6. kapitola Štrajk nočných anjelov

Varovanie: Už dlho som nejako nezablúdila k tejto poviedke a Nicky-Taro mi začal vážne chýbať. Možno preto, ho dnes nebudem ktovieako trápiť. 18+

„Nedovolím mu, aby ťa vyhodil. Poď, Nicky,“ Will nežne chytil svojho mladého priateľa za ruku. Vyviedol ho zo šatní. Spoločne kráčali po V.I.P. chodbe. Drahý koberec im šuchotal pod nohami. Nemienil ho ani na chvíľu pustiť. V žiadnom prípade nechcel dovoliť, aby sa všetkému podriadil. Aj on sám mal dosť tej pretvárky. Nemal dôvod sa skrývať ako nejaký zločinec.
„Jednoducho odtiaľto zmizneme,“ zaviedol ho až k východu pre personál. Vôbec ho netrápilo, že kvôli tomu bude mať problémy s Athosom. Už dávno to chcel ukončiť, ale on ho stále pri sebe držal. Vždy sa mu ho podarilo presvedčiť.
Všimol si, že jeho partner poriadne zbledol a bol veľmi napätý. Bál sa a práve to, chcel zmeniť. Opäť ho pritiahol k sebe a pobozkal. Potom ho zaviedol na parkovisko a posadil do svojho auta. Potom neochotne pustil jeho ruku. Sledoval ako si Taro rýchlo zapol bezpečnostný pás. Will pocítil jeho ruku na svojom kolene. Diabolsky sa uškrnul a nasmeroval ju o pár centimetrov vyššie.
„Pôjdeme si dať niečo dobré. Sľúbil som Minimu, že ho prídeme navštíviť. Dokonca by sme mohli uňho načas bývať. Kúpil si veľký dom a momentálne nemá kde...“ chcel naštartovať, ale vyrušil ho nečakaný pohyb v blízkosti vozidla. Keď stiahol okienko, uvidel dvoch ďalších V.I.P chlapcov. Setha s ohnivočervenými vlasmi a mimoriadne krikľavým mejkapom a takisto aj Dáriusa, menšieho chlapca s dlhými plavými vlasmi. Obaja boli ešte veľmi mladí a svoj vek zakrývali dosť výstredným odevom. Sethova sukňa bola taká krátka, že mu ledva zakrývala stehná a Dárius mal zas až príliš extravagantné krátke nohavice a priesvitné, dosť roztrhané tričko.
„Čo chcete?“ opýtal sa ostro. Patrili skôr k tým namyslenejším a dosť často dávali najavo svoju nadradenosť. Pracovné odevy oboch chlapcov boli dosť pokrčené a vpredu aj poriadne roztrhnuté. Obaja si objímali takmer nahé hrude.
„Ideme s vami,“ jednoducho odvetil Seth. Znelo to skôr ako príkaz. Ani ho nenapadlo, pýtať sa, či môže ísť. Jednoducho sa do auta pozval úplne sám.
„A čo práca?“ Will nervózne prešiel rukou po volante. Nelákala ho predstava vziať so sebou chalanov, ktorý očividne nemali radi jeho miláčika. Na ticho sediaceho Tara sa ani nepozreli. Vôbec ich nezaujímal.
„Ulievate sa a my ideme tiež. Ak nás nevezmeš, povieme šéfovi, že...“ Dárius ho okamžite začal presviedčať pomocou svojich zvyčajných metód. Nemal vôbec chuť pracovať za takých podmienok. Na tom sa nedohodli. Nebol zvyknutý, aby sa naňho zákazníci vrhali ako na nejakého prostitúta.
Seth začal vyťahovať svoj príšerne drahý mobil. Prstom zablúdil na dotykový displej.
„Tak poďte! Strčíte sa na zadné sedadlo a nebudete otravovať,“ neochotne súhlasil Will. Radšej by bol s priateľom sám. Nemali na seba vôbec čas, ale vedel, že tí dvaja by svoje vyhrážky splnili. Dovolil im nastúpiť do auta. Díval sa ako spokojne prijali jeho nedobrovoľné pozvanie.
„Tak vidíš. Vedel som, že sa dohodneme,“ Seth sa spokojne usmial. Galantne otvoril svojmu kolegovi dvere. Nasúkali sa na zadné sedadlo a spôsobne si sadli. Seth bezpečne zatvoril dvere a oprel sa o Dária. Obaja boli ticho a správali sa slušne. Začali sa venovať jeden druhému. Navzájom si fúkali poranenia od zákazníkov. Ani jeden z nich sa nedal zlákať do postele. Od takej divej svorky sa radšej držali, čo najďalej.
Will ich ešte chvíľu pozoroval. Keď usúdil, že nevyvedú žiadnu hlúposť, konečne sa mu podarilo uviesť auto do pohybu. Pocítil Tarovu ruku na svojom kolene. Chvíľu sa nezbedne posúvala. Sústredil sa na riadenie, ale to jemné pohladenie v ňom prebúdzalo príjemné pocity.
Práve, keď sa Will chystal zvýšiť rýchlosť, Taro uvidel niekoho kráčať po prístupovej ceste. Bola už takmer tma, ale on ho napriek tomu spoznal. Vycítil, že je to on.
„Zastav,“ požiadal svojho priateľa.
„Ako si želáš,“ Will neochotne šliapol na brzdu. Aj on zvedavo hľadel na osamelú postavu, ktorá sa dostala do blízkosti podniku. Bolo to dosť nebezpečné, hlavne počas nočných hodín. Niektorí zákazníci sa správali dosť nedisciplinovane a nerobili priveľké rozdiely medzi zamestnancami a náhodnými okoloidúcimi.
Taro sa odpútal a vystúpil z auta. Začínalo pršať. Cítil ako mu jemné kvapky zmáčali tvár. Postava na chodníku zastala a rozbehla sa k nemu. Objali sa.
„Čo tu robíš, Erik?“ Taro sa chvíľu túlil k svojmu kamarátovi. Už dlho sa nevideli a nemal možnosť mu všetko vysvetliť. Ani sa neodvážil za ním ísť. Bál sa, že to nepochopí.
„Prepáč, ja... Nemal som kam ísť. Povedali mi, že tam už nebývaš... tak som...“ rozprával veľmi ťažko. Zrejme bol chorý, ledva sa držal na nohách a celou váhou sa oprel o svojho kamaráta. Mal na sebe školskú uniformu a na pleci mal stále tašku.
„Začína pršať. Vezmem ťa do auta. Potom mi všetko porozprávaš,“ odvetil nežne. Svojho kamaráta si veľmi vážil. Len vďaka nemu sa mu podarilo až doteraz akosi zvládnuť školu. Chcel mu pomôcť. Spoločne, čo najrýchlejšie došli k autu. Taro ho celý čas podopieral. Bál sa ho pustiť, aby náhodou nespadol.
Pobavene sledoval Willa, ktorý tiež vystúpil z auta. Žiarlil. To bolo jasné, hneď na prvý pohľad. Tentoraz nato vôbec nemal dôvod.
„Will, toto je Erik. Je to môj kamarát so školy. Niečo sa mu stalo. Môžem ho vziať so sebou?“ opýtal sa nesmelo.
„Dobre, daj ho dozadu, aby mal dosť miesta. Tí dvaja sa už nejako potlačia,“ najprv nechcel, ale keď sa lepšie zadíval na toho chlapca, pochopil, že sa naozaj necíti dobre. Celý sa triasol a očividne ledva vládal kráčať.
„Ahoj, dúfam, že aj my budeme dobrý priatelia. Nemusíš sa ničoho báť. Dáme na teba pozor,“ prisľúbil svojmu novému známemu. Chcel, aby sa s ním Tarovi priatelia vždy cítili dobre.
„Ďakujem,“ zachripel mladík. Takmer sa pri predstavovaní zrútil do mužovho náručia. Will ho radšej zdvihol a sám položil do auta. Z kufra vytiahol teplú deku a zakrútil ho do nej. Malý vankúš, ktorý používal na spanie vybral tiež. Chcel, aby mal chorý chlapec dostatok pohodlia. V.I.P chlapcom sa okamžite zapáčil. Hneď ho prijali medzi seba.
„Ja som Seth. Ty sa teda trasieš, zlatko. Mali by sme s tebou zájsť k lekárovi,“ pomohol mu zložiť si batoh.
„Ja som Dárius a môžeš si pokojne dať hlavu na moje kolená,“ ochotne si na ne položil vankúš. Keď si ľahol, Dárius ho začal jemne hladkať po vlasoch.
Will sa nestačil čudovať. Akí boli zrazu milí a úslužní. Uvažoval o tom, kam sa podeli malé vydieračské beštie.
Vrátil sa na sedadlo vodiča. Taro nastúpil dopredu a opäť si zapol bezpečnostný pás. Dážď začínal byť oveľa intenzívnejší.
„Tak najprv pôjdeme k lekárovi a potom sa zložíme u Miniho. Ty len odpočívaj, maličký, hneď tam budeme,“ párkrát ťukol do rádia a zapol príjemnú hudbu. Tarova ruka sa vrátila späť na jeho koleno. Hneď sa cítil oveľa lepšie.
Zozadu sa ozval Dárius. „Mini ostal v meste?“ tiež ho už veľmi dlho nevidel.
„Áno, je tu, ale chcel si to všetko urovnať v hlave. Možno to vyzeralo ako útek, ale on proti nám nič nemá. Skôr mu prekáža Az. Radím vám obom, aby ste mu o ňom nepodávali nijaké správy. Nezaslúži si to,“ predtým si myslel, že Mini to dokáže zvládnuť. Neveril tomu, žeby to mohlo zájsť až do takých extrémov.
„Okej, šéfko,“ zozadu sa okamžite ozvala zborová odpoveď.

***
O pár hodín neskôr...

Athos stál na prázdnom parkovisku. Dážď mu stekal po tvári. Zmáčal mu aj oblečenie. Takmer bez pohnutia hľadel na prázdne parkovacie miesto.
Partnerovo auto tam už nebolo. Chýbali aj zamestnanci. Athos jednoducho nechal zavrieť podnik a všetkým vrátil peniaze.
Bolelo to. Aj, keď si to nechcel priznať, cítil sa kvôli tomu mizerne. Tentoraz ho až natoľko nepodráždila strata možného zisku ani nahnevaní klienti.
S tým si vedel poradiť. Všetko sa dalo nejako zariadiť. Horšie to bolo v citovej oblasti. Darmo sa tváril, že ho žiadne city nezaujímajú. Už dlho kráčal proti prúdu, bojoval so svojimi vlastnými pocitmi. Všetko len kvôli nemu. Svojmu partnerovi, ktorého tak veľmi potreboval. Keď si uvedomil, že ho natrvalo stráca, nedokázal potlačiť tú neskutočnú bolesť.
Jedinou výhodou toho zmätku bolo, že už vedel, kto sa mu pokúša vziať jeho lásku. Už viac toho zradcu chrániť nechcel. Práve on sa rozhodol odviesť osobu, na ktorej mu záležalo.
Cez telefón vydal pár krátkych pokynov.
Bolo mu jedno, či tí ľudia mladíkovi ublížia. Chcel naspäť svojho partnera a nič iné ho nezaujímalo. Pre toho malého zradcu v podniku už nebolo miesto. Rovnako sa mienil vykašľať na každého, kto sa k nemu pridá.
Vrátil sa späť do svojej kancelárie a čakal. Vedel, že ho privedú o pár hodín. Najprv chcel mať toho drzého fagana. Vybaviť si to s ním. Čakanie sa vyplatilo. Asi tak o ďalšie dve hodiny sa vo dverách objavili najatí ľudia. Hodili mu k nohám trasúce sa klbko. Mladík bol zviazaný, oči mal zaviazané a ústa prelepené páskou.
Muži v maske mu ho hodili k nohám. Jeden z nich podišiel bližšie k Athosovi.
„Splnili sme úlohu, pane. Máme aj tých ostatných. Dáriusa, Setha a nejakého cudzieho chlapca sme zavreli do apartmánu. Chytili sme ich práve, keď chceli odísť z nemocnice. Ten maličký je očividne chorý, nechali sme mu deku a lieky. Váš partner spí vo vašej posteli. Dali sme mu niečo na upokojenie...“ natiahol k nemu ruku, očakával hotovosť.
„Výborne. Som s vami veľmi spokojný. Zaslúžite si aj špeciálny bonus,“ zo zásuvky vybral obálku s peniazmi.
„Môžete nás zavolať kedykoľvek. Sme vám úplne k službám,“ spokojne poznamenal muž. Peniaze si ani neprepočítal. Vedel, že šéf im vždy dobre zaplatí. Dával im aj viac než si zapýtali, preto ho vždy uprednostňovali pred ostatnými zákazníkmi.
Muži opustili miestnosť. Nechali nahnevaného šéfa samého s chlapcom. Athos zdvihol trasúceho sa chlapca. Najprv si myslel, že bude lepšie ho vyhodiť z podniku, ale našiel iné riešenie. Will by odišiel s ním. Nezastavil by ho a použitie násilia by ešte viac skomplikovalo ich vzťah. Opatrne odstránil pásku s Tarových sladkých úst. Rozviazal mu aj nohy, ale ruky nechal naďalej pevne stiahnuté.
„Kde to som? Pustite ma, prosím,“ žiadal ho Taro. Pokúšal sa mu uniknúť, ale Athos ho
pritisol ho bližšie k svojimi bokom. Stiahol ho do pevného objatia.
„Si v Real obsession. Nemysli si, že len tak môžeš odísť z práce. Teraz zato budeš niesť zodpovednosť. Už viem, že chceš môjho partnera. To je ešte omnoho horšie,“ uvoľnil chlapcovu sukňu a spustil ju na zem. Vyložil chlapca na stôl. Potom si rozopol nohavice. Schválne to predlžoval, aby to chlapec počul.
„Athos, prosím to... Ja ho ľúbim. Nechcel som to, ale stalo sa...“ pokúšal sa mu to vysvetliť, ale nenachádzal žiadne slová.
„To ma nezaujíma. Will ostane so mnou. Je to môj partner...“ Athos sa posadil do kresla, dal ho trochu vyššie. Z dolnej zásuvky vytiahol gél a potrel si ním penis. Potom chlapca stiahol na sebe. Taro cítil ako jeho tvrdosť prenikla do otvoru. Trochu to bolelo. Vykríkol a pokúšal sa ujsť, ale šéf ho pevne držal. Prisal sa na jeho pery, stískal mu bradavky a začal pomaly prenikať hlbšie do ťažko prístupného otvoru. Kreslo sa pod nimi priam prehýbalo. Athos začal uplatňovať svoj talent. Taro mu pod rukami stonal, jeho telo sa úplne rozpálilo a začal sa s ním aj bozkávať. Ich jazyky sa spájali a telá rýchlo našli spoločnú reč.
Z kancelárie sa ozývali hlasné vzdychy. Okoloidúci zamestnanci sa okamžite vzdialili od toho miesta. Vo vnútri kancelárie práve prebiehal dosť búrlivý sex. Všetko zo stola priam odlietavalo.
Taro ostal ležať na šéfovi. Sťažka dýchal. Penis toho muža bol stále hlboko v jeho otvore.
„Mohol som im prikázať, aby ťa zaškrtili a zbavili sa tvojho tela... To by možno bolo najlepšie riešenie, ale som rozumný človek a mám pre teba iné riešenie. Nasťahuješ sa k nám. Budeš žiť s nami...“ ešte stále predýchaval ten rýchly zážitok. Prisal sa na chlapcove pery, aby mu dal ešte pár sekúnd na rozmyslenie. Už pred pár týždňami chlapca odkúpil od Gabriela a Nata. Dal im dostatok peňazí, aby sa oňho prestali zaujímať. Teraz mali doma úplne iného chlapca, o ktorého sa mohli starať. On si už zrejme našiel svojho druhého miláčika.
„Okej,“ spokojne vyhlásil Taro. Bol celý spotený, opieral sa o mužovu hruď a sťažka dýchal.
„Mám jednu podmienku...“ odvetil prísne.
„Akú?“ opýtal sa Athos. Opatrne z neho vykĺzol, ale stále ho zvieral vo svojom objatí.
„Chcem, aby platili staré pravidlá. Nech zamestnanci len obsluhujú...“ dúfal, že pre nich môže aspoň niečo urobiť. Pochopil, že jeho šéf má príliš veľký vplyv a rozhodne ich nenechá len tak odísť. Bolo to jediné riešenie, vďaka ktorému by mohli byť spolu.
„Okej, som ochotný im poskytnúť staré privilégia,“ súhlasil Athos. Obliekol chlapcovi sukňu a odviedol ho do svojho apartmánu. Taro sa nadšene rozbehol do postele k Willovi. Zababušil sa pod prikrývku a pevne objal svojho milovaného priateľa. Pod jeho vplyvom sa konečne prebral.
„Nicky?“ Will si pretrel oči. Zobudil sa v Athosovej posteli, ale veľa neho ležal nahý Taro. To mu pripadalo skôr ako sen.
„Áno, som tu s tebou. Už sa nemusíme ničoho obávať,“ pritisol sa k nemu a pobozkal ho.
Will pocítil ako sa posteľ ešte viac prehla. Athos si ľahol k nim. Momentálne mal dvoch partnerov a začínalo sa mu to páčiť. Oboch odmenil bozkom na dobrú noc. Potom neochotne vstal z postele.
„Zatiaľ sa tu bavte. Musím sa ešte pozrie na toho chorého chlapca...“
„Celkom som zabudol na Erika. On je len trochu nachladený. Môže tu pár dní ostať. Pohádal sa s rodičmi a nemá kam ísť...“ požiadal ho znepokojene.
„Dobre, ale aj tak ho musím vidieť. Hneď sa vrátim,“ Athos vyšiel von z apartmánu a zamkol za sebou dvere.