť.
Josh sa dokonca začal smiať. „Mala by si ma pustiť. Šialene ma to šteklí,“ držal si ruku na ústach.
„Je to len reakcia na dýku. Neboj sa, budeš v poriadku. Tvoja cesta sa ešte len začína a bude to oveľa zaujímavejšie ako predtým“ potľapkala ho po pleci a nechala ho chvíľu kráčať samého.
Dlho nevydržal. Skoro sa sklátil na zem. Okoloidúci ho podráždene obchádzali.
„Ako to myslíš? Ty tvrdíš, že by som naozaj mohol niečo robiť?“ zadychčane sa o ňu oprel. Pre istotu sa radšej opäť nechal viesť. Bolo to omnoho bezpečnejšie.
„Mohol. Nie si bezmocný, nie po všetkých stránkach. Sila mágie je len jednou z nich...“ po dlhom čase sa odvážila trochu poodhaliť tajomstvo týkajúce sa nasledujúcich dní. Oko bolo zatvorené, ale počas zhasnutia toho druhého jej niečo prešlo mysľou a potrebovala to zo seba dostať.
„Máš aj iné možnosti. Ty sám si musíš vybrať. Podľa seba. Nie je dôležité to, čo by si priali tí ostatní. Rozhodnutie prináleží len tebe, ale už dosť. Nemala by som...“ zvyšok cesty radšej neprehovorila ani slovo.
Doviedla ho až na zastávku, nastúpili do autobusu a bezpečne sa zviezli s ostatnými smrteľníkmi.


***


Neskôr...

Obklopovala ho tma. Čistá aróma strachu prechádzala jeho telom. Matne si spomínal, že sa volá Josh. Je mág a žije so svojím manželom a deťmi. Ich tváre mu prebehli mysľou. Zabárali sa hlbšie do toho čudného priestoru.
To si v hlave zrekapituloval a mozog mu konečne vydal aj ďalšie dôležité súčasti tej čudnej mozaiky.
„Kde to som?“ dostal zo seba po pár minútach premýšľania. Ruky aj nohy mu úplne oťaželi. Nedokázal ich vôbec použiť. Celé telo mal meravé a plné bolesti. Šírila sa ním ako desivá lavína. Po dlhšom čase sa mu podarilo otvoriť oči. Nič nevidel. Všetko bolo príšerne rozmazané. Ten tajomný svet plný farieb, splýval z ukážkovou bolesťou hlavy. Pokúsil sa vstať, ale pevné ruky ho zatlačili späť do postele.
„Si doma. Postarám sa o teba,“ Tom opatrne odstránil kúzlo z manželovho tela. Kvôli nemu by bol ochotný urobiť čokoľvek. Opatrne si k nemu prisadol a dával pozor, aby sa viac zbytočne nenamáhal. Bolo priskoro. Ešte nemohol vstať. Nepríjemná procedúra mu síce vrátila cit do celého tela, ale stále bol dosť zoslabnutý.
„Tom?“
„Odpočívaj, láska. Ešte nesmieš vstávať,“ opatrne pobozkal na líce. Dával si pozor, aby viac nepoškodil to krehké telo.
„Alaina... Čo je s ňou?“ ledva pohyboval perami, ale musel to vedieť. Bola až príliš dôležitá a spájalo ich viac, než si ktokoľvek dokázal predstaviť.
Opäť sa neúspešne pokúšal postaviť. Tentoraz ten pohyb sprevádzalo aj silné búšenie srdca.
„Je v poriadku. Sedí v obývačke s ostatnými,“ manžel sa ho pokúšal utíšiť a udržať na posteli. Zľahka položil ruku na jeho hruď. Vedel, že je preňho dôležitá. Vždy sa k nej správal ako k členovi rodiny. Tom mal pocit, že sa až príliš zaujíma o ich osud. Poriadne ho to znervózňovalo. On chcel len svojho partnera, nič iné ho nezaujímalo. Bál sa, že ich vzájomné puto by mohlo ešte viac zosilnieť. Práve preto obozretne volil slová. Zatiaľ nechcel, aby sa Josh dozvedel podrobnosti o ich konflikte.
Ľahol si k nemu, vkĺzol pod prikrývku a pritisol sa čo najbližšie k nemu. Našťastie nezaznamenal žiadnu negatívnu reakciu. Alaina mu pomohla zmierniť príznaky Joshovho strachu. Stačilo len pár slov od veštkyne, trocha mágie a opäť bol schopný načas potlačiť túto nepríjemnú záležitosť. Nanešťastie vedel, že tá odbúravacia metóda nebude fungovať večne.
Musel jej byť vďačný, ale to neznamenalo, že sa tak ľahko zmieril s jej opätovným prijatím do týmu.
Stále nedokázal zabudnúť na hádku počas, ktorej vyšli na svetlo dosť nepríjemné záležitosti. Spomienky na tú nepríjemnú udalosť dokázal zahnať len partnerov dotyk. Josh ho jednou rukou opatrne objal.
„Môžem ťa pobozkať?“ opýtal sa tlmeným hlasom. Už vedel, čo má povedať, nejaká neznáma sila mu to našepkávala a on sa len poddal ten neodvratnej skutočnosti.
„Áno, samozrejme. Ani sa nemusíš pýtať,“ dychtivo odvetil Tom. Nadšene sa pritúlil k svojmu partnerovi. Chcel s ním takto ostať čo najdlhšie a vychutnávať si zmierenie. Jeho telo zatúžilo aj po príjemnejších záležitostiach.
Keď sa ich pery k sebe priblížili, nedočkavo sa k nim prisal. Bol to iné ako pred rokmi, oveľa viac precítenejšie. Okrem toho už viac v sebe necítil tú hrozivú prázdnotu. Jeho partner bol s ním, bez akýchkoľvek donucovacích prostriedkov.
Chcel viac. Cítil ako sa mu zrýchľuje dych a srdce začína byť na svojom mieste obzvlášť nespokojné. Vrhli sa na seba, úplne poslúchajúc inštinkt.
Tom nedočkavo zašiel pod prikrývku a stiahol manželovi nohavice.
„Počkaj, ešte...“ Josh prijal túto výzvu a konečne ho upravil do polohy, ktorá mu pripadala oveľa príjemnejšia. Dostal sa nad neho a pokračoval v bozkávaní. Tom ho poriadne objal a pritisol na seba. Nalepení jeden na druhom pomaly strácali pojem o akomkoľvek dianí okolo seba.
Joshov penis jemne našiel tú správnu cestu a čoskoro ho obklopilo príjemné zovretie.