pondelok 11. mája 2009

1. kapitola Gabriel


Varovanie: 18+ slash, chcela som pridať atavar, ale net mi nedovolí, lebo sa zbláznil...grrr



Ruky sa mu trochu triasli. Srdce mu bilo oveľa prudšie než zvyčajne. Nebol zvyknutý až na taký osobný kontakt so zákazníkom. Uľavilo sa mu, keď dostal potvrdenie objednávky. Vyšiel von a o pár minút sa už vracal aj s jedlom a pitím. Všetko pekne poukladal na stôl. Na zákazníka sa neodvážil ani pozrieť.
„Želáte si ešte niečo?“ vyjachtal rozrušene. V apartmáne sa naplno zažalo svetlo. Prinútil sa zdvihnúť zrak. Nesmelo sa usmial. Takmer mu vyrazilo dych, keď si uvedomil, že toho mladého muža pozná. Tie oči, ústa, výraz jeho tváre, postava. To všetko mu bolo známe. Nemohol sa pomýliť. Bol to on. Gabriel. Jeden z jeho bývalých spolužiakov. Keď nastúpil na strednú, Gabriel bol už štvrták. Podarilo sa mu znepríjemniť mu život. Neustále medzi nimi vládlo napätie a občas sa aj pobili. Vždy tvrdil, že je slaboch, zámerne ho strápňoval. Ten istý Gabriel, akurát už o trochu starší sedel teraz na gauči a prebodával ho pohľadom. Chuť opustiť miestnosť sa podstatne zvýšila. Vtedy sa tváril ako pán sveta, dnes z neho skôr vyžaroval smútok. Aj on predstieral, že je všetko v poriadku. Krátke tmavé vlasy mal trošku rozstrapatené, drsné črty tváre ešte viac zvýraznili tmavé okuliare. Nosil moderný oblek, ktorí bol zrejme súčasťou jeho práce. Bol až príliš štíhly, oblečenie na ňom tak trochu viselo. Vrchné gombíky na bielej košeli mal voľne rozopnuté. Vôbec nevyzeral ako zvyčajní návštevníci V. I. P. časti. Rozhodne bol jedným z najmladších.
Všimol si aj ďalšiu podstatnú záležitosť, ktorá mu predtým zrejme unikla.
Gabriel je gay. Tak to je sila. V myšlienkach sa odvážil pripustiť aj túto možnosť. Rozpačito si stiahol sukňu trochu nižšie. Cítil sa pred ním až príliš odhalený. Očakával, že sa začne smiať, bál sa, že všetkým spoločným známym prezradí, kde teraz pracuje. Mysľou mu prešli takmer všetky nepríjemné predstavy.
V Gabrielovej hlave sa odohrával úplne iný príbeh. Pozorne si obzeral svojho chlapca. Pohľadom priam hltal každú časť jeho tela.
Mejkap mu dodával trošku starší výzor, ale stále pôsobil ako nevinný anjelik. Gabrielovi sa na ňom páčilo takmer všetko. V hnedých očiach sa zračil strach a očakávanie. Plné pery ho takmer zvádzali k bozkom. Bol na svoj vek dosť nízky, ale to mu nevadilo. Chcel by ho preskúmať celého.
Hneď si všimol, že je nervózny a pripadalo mu to veľmi roztomilé. Páčilo sa mu, že nie je až taký suverénny profesionál.
„Poď si ku mne sadnúť. Chcem, aby si mi dnes robil spoločnosť,“ prikázal stručne. Taro nereagoval. Až príliš sa ponoril do svojich myšlienok. Spamätal sa, až keď sa nejakým záhadným spôsobom ocitol na Gabrielových kolenách. Dotyky. To bola prvá vec, pre ktorú sa nikdy neponáhľal do V. I. P. zóny. Vedel, že aj keď sex nie je dovolený, bozky a obchytkávanie je úplne bežnou záležitosťou. Takisto aj sedenie na kolenách, hladkanie a podobne. Vo verejnej časti nebolo dovolené ani to.
Gabriel opäť trochu stlmil svetlo a nechal do miestnosti prúdiť príjemnú hudbu.
Bez okolkov obrátil jeho tvár k sebe a začal ho bozkávať. Taro najprv vôbec nereagoval. Bol úplne stuhnutý. Napokon sa prinútil odpovedať na jeho bozky. Nechal ho trochu sa vyblázniť. Keď mu chcel siahnuť pod sukňu, zadržal jeho ruku.
„Jedlo vám vychladne,“ pripomenul mu.

***

Tesne po polnoci konečne odchádzal z apartmánu. Gabriel ho takmer nechcel pustiť. Neustále mu dával návrhy, bol dosť dotieravý a veľa toho vypil. Ledva sa ho zbavil. Potreboval si aspoň na chvíľu oddýchnuť. Cestou dostal správy o ďalších objednávkach. Očividne to bola dosť úspešná noc. Všetci V. I. P. chlapci pobehovali z jedného apartmánu do druhého. Ruky mali plné práce.
Ja toho Miniho asi zabijem. Keď ešte raz nepríde do práce, už ma sem nikto nedostane. Neochotne prebral ďalšiu objednávku od staršieho muža v apartmáne 11/C. Našťastie tento zákazník sa chcel len pozhovárať. Strávili takmer polhodinou debatou o všelijakých bežných veciach. Tento zákazník bol opitý ešte viac než Gabriel, počas rozhovoru dokonca tvrdo zaspal. Taro sa trochu upokojil a nálada sa mu zlepšila. Ešte ani nestihol dôjsť do hlavnej miestnosti, keď mu jeden ryšavý chlapec vtisol do ruky tácku.
„Môžeš to hodiť tomu chlapovi na osmičku. Ja už naozaj nestíham a on si nevybral nikoho konkrétneho len zadal objednávku,“ vychŕlil naňho a zmizol skôr než stihol niečo povedať.
Taro rozhorčene zamieril do ďalšieho apartmánu. Začínal byť dosť unavený, ruky a nohy ho boleli a v sukni mu začínalo byť trochu horúco.
Keď otvoril už v poradí tretie dvere trochu sa mu aj krútila hlava. V poslednom čase bol dosť prepracovaný, v škole neustále zaspával a nič nestíhal. Táto noc mu tiež dávala zabrať. Len čo otvoril dvere, zákazník ho doslova zhodil na gauč. Tácka mu z rúk vypadla. Všetko skončilo na koberci. To tomu mužovi očividne neprekážalo. Hrubo sa prisal na jeho pery. Taro sa spod neho nedokázal dostať. Začínal pomaly prepadávať panike. Cítil ako mu sukňa úplne povolila. Mužovi sa podarilo mu ju vyzliecť.
„Pane, toto naozaj nemôžete!“ kričal naňho. Vzpieral sa. Bola tam úplná tma. Cítil zrýchlený dych toho muža.
„Ja som spoločníkom majiteľa. Môžem si robiť, čo uznám za vhodné. Pre mňa pravidlá neplatia. Táto izba je tak trochu špeciálna, iná ako tie ostatné. Mám tak akosi právo na všetkých, ktorí tu pracujú aj na teba,“ zašepkal mu do ucha. Zobral ho do náručia a odniesol do zadnej časti miestnosti. Otvoril nejaké ďalšie dvere. Taro sa vzpieral, kričal, pokúšal sa mu ujsť, ale ten muž bol oveľa silnejší. Svojimi pohybmi len urýchlil ďalšie vyzliekanie.

***

„Ako ste to mohli urobiť?“ svetlovlasý chlapec rozrušene schytil za golier svojho kolegu. Keď zistil, že zaňho nahor poslali náhradu, chcel sa ubezpečiť, že je všetko v poriadku. Mini bol už trochu starší, pracoval v reštaurácii takmer päť rokov. Bol to skôr kamarátsky typ a komunikatívny typ. Napriek slabému hlasu si vedel vydobyť dosť dobré postavenie. a rešpekt. V. I. P. chlapci ho považovali za prílišného dobráka.
„Ty teda máš čo hovoriť. Dnes si bol na rade. Vieš, že vždy, keď príde Athosov tichý spoločník, niekto sa oňho musí postarať. On pracoval namiesto teba, nemysli si, že náš mladý je nejakou výnimkou,“ ryšavý chlapec prezývaný Az sa pobavene uškrnul. Tomu novému to celkom doprial.
„Mám toho dosť. Idem za šéfom. Musí to skončiť,“ pobral sa k dverám, ale niekto ho zozadu udrel do hlavy.
„Odpracte ho, aby nenarobil ešte viac škody,“ prikázal jeden z chlapcov.
Az ho odtiahol do miestnosti určenej na občerstvenie. Vzal ho na ruky a sadol si s ním do kresla. Nechcel ho udrieť, ale bál sa. Odhalenie určitých tajomstiev nebolo možné. Už dávno zradil šéfovu dôveru. Bál sa, že ak všetko vyjde najavo bude musieť zaplatiť.
„Prepáč mi to, ale on nás má v hrsti. Nemôžeme sa proti nemu postaviť.“

***

Taro sa zobudil v posteli. Celý čas bol skrčený v tej istej polohe. Trochu si ponaťahoval nohy a nahlas zívol. Dve hodiny popoludní. To videl na svojich hodinkách.
„Prečo nezvonil mobil? Sakra, mal som byť v škole,“ na chvíľu objal mäkký vankúš. Chcelo sa mu ešte spať. Rukou vrazil do cudzieho tela. Niekto ho k sebe pevne pritisol. Myslel si, že je doma, ale keď sa lepšie poobzeral pochopil, že sa tam vôbec nedostal.
„Vidíš, nebolo to až také zlé,“ pri uchu mu zaznel posmešný hlas. Tmavé očami, ktoré si ho pobavene premeriavali. „Dnes na školu zabudni, ešte budeme pokračovať,“ stiahol z neho prikrývku.
Taro ho silno udrel po tvári. Pozbieral všetku svoju silu, aby týmto jasne vyjadril svoj postoj.
Muž, s ktorým „strávil noc“ pokojne ležal vedľa neho. Bol asi tak o desať rokov starší než Taro. Dlhé vlasy mu voľne padali do tváre a čo bolo asi tak najhoršie bol milencom ich šéfa. Jeho miláčikom, na ktorého nedal dopustiť. Všetci vedeli, že Athos ho slepo miluje. Samozrejme nemal ani poňatia o týchto aktivitách. Will sa stal postrachom celej reštaurácie. Všetci sa ho báli, lebo vedeli, že má až príliš veľký vplyv. (Will je tiež len prezývka)
„Nič sa nestalo. Pokiaľ viem, zaspal som, čiže ako milenec asi zrejme tiež nestojíte za nič. Úprimne ľutujem nášho šéfa,“ keď večer zistil, že už sa z toho nevykrúti, zavrel oči a úplne sa prestal hýbať. Potom už veľmi rýchlo od únavy zaspal a nič viac nevnímal.
„To si ku mne nebudeš dovoľovať. Ešte sme spolu neskončili,“ udrel ho tak silno, až sa mu zatmelo pred očami. Bol takmer úplne mimo niekoľko ďalších minút. Keď opäť začal vnímať okolitý svet, cítil ako jeho otvor ho vyplňuje Willov penis. Už ho to nebolelo, kým si uvedomil realitu, zvykol si naňho. Zdesene vykríkol. Nohy mal pokrčené a odtiahnuté ďalej od seba. Cítil ako doňho preniká, čoraz intenzívnejšie. Oboma rukami ho chytil okolo krku.
„Zlatko, nepodceňuj ma,“ jednu nohu mu trochu viac nadvihol, aby získal viac priestoru.
Willova ruka takmer našla jeho penis. Posteľ sa pod nimi už poriadne prehýbala. Taro sa trochu natiahol. Na zemi zazrel kľúče od auta. Povolil zovretie Willovho krku a opatrne sa naťahoval za nimi. Pre istotu ho pobozkal na pery, aby si nič nevšimol.
„Ty si radšej daj pozor na mňa,“ ostrou stranou kľúča mu poškriabal tvár. Rana bola dosť hlboká. Rozhodne ho nešetril. Will ho pomaly pustil a rukami si chytil tvár. Taro využil situácii a oddelil sa od jeho tela.
„Ja nie som žiadna hračka, rozumieš! Nebudeš na mňa klásť tie tvoje špinavé ruky!“ netušil, kde sa v ňom vzala toľká sila a agresivita. Rýchlo vzal svoju košeľu a v druhej izbe našiel aj sukňu. Bosí bežal po chodbách so zakrvavenými rukami.
Zastavil sa až, keď prišiel domov. Matka samozrejme nebola doma, našťastie sa s ňou nestretol. Veľmi dlho bol v sprche. Donekonečna sa celý drhol. Upokojovalo ho len to, že ten cvok si nestihol takmer vôbec užiť. Tvár mal už starostlivo očistenú od mejkapu, vybral si kontaktné šošovky a chystal sa obliecť sa zas ako Nick Nelson. Do práce sa vrátiť musel. Jeho matka vôbec nemala peniaze. Topili sa v dlhoch a ledva dokázali vyžiť. Boli závislí od jeho platu.



4 komentáre:

  1. Mania Dardeville14. mája 2009 o 4:18

    Oh my Salazar... Tak to bylo. Mo teda! Ach Merline. To bylo úžasné. Zlaté! Chudáček Nick, ten je zlatý, kouzelný, rozkošný... Jsem zvědavá jak na něj budou reagovat až se vrátí do práce. Jen posím, moc to nezamotávej, nebo zase budu mít problémy všechno pochopit. ;o)
    Gabriel? Mno jsem zvědavá zda se tam ještě objeví... Hele a kde je ten slibovaný popis? Však tady byl pořádný popis jenom Gabriela a ne Nicka... ;-(
    Moc se těším na pokračování, je to zlatá povídka :-*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Gabriel, no tem tam ešte bude aj naďalej, no zatiaľ bol trochu no stručnýXD ten popis NickaXD, ale bol tam taký mini...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mini, opravdu mini. Jsme se dozvěděli, že je nevysoký, že nosí kontaktní čočky, nejspíš barvený, ale kdo ví. Hnědé oči, ale pokud čočky byly barevné, tak kdo ví jaké má oči... A plné rty, toť vše. Takže? Kdo si z toho má udělat nějaký kloudný obrázek sladkého hrdiny..? ;o)

    OdpovedaťOdstrániť

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky