5. kapitola Pohotovostná veštecká ubytovňa

varovanie: 15+, násilie,


„Som rád, že aspoň niekomu to vyhovuje,“ oprel sa o kuchynskú linku. Začínalo mu byť zle. Celkom zbledol a rukou si prešiel po hlave. Ten silný otras spôsobil menšiu nevoľnosť.
Tom mu chcel pomôcť, ale deti ho predbehli. Alex použil mágiu, aby ho dostal do kúpeľne. Tom chcel ísť za nimi, ale Dammy sa podstavil dvere. Pred ním sa ako kvet, roztvorila veľká červená bariéra. Aj keď ju vytvorilo len malé dieťa, bola dostatočne účinná.
„Dammy, okamžite to zruš!“ rozptýlil do okolitého priestoru drobné čiastočky, ktoré mali bariéru po pár sekundách rozbiť.
„Prečo nie? Ty si ocka udrel. Preto sa cíti zle. Daj nám pokoj!“ chlapček ešte viac podporil bariéru. Z kúpeľne sa medzitým ozývali dosť nepríjemné zvuky. Josh mal hlavu strčenú nad záchodom a zvracal. Prišlo mu zle, od toho silného výboja energie.
„Nie, maličký. Ty tomu nerozumieš. Len sme sa pohádali. To nič neznamená,“ sledoval, ako sa drobné čiastočky pomaly dostávajú dovnútra zaklínadla. Keď sa bariéra rozplynula, vzal svojho syna na ruky. Chvíľu ho pevne držal. Chlapček sa dlho odmietal upokojiť.


***


Neskôr v noci...

Obrátil sa na druhý bok. Pritiahol si deku tesnejšie k telu. Tom večer zamkol izbu pre hostí, tak zamieril rovno na gauč. Nemohol si zo spálne zobrať ani svoje veci. Bál sa, že ho už nepustí z postele. Nechcel s ním spať. Stále sa naňho hneval. Nemienil tolerovať takéto výbuchy zlosti.
Celý deň sa venoval deťom. Tom bol stále s nimi. Využíval každú možnú chvíľu, aby sa ho mohol nejakým spôsobom dotknúť. Josh tomu vôbec nerozumel. Jeho túžba po dotykoch prechádzala až do extrému. Ani na malú chvíľu ho nenechal na pokoji. Netušil aké sú to preňho muky. Každý dotyk ho pálil kdesi hlboko v myšlienkach.
Ráno chcel vstať skôr, aby si deti nevšimli, že nespal s Tomom. Dosť dlho trvalo, kým sa obaja chlapci utíšili a prestali im klásť otázky. Musel uznať, že rodinný život rozhodne nie je ľahký.
Nad sebou začul hlas:„Josh, poď do postele. Nebuď taký tvrdohlavý,“ jeho manžel vyšiel z ich spálne. Bol už osprchovaný a skvele voňal.
„Nikam nejdem. Tu mi je dobre,“ zamrmlal. Ešte viac sa zamotal do teplej deky. Vankúše ho tlačili do hlavy, ale ani to mu neprekážalo. Tom z neho nekompromisne stiahol deku.
„Prosím, nenechávaj ma tam samého. Nemôžem zaspať a už je skoro ráno,“ dúfal, že mu začne venovať pozornosť. Keď nebol pri ňom, obával sa, že niekam ujde. Nemohol sa stále dívať dopredu. To žiadny veštec nedokázal robiť neustále.
„Daj mi pokoj, Thomas!“ zámerne ho oslovil dlhšou podobou jeho mena. Nemal záujem deliť sa s ním o posteľ.
„Neštvi ma, Joshua. Je tvojou povinnosťou spať so mnou!“
„Áno, to si presne vystihol. Len povinnosť, žiadna zábava,“ hodil doňho vankúš a naďalej odmietal, podvoliť sa jeho prianiu.
Tom ho zdvihol pomocou mágie. Jeho telo sa bezmocne hompáľalo. Chcel sa z toho dostať, ale nedokázal dostatočne sústrediť svoju silu. Začínal to chápať. Zasiahlo ho to tak tvrdo, že nemal ani čas o tom viac porozmýšľať. Jeho mágia bola iná. Dokázal síce vybrať zatúlanú kocku, ale to boli bežné, dá sa povedať aj podpriemerné kúzla. Cítil sa inak. Jeho schopnosti sa zmenili. Sila, ktorou mohol predtým bez obáv disponovať bola preč.
Tom si všimol zmenu vo výraze jeho tváre. Na malú chvíľu sa mu zdalo, že sa naňho díval ako na nepriateľa. Z jeho pohľadu priam sršala nenávisť. Tom ho opatrne spustil späť na zem. Nechcel mu spôsobiť bolesť, bola to len hra.
„Pozri, čo sa stalo? Je to tvoja vina! Nemôžem ani odraziť základný útok. Som na nič. To všetko si spôsobil ty!“ jeho aktívna moc bola preč. Bolo mu jasné, že už nikdy neodrazí útok iného mága. Cítil hlboko v sebe tú strašnú prázdnotu. Energia bola cenou za jeho život. Mágia držala jeho telo pri živote, ale jeho dar sa postupne oslaboval. Skončil na úrovni, pri ktorej sa akurát mohol spoľahnúť na ochranu svojho partnera.
„Bude to v poriadku. Rozdelím sa s tebou. Dám ti všetko, čo budeš potrebovať. Už nemusíš s nikým bojovať. Ja sa o to postarám,“ dúfal, že to nebude pravda. On sám nebol dostatočne pripravený navždy riadiť celú skupinu. Predstavoval si to veľmi jednoducho. Pokiaľ by došlo k najhoršiemu, chcel Joshovi opäť vrátiť všetky právomoci, ale aktívny boj a podobné záležitosti mienil vziať na seba. Takto by to mohlo podľa neho spoľahlivo fungovať.
„Nie. To ti nedovolím. Nechcem tvoju podporu. Nájdi si niekoho iného, ja nemôžem. To nie je všetko. Mal by si vedieť, že aj tvoje dotyky sú pre mňa záťažou. Vždy, keď ma pobozkáš cítim to oko, akoby stále po mne siahalo a vyhrážalo sa mi. To neprejde. Túto novú schopnosť si mi dal. Už ju mám navždy,“ rukou sa dotkol svojej hrude. Na chvíľu privrel oči.
„Oko sa otáča dovnútra a je zavreté, úplne chladné. Nepozeráš sa do budúcnosti ani do minulosti. Má silnú vražiacu moc, aj keď sa už úplne zavrelo,“ tie slová mu plynuli z úst celkom pokojne.
„Dokonca tú tvoju energiu aj vidím. Je tu,“ prstom ukázal na určitú časť jeho tela.
Nedotkol sa jej, aby ním opäť neprešiel bolestivý impulz.
„To je úžasné. Ty ma poznáš. Vieš, čo sa skrýva vo mne. Tá schopnosť je možno ešte lepšie, ako aktívna moc. Už to nemusím tajiť. Ty môžeš robiť neuveriteľné veci. Čítal som o takých ľuďoch. Ty si môj výnimočný Josh,“ opatrne ho chytil za ruku. Odviedol ho do spálne a uložil na posteľ. Nežne ho prikryl. Dával si pozor, aby sa nedotkol jeho tela. Bolo to preňho dosť ťažké, ale ovládol sa. Vedel, že musí byť trpezlivý.
„Sú to len dôsledky takmer smrteľných zranení. Stáva sa to každému, kto prežije niečo podobné. Nemyslím si, že ťa poznám. Práve naopak. Ten milý chlapec, ktorého poznám by ma nenútil... Je to iné, ako to, čo sa stalo s Davidom. Nechcel som to a nebolo mi to príjemné. To, čo si urobil ty bolo vedomé. Chcel si to urobiť a neľutuješ to. Všetky tvoje dotyky boli pre mňa hrozné,“ pokrčil kolená a schúlil sa do klbka.
„To prejde. Urobím všetko, aby sa ti moje dotyky páčili. Dá sa to odbúrať. Mal si mi to povedať. Myslel som si, že ma už nechceš. Chcem sa ti ospravedlniť za ten výstup. Prehnal som to. Správal som sa ako idiot. Sľubujem ti, že moje oko ťa už nebude ohrozovať. Nemal som to urobiť, ale bál som sa, že ma tu necháš samého. Nevydržal by som to. Už viem, aké to je. Chápem, čím všetkým si musel prejsť. Teraz spi, potrebuješ si poriadne oddýchnuť,“ odvrátil sa od neho, aby mal dostatok priestoru. Musel odolávať túžbe po ďalšom objatí. Josh asi o polhodinu pokojne zaspal. Keď sa ho nesnažil nijak rušiť, začal mu viac dôverovať.
Tom ho len mlčky pozoroval. Jeho neprítomnosť v posteli nebola jediným dôvodom kvôli, ktorému nedokázal zaspať. Celý čas si vyčítal to, čo sa stalo. Takto ho rozhodne nechcel privítať, späť medzi mysliacimi bytosťami.
Premáhal potrebu opäť vidieť budúcnosť. Tentoraz sa jej bál. Obával sa budúcnosti, v ktorej by už preňho nebolo miesta v srdci jeho manžela. Netušil, akým spôsobom by mal zabrániť tomu, aby Josh cítil jeho oko. Nevedel, či je to vôbec možné a jedinú osobu, ktorá by mu mohla dopriať odpovede, nenávratne vylúčil so svojho života.
Oko nechal zavreté a konečne sa odhodlal zavrieť aj oči, ktoré rozhodne patrili k hlave.
Ráno sa už cítil omnoho lepšie. Ponaťahoval sa na posteli a rukou siahol na miesto vedľa seba. Bolo prázdne. Okamžite otvoril oči a vyliezol z postele.
„Dobré ráno, Zlatko,“ okamžite ho privítala Brigitt. Pripravila deťom raňajky a dávala na nich pozor. V detskej izbe spolu pozerali Dobu ľadovú.
„Ahoj,“ nesústredene ju pozdravil.
Celá banda sedela na gauči. Valnesce hral karty s Medvedíkom a Aaronom.
„Kde je Josh? Prečo ste mu dovolili odísť!“ oboril sa na nich.
„Nemáme dôvod ho zadržiavať. Šiel sa len pozhovárať s Alainou. Veľmi sa nepotešil, keď zistil, že k nám už nepatrí,“ Medvedík sa tajomne zadíval do svojich kariet.
Aaron ho jemne objal okolo pása. Dali si malý bozk a opäť pokračovali v hre.
Valnesce usadil Toma do najbližšieho kresla.

*****

Josh dorazil až do ubytovne určenej pre veštcov, ktorí už nemali nad sebou ochranu väčšej skupiny. Ich jedinou šancou bolo práve to zvláštne miesto. Predtým stará väznica, v súčasnosti prerobená na pomerne dobre vybavené centrum pre veštcov. Nevýhodou bolo len to, že veštci museli nejakým spôsobom ďalej vykonávať prácu. Veštecká asociácia im pridelila úlohy, za ktoré ďalej dostávali svoj plat.
Alaina sedela na schodoch. Hlavu mala zvesenú a obe ruky si pritískala k telu. Chvíľu sa znepokojene kolísala.
„Ahoj, Alaina,“ Josh si k nej sadol.
„Ty ma opäť počuješ? To je skvelé. Som veľmi rada, že si sa vrátil,“ vtisla mu bozk na líce a pevne ho objala.
„Ja tiež. Toľko som toho zmeškal. Ako sa máš?“ cítil ako mu pevne stisla ruku.
„Dosť zle. Nepáči sa mi tu. Nie je to miesto vhodné pre mňa,“ rukou si odhrnula vlasy z tváre. Josh si všimol pár starostlivo zakrytých modrín. Keď jej vyhrnul rukáv uvidel ďalšie krvavé škrabance. Nepochybne boli čerstvé. Pokračoval ďalej. Rozopol jej gombíky na bunde a vyhrnul tričko.
„Kto ti to urobil?“ zdesene prechádzal po čerstvých poraneniach.
„Veštci. Sú ako... Keď sú v tom stave a nemajú pri sebe partnera, sú takmer nekontrolovateľní. Urobia všetko pre to, aby sa ich niekto dotkol. Majú bolesti, hrozne trpia. Veď vieš. Občas sa stane, že ešte nepoznajú svoju pravú silu a vyspia sa s niekým, kto to nemôže pochopiť.
Je veľká pravdepodobnosť otehotnenia. Problém nastane, keď sa otec dieťaťa odmietne starať o vytvorenie ochrannej vrstvy. Doteraz mi tu bolo dobre, všetko bolo v poriadku. Moje úlohy neboli také hrozné. Len som predpovedala budúcnosť a nič viac. Potom sem priviedli troch takých. Dá sa povedať, že nováčikov. Povedali, že sú pre nich užitoční... Ja už nie. Kvôli môjmu bratovi ma nikto do týmu nevezme. A tí, ktorí pracujú pre stranu dobra ma tiež nemôžu prijať. To mi urobili oni. Sú ako besní, keď sa ich odmietneš dotýkať. Vyhrážajú sa smrťou, neberú nie ako odpoveď. Je im to jedno, chcú len nejaké telo, ktoré sa o nich postará. Ja som už naozaj unavená...“ pevne sa ho chytila. Bola veľmi rada, že prišiel. Len on jej mohol pomôcť.
„Beriem ťa so sebou. Späť do nášho týmu,“ vzal ju do náručia. Bola ešte omnoho slabšia ako on. Už ani nedokázala otvoriť oko. Cítil ako sa všetky oči náhle upriamili naňho. Vnímal rôzne tlaky a intenzity skúmania budúcnosti. Len tri z nich sa k nemu obrátili s cieľom zaútočiť. Bol vo výhode, lebo ich videl a takisto mal so sebou zbraň. Jednu z vecičiek, ktoré používali Vyrezávači očí získal už dávno. Alaina mu ju priniesla a požiadala ho, aby ju ukryl. Vraj príde ten správny čas, keď sa im bude hodiť. Hneď ako sa prebudil, vytiahol tú vec so skrýše a šiel za ňou.
„To je od teba milé, ale oni to nedovolia. Nepustia ťa odtiaľto spolu so mnou,“ hlava jej klesla na Joshovo plece.
„Môžeš ma už pustiť. Musím stáť, ak ti mám aspoň v niečom pomôcť.“
Josh ju opatrne položil. Zachytila sa zábradlia a spolu postupovali k východu.
„Pustia nás. Tomu môžeš veriť. Aj Tom sa správa čudne. Vyhráža za. Udrel ma okom,“ krátku dýku držal pred sebou. Cítil ako absorbovala energiu, ale nechápal odkiaľ. On sám na tom nebol práve najlepšie, ale s tou zbraňou sa cítil dobre. Mal pocit, akoby mu presne zapadla do ruky.
„Nie je jediný. Niekto ovplyvňuje vnútorný zrak a...“
Svetlovlasý chlapec sa im postavil do cesty. Pokúšal sa aktivovať oko. Alaina ho zablokovala. Josh mu ukázal zbraň, ale on neustúpil.
„Choď mi z cesty, chlapče,“ prikázal mu chladne. On bol jedným z tých, ktorí jej ubližovali.
„Nemôžem. Ja ju potrebujem. Nikto mi ju nemôže vziať!“ vrhol sa naňho. Josh videl jeho odhalené brucho. Cítil to dieťa, ktoré v ňom pulzovalo a tiež sa dožadovalo pozornosti. Nemohol použiť dýku. Nedokázal doňho v takej chvíľu bodnúť.
„Pozor, Josh!“ Alaina sa ho pokúsila odstrčiť, ale nepodarilo sa jej to. Magický záblesk smerovaný z bočnej chodby, ho odhodil. Okamžite upadol do bezvedomia. Jeho telo nebolo pripravené na takúto záťaž. Zbraň mu vypadla z ruky. Alaina sa po nej okamžite natiahla.
„Zmiznite od neho! Okamžite ustúpte!“
Ďalší dvaja útočníci sa stiahli. Nanešťastie so sebou vzali aj Josha. Svetlovlasý mladík podišiel k Alaine.
„Polož tú vec a poď s nami. Ty nikam odísť nemôžeš. Nesmieš opustiť svoju rodinu.“
Alaina mu priložila dýku k bruchu. Zľahka ho škrabla, aby si uvedomil vážnosť situácie. Nemala chuť sa s nimi ďalej naťahovať.
„Ty sa mýliš, Abel. Ja nie som tvoja rodina. Ty a tvoji priatelia ma zabíjate. Ak mi nedáte Josha, tak to ukončím. Ty pôjdeš ako prvý, rozumel si?“ ešte viac zatlačila. Cítila ako sa dieťa poplašene pohlo.