piatok 17. júla 2009

1. kapitola Prenasledovateľ





Kapitoly sa snažím robiť dosť dlhé, práve preto, že budú len tri, v tejto kapitole je obmedzenie 18+!


Richardova poznámka: Neznášam dovolenky z rodičmi. Sú také...

Stíšil zvuk, až keď začul plynulú angličtinu. Vychádzala z úst príťažlivého mladého muža. Mal kratšie svetlé vlasy, peknú tvár, bol vysoký, a jeho postava zjavne vzbudzovala záujem okolia. Takých dokonale upravených ľudí najčastejšie videl len na stránkach módnych časopisov. Dokonca sa mu zdalo, že je trochu namaľovaný. Richard porozumel, že sa snaží pomôcť jeho matke. Podarilo sa mu získať od recepčného prístupové karty. Podal ich nadšenej Sáre.
„Ďakujem vám. Bez vašej pomoci by sme boli stratení,“ pokúšala sa naňho zapôsobiť svojím šarmom. Richard nervózne podupával nohou.
„Práve ste prišli. Je mojou povinnosťou vám spríjemniť tunajší pobyt. Tento hotel patrí môjmu bratovi, ale ja to tu mám momentálne na starosti...“ jeho slová Richard takmer nevnímal. Dôležité bolo len to, že hovoril aj po Slovensky. To sa jeho matke okamžite zapáčilo. Prelomenie jazykovej bariéry bolo dobrým začiatkom.
„Ďakujem vám. Ste veľmi milý. Je dobré stretnúť niekoho, kto nám aspoň trochu rozumie,“ Sára sa naňho žiarivo usmiala a hneď rozohrala svoju zvyčajnú hru. Richard ešte viac zosilnil hudbu a chvíľu sa len díval, ako sa ich ústa na prázdno otvárajú.
„Mama, môžem ísť do svojej izby?“ netrpezlivo ju poklopal po pleci.
„Áno, Riško, tretie poschodie izba číslo 236,“ podala mu kartu a úplne si ho prestala všímať. Okamžite zamieril k výťahu. Vôbec si nevšimol, ako sa naňho ten muž díva.

*****

Kufor si položil na posteľ a vybalil si len tie najnutnejšie veci. Mal pre seba celú izbu. Aspoň to ho motivovalo, aby úplne nestratil náladu. Bolo mu jasné, že matku veľmi často neuvidí. Neprekážalo mu to. Chcel si urobiť svoj vlastný program. Potešilo ho, keď na stole uvidel aj počítač pripojený na internet. Dokonca tam bola aj malá kamera. Matka zrejme myslela na všetko. Richard si zapol ICQ. Našťastie Mário bol vďaka časovému posunu už dávno online. Zapol kameru a klikol na videorozhovor. O pár sekúnd uvidel na obrazovke svojho najlepšieho kamaráta. Mário mal kratšie svetlé vlasy, trochu okrúhlu tvár a nanešťastie aj dosť výrazné akné. Postavu mal celkom peknú, bol tiež dosť nízky a jeho pokožka momentálne nenadobúdala ten správny odtieň. Trochu sa spálil počas dovolenky a ešte stále to bolo dosť viditeľné.
Mário bol od neho asi o tri roky starší. Chodili na tú istú školu a veľmi dobre si rozumeli. Richard ho mal rád viac než svojich nevlastných súrodencov.
„Ahoj, Rišo. Tak ti tam máš net? Ja som si myslel, že idete do nejakého zapadákova. Nakoniec ani ja nemôžem ísť na chatu. Trochu som to prehnal a musím počkať pár dní, kým sa budem môcť vôbec hýbať,“ posunul sa a naladil kameru tak, aby nezvýrazňovala všetky detaily.
„To som si myslel aj ja. Vyzerá to tak, že sa budem mať dobre, teda aspoň po materiálnej stránke. Matka zas niekoho stretla, mám od nej pokoj. Tým sa netráp. Aspoň pôjdeme spolu. Veľmi som sa na náš výlet tešil. To mi pripomína, že nesmiem zabudnúť na opaľovací krém.“ Trochu ho mrzelo, že nemohol ísť s ním. S Máriom mal vždy o zábavu postarané.
„Tak to som rád, že na mňa myslíš. Ja som práve doma úplne sám. Požiadali nášho suseda, aby na mňa dozeral. Akoby som bol malé decko. O pár minút sa tu zastaví, aby všetko skontroloval. Naši mi teda veria, ako vždy. Musím už ísť do kuchyne, keď zistí, že som po sebe neodpratal veci, zas bude žalovať. Je to idiot,“ uľavil si pobavene.
„Tak ahoj, ja idem do sprchy. Neskôr sa uvidíme,“ obaja ukončili rozhovor.
Richard otvoril dvere vedúce do kúpeľne. Vyzliekol si krátke modré nohavice a biele tričko. Boxerky zhodil tiež rovnako rýchlo. Nastavil vodu na príjemnú teplotu a vkĺzol do sprchy. Jeho mladé telo sa nechalo osviežiť padajúcimi kvapkami vody. Na tmavé vlasy si naniesol svoj obľúbený šampón. Venoval dôkladnú starostlivosť svojmu telu. Pripadal si príliš malý, krehký a nebol spokojný ani s drobným znamienkom, ktoré mal na stehne. Zmocnil sa ho taký čudný pocit, akoby kamera nebola vypnutá a niekto sa naňho díval. Potlačil nepríjemné nutkanie zakryť sa a pokračoval v umývaní.
Keď bol konečne hotový vyšiel, von a zahalil svoje krehké telo do uteráka. Splašene sa obzeral okolo seba. Mal pocit, akoby tam niekto bol. Prešiel celú izbu a pootváral všetky skrine. Napokon sa zvalil na posteľ a chvíľu oddychoval. Mokré vlasy mu padali do tváre. Bál sa, ako keď bol malý a pod posteľou naňho čakali príšery. Chvíľu len ticho ležal a čakal. Potom si obliekol čisté veci.
„To je hlúposť. Asi mi šibe!“ vypol počítač a rozhodol sa vyjsť na malý balkónik, ktorí bol súčasťou jeho izby. Naskytol sa mu pekný výhľad na more. Chvíľu sa opieral o zábradlie a vdychoval čerstvý vzduch.
Obul ši šľapky, aby nechodil bosí. Vzal svoj batoh a kartičku od izby. Pre istotu si dal Vonku bolo príjemne telo, preto iné oblečenie ani nepotreboval. Chcel sa len trochu poobzerať. Celé hodiny sa sám prechádzal po ostrove.
Sadol si do malej reštaurácie v blízkosti mora a objednal si veľký pohár čokoládovo- jahodovej zmrzliny. Vychutnával si nečakanú slobodu. Mohol ísť kam chcel, matka sa ho na nič nepýtala. Na ostrove bolo veľmi málo ľudí, skoro samé bohaté decká. Nikto z nich sa s ním nebavil a on to akceptoval.
Matka odišla na nákupy veľmi skoro a bolo jasné, že sa s ňou už asi nestretne. Takmer mu zabehlo, keď k nemu zamieril muž, ktorý tak veľmi zaujal Sáru. Lyžičku ledva udržal v rukách.
„Ahoj,“ prisadol si k nemu. Boli tak blízko až sa ich nohy, dotkli pod stolom.
„Dobrý deň,“ neochotne zamrmlal Richard. Trochu sa od neho odtiahol. Pohľady všetkých prítomných sa upreli na nich. Bol v nich strach. Báli sa ho, aj keď Richard nevedel pochopiť prečo. Dokonca ani personál sa netváril práve najsrdečnejšie.
„Som Simon, môžeš mi pokojne tykať. Nie som až taký starý,“ natiahol k nemu ruku. Ešte sa jeden druhému nepredstavili.
„Richard,“ odvetil zahanbene. Zmrzlina v jeho pohári sa začala ukážkovo topiť.
Simon mu stisol ruku dosť pevne. Dokonca to vyzeralo, akoby ho ani nechcel pustiť. Napokon sa ich ruky oddelili a Riško mohol pokračovať v jedení.
Nabral si na lyžičku poriadky kúsok. Lízal pomaly a vôbec sa neponáhľal. Občas sa mu zadíval do očí.
„Matka ťa dlho nechala samého. Nebojí sa o teba?“ opýtal sa po dlhšej chvíli mlčania.
„Určite nie. Okrem toho, už nie som malý. Nie je to prvý raz, čo sa na mňa vykašľala,“ veľmi nerád by prezrádzal ďalšie podrobnosti. Už sa mu párkrát stalo, že ho niekam vzala, dokonca ho raz zabudla v obchode. Celkom sám blúdil medzi policami, až kým ho nenašiel jeden z členov ochranky. Vždy si musel podariť bez jej pomoci.
„Tento ostrov nie je taký, ako sa zdá. Nemal by si sa tu túlať sám,“ venoval varovný pohľad tmavovlasému mužovi, ktorí chcel prísť bližšie k ich stolu.
„Naozaj? Čo také mi hrozí?“ opýtal sa pobavene.
„Pozvanie na rande. Je tu dosť veľa ochotných dievčat,“ Simon konečne upútal čašníkovu pozornosť. Chcel si niečo objednať, ale ten mladý muž ho vytrvalo ignoroval. Napokon to vzdal.
„To mi nehrozí. Páčia sa mi len muži,“ bez váhania sa k tomu priznal. Pred rodičmi sa o tom neodvážil hovoriť. Celkovo sa vyhýbal téme sex.
„Prepáč, Simon, ale už musím ísť,“ zaplatil za svoj pohár a čo najskôr sa stratil medzi dovolenkujúcimi. Na tom mužovi bolo niečo znepokojujúce. Chcel od neho, čo najskôr utiecť.
Do hotela sa vrátil až na večeru. Bol už trochu opálený a mierne ochromený horúčavou. Matku našiel sedieť pri stole so Simonom. Neochotne si prisadol k nim.
Sára si na seba obliekla dosť vyzývavé tričko. Prsia jej takmer vykúkali spod výstrihu. Richard znechutene krútil hlavou a jedol tak rýchlo, ako to len bolo možné. Z celodenného pobehovania po ostrove bol dosť unavený. Len čo padol na posteľ, už aj zaspal. Opäť to pocítil. Zdalo sa mu, že je niekto v izbe a díva sa naňho. Pokrčil kolená a objal si ich rukami. Opäť vstal a všetko prehľadával.

*****

„Aké máš plány s mojou matkou? Videl som vás. Stále ste spolu,“ Richard okamžite prešiel k veci. Počas nasledujúcich piatich dní všade narážal na Simona. Nech sa pohol kamkoľvek, ten muž sa tam stále nejakým spôsobom objavil. Matka ho nútila, chodiť s ním na výlety. Musel ho poslúchať, akoby bol jeho príbuzný. Už mu to začínalo robiť starosti.
„Chcem len, aby sa tu cítila dobre. Poznám tento ostrov a viem vám poradiť tie najlepšie miesta. Musela si niečo vybaviť. Požiadala ma, aby som sa ti venoval. Nemusíš byť sám,“ márne sa s ním pokúšal zblížiť. Richard si udržiaval odstup. Nebol takou ľahkou korisťou.
„Ďakujem, ale naozaj to nepotrebujem. Bavím sa celkom dobre,“ práve sa chystal ísť vykúpať na miesto, ktoré nedávno objavil. Okrem toho mal už objednanú aj jazdu na koni.
Simon sa smutne díval ako odchádza. Prechádzal pohľadom po chlapcovom tele .
Richard sa pustil do zúfalého behu. Bál sa, že pôjde za ním. Ten chlap ho začínal dosť desiť.
V sedle všetko videl z inej perspektívy. Matka mu kedysi vybavila hodiny jazdectva. Dokonca mu kúpila aj vlastného koňa. Keď narobila dlhy, musela ho predať. Spomínal ako veľmi vtedy za ním plakal. Sebaisto viedol bieleho koňa aj po cestách, ktoré len nedávno objavil. Celkom im to spolu šlo a Richard sa rozhodol, že bude jazdiť každý deň. Matka mu sľúbila, že prispeje na tieto aktivity. Keď ho šiel vrátiť, dlhšie sa zdržal pri mladíkovi, ktorý mal na starosti kone. Prehodili spolu pár slov a potom mal možnosť sám odstrojiť koňa.
Keď vychádzal zo stajní, opäť natrafil na Simona. Aj on sa práve vracal z jazdy. Viedol za uzdu krásneho čierneho koňa. Richard sa pri ňom na chvíľu pristavil. Napadla ho skvelá myšlienka, ako tomu chlapovi znepríjemniť stretnutia z jeho matkou. Už mu liezlo na nervy, ako si ho neustále chce získať.
„Nabudúce si môžeme zajazdiť spolu. Nemusíš zato ani platiť,“ ochotne by mu ponúkol aj svojho koňa.
Richard pomaly podišiel bližšie k nemu a objal ho okolo pása. Trochu sa musel natiahnuť, ale to nebolo vôbec podstatné. Prisal sa na Simonove pery a dal mu celkom nevinný bozk, samozrejme so zovretými perami.
„Richard,“ zamrmlal rozrušene. Majetnícky ho privinul k sebe. Držal chlapca len v objatí. O nič viac sa nepokúšal.
„Myslíte, že to neviem. Ste gay a zahrávate sa s mojou matkou. To je od vás podlé. Nemal by ste ju vodiť za nos. Aj, keď nakoniec ste naozaj pekný párik. Ona je zadaná a vám sa páčia muži. Ja nechodím s každým, nie som ten typ. U mňa nemáte ani najmenšiu šancu. Tak sa s tým zmierte a radšej sa ku mne ani neozývajte,“ vychutnával si svoje víťazstvo. Vykĺzol z jeho zovretia a rýchlejším krokom sa ponáhľal do hotela. Chcel to, čo najskôr porozprávať Máriovi.


*****
Richard bol stále dosť nedôverčivý a nechcel s ním tráviť všetok čas. Aj na spoločnú večeru so Sárou prišiel len veľmi neochotne. Keď za ním na druhý deň prišiel, ani ho nepozdravil. Prešiel okolo neho bez povšimnutia. To Simona nahnevalo. Chytil ho za ruku a drsne pritiahol k sebe. Stáli za hotelom, pri vchode pre personál. Každú chvíľu mohol niekto vyjsť.
„Hej, čo to robíš?“ Richardovi sa to ani trochu nepáčilo. Mal pocit, že nemôže slobodne dýchať. Otvoril dvere vedúce do jedného zo skladov. Potisol ho dovnútra.
„Nebudeš ku mne drzý. Netvár sa, že ma nepoznáš,“ kvôli tomu chlapcovi úplne stratil hlavu. Obával sa toho, že čoskoro odíde. Nedokázal sa s tým zmieriť. Možno preto sa až príliš snažil.
„Spíš s mojou matkou a ja ti mám robiť spoločnosť. Povedal som jej všetko, ale ona sa mi len vysmiala. Mám toho dosť. Stále ma prenasleduješ. Už sa chcem vrátiť domov. Teším sa, keď táto hlúpa dovolenka skončí. Nie sme priatelia, ani ťa poriadne nepoznám,“ nechcel sa s ním ďalej baviť. Vymanil sa z jeho zovretia a nechal ho samého v sklade.
„Riško, počkaj!“ snažil sa ho dobehnúť.

*****
„Zlatko, dnes si nič neplánuj. Je to náš posledný deň dovolenky. Mám pre teba prekvapenie. Simon nás pozval na svoju jachtu,“ Sára ho nadšene vytiahla z postele už o štvrtej ráno.
„Potom mi už dáš pokoj. Mám toho dosť. Ten tvoj priateľ ma prenasleduje,“ hundral Richard. Hrozne ho zožieralo, že matka si ho začala všímať, v tom najnevhodnejšom čase.
„Dobre, zlatko. Už sa s ním nemusíš stretávať. Ja sa s ním porozprávam, ale dnes nás pozval na výlet. Nemôžem tam ísť sama. Už som mu to sľúbila. Vieš, že pre nás veľa urobil. Staral sa o teba. Jeho jachta sa ti bude určite páčiť. Naozaj ti sľubujem, že potom sa už nemusíš o nič starať,“ hádali sa aj v aute, počas cesty do prístavu.
„To si hovorila aj predtým! Mama, ja viem, že mi neveríš, ale je to vážne. On si od toho veľa sľubuje,“ pokúšal sa ju presvedčiť.
„Nebuď smiešny. Správa sa k tebe ako k princovi a ty si k nemu drzý. Ublížil ti? Dotkol sa ťa?“
„Nie, ale...“ nemal z toho dobrý pocit. Ani z tej jachty. Najradšej by ušiel, ale matka ho nikam nepustila. Nekompromisne ho napchala do auta.
„Tak vidíš. Len si to namýšľaš. Je to slušný mladý muž,“ donútila ho vystúpiť.
Richard už radšej mlčal. Spoločne nastúpili na tú luxusne pôsobiacu vec. Celý čas sa mračil a odmietal sa zapájať do konverzácie.
Jachta bola naozaj veľmi pekná a pohľad na more, priam nezabudnuteľný, ale on sa aj tak necítil dobre. Chcel ísť odtiaľ preč. Nemohol sa dočkať konca toho výletu. Držal sa v pozadí a dával pozor, aby sa k nemu Simon ani na chvíľu nedostal. Našťastie sa po celý čas zhováral s jeho matkou a chlapcovi vôbec nevenoval pozornosť. Myslel už len na Mária. Tešil sa, že ho opäť uvidí a všetko bude ako predtým. Simon sa stane, len nepríjemnou spomienkou.
Richard sa prechádzal po palube. Trochu sa najedol a postupne sa upokojil. Neustále hľadel na hodinky. Zakrútila sa mu hlava. Matku zrazu nikde nevidel. Cítil sa čudne, hrozne sa mu chcelo spať.
„Chcem ísť domov. Je mi zle. Mama, pomôž mi!“ ledva sa opieral o zábradlie.
Simon ho zobral do náručia a odniesol ho do jednej z kajút. Uložil ho do postele.
„Pospi si, Zlatíčko,“ nežne ho pozakrýval a celý čas ho držal za ruku. Nechcel, aby sa tým zbytočne trápil. Všetko už bolo vybavené.
„Kde je mama?“ opýtal sa Richard. Stále sa mu niečo nepozdávalo. Simonovu tvár videl len veľmi rozmazane. Tancovala mu pred očami. Takto sa naposledy cítil, keď sa s Máriom opili na chate.
„Príde neskôr. Teraz si o ňu nerob starosti,“ nežne sa mu prihováral.
Jeho hlas ho uspával. Všetko sa s ním krútilo. Poslúchol a zavrel oči. Okamžite zaspal.

******

„Mama, prečo si ma nezobudila? Už sme mali byť v lietadle...“ obrátil sa na druhý bok. Ruky aj nohy mu poriadne oťaželi. Pretieral si oči a snažil sa premôcť bolesť hlavy. Prehrabol si rozstrapatené vlasy. Vyliezol z postele a pomaly sa vyštveral po schodíkoch.
„Kde sa tu vzali?“ šúchal si boľavú hlavu. Ani nevedel, kam presne ide. Keď sa konečne dostal von a zrak sa mu viac rozjasnil. Uvidel čajky, morský vánok mu rozhrabol vlasy a začínala mu byť zima. Vyliezol von len v boxerkách.
„Ako je to možné, že som ešte stále tu! Stal sa omyl. Vôbec tu nemám byť,“ uvedomil si, že ostali na lodi a ešte sa z toho výletu nevrátili. Nevedel, koľko času prešlo. Slnko mi silno svietilo do tváre. Hľadel na ľudí, ktorí sa starali o pohodlie svojho zamestnávateľa. Nikto sa s ním nezhováral. Vôbec ho nebrali do úvahy.
Rozhorčene sa rozbehol k Simonovi. Práve sa práve rozprával s tučným mužom, oblečeným ako kuchár. Jachta bola taká veľká a luxusná, že vyzerala ako menšia výletná loď. Mal v nej celý personál, ktorí zabezpečoval, aby mu počas plavby nič nechýbalo.
Bosými nohami čapkal po palube. Bez okolkov sa vrhol na Simona. Muž ho pevne objal a zdvihol.
„Chceš na raňajky niečo špeciálne?“ opýtal sa pobavene. Držal ho pri sebe, ako svoj najväčší poklad.
Chlapec prudko zavrtel hlavou. Chvíľu sa ešte spamätával z toho otrasu.
„Vieš, že dnes nám tu skončil pobyt. Mali sme ísť domov. Vysvetli mi, čo tu ešte robím?“ rozčuľoval sa. Začínal mať pocit, že odpoveď na túto otázku sa mu nebude vôbec páčiť.
„Ostávaš so mnou, Zlatíčko. Si môj a nikam nepôjdeš. Tvojou jedinou úlohou je poslúžiť mi v posteli. Rozumieš, alebo ti to mám zopakovať? Si môj maznáčik,“ pobozkal šokovaného chlapca na pery.
„Travis, postarajte sa o to, aby bolo jedlo úplne dokonalé. Teraz ma ospravedlňte,“ niesol chlapca späť do dolných miestností. Na palube by mohol byť až príliš nápadný.
„Moja mama ma predala?“
„Nie, ona s tým nesúhlasila. Ponúkol som jej viac peňazí, ale ani to nepomohlo. Tak som bol nútený predať aj Sáru. Mám priateľa, ktorému sa páčia podobné typy žien. On sa už o ňu dobre postará,“ pomaly schádzal po schodíkoch. Bezpečne niesol svojho nového priateľa.
Richard chvíľu vstrebával tú správu. Zhlboka dýchal a pokúšal sa upokojiť. V žiadnom prípade nechcel prepadnúť panike.
„Prečo ja?“ opýtal sa podráždene. Simon s ním prešiel do svojich osobných miestností. Bez váhania ho položil na svoju posteľ.
„Páčiš sa mi, maličký. Chcem ťa mať len pre seba,“ dychtivo ho pobozkal na odhalený krk. Oboma rukami siahol na posledný kúsok oblečenia. Považoval ho za svoj majetok a hračku, ktorú si zadovážil na pobavenie. Chcel svoj darček konečne rozbaliť.
„Počkaj, nie. Ja sa bojím. Ešte...“ pokúšal sa získať čas. Sadol si do jeho lona a kŕčovito sa ho držal.
„Chcem ťa hneď teraz. Nemá zmysel ďalej čakať. Nemusíš mať žiadne obavy. Bude to v poriadku,“ hladkal ho po vlasoch a chvíľu ho upokojoval. Začal ho opatrne bozkávať. Postupne sa ich bozky prehlbovali. Učil ho, ako to má robiť, aby sa mu to páčilo. Pomaly ho stiahol do vankúšov. Richard pocítil ako Simonova ruka definitívne stiahla boxerky. Ešte chvíľu chcel čakať. Namiesto túžby ním lomcovala zlosť a bezmocnosť. Horúčkovito uvažoval nad tým, akoby ho mohol od seba dostať. Kým sa stihol spamätať, Simon ho obrátil. Donútil ho, aby sa poriadne oprel rukami o posteľ. Bránil sa, chcel sa s ním hoci aj pobiť, ale nemal dostatok síl.
Rozšíril mu nohy. Cítil ako poriadne ponatieral jeho vstup. Bolo mu to nepríjemné a ešte viac sa stiahol. Nechcel ho do seba v žiadnom prípade pustiť.
Simon ho chytil za boky a drsne doňho vnikol. Richard zúfalo vykríkol a pokúšal sa ho zo seba vypudiť. Už to prestávala byť hra. Začínal chápať, že sa naozaj dostal do poriadnej kaše.
„Chcel som sa s tebou zblížiť, ale ty si ma odmietol. Zatiaľ bude náš vzťah len na tejto úrovni,“ odvetil spokojne. Užíval si ich tesné spojenie. Začal sa pohybovať, prispôsobil sa len svojim vlastným potrebám. Richard sa ho pokúšal kopnúť, stále sa hýbal.
„Ešte chvíľu vydrž, bude to lepšie,“ začal sa pohrávať s jeho penisom. Chlapec vôbec nebol vzrušený. Vykĺzol z neho dosť skoro. Hneď ako v ňom zanechal svoju stopu.
Richard pritiahol nohy k sebe. Objal svoje roztrasené kolená. So Simona počas sexu vyžaroval len chlad. Mal pocit, akoby sa ho dotklo niečo studené, úplne bez života. Nechcel ho prijať, nemienil sa mu podriadiť. Bol ako krásna socha, bez akejkoľvek štipky ľudskosti. Jeho kamarát Mário mu práve začínal pripadať ako ten najmilší človek na svete. Bál sa, že ho už nikdy neuvidí.
„Obráť sa, aby som sa na to mohol pozrieť,“ Simon si uvedomil, že sa až príliš poponáhľal. Najprv si myslel, že bude chlapca rozmaznávať a starať sa oňho. Ale, keď ho uvidel na palube, jeho sebaovládanie dokonale zlyhalo.
Richard sa naňho díval ako na čosi odporné. Predtým mu tiež nebol sympatický, ale za daných okolností by ho najradšej zašliapol ako švába. Simon ostal ležať v posteli s ním. Nestaral sa o jeho pocity. Mal to, čo chcel. Nič viac nepotreboval.
„Chcem sa vrátiť!“ premáhal nepríjemnú bolesť.
„Prestaň s tými hlúposťami. Nikam nepôjdeš,“ stiahol z neho prikrývku. Vďaka zvlhčeniu našťastie nekrvácal, ale aj tak to bolo dosť nepríjemné. Krútil sa v jeho rukách. Neprijímal žiadne ospravedlnenia.
„Ty o tom nerozhoduješ! Nemáš právo ma tu držať!“ rukami mu siahol na krk. Pevne ho stisol a lomcoval ním, ako pokazenou bábikou. Simon ho prudko odstrčil. Chlapec si udrel hlavu a stratil vedomie.
„Zlatíčko, nestalo sa ti nič?“ zúfalo ho objal. Nechcel mu ublížiť, ale jeho telo nad ním opäť zvíťazilo. K svojmu predchádzajúcemu milencovi bol veľmi zhovievavý, boli spolu dlho, ale ich vzťah sa skončil neúspechom. Svoju novú hračku si chcel len užívať. Nechcel pred ním prejaviť žiadnu slabosť.
„Nevolaj ma tak. Je to trápne,“ Richard sa rýchlo spamätal. Byť v jeho objatí, bolo preňho najhorším trestom. Okamžite sa od neho odsunul.
„Zvykneš si. Zatiaľ si môžeš oddýchnuť. Nevychádzaj na palubu. Všetko ti prinesú do izby. Môžeš sa aj okúpať, ak chceš,“ ukázal na dvere vedúce do kúpeľne. Loď bola veľmi dobre vybavená. Práve preto si ju kúpil, aby mohol tráviť aj dlhší čas na mori.
Keď za ním zamkol dvere, chlapec okamžite začal rozbíjať všetky veci, ktoré mu prišli pod ruku. Roztrhol plachtu, aj všetky vankúše. Celú posteľ takmer obrátil hore nohami. Potom sa pustil do kníh, ktoré boli na polici. Zhodil ju celú na zem a šliapal po nich. Vbehol do kúpeľne a vzal z police zubnú kefku. V jednom filme videl, že by sa dala použiť ako zbraň. Trochu ju zlomil, aby sa vytvoril ostrý hrot. Potom sa rýchlo okúpal. Chcel sa zbaviť každej stopy po jeho dotyku. Obliekol si čisté boxerky, ktoré našiel v kúpeľni. Bola to jeho veľkosť, preto nepochyboval, že sú preňho. Kefku mal stále v rukách ako zbraň. Tešil sa na ich ďalšie stretnutie.

5 komentárov:

  1. Iba tři? A to ako prečo? No, to je jedno, snad to nějak přežiju, i když o tom pochybuji.
    Oh, trošku jsem se zarazila, když tam bylo, že mluví aj po slovensky, takhle mě mást ;-D.
    Počkat, co to má Mário za rodiče? Jestli je o tři roky starší než Richard, tak by mu mělo být devatenáct! A oni ho nechávají hlídat jako malé dítě, teda, to bych si nenechala líbit. Tak ke kapitole. Byla skvělá! Chudák Richard, jsem zvědavá jak se z toho dostane. Teda, tak jeho matka je taky prodaná, mno, dobře jí, měla se choval lépe a věřit to Richardovi, když jí to říkal. Ale ona ne, tak má co zaslouší. Teda ten Simon je ale šmejd. Jsem zvědavá na jejich další setkání. Ale stále se mi nelíbí, že budou jenom tři kapitoly. To je prostě maloučko. Je to dobrá povídka, moc se těším na pokračování. Hele, ale to je zrada! Kromě toho, že víme, že je Richard malý a má černé vlasy, tak zase nic víc. Jaké má oči, jak dlouhé má vlasy, co ksichtík? Koho zajímá, že má Mário akné, když nevíme detaily u hlavní postavy..? Ale nejspíš bude sladký, jinak by jej Simon tak moc nechtěl.
    Krásné to bylo... koukala jsem, žes přidala taky k Bračekovi, to se musím jít kouknout :-*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak to bolo fakt super...naozaj úžasné...rýchlo ďalšiu kapitolu prosím prosím

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mánia D.: Lebo ostatné poviedky sú všetky na dlhší čas, ani zďaleka nekončia a chcela som mať konečne aj niečo kratšie. No Simon je čiastočne SlovákXD
    Nuž Máriovi rodičia sa oňho nejak tak boja a chcú si overiť isté podozrenia, preto ho nenechávajú úplne saméhoXD. Tj Simon je šmejdXD
    Nuž v dalšej kapči sa pokúsim urobiť mu dokonalejší opis, opisy postáv mi idú hrozne ťažko, som hrozná a hroznáXD Skrátka, ked som to písala, tak mi zas napadlo, len to, čo má Mário, asi to tak nefunguje,že mi hneď príde na rozum, to čo chcemXD. Inšpiratívne pozerám aj Dextera teda opäť s dabingom, aby som sa viac inšpirovala a naladila aj na tú poviedku...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. SakurasaMika : vďaka za koment, nuž pokúsim sa, teda bude to chvíľu trvať, kým zas zosmolím aspoň 6 stránXD

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Téda to je tak boží povídka......moc se těším na další dílek:)

    OdpovedaťOdstrániť

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky