štvrtok 25. júna 2009

3. kapitola Zmluva na tri prísahy, temné obdobie


varovanie: trojka, 18+, hnev, vražda, časový skok,






„Má pravdu. V našich kruhoch to vôbec nie je také jednoznačné,“ v ich spálni sa objavil David. Spokojne sa usmieval a držal v rukách nejaký poriadne veľký kus papiera.
„Čo tu robíš?“ Josh okamžite prikryl svojho partnera. Nechcel, aby ho videl nahého. Začínal mať podozrenie, že to nebude len priateľská návšteva. Zaviazal sa síce, že s ním bude spolupracovať a súhlasil so zlúčením skupín. To však nezahŕňalo vstup do osobných priestorov. Josh okamžite vstal a chystal sa ho vytlačiť z miestnosti. Uvedomoval si, že bude dosť ťažké vysvetliť partnerovi, že David nie je ich nepriateľom. Ruku ho však odmietli poslúchnuť. Namiesto toho, aby naňho zaútočil, musel ho objať.
„Mám zmluvu na tri prísahy. Ty vieš, čo to znamená, však Joshua?“ zasyčal mu do ucha. Na chvíľu ho od seba odsunul a strčil mu do ruky akýsi papier. Mladý mág okamžite spozornel. Prešiel očami celý dokument. Josh bledol čoraz viac a David sa len spokojne usmieval.
„Čo to má znamenať?“ Tom si okolo seba omotal prikrývku a takisto vstal. Bol celý červený od zlosti.
„Tento papier je svadobná zmluva, podpísaná na špeciálnu čarodejnícku prísahu. Je tu Aaronovo meno aj jeho krv. Podľa tohto dokumentu sa zaviazal, že svojho manžela nikdy neopustí. Aj keď pochybujem, že Aaron vie toto prečítať. Je to písané v jazyku, ktorému rozumejú len majstri mágie. Dá sa to tak povedať, že je to dokument, ktorý sa tvári ako neškodný, ale po jeho podpísaní sa obsah úplne pozmení. Je tu aj starý dodatok, ktorý sa už normálne nevyužíva. Citujem : „Kto prísahu túto zhatí a ponúkne jemu ochranu, ten súčasťou zmluvy sa stáva, keď dovŕši lehota táto. Stáva sa zmluva, navždy ukotvená ako zmluva ďalších prísah...“ V normálnej reči to znamená, že my dvaja sme bránili napĺňaniu podmietok zmluvy. Aaron tu podpísal, že bude jeho majetkom, že neopustí ich domov atd. My sme ho ochraňovali, tým pádom sa z nás tiež stávajú predmety zmluvy. Ako mohol podpísať takú hlúposť. Teraz sa sem pridali aj naše mená,“ šokovane hľadel na ten papier. Chcel by ho zničiť, ale vedel, že tým nič nedokáže zmeniť. Mal chuť ho zabiť. Spáliť ho na tom mieste, ale nemohol proti nemu urobiť vôbec nič. Zmluva bola potvrdená čiernou mágiou, ktorá by ich mohla zničiť, pokiaľ by sa postavili proti jej naplneniu. Hneď ako ju dočítal zmizla mu z rúk.
„Som rád, že si to tak rýchlo pochopil. Presťahujete sa ku mne a vynahradíte mi čas, ktorý som musel stráviť bez svojej lásky. Varoval som vás, ale vy ste ma nepočúvali. Teraz obaja patríte mne,“ pritiahol si k sebe Toma. Nežne ho pobozkal na pery. Stiahol z neho prikrývku a položil ho na posteľ.
Josh zdesene sledoval ako si David rozopol opasok a stiahol nohavice. Úplne si ich nevyzliekol. Obaja sa stali jeho majetkom. Nesmel sa bez jeho príkazu ani pohnúť. Ruky aj nohy mal hrozne ťažké.
Daj mu pokoj. Čaká dieťa. Oslovil ho len v myšlienkach.
prebúdzala sa v ňom temnota, ktorú dlho v sebe potláčal. Chcel ho zabiť. Zničiť ho za to, že siahol na niečo, čo mu nepatrí.
David jemne prešiel rukou po vypuklom bruchu. Tom chcel niečo povedať, ale vôbec sa nedostal k slovu.
Áno, tak náš partner je veštec. O to viac ma teší, že patrí aj mne. Neboj sa, budem veľmi nežný. Poď k nám Josh, nechcem ťa vynechávať z hry. Odpovedal mu rovnakým spôsobom.
Pohladil ho po stehnách a dal jeho nohy viac od seba. Dôkladne ho pripravil prstami. Celý čas sa mu díval do očí.
Josh si ľahol k nim. Nechcel to urobiť, ale nemal na výber. Bol úplne pod vplyvom Davidovej vôle. Oprel sa o posteľ a bezmocne sledoval, ako David opatrne obrátil k sebe. V jeho očiach videl totálne zdesenie a znechutenie.
David použil kúzlo, ktoré ho trochu nadvihlo a pohodlne nasmerovalo do polohy, ktorú potreboval. „Neboj sa. Bude sa ti to páčiť,“ zašepkal mu do ucha.
Sledoval ako David opatrne prenikol do uvoľneného otvoru. Tomovo telo úplne spolupracovalo. Ani nepotreboval žiadnu mimoriadnu starostlivosť.
David použil kúzlo, ktoré ho trochu nadvihlo a pohodlne nasmerovalo do polohy, ktorú potreboval. „Neboj sa. Vezmeme si ťa obaja,“ zašepkal mu do ucha.
Tom pevne privrel oči. Nechcel to a už vôbec nie takto. Pocítil v sebe Davidov penis. Sedel na ňom a penis sa vnáral hlbšie do jeho tela. Potom pocítil trochu silnejší tlak. Josh spokojne zastonal. Kúzlo ho držalo tak, aby sa aj Josh mohol pokojne dostať dovnútra. David ho bozkával a masíroval jeho penis. Tom šokovane vzdychol. Striedali sa, akoby to mali už vopred premyslené. Začínalo ho to trochu bolieť. Zmietal sa medzi zdanlivou rozkošou a silným odporom. Nechcel to. Pripadal si ako nejaká hračka, ktorú môžu kedykoľvek použiť. Hromadil sa v ňom hnev. Každý dotyk, ktorý ho mal potešiť v ňom vzbudzoval čoraz väčší odpor. Rezignovane čakal, kým to celé skončí. Dieťa nasávalo energiu so svojho otca, ale tú, ktorú mu dával David odpudzovalo. Keď obaja skončili, Josh ho chcel obrátiť k sebe, ale on ho odstrčil. Cítil, že opäť má svoje telo pod kontrolou. Silno udrel Davida do tváre. Ešte raz a znova, až kým nezačal krvácať.
Pocítil zvláštne chvenie v bruchu. Malé oko, kdesi hlboko v jeho tele sa otvorilo. Bolo to ako úder do brucha. Okamžite sa mu zatmelo pred očami. Malé oko našťastie nemalo takú silu, aby ho donútilo lietať. David odletel na druhý koniec miestnosti. Nohavice mu obhoreli a nebyť magickej ochrany, určite by dosť utrpelo aj jeho telo. Oko malého veštca malo už dosť veľkú moc. Zaútočilo, lebo dieťa sa cítilo ohrozené. Nábytok sa pohol, v miestnosti nastal poriadne veľký chaos. Keď sa všetko upokojilo, posteľ bola prázdna. Tom zvládal už aspoň jednoduché kúzla. Zrejme sa stihol naučiť, ako sa nenápadne dostať z bytu. Jeho šaty tiež chýbali.
„Vidíš, čo si urobil? Tam vonku bude v nebezpečenstve!“ Josh sa rýchlo obliekol pomocou mágie. Musel ísť za ním. Bál sa, že ho nájdu Vyrezávači očí.
„Bolo to skvelé. Veľmi sa mi to páčilo,“ pobavene sa uškrnul.
Josh sa k nemu znechutene obrátil. „Naše spojenectvo neplatí. Ty si prvý zradil mňa. Myslím, že toto je koniec,“ využil narušenie zmluvy. Vedel, že keby ešte dlhšie čakal, opäť by bol otrokom jeho vôle. Pritisol ruku k Davidovej hlave. Biele svetlo ňou prešlo a roztrieštilo lepku.

***

Tom sa pomaly vliekol po ulici. Nedokázal sa dostať veľmi ďaleko od ich bytu. Poriadne si zapol bundu, aby aspoň čiastočne zakryl svoje brucho. Nevedel kam pôjde, ale k Joshovi sa vrátiť nechcel. Mal pocit, akoby videl svojho otca. Spomenul si, že aj vtedy, keď ho chcel ponúknuť svojim priateľom, podarilo sa mu ujsť pomocou mágie. Predtým si na to nespomínal, ale ten pocit sa vrátil, hneď ako sa ho David dotkol. Nechcel byť súčasťou nejakej hlúpej dohody. Svet mágie ho unavoval. Nenachádzal v ňom dostatok slobody. Obával sa, že ho môžu veľmi rýchlo objaviť. Použil skratku, aby sa rýchlejšie dostal k autobusovej zastávke. Už vedel kam pôjde. Trochu zrýchlil. Bol si istý cieľom svojej cesty.
„Tom!“ Josh prebehol cez cestu a blížil sa k nemu. Ľutoval, že to nemôže nijak urýchliť, ale pred ľuďmi nemohol používať mágiu. Už aj tak sa všetci obracali, keď ho začuli kričať.
Tom sa zamiešal medzi ľudí, ktorý práve vystupovali z autobusu. Pretlačil sa dovnútra. Dvere sa zavreli. Autobus sa pohol. Josh práve dobehol na zastávku.
Tom si sadol na uvoľnené miesto a dal si na hlavu kapucňu. Kúzla typu ako skryť tvár tiež nepatrili k tým zložitejším. Po krátkom zaváhaní sa mu podarilo vytvoriť okolo seba nádych nevšímavosti. Nikto mu nevenoval pozornosť. Po pár sekundách nečinnosti mu vo vrecku zazvonil mobil. Bez záujmu sa zahľadel na displej. Nemal chuť sa s ním hádať. Aj tak ho nemienil počúvať. Zvonenie neprestávalo a bolo čoraz silnejšie. Nemohol ho zrušiť. Neochotne stlačil prijať.
„Daj mi pokoj. Nevrátim sa k tebe. Je mi jedno, čo povieš,“ snažil sa hovoriť čo najtichšie.
„Ak nevystúpiš na ďalšej zastávke vezmem ťa odtiaľ násilím. Je mi jedno, že náhle zmizneš a bude to podozrivé. Ohrozuješ seba aj naše dieťa!“ Josh sa pokúšal upokojiť, ale príliš sa oňho bál. Kričal naňho, aj keď si to poriadne neuvedomoval.
„Nebudem ťa poslúchať. Som dospelý, môžem ísť kam chcem. Nezaujíma ma, čo sa stane s tvojím deckom. Spriahol si sa s ním. To mi úplne stačí. Povolil si mu prístup do domu. Urobili ste so mňa svoju kurvu! Tak si ho nechaj. Obaja ste rovnakí. Pre mňa žiadna zmluva neexistuje. Dieťa sa nenarodí. Nechcem, aby ma niečo spájalo s tebou,“ otvoril kryt a vytiahol baterku z mobilu. Displej konečne zhasol. Cestujúci si ho vďaka kúzlu stále nevšímali. Blížili sa k ďalšej zastávke. Začínala mu prekážať závislosť na Joshovi. Už sa ani nebol istý, či ho má ešte stále rád. Vyrezávači očí mali v jednej veci pravdu. Josh ako jeho učiteľ zlyhal. Nedokázal ho považovať len za svojho žiaka a oddeliť to od súkromných záležitostí. Tom to pochopil, ale chcel ešte chvíľu počkať. Dúfal, že sa to časom zlepší. Tom znechutene zamieril k dverám. Nechcel spôsobiť problémy nevinným ľuďom. Opatrne vystúpil z autobusu. Josh ho okamžite pevne objal. Zatiahol ho trochu ďalej od zastávky a pokúšal sa ho pobozkať.
„Prestaň!“ Tom ťažko znášal aj to objatie.
„Prepáč mi to, urobím všetko, čo budeš chcieť. David nás už nebude obťažovať, už nikdy sa ťa nedotkne,“ pokúšal sa mu to vysvetliť, ale sám ledva nachádzal slová.
„Prijímam tvoje ospravedlnenie,“ pokojne povedal Tom. Nenápadne si z čela zotrel znaky, ktoré držali jeho vlastné oko uzavreté.
„Ľúbim ťa, zlatko,“ chytil ho za ruku. Chcel sa s ním vrátiť domov. Nevšimol si zmenu vo výraze jeho tváre. Nemal ani poňatia, že jeho partner práve vstúpil do temného obdobia. Bolo to niečo ako čarodejnícka puberta, aj keď z oveľa strašnejšími následkami. Jedným z príznakov bolo odpútanie sa od všetkého, čo spája mága s rodinou. Takisto aj prudký nával nekontrolovateľného hnevu a dosť veľká citlivosť na sexuálne zážitky. V tomto stave bol mág dosť citovo rozkolísaný. Josh si to nevšimol, netušil, že to prichádza práve teraz. Za svoju chybu okamžite zaplatil. Pred ním nestál milý a naivný Tom, ale jeho najhoršia verzia, ktorú musel na pár rokov vypustiť do sveta.
„Ja teba tiež,“ pozrel sa na svojho partnera pomocou vnútorného oka. Keď sa na malú chvíľu celé otvorilo. Josh pocítil silné puknutie. Niečo ho zasiahlo do chrbtice. Ten spaľujúci pohľad trápil jeho telo. Tom sa tentoraz nevzniesol do vzduchu. Zlosť mu dávala silu udržať oko v stabilnej polohe. Ani nevedel, odkiaľ vie o tejto technike. Vo svojom bruchu pocítil silné napätie.
„Prepáč mi, ja som nechcel...“ opakoval jeho slová. Bez váhania doňho kopol.
„Tom, čo si to urobil?“ pocítil ako ho niekto pevne chytil. Nemohol sa pohnúť. Cítil sa ako vo zveráku.
Počul Alainin hlas. To ona mu opäť zavrela oko. Medvedík, Aaron a Valnesce ho stiahli k zemi. Celú oblasť zaplnili nevšímavosťou a okoloidúcim museli poupravovať pamäť.
„Pustite ma! Nechajte ma! Chcem slobodu!“ rozčúlene sa mykal. Cítil ako mu rozopínajú nohavice. Prestal, keď ho úplne ochromila bolesť. Dieťa upadalo do šoku a on tiež. Hrozilo, že jeho ochranná vrstva praskne.
„David Hole to naplánoval. Dostal nás ako nejakých začiatočníkov! Kvôli veštcovi, ktorý preňho pracuje som nič nevidela...“ Alaina rozhorčene priložila ruky na jeho brucho. Musela to zastaviť. Ak by plod vyskočil predčasne a ešte nevyvinutý, mohol by ho roztrhnúť zvnútra. Dieťa ešte nevedelo použiť mágiu, aby sa dostalo von. Tlačila doňho celomesačnú zásobu magickej energie.
„Neboj sa malý, musíš to vydržať... Ešte nechoď von,“ privrela oči, aby sa mohla lepšie sústrediť. Dieťa bolo veľmi smutné. Tá láska, ktorá ho živila sa postupne vytrácala.
Medvedík pustil Toma a presunul sa k Joshovi. Nevyzeral vôbec dobre. Pri živote ho držala len ochranná energia, ktorú stihol v poslednej chvíli vytvoriť.
„Bude v poriadku?“ opýtal sa Valnesce.
„Tom, áno. Teda pokiaľ sa nám podarí, udržať ho pod kontrolou,“ podarilo sa jej utíšiť malého. Po dlhšom naliehaní zaspal a prestal panikáriť.
Joshovo telo ležalo na zemi. Krvácal, chrbticu mal ohnutú do neprirodzeného uhla. Niektoré kosti prerazili cez mäso. Bol pri vedomí. Pokúšal sa niečo povedať. Medvedík jeho telo zafixoval do magickej energie. Sami mu pomôcť nedokázali, potreboval svojho lekára. Pevne ho chytil a o pár sekúnd zmizli. Okoloidúci nevideli vôbec nič. Život na ulici pokračoval, akoby sa nič nestalo.
„Odneste ho do postele. Malý už zaspal a nebude robiť problémy. Ja idem za Medvedíkom,“ prikázala im stručne.
Valnesce opatrne vzal Toma do náručia. „Temné obdobie práve teraz. Asi ho budeme musieť priviazať, “ naďalej okolo seba šírili kúzlo nevšímavosti.
„Je to moja vina! Mal som Joshovi povedať o tej zmluve. Bál som sa, že ma pošle späť k Davidovi,“ rozplakal sa. Úplne ho to položilo.
„Nenariekaj, máme prácu, ideme cez urýchľovač...“ spoločne sa vyparili z miesta, na ktorom stáli.
Po odomknutí pečate vošli do bytu. Zložil svoje bremeno na posteľ. Valnesce použil magické putá. Zviazal mu ruky aj nohy a na oko uvalil silné zatváracie zaklínadlo.

O päť rokov neskôr...

Josh opatrne pohol rukou. Fascinovane sledoval bielu obrúčku, ktorú mal na prstenníku. Zrak sa mu pomaly vyjasňoval. Mozog sa dostával opäť do bežnej činnosti. Uvedomil si plynutie, času. Prešlo dlhé obdobie nečinnosti. Spomínal si na zdĺhavé liečenie, na to ako ho niekto nútil, aby sa hýbal. Na barle, ktoré používal. Všetko robil automaticky, prijímal podmety z vonkajšieho prostredia, ale akosi nedošlo k spracovaniu a pochopeniu. Mozog sa dlho spamätával z takej ťažkej rany. Posledná vec, ktorú jasne vnímal bola bolesť. Pád na zem. Potom už bolo všetko dosť zmätené. Pamätal si, ako mu Tom ublížil, ako sa pomsty kvôli tej záležitosti s Davidom.
Jeho zmysly začínali opäť fungovať. Cítil mäkkosť gauča, tlak na kolenách. Počul zvuk pripomínajúci kopanie. Uvedomil si, že má na kolenách svojho syna. Alex už rozhodne necikal do plienok, bol omnoho starší, rozprával a túlil sa k nemu. Ako prvé sa mu vrátilo vnímanie priestoru, času a ľudí, ale nemohol ešte rozprávať.
Na koberci sedel Tom. Tiež bol o niečo starší, mal na sebe džínsy a tričko a na ruke znak vešteckej asociácie. Zrejme už dávno dokončil štúdium. Hral sa s malým tmavovlasým chlapčekom, ktorý bol zrejme ich mladším synom. Chlapček staval pyramídu s kociek a dával pozor, aby sa mu nezosypala. Dosť sa podobal na Josha. Hneď mu bolo jasné, že je to dieťa, na ktoré sa vtedy tak veľmi tešil. Chlapček naňho chvíľu hľadel. Potom pokračoval v skladaní. Malý veštec nemienil všetko hneď odhaliť.
Josh musel uznať, že Tom je nádherný. Páčil sa mu ešte viac než predtým. Temné obdobie mal zrejme šťastne za sebou, mágia v ňom bola vyrovnaná. Ešte stále sa na nich díval neprítomným pohľadom. Čakal na ďalšie zlepšenie. Tom mal na prste mal tiež obrúčku, takú istú ako on. Usmieval sa. Bol spokojný. Trápenia z mágiou zrejme pominuli a už ho to neťažilo.
„Ocko, kedy spolu pôjdeme na výlet. Sľúbil si, že už nebudeš toľko pracovať,“ Alex sa trochu pomrvil v Joshovom objatí a nenútene pokračoval v konverzácii. Z gauča si vzal knihu mágie pre deti a začal si ju prezerať. Josh videl základné zaklínadlá, určené len na dosiahnutie magickej úrovne.
„Zajtra vyzdvihnem ďalšiu dávku liekov. Potom nás čakajú už len prázdniny. Budeme si chvíľu užívať. Tvoj ocko ich potrebuje. Stále sa to zlepšuje, vylieči sa,“ nechal malého zhodiť pyramídu.
„Nemal by náhodou dostať ďalšiu dávku?“ Alex sa zadíval na hodinky. Opatrne vstal. Sadol si na koberec k svojmu bratovi.
„Áno, takmer som zabudol. Postráž na chvíľu svojho brata,“ Tom pomaly vstal. Opatrne postavil Josha. Pomohol mu dostať sa do kuchyne. Opatrne mu vyzliekol košeľu aj nohavice. Josh sa cítil nepríjemne. Chcel už rozprávať. Potreboval to. Nedôveroval Tomovi. Nedokázal pochopiť, prečo sa oňho stará. Starostlivo ho natrel nejakým krémom. Nevynechal ani kúsok jeho tela. Dotýkal sa ho veľmi nežne. Túžobne sa zadíval na jeho penis, ale nechcel deti nechať dlho bez dozoru.
„Ešte chvíľu vydrž. Už to bude...“ vytiahol z vrecka fľaštičku s nejakými tabletkami. Nabral vodu do pohára. Jednu z nich rozpustil vo vode. Potom vložil do pohára slamku a priložil mu ju k ústam. Josh nechcel piť. Nevedel, čo vtom je, ale bol až príliš smädný. Všetko vypil. Tom ho starostlivo poobliekal.


1 komentár:

  1. Cože???? Teda, tohle je podraz! Co tam dělá to další dítě? A jak to, že to je o tolik let dál? A co to je s tím Joshem? To je špatný, špatný, špatný... :'( Co teď bude dál, když si to nastavila takhle..? Ach jo...
    Kapitola byla pochopitelně pěkná, jen... Nějak se mi nezdá to s těma rokama. Musím říct, že ted mě trochu víc láká povídka RO. Tak snad se taky nestane něco tak hrozného, jako posun v letech nebo dítě apod. ;o)
    Pochopitelně se ale těším i tady na nějaké to pokračování. Snad budeš mít jinačí náladu a ještě to může vzít jinačí směr. ;o)

    OdpovedaťOdstrániť

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky