utorok 14. júla 2009

4. kapitola Symbol lásky


Venované všetkým, čo to čítajú...
to je hrozné, skoro nikto nie je na icq, nemám s kým kecať, tak len píšem...

Spomenul si na bionádobu. Nádrž veľkosti ľudského tela, v ktorej bol asi tak dva roky natlačený. Na hlavu mu vtedy upevnili akýsi dýchací prístroj. Niekoľko mesiacov voľne plával v tekutine. Mágia liečila jeho telo. Bolo to veľmi bolestivé. Hlavne napravenie chrbtice mu spôsobovalo poriadne veľké problémy. Po celý čas v tej nádobe trpel. Nemohli mu dať žiadne látky na upokojenie, aby nesabotovali proces liečenia. Pohľadom ich prosil o smrť len, aby to už skončilo.
Táto procedúra bola veľmi náročná a máloktorý čarodejník sa dostal až k vyliečeniu. Bolesť nikto nedokázal znášať večne. Čím dlhšie trvala, tým to bolo ťažšie.
Josh v tej nádobe strávil takmer nekonečné hodiny utrpenia. Preklínal všetko a všetkých. Najviac neznášal osobu vďaka, ktorej sa do nej dostal. Keď za ním Tom po prvý raz prišiel, mal chuť rozbiť sklo a na mieste ho zabiť. Zastavilo ho len to, že sa nemohol pohnúť a v tej dobe už pomaly prestával myslieť. Jeho mozog to nezvládal. Tom sa vtedy už takmer spamätal s temného obdobia. Položil ruku na sklo, zisťoval aké pokroky dosahuje a odmietal možnosť odpojenia. Vtedy mal už so sebou malé dieťa. Josh si spomenul na bublanie v tej nádrži...
„Veľmi sa trápi. Neviem, ako to bude ďalej. Mozog mu prestáva poriadne fungovať. Mali by sme ho nechať odísť. Môže sa zblázniť,“ doktorov hlas počul, akoby sa to odohrávalo práve teraz. Cítil vodu v nádrži aj mágiu, ktorá mu prechádzala telom.
„Nie, to nedovolím. Povedali ste, že ak ho tam necháme ešte pár dní bude žiť. Keď ho vyberiete dnes, nezvládne to. Nemá dostatok energie, nie je pripravený. Nebudem o tom viac diskutovať. Musí to vydržať,“ odvetil chladne.
Josh obrátil hlavu a pozrel sa naňho. Tá spomienka mu na okamih zatemnila myseľ. Keď sa opäť prebral do reality, všetko už bolo omnoho jasnejšie. Začínal si vybavovať dôležité časti svojej minulosti.
Najmladší člen rodiny ho držal za ruku a staval si kocky tentoraz blízko jeho nôh. Josh ani nevedel ako sa jeho druhý syn volá. Hľadal to vo svojej pamäti. Bol si istý, že jeho meno už musel niekedy počuť.
Chlapček mu vložil do ruky kocku. Chcel, aby teraz staval on. Josh pevnejšie stisol tú malú vec, pokrytú obrázkami. Položil ju na vrchol pyramídy. Potom si pritiahol svojho syna do náručia a dal mu bozk na líce. Vrátilo sa to. Mozog zareagoval a on to už vedel.
„Damon,“ odvetil zachrípnuto.
Chlapček spokojne prikývol a oprel sa oňho.
„Ocko,“ zamrmlal nadšene. Tešil sa, že práve on ho prinútil reagovať. Objal ho oboma rukami a odmietal pustiť. Josh cítil ako ním prešla elektrizujúca vlna. Malé oko prejavilo svoju činnosť. Videl ho tak, ako ľudia zvyčajne vidia svet okolo seba. Spomenul si na staré záznamy o Vyrezávačoch očí. Hovorilo sa v nich, že človek, ktorého zasiahne pohľad vnútorného oka, získa schopnosť vidieť vnútorné oči veštcov a predvídať ich činnosť. Títo ľudia sa zvyčajne stávali najfanatickejšími členmi tejto komunity. Nerobilo im problém vystopovať veštca a odhadnúť jeho silu. Nebolo ich veľa. Podľa posledných záznamov, posledný človek s takouto schopnosťou zomrel v minulom storočí. Nebolo ľahké prežiť smrtiach pohľad vnútorného oka. O Joshovi zatiaľ ešte nikto nevedel. Teda pokiaľ by sa sám nerozhodol používať túto schopnosť. Jeho malý syn sa stával len okom, ktoré naňho hľadelo. Bolo to príšerné. Cítil ako sa tá vec v detskom tele pohybuje, prebleskujú cez ňu impulzy. Aj, keď už na prvý pohľad bolo jasné, že v skutočnosti je to len obraz oka, nie skutočné oko. Skôr nejaký uzol v magickej energii, napodobňujúci tvar oka. Pustil svojho syna a prudko vstal. To oko mi pripomenulo tú veľkú bolesť. Roztriasol sa a takmer spadol.
„On je veštec,“ skonštatoval Josh. Vôbec sa mu to nepáčilo. Toho oka sa veľmi rýchlo zľakol. Pustil svojho syna a prudko vstal. To oko mi pripomenulo veľkú bolesť. Roztriasol sa a takmer spadol.
„Neboj sa, ocko. Dammy ti neublíži. Je to len reakcia na vyžarovanie vnútorného oka,“ Alex okamžite odložil knihu a priskočil mu na pomoc. Podarilo sa mu ho nasmerovať do kresla.
„Si v poriadku?“ veľmi sa tešil, že má svojho otca späť. Dlhšiu dobu sa nemohol veľmi podieľať na jeho výchove.
„Áno, už sa mi vrátila reč a tuším aj zdravý rozum,“ stále to bolo dosť zvláštne. Nadšene objal svojho staršieho syna. On nemal oko. Bola to úľava. Mladšiemu synovi by nikdy neublížil, ale tá vec ho dosť odpudzovala.
„To je skvelé. Konečne nás môžeš vidieť aj počuť. Musím to povedať Tomovi.“
„Nie. Ostaň tu. On to nemusí vedieť,“ zamračene ho od seba odtlačil.
„Prečo? Veľmi sa o teba bál. Okrem toho sa o nás všetkých dobre stará a je to tvoj manžel,“ chlapec nechápavo pokrútil hlavou. Otec mu pripadal dosť zvláštny.
„Alex, prosím... Čože? Veď tá zmluva už nebola platná,“ vrhol ďalší zúfalý pohľad na svoj prsteň.
„Ja neviem. Tom povedal, že ste sa normálne vzali. Teda asi to bolo počas toho obdobia, keď si už vyšiel z bionádoby,“ nepamätal si nato. Bol vtedy ešte veľmi malý. Ich pozornosť sa obrátila k malému. Dammy prehltol jednu z kociek.
Josh ho rýchlo pridržal. Kocka sa objavila v jeho rukách. Svoje magické schopnosti zjavne ešte nestratil.
„Už je dobre,“ chvíľu ho nosil na rukách. Prestal, až keď začul Tomove kroky. Okamžite sa vrátil na gauč.
„Zmena plánu, chlapci. O chvíľu odchádzame,“ zložil na stôl tácku z jedlom. Kvôli malému sa museli dosť často presúvať. Pre Vyrezávačov bolo dieťa pomerne ľahkou korisťou. Vďaka ich snahám sa Dammy nemohol hrať ani s obyčajnými deťmi.
Tom si sadol k svojmu partnerovi a pobozkal ho na pery. Josh mal pocit, že sa povracia. Vnútorné oko pocítil tak blízko seba, až sa mu skoro napol žalúdok. Nechcel to. Blízkosť tej veci, ktorá ho tak veľmi zranila bola preňho neznesiteľná. Oboma rukami ho od seba odtisol. Tom bol preňho stále príťažlivý, ale spomienky na tú veci boli silnejšie ako čokoľvek iné.
„Nechaj ma!“ zavrčal Josh. Rukou si rýchlo poutieral ústa. Ten dotyk vyvolal ďalšiu z jeho mysle ďalšiu spomienku.
Niekto ho priviazal o posteľ. Cítil ako mu pod zadok podložil vankúš. Pokúšal sa ho upokojiť, ale on len kričal a zmietal sa. Vtedy nedokázal hovoriť ani myslieť, bola to dosť nepríjemná spomienka, plná zahmlených častí. Submisívnu polohu neznášal, spájala sa s nepríjemnými zážitkami, na ktoré nechcel vôbec spomínať.
„Prepáč mi, ale už to dlhšie nevydržím. Nedokážem byť ďalej trpezlivý. Chcem byť s tebou...“ ten muž ho pobozkal, presne takým spôsobom ako Tom. Oko sa krútilo a neustále pohlcovalo energiu.
„Toto je len spomienka. Musím sa upokojiť, aby som videl, to čo je dôležité,“ pokúsil sa zhlboka dýchať. Niečo studené sa dotklo jeho otvoru. Ten hlas, tá tvár... Už nemal pochybnosti. Opakovalo sa to. Nebolo to po prvý raz. Niekto s ním mal sex, aj proti jeho vôli.
„Josh, no tak. Počuješ ma?“ Tom ho chvíľu pevne pritískal ku kreslu.
„Alex, vezmi brata do kuchyne. Jedlo je už na stole,“ prikázal mu stručne. Chcel byť sám so svojím partnerom.
Starší chlapec poslúchol. Aj on si uvedomoval, že bude lepšie, keď ich nechajú o samote. Keď sa za nimi zavreli dvere, Josh bol už opäť úplne pri vedomí. Spomínanie mu začínalo liezť na nervy.
„Nechcem, aby si sa ma dotýkal a už žiadne bozky,“ stiahol si prsteň a nechal ho spadnúť na zem.
„To si nemal urobiť,“ Tom ho vytiahol na nohy a surovo sotil na zem. Oko silno zapulzovalo. Josh cítil ako v ňom narastá agresivita. Chvíľu naňho len zdesene hľadel. Kde sa stratil pravý Tom? Kam sa podel?
„Ospravedlň sa a zdvihni to!“ prikázal mu chladne. Josh márne hľadal toho citlivého a milého chlapca, ktorí kedysi zazvonil pri jeho dverách. Osobu, ktorú mal pred sebou nespoznával. Pred deťmi sa predsa správal úplne normálne. Čo to do neho vošlo?
„Neostanem tu. Už ani minútu. Odchádzam od...“ niečo ho koplo, cítil ako mu do očí vystúpili slzy bolesti. Tom použil svoje vnútorné oko, aby ho mohol udrieť. Jeho telo to nezvládlo. Takmer sa zosypal. Tom ho nechal ležať na zemi. Nepomohol mu vstať.
„Hovoril si niečo? Nepočul som ťa. Ja čakám,“ sklonil sa k nemu a pobozkal ho na líce.
„Môžeš čakať večne. Nechcem tvoj prsteň. To nie si ty,“ zašepkal rozrušene. V rebrách ho pichalo.
„Celá tá záležitosť so mňa urobila iného človeka. Vieš, nemala som to vôbec ľahké, keď si na päť rokov vypadol z hry, všetko ostalo len na mne. Nevieš si predstaviť, aké to bolo strašné. Keď som si uvedomil, čo som ti urobil. Chcel som zomrieť, keď som videl, v akom stave sa ocitlo tvoje telo. Tá prázdnota sa vo mne rozšírila. Vidieť tie veci, neustále, každý deň. Učiť sa ako zvládať oko, ktoré si robí, čo sa mu zachce. Ty o tom nič nevieš. Netušíš, aké to je. Kvôli tebe a našim deťom som musel urobiť veľa vecí. Dokonca som zabil aj pár Vyrezávačov očí. Potlačil som svoju citlivú stránku, aby som vás všetkých ochránil. Nemôžem byť rovnaký ako predtým a ty to vieš. Temné obdobie, mágia, nové veci, ktoré som sa musel naučiť. Naozaj mi je veľmi ľúto, že som ti spôsobil toľko bolesti, ale teraz ma nemôžeš len tak odhodiť! Náš vzťah je pre mňa posvätný a ty jednoducho...“ kľakol si k nemu a pokúsil sa ho objať. Veľmi ho zranilo, keď jednoducho odhodil symbol ich lásky na zem. Ich rodina bola tou poslednou vecou, ktorá mu bránila úplne podľahnúť temnote a hnevu. Pri nich bol šťastný. Mohol sa uchýliť do Joshovho objatia a nemyslieť na to večné prenasledovanie. Spolu s celou partiou sa navzájom chránili, ale on ten tlak nezvládal. Potreboval oporu svojho partnera. Tentoraz hľadal ochranu nesprávnym spôsobom.
„Teší ma, že vieš svoju silu používať. Práve si mi predviedol, ako veľmi si sa zlepšil. Tak veľmi chceš, aby som sa ťa bál. Tak to môžeš byť úplne spokojný. Mám z teba strach. Nemôžem ťa objať a nechcem, aby si na mňa siahal. Nejde to. Cítil by som sa zle a ty tiež. Nemá to význam,“ odtlačil ho od seba.
Tom si schoval hlavu do dlaní. Triasol sa. Bolo mu zle a prial si, aby všetko ostalo tak, ako predtým. Všetky potláčané emócie vyšli na povrch. Na tvári pocítil slzy. Tiekli mu po lícach čoraz silnejšie. Keď zdvihol hlavu, vyzeral na chvíľu opäť zraniteľne. V očiach sa mu však črtalo pevné odhodlanie.
„Vezmi si ten prsteň, lebo ťa budem musieť zabiť! Odtiaľto neodídeš živý!“ ruky sa mu triasli. Ani sám neveril tomu, čo povedal.
„Pamätáš si na tú bolesť? Verím, že si nezabudol. Nechám ťa umierať pomaly a postupne!“ hrozne sa hanbil za tie slová. Nechcel to povedať takým spôsobom, ale bol zúfalý. Opäť použil znížený úder, aby ho trochu postrašil. Joshovi to úplne stačilo, videl v jeho očiach, že je schopný urobiť čokoľvek. Urobil by to. On už nechcel prežívať tú istú bolesť.
Josh chvíľu váhal, ale napokon siahol po prsteni. Pomaly si ho nasadil.
„Prepáč, že som tú vec hodil na zem,“ odvetil znechutene. Vo dverách zazrel Alexa. Mal na rukách Dammyho. Obaja zrejme počuli vyhrážky, ktorými sa ho Tom snažil presvedčiť. Alex mu perami naznačil, aby nerobil žiadne hlúposti. Vyzeral dosť prekvapene. Zrejme ešte nebol svedkom takéhoto výbuchu.
„To je v poriadku, už sa nehnevám,“ Tom si k nemu ľahol a chvíľu ešte nariekal. Upokojil sa, až keď ho Josh s veľkým sebazaprením pritiahol bližšie k sebe. Nechcel ho ďalej provokovať. Veľmi dlho nedokázal premáhať nepríjemné pocity.
„Musím ísť do kúpeľne,“ pomaly Toma pustil a pokúsil sa postaviť.
„Mám ísť s tebou? Nechcem som ťa zraniť ja...“ znepokojene vyjachtal Tom.
„Nie, netreba. Zvládnem to,“ pomaly vyšiel z obývačky. Všetko v nej bolo rozhádzané. Ten takzvaný slabý nápor mágie, takmer roztrieskal aj okná. V kúpeľni sa dal trochu do poriadku. Deti čakali naňho. Alex nervózne zvieral Dammyho v náručí.
„Všetko sme počuli. Bolo to hrozné,“ starší syn tiež poriadne zbledol a musel sa pridržiavať steny. Josh si prešiel rukou po bruchu. Našťastie sa mu nič nestalo.
„Myslíš, že to spôsobuje vnútorné oko?“ šepkal, aby ho Tom náhodou nezačul. Ešte nikdy ho nevidel takého rozčúleného.
„Nie, Alaina ho má tiež a nikdy taká nebola,“ prial si, aby bola v dome celá jeho partia. Z ich pomocou by snáď dokázal Toma zvládnuť.
„Možno by sme naozaj mali odísť. On ťa chcel zabiť...“ nenápadne vzal do rúk kľúč. Aj on ho bral úplne vážne.
„Polož to. Vidí budúcnosť,“ Dammy mu tú vec vzal z rúk a tváril sa, že sa s ňou len hrá. Rozprával len málo a ešte mu to veľmi nešlo. Stihol to práve včas. Tom sa na nich prišiel pozrieť do kuchyne. Josh mu zabránil strčiť si kľúč do úst.
„Zavolal som našim, že akcia sa ruší. Dnes nás budú len nenápadne strážiť. Brigitt je nadšená, že si sa prebral. Potom to spolu oslávime.“




4 komentáre:

  1. Oh, cože? Co to sakra bylo? Toma mám ráda a ty takhle, to přeci nejde. Nemůžeš z něj najednou udělat zlého, nedávno jsem si zvykla, že je dobrá a rozkošný a teď má být pravý opak? To přeci nejde. Joshe nemám ráda, prostě nemám. Nějak mi přijde, že Tomiho kazí, že za to, jaký teď Tomi je, může Josh. Tak nevím... Moc se těším na další kapitolku. ;o) Bylo to krásné. Jen ten Tomi mě lehce zklamal. Ale tak holt co nadělám. Třeba si zvyknu a zlý Tomi se mi snad zalíbí.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tomík ani je je zlý, teda on sa taký pokúša byť a nejak to nezvládaXD ehm...jáj, ale to som asi nemala prezradiť...heh mlčím

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Merope! Cože? COŽE?! Co mi to děláš? Co to jemu děláš? To nejde... Ach jo. Teď než bude další kapitola se asi zblázním... :'(

    OdpovedaťOdstrániť
  4. No vieš vlastne, ten výbuch nervov, bol inšpirovaný jednou skutočnou osobouXD, ktorá má takéto výbuchy i ked bez nie až také ako chytil Tom, ale veľmi podobné a chcela som si to vyskúšať, aké je to, keď to urobí postava... Čiže trošku tej reality no... A kapča samozrejme bude i keď neviem presne kedy... Mám teraz fakt veľa rozpísané a chcem pridať aj k Temnému bračekoviXD

    OdpovedaťOdstrániť

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky