2. kapitola Prenasledovaný

Varovanie: 18+, smrť, sex, druhá kapitola


Richardova poznámka: Keď neviete, ako si máte poradiť, improvizujte, použite všetky dostupné prostriedky a hlavne sa nenechajte poraziť.
Máriova poznámka: Aj ja sa chystám vstúpiť do deja. Nie som len icq maniak.

******


Niekoľko hodín bezradne sedel na zemi. Všade okolo neho sa kopili porozbíjané veci. Vytrhané listy z kníh sa mu lepili na chodidlá. Ani celá tá spúšť mu nepomohla zmierniť všetky obavy.
Bol na lodi s cudzím mužom, ktorí ho nemilosrdne pretiahol. Ďaleko od domova, bez peňazí a bez pasu. Dokonca nemal ani svoje vlastné šaty.
Keď sa dvere do kajuty po dlhom čase otvorili, dovnútra vošiel tmavovlasý muž. Jeho vyšportované telo, už na prvý pohľad pôsobilo dosť nebezpečne. Dokonca disponoval aj vlastnou zbraňou. Mal na sebe oblek, napriek horúčave udržiaval rovnaký strnulý postoj. Bol jedným z najvernejších služobníkov mladého pána. Prikázali mu, aby dohliadol na nového hosťa a zabezpečil mu všetko, čo bude potrebovať. Všetci jeho služobníci ho prezývali C. Jeho zmysel pre čistotu, priam diabolská pedantnosť, liezla na nervy takmer všetkým jeho podriadeným.
„Čo si to vyviedol?“ C odtisol zlomenú stoličku. Schmatol chlapca za krk a pritlačil ho k stene. Pod rebrami ho okamžite pošteklila primitívna zbraň zo zubnej kefky. Okamžite povolil zovretie. Vyrazil ju chlapcovi z ruky a sotil ho na posteľ.
„Nebudem vás poslúchať! Nech sem príde Simon. Chcem, aby videl, čo som urobil!“ zaujímalo ho, či preňho aj naďalej bude taký príťažlivý, keď začne ničiť všetko, čo sa mu dostane do rúk.
„Nebudem pána zaťažovať, kvôli neposlušnému chlapcovi,“ silnejšie ho pritisol k posteli.
„Teraz ma dobre počúvaj. Ty si len jedným z desiatich pánových chlapcov. Si úplne na spodnej hranici celého rebríčka. Okrem toho si tu nový. Z toho jasne vyplýva, že pokiaľ si nedáš pozor, tvoj zadok môže skončiť na morskom dne!“ triasol ním a celý čas príšerne kričal.
Richard sa pokúšal brániť, ale muž mal očividne viac skúseností s podobnými záležitosťami. Zvládol ho veľmi rýchlo. Okamžite mal obe ruky za chrbtom a musel počúvať.
„Máš dovolené len poslušne čakať na svojho pána. Tých vecí si sa nemal dotýkať!“ ľahol si naňho, aby sa konečne prestal mykať. Richard mu bez váhania napľul do tváre. Muž sa poriadne rozčúlil. Bolestivo ho potiahol za vlasy. Zvrátil mu hlavu dozadu a chvíľu ho držal v dosť nepríjemnej pozícií.
„Máš šťastie, že ti nesmiem poškodiť tvár, ale ja si už s tebou poradím. Ak to náhodou nevieš, mám na starosti všetky pánove hračky. Dokonca aj ich tresty sú v mojej kompetencii. Som niečo ako tvoj šéf. Budeš ma oslovovať pán dozorca, rozumieš? Pre teba som niečo ako tvoj boh. Teraz niečo uvidíš,“ vyvliekol ho von z pánových miestností. Ťahal ho po dlhšej chodbe až k miestnosti, ktorú mal najradšej. V nej prebiehali tresty pre tých, ktorí sa odmietali podriadiť. Cestou informoval svojich podriadených, aby celú izbu dali do pôvodného stavu. Okrem toho žiada aj o prípravu remencov.
Keď vyťukal prístupový kód, Richard uvidel svetlovlasého chlapca, asi tak o rok staršieho ako on. Bol celý mokrý a triasol sa. Ležal na akomsi dlhom stole, ruky aj nohy mal zapnuté v remencoch.
Uprel unavený pohľad na Richarda. Trochu sa nadvihol. Bol to naozaj veľmi pekný chlapec. Pekne tvarované telo sa poriadne naplo. Bez jediného nadbytočného chĺpka. Richard naňho len nemo civel. Keď sa pozrel na jeho ruky, ktoré boli dosť dobre udržiavané. Pozrel sa na svoje špinavé nechty. Pripadalo mu takmer nezmyselné, že sa ocitol práve na takejto lodi. Po všetkých stránkach bol obyčajný. Čo sa týkalo vzhľadu, veľmi o seba nedbal. Bolo mu jedno, čo si oblečie, hlavne aby to bolo pohodlné.
Chcel sa posadiť a to nebolo vôbec ľahké. „Už som bol dostatočne potrestaný. Môžete mi pomôcť?“ keď sa obrátil, Richard uvidel celý rad rôznych modrín.
C potisol Richarda dopredu. Musel sa postaviť k nemu. Sledoval, ako muž odpútal svetlovlasého mladíka. Richard uvidel nepatrné vpichy na bledej koži. Trochu sa triasol a ledva sa držal na nohách.
„Dali sme mu látku, ktorá spôsobuje neznesiteľné bolesti. Tri minúty takej agónie by skrotilo aj teba. Dnes ťa ešte takýmto spôsobom nepotrestám, lebo si s nami prvý deň. Nepoznáš pravidlá, ale nabudúce ťa nebudem šetriť. Vyskúšaš si len, aké je to ležať na tomto mieste,“ vyložil ho na stôl a pripútal ho.
„Je celý tvoj,“ prisunul chlapcovi stoličku a upravil mu ju tak, aby sa k nemu mohol pohodlne nakloniť. Potom ich s radosťou nechal o samote. Vedel, že mladý Ren je veľmi žiarlivý. Neznášal všetkých chlapcov, ktorý by mohli ohroziť jeho pozíciu.
„Ahoj, Richard. Ja som Ren. Potrestali ma kvôli tebe. Nechcel som, aby ťa Simon priviedol k nám. Si taký obyčajný, neupravený a úbohý,“ rukou prešiel po odhalenom tele. Sklonil sa k nemu a zľahka ochutnal jeho pery. To, čo povedal nebola úplná pravda. Hneď ako mladíka uvidel, bolo mu jasné, že má vážnu konkurenciu. Zliezol zo stoličky a posadil sa naňho.
„Nemám záujem tu tráviť svoj čas. Chcem odtiaľto vypadnúť. Nestojím o pozornosť takých bláznov,“ vôbec sa mu nepáčilo, keď jeho ruka zašla aj pod boxerky a zľahka sa dotkla penisu.
„Hej, čo...“
„Celkom dobré, ale toto už nepotrebuješ,“ odpútal mu nohy a opatrne stiahol ten nepotrebný kus látky.
„Sme na ceste domov a z tejto lode ťa nepustia. Nepokúšaj sa o útek, mohli by ťa zabiť,“ ľahol si naňho. Druhou rukou nenápadne vybral ostrý nôž.



*******


Mário niekoľko minút civel na svoj počítač. Stále čakal, že sa Richard prihlási na ICQ. Už sa mal dávno vrátiť. Nervózne sa díval na ten program a len zbežne odpisoval svojim známym. Každý večer sa mu ohlásil. Dokonca aj počas dovolenky s ním udržiaval kontakt.
Vôbec z toho nemal dobrý pocit. Neustále sa prechádzal dookola. Pomaly sa blížil čas, keď mal pridať k ostatným a ísť na chatu. Už aj tak sa plány dosť zmenili. Jeho rodičia si na poslednú chvíľu vybavili inú dovolenku. Vyzeralo to tak, že na chate bude tráviť čas len s Richardom a jeho rodinou.
„Prečo nie si online? O tretej sme sa mali stretnúť a ty si stále ešte nedorazil. Neberieš ani telefón...“ rozčúlene pobehoval po izbe.
Začul zvonenie pri dverách. Opatrne vyliezol z kresla a rýchlo zbehol po schodoch.
Keď otvoril dvere, očakával, že uvidí svojho priateľa. Sklamane hľadel na muža, ktorý ho práve poctil svojou návštevou.
„Dobrý deň, pán Tichý. Richard sa ešte nevrátil?“ vrhol znepokojený pohľad na otca svojho kamaráta. Pozval ho ďalej, ale nemal z toho dobrý pocit. Veľmi si s ním nerozumel.
„Nie. Pred pár hodinami ma informovali, že sú obaja nezvestní. Všetky ich veci zmizli, dokonca aj záznamy. Personál hotela si na nič nespomína. Dúfal som, že sa ozval aspoň tebe. Neviem, čo sa stalo,“ zložil na stôl svoj kufrík a otvoril ho.
„Nie. Neviem, čo sa mu stalo. Neozval sa, aj keď mi to sľúbil. Spomínal mi, že jeho matka si našla na dovolenke nejakú známosť. Vraj bol dosť otravný. Nejakého Simona. Priezvisko mi nespomenul...“ snažil sa spomenúť si na viac detailov.
„Nemáš náhodou fotku? Neposlal ti nejaké...“
„Áno. Počkajte chvíľu. Poslal mi pár obrázkov,“ Mário si sadol k počítaču. Rýchlo sa preklikal do zložky, kde mal uložené fotky. Na jednej z nich bola Sára a jej nový priateľ. Sedeli spolu na pláži.
„Môžeš to trochu priblížiť?“ Adam sa postavil zaňho, aby lepšie videl.
„Ak ho má tento človek, nedostaneme sa k nemu,“ skonštatoval chladne.
„Vy ho poznáte?“ šokovane sa spýtal Mário.
„Áno, stretol som sa s ním náhodou. Ponúkol mi členstvo v istom spolku. Ten chlap má až príliš veľa kontaktov. Všade má svojich ľudí. Prečo si musel zobrať môjho syna? Prečo práve on?“ zúfalo klesol na zem. Dlho nebol schopný nič povedať. Vtedy mu to bolo na smiech. Poriadne ani neveril slovám toho mladého muža. Keď si uvedomil, o čo ide, pokúšal sa od neho držať, čo najďalej.
„Vysvetlite mi to! Vy s tým tiež máte niečo spoločné? Kam ho odniesli?“ zúfalo naňho kričal.
„Simon si rád necháva pre seba chlapcov. Má ich už dosť. Možno desať, možno viac. Neviem presne. Drží ich v tajnom sídle na jednom ostrove. Raz som tam s ním bol. Pozval ma. Ja... celý život len predstieram. So ženami mi to veľmi nejde. Nie som schopný s nimi dlho vydržať. Keď som prišiel nato, čo sa tam deje, nechcel som sa s tými ľuďmi ďalej zaplietať. Nenechali by ma odísť živého, keby som im nedal isté záruky, že neprehovorím, ani keby ma niekedy vypočúvali. Viem si predstaviť, že urobia s Richardom a ver mi, že to nebude nič pekné...“ nenápadne vytiahol z kufríka akúsi taštičku.
„Dokonca mi poslal aj pozvánku na súkromné stretnutie. Čaká na mňa lietadlo. Nevedel som o čo ide, kým si mi neukázal tie fotky,“ viac sa k nemu pritisol a opatrne zabodol ihlu do jeho pleca. Chlapec si to pichnutie nevšimol. Bol až príliš zaujatý rozhovorom.
„Pôjdem s vami. Spolu ho odtiaľ nejakým spôsobom dostaneme,“ obrátil sa k nemu. Adam rýchlo schoval striekačku.
„To nie je také jednoduché. Nemal by si. Nie je isté, či nás vôbec odtiaľ pustia. Tí ľudia sú ako šialení, keď sa niekto pokúša zasahovať do ich záležitostí. Okrem toho, mohol by som ťa predstaviť, len ako svojho maznáčika,“ pomaly vstal. Pridržiaval sa o stoličku a celý čas napäto pozoroval synovho priateľa. V jeho pohľade bolo niečo nezvyčajné. Mário si všimol, ako veľmi sa zmenil za tých pár okamihov. Už nepôsobil tak vystrašene a zraniteľne.
„To nie. Nemohol by som predstierať niečo také,“ začínalo mu byť horúco. Pokúsil sa dôjsť k oknu, aby ho mohol otvoriť.


******


„Okamžite ho nechaj na pokoji!“ pri uchu mu zaznel jasný príkaz. Simon videl ten nôž a rozhodne nebol nadšený. Vykrútil mu ho z ruky a surovo udrel chlapca do tváre. Mal chuť mu polámať obe ruky a rozdrviť lebku.
„On sa k nám nehodí. Nie je taký...“ pokúšal sa presvedčiť svojho pána. Rukami si zúfalo chránil hlavu. Simon ho mlátil až kým, nezačal plakať a prosiť o zľutovanie.
„Už ťa nepotrebujem. Nie si pre mňa zaujímavý. Možno by si viac chutil rybám!“ surovo doňho kopal, aj keď už ležal na zemi.
„O tom rozhodnem ja. Vôbec ma nebaví to, ako sa neustále snažíš, niekoho ohrozovať. Richard je môj. Ja ho chcem a ostane tu!“
„Dobre, len ma už nechajte, prosím,“ zúfalo sa plazil po zemi.
„Už sa ho ani nedotknem. Prisahám,“ chytal ho za nohavice a ospravedlňoval sa.
„Neskoro. Tvoje slová ma už nezaujímajú,“ ďalej ho mlátil. Jedným úderom mu zlomil nos a o pár sekúnd skrútil ruku.
Richard sa nato už nedokázal dívať.
„Prosím, môj pane...“ Renov hlas prešiel do prosebného šepotu. Kľakol si na kolená a celý sa triasol.
Simon chytil Rena za krk a vyhodil ho z miestnosti. Plačúci chlapec sa mu stále ospravedlňoval.
„Choď za dozorcom. Nech ti to ošetrí. Večer ťa chcem vidieť na oslave. A o nič sa nepokúšaj. V mori je stále dostatok žralokov,“ prikázal mu chladne.
„Tebe nikto nebude ubližovať. Poď maličký, určite si už hladný,“ Simon ho opatrne odpútal a vzal do náručia.
Opäť ho k sebe nežne pritisol. Zjavne ho bavilo pohrávať sa s ním, ako s dieťaťom.
Richard mal srdce až kdesi v hrdle. Simon bol schopný poriadne zmlátiť človeka. Takmer toho chlapca zabil.
To mu rozhodne nezlepšilo náladu. Myslel na rozhádzanú izbu a nato, aký trest si preňho asi pripraví.
„Nepotrebujem vašu pomoc,“ hrozne sa hanbil, keď ho nahého viedol po chodbe. Ani sa nenamáhal ho niečím zakryť.
„Tak to sa veľmi mýliš. Chlapci ti budú závidieť, keď sa dozvedia, že môžeš spávať so mnou. Musíš sa nato pripraviť, ale neboj sa. Ak budú priveľmi protestovať, jednoducho sa ich zbavím,“ bezstarostne ho chytil za ruku.
Richard sa nechal odviesť späť do ďalšej miestnosti, ktorá vyzerala ako malá reštaurácia. Stôl bol plný rôznych jedál. Stôl bol nízky a namiesto stoličiek sa na zemi nachádzali vankúše. Pri stole stál mladý čašník, zjavne vycvičený na takéto príležitosti. Na hračku svojho pána sa vôbec nedíval.
„Môžem sa obliecť?“ zdesene si zakrýval svoj penis.
„Nie, oblečenie naozaj nepotrebuješ. Môžeš si vziať všetko, na čo máš chuť. Keby si chcel niečo špeciálne, môžem to okamžite zariadiť,“ nasmeroval ho na jeden z mäkkých vankúšov.
Richard si sadol. Sledoval ako si Simon umyl ruky v pripravenej miske. Čašník ju potom okamžite odniesol.
Tie isté ruky, ktoré nemilosrdne mlátili chlapca sa pustili do jedla. Simon jedol veľmi spôsobne. Nič mu nekvaplo na oblečenie.
Richard sa toho nemohol ani dotknúť. Hnusilo sa mu to. Najviac so všetkého mu liezol na nervy Simon. Napchával sa ako kráľ a považoval za samozrejmosť, že celý svoj život jednoducho chodí cez palubu a odíde s ním. Dobrovoľne sa vzdá svojej slobody. To všetko od neho požadoval.
„Ja nič z toho nechcem. Pochopte, že nepotrebujem, aby sa o mňa niekto staral. Mám domov a rodinu...“ klopal rukami po stole a absolútne ignoroval akékoľvek reči.
„Sára nie je schopná ťa vychovávať. Tvoj otec za nami príde do hlavného sídla. Nemá zmysel protestovať. Pokojne sa najedz,“ požiadal ho. Richardovi nechcel ublížiť. Práve zameriaval svoju pozornosť na materské znamienko na chlapcovom pleci.
„Môj otec o tom vie? On vás pozná? “ rozhorčene buchol do stola.
„Áno. Dohodli sme sa, že skončíš u mňa. Tak to malo byť. Už vopred mi ťa sľúbil. Samozrejme, nebolo to vôbec lacné. Žiadal ma, aby mohol žiť v mojom sídle ako hosť a užívať si všetky výhody.“

******


Richard sa celý deň strávil pobiehaním po palube. Vtom ho nikto neobmedzoval. Díval sa na more, postupne spoznával celú loď. Cítil akési ťaživé napätie. Simon ho nechal na pokoji. Medzitým upravili jeho kajutu, opäť všetko dali do poriadku a Richard dostal jedlo, aj nové plavky. To jediné mohol mať na sebe.
Práve si našiel tiché miestečko na premýšľanie. Schovával sa pod prevrátených lehátkom a ticho zvažoval svoje možnosti.
Večer uvidel dozorcu a ešte nejakého neznámeho tmavovlasého muža. Obaja vyniesli von takmer zabalené telo.
„Tak hlupák je mŕtvy. Už aj predtým bol chorý a pán to prehnal. Podľahol zraneniam. To sa tu stáva akosi často,“ tmavovlasý muž sa pošmykol a na chvíľu pustil igelitové vrece. Telo sa im vyšmyklo z rúk.
Richard uvidel mladíka, ktorý naňho vytiahol nôž. Presnejšie to, čo z neho ostalo. Bezduché telo narazilo na palubu.
„Dávaj pozor, ty idiot! To nie je tvoja vec, radšej drž hubu a nestaraj sa,“ dozorca ho okamžite zakryl. Spoločne ho priviazali a prehodili cez palubu.
Richard cítil ako sa mu srdce rozbúchalo oveľa prudšie. Oni sa toho chlapca zbavili, ako nejakej veci.
Richard sa ešte viac prikrčil. Bál sa, že ho zbadajú. To telo v ňom vyvolalo prudký nával nevoľnosti. Musel si priložiť ruku k ústam.
„Povráva sa, že tie jeho hračky s ním prežijú maximálne rok dva a potom sa ich pod akoukoľvek zámienkou zbaví. Vieš, on nebol takýto... Predtým to bol normálny chlapec, ktorému som robil osobného strážcu, “ dozorca sa oprel a spoločne sa dívali na to, ako sa od nich telo vzďaľuje.
„Normálny? Tak to si neviem predstaviť, keď som preňho začal pracovať, hneď mi došlo, že je to maniak,“ tmavovlasý muž sa pre istotu poobzeral, aby sa ubezpečil, že ich naozaj nikto nesleduje.
„Táto nádherná loď Sweetheart je ako brána do iného sveta. Môžem ťa ubezpečiť, že som takto už vyhadzoval najmenej 15 ľudí. Je to presne, tak ako som povedal. Všetko sa to začalo, keď sa zoznámil s Patrickom. Jeho rodičia boli pozvaní na túto loď. Bola iná ako táto, ale tiež sa volala Sweetheart. Mysleli si, že sú len priatelia, ale nebolo to tak. Všade chodil s ním, boli priam ukážkovou dvojicou. Potom to jeho otec zistil. Pristihol ich na palube. Strhla sa riadna bitka. Možno len chcel toho chlapca zastrašiť, neviem, skrátka vymklo sa mu to z rúk a zabil ho. Patrick mal rozbitú hlavu a neprežil to...“ mal zakázané o tom hovoriť, ale vždy si prial, aby to niekto vedel. Už nemal silu to ďalej tajiť.
„Koľko mal vtedy Simon rokov?“
„Šestnásť,“ smutne odvetil dozorca.
„O pár hodín neskôr, som musel mladému pánovi pomôcť z telom jeho otca. Chlapec sa ho zbavil asi dva dni po tom incidente. Musel som si vybrať... Ohlásiť ho a prísť o prácu alebo pokračovať. Ja som si vybral.“

*****

Simon nechal chlapca priviesť späť dovnútra. Dal mu injekciu, ktorá ho okamžite uspala. Chystali sa zakotviť v prístave a chcel ho mať viac pod kontrolou.
Richard sa bránil a pár krát sa mu podarilo ho aj poriadne kopnúť. Bol hrozne vystrašený. Museli ho držať až dvaja členovia Simonovho týmu. Spoločnými silami ho napokon dostali pod kontrolu. Richardove oči sa zavreli a ostal pokojne v posteli.
Simon sedel pri ňom. Opatrne ho pohladkal po vlasoch. Bolo to veľmi príjemné. Vtisol mu bozk na čelo a ľahol si k nemu. Páčila sa mu dĺžka jeho vlasov. Mohol sa s nimi chvíľu pohrávať a poriadne ho rozstrapatiť. Chlapec mal trochu vysoké čelo, výraznejší nos a možno až príliš nežné pery. Mali pomerne pekný tvar a priam ho zvádzali k bozku.
Rukou prešiel ku krku a pomaly smeroval k bradavkám. Tešil sa na tú rozkošnú delikatesu.
Pohľadom sa upriamil na bruško, ktoré bolo trochu plnšie. Richard v poslednom čase dosť často sedel doma a nevyvíjal takmer žiadnu fyzickú aktivitu. K jazdeniu sa opäť vrátil až nedávno.
Simon mu roztiahol nohy. Obdivoval jeho penis. Zľahka sa ho dotkol. Potom ho pevne objal oboma rukami a nechal ho odpočívať vo svojom náručí. Nechal ho späť a viac sa ho už nedotýkal.

*****




Mário zastonal. Niečo mu tlačilo na dierku. Mal pocit, akoby sa mu mala hlava rozletieť na niekoľko kúskov.
Nemohol otvoriť oči. Cítil čoraz hlbšie prieniky, nejaká ruka mu láskala penis. Pokúšal sa vymotať z toho nepríjemného zovretia, ale nevládal. Niekto ho potiahol za krúžok na bradavke. Vtedy mu to došlo. Niečo rozhodne nebolo v poriadku. Nikdy by si niečo také urobiť nedal. Mal strach z takých vecí.
Na hlave mal masku, veľmi hrubú a takmer nepreniknuteľnú. Otvory na oči v nej neboli, len škára, cez ktorú mal prestrčený nos a ústa. Nejaký čudný predmet mu ich pridržiaval otvorené. Rukou šmátral po stojane, na ktorom mal opretú hlavu. Zboku doňho niekto vnikal a úst sa mu nasťahoval penis.
Do očí mu vyhŕkli slzy. Chcel toho somára aspoň poriadne uhryznúť, ale nemohol zavrieť ústa. Opäť pocítil, ako ho niekto potiahol za krúžok. Bolo mu horúco a voľnou rukou poriadne udrel niekoho po hlave. Keď si uvedomili, že sa už úplne prebral, jednoducho mu obe ruky zviazali. Vyvrcholil mužovi do dlane a potom opäť upadol do čudného stavu, plného rozkoše. Niečo prúdilo jeho žilami, bolo to čudné, mal pocit úplného a jedinečného šťastia.
Keď si s ním dostatočne užili, jeden z mužov vyšiel z tmavej miestnosti. Druhý ho opatrne odpútal. Podal mu vodu a dovolil mu, aby si vypláchol ústa, ale masku mu nerozopol. Odniesol ho do kúpeľne a starostlivo poumýval. Mário to chcel urobiť sám, ale muž mu nedovolil používať ruky.
„Pán Tichý? Ste to vy?“ opýtal sa rozrušene. Bol celý mokrý a stále sa s ním pokúšal bojovať. Muž ho zabalil do uteráka, navliekol mu akési krátke spodné prádlo a uložil ho do postele.
„Prepáč, Mário. Inak to nešlo. Vydierajú ma. Musel som im dať, to čo chcú. Zistili, že ti Richard poslal nejaké fotky. Chceli sa ťa zbaviť. Navrhol som iné riešenie. Ten muž ťa už nebude otravovať. Trvali na tom, že ťa musia vyskúšať... Nemohol som im vtom zabrániť. Uznali, že sa môžeš stať mojou hračkou. Nechám si ťa, už len pre seba,“ zozadu ho objal. Pevne ho pritisol k sebe.
„Dajte mi tú vec preč z ksichtu!“ rukou siahol na zapínanie, ale Adam mu to nedovolil.
„Nemôžem. Ešte sme v lietadle. Teraz musíš odpočívať. Potom ťa upravia a donesú nové oblečenie. Ľahni si a spi. Ak budeš príliš hlučný, nedajú nám pokoj. Simonovi ľudia sú veľmi nebezpeční.“