6. kapitola Zúfalstvo

Varovanie: 12+, posledná kapitola II série, venované Sssky a Manii za verné skoro každokapitolové komentovanieXD


Takmer celú cestu bežal. Nemal náladu použiť žiadny dopravný prostriedok. Využíval najmenej tri vrstvy mágie. Prvú nato, aby sa zrýchlil jeho beh, druhú na neviditeľnosť a tretiu na stopovanie. Cítil sa už omnoho lepšie, ale stále nebol úplne vo svojej koži. Vo vnútri cítil silnú bolesť. Niekto veľmi trpel. Vnímal nepríjemný tlak v hrudi. Zastavil sa až pred vchodom do baru. To miesto. Privádzalo ho do zúrivosti. Nightmare bol centrom Davidovej spoločnosti. Za posledné týždne sa poriadne rozrástol počet jeho prívržencov. Mal viac možností ako Josh a pomaly sa dostával na vrchol obľúbenosti. Nemohol vstúpiť bez pozvania. Musel len čakať, kým si ho niekto všimne. Tušil, že sa práve v celej miestnosti rozozvučali poplašné signály. Bar ešte nebol otvorený pre verejnosť. Bol to nový projekt, do ktorého David vložil dosť veľký kapitál. Malo to byť miesto len pre určitú klientelu.
Dvere, do ktorých nemohol vstúpiť sa pred ním zrazu otvorili. Niekto ho chytil a vtiahol dnu. Nebránil sa. Zacítil otcove ruky na svojom tele. David mal na sebe džínsy a pohodlný sveter. Našťastie nevyzeral nijak vyzývavo. Voňal veľmi príjemne a usmieval sa. To ho dosť šokovalo.
„Som rád, že si prišiel, synček,“ bez akýchkoľvek okolkov ho objal. Držal ho v náručí a odmietal ho pustiť. Dvere sa opäť bezpečne zavreli.
„Nechcem, aby si ma tak volal. Nie sme rodina,“ odtláčal ho od seba. Začalo mu byť zle. Cítil sa nepríjemne.
„Si bledý? Musíš viac odpočívať. Tvoja moc. Takmer ju necítim. Nemal by si ešte používať kúzla. Dozvedel som sa, že máš problémy. Poď, musíš si sadnúť...“ pomohol mu prejsť po schodoch. Josh takmer nič nevidel. Hlava sa mu krútila. Musel sa spoľahnúť na jeho pomoc. David otvoril dvere vedúce do svojej spálne. Zložil ho na mäkkú posteľ.
„Nie, sem som ísť nechcel. Povedz mi, prečo to robíš? Si zbabelec! Kde je Tom?“ pokúšal sa premôcť nevoľnosť. Mágia bolestivo odtekala z jeho tela. Vedel, že potrebuje viac času. Tak skoro sa pozbierať nedokázal.
„Klamal som. Ja nemám tvojho priateľa. Urobili to moji ľudia, ale nemal som s tým nič spoločné. Vieš predsa, že občas pracujeme na objednávku. Nemusia sa ma na všetko pýtať. Chcel som ťa len vidieť. Naši ľudia ho okamžite dali tretej strane. Vlastne teraz je s tými dobrými,“ sadol si k nemu a opatrne mu prešiel rukou po čele. Chcel vedieť, či nemá horúčku.
Josh pevne ho pevne uchopil za sveter. Pritiahol ho k sebe a dosť dlho ním poriadne triasol. Mal chuť ho rozdrviť na pár drobných častí. Zlosť prehlušila akékoľvek problémy s mágiou. Tvár mladého mága nadobudla naozaj desivý výraz. Do jeho srdca sa vracala temnota. Získal priam nadľudskú silu, znásobenú hnevom a bolesťou.
„Okamžite zariadiš, aby mi ho vrátili! Ako si mohol niekoho z nás poslať za nimi. Veď ho zabijú,“ zavrčal rozhorčene. Vedel, že napriek svojej popularite David nemá až toľko schopných ľudí, aby sa vyrovnal všetkým svojím nepriateľom. Veci sa príliš dali do pohybu a rozdelenie moci v meste malo prejsť novou skúškou. Viaceré skupiny sa chystali prevziať moc. Už niekoľko dní vládla všade napätá situácia. Josh bol príliš oslabený, aby si to všimol. Tie pohyby moci mu vtedy nič nehovorili, ale teraz si bol istý. Niečo sa malo čoskoro odohrať. Preto sa David pokúšal hrať na starostlivého otca. Potreboval spojencov, nie nepriateľov.
Starší muž sa spokojne usmial. Veľmi si prial, aby Josh opäť našiel temnotu. Bola to jeho jediná šanca. Nemohol úplne zmeniť svoje zameranie. Jeho život bol spojený s touto komunitou.
„Ešte raz ti opakujem, že ja som ho tam neposlal. Nestarám sa o všetky triedenia. Musím ťa sklamať Josh, ale on k nám nepatrí. Tom nemá schopnosti nato, aby pochopil temnotu. Preto ho nedokážeš učiť tak rýchlo, akoby si chcel. On patrí k nim. Hneď po našom rozhovore som zistil, že ho tam naozaj poslali a žiadal som od nich, aby nám ho v záujme zachovania mieru vrátili. Dnes som dostal odpoveď,“ vtisol mu do rúk obálku s fotografiami. Josh ju nedočkavo otvoril. Očakával klasické fotky z mučenia. Vedel, že keď sa dobrým dostane do rúk niekto z nich podrobia ho podrobnej previerke. Keby vedel, kde je Tom neváhal by zaútočiť na každého. Problémom bolo, že ich veštci nevideli to, čo sa deje v sídlach skupín dobra. Boli blokovaní proti takémuto útoku. Z hrôzou si prezrel prvé fotografie, boli príšerné. Nedokázal sa na ne dívať. Posledná ho úplne dorazila. Dobre poznal pomôcky, ktoré na to používali. Tou najhoršou bolo žezlo čistoty. Týmto spôsobom testovali, či sa náhodou nemôže pridať k nim. Oni nekládli otázky, verili tomu, že žezlo je posvätné a keď niekoho spáli na uhoľ je to vôľa vyšších síl. Videl bielu žiaru okolo Tomovho tela. Bola biela, nie čierna. Žezlo čistoty sa ho ani len nedotklo. Pochopil, že Tom sa nebojí mágie ako celku. Skôr mu robilo problém pochopiť čiernu mágiu, lebo nemal dostatočné predpoklady. Jeho srdce smerovalo k bielej mágii. Nevšimol si to. Bol príliš zaujatý ich vzťahom. Myslel si, že to časom prekoná.
„Keby mu ublížili. Zničil by som ich. Zabijem každého, kto sa odváži nás od seba oddeľovať. Nezaujíma ma, kam Tom patrí. Ovládam aj bielu mágiu. Môžem ho učiť iným spôsobom. To ich neoprávňuje mi brať môjho partnera,“ celý sa chvel. Z očí mu začali tiecť slzy. Nemohol sa ovládnuť. Mal pocit, akoby mu niečo bolestivo zovrelo srdce. Vidieť tú bledú žiaru bolo preňho hrozne. Nedokázal nájsť slová, ktoré by popísali, to čo cítil.
„Áno, ja viem, ale tak to u nás nefunguje. Oni ti ho nevrátia, keď patrí k nim. Vieš predsa, že sa musí učiť. Práve od tých, ktorý ho budú viesť jeho cestou,“ chápal, že je to preňho ťažké. Vedel, že mu ubližuje každým slovom, ale nemal na výber. Musel mu to všetko objasniť. Opakoval síce to, čo už Josh dávno vedel, len si to nechcel priznať. Chcel ho vyprovokovať. Opäť vidieť tú temnú stránku jeho osobnosti.
„Je to tvoja vina. Ty zato budeš niesť zodpovednosť,“ prudko vstal. Mágia z celého tela sa sústredila do očí. Trestajúcich a chladný. Tie svojmu partnerovi nikdy neukazoval. Bál sa, že ho tým od seba odoženie. Sálala z nich smrť. Vracali sa späť k obávanej temnote.
David opatrne rýchlo zareagoval. Zakryl mu oči rukou a pobozkal ho. Veľmi nežne a opatrne, aby ho príliš nerozdráždil. Oči opäť nadobudli normálnu podobu. Bol to len krátky záchvev energie.
„Šetri si svoje sily, budeš ich potrebovať. Dostanem ho späť, ale len keď sa ku mne pridáš. Tvoje oči sú síce pekné, ale momentálne ma nedokážu zabiť. Chcem teba a tvojich ľudí a samozrejme aj Aarona. Budeme rodina,“ odtiahol ruku a pokúšal sa mu rozopnúť nohavice.
„Ak na mňa ešte raz siahneš, tvoje ústa už nebudeš môcť otvoriť! Je ti to jasné?“ zanechal mu na koži spáleninu.


***
Po pár dňoch...

Tom opatrne prešiel po svojich vlasoch. Boli akési iné. Dokonca aj inak voňali. Mal pocit, že sa zbavil všetkého zla, ktoré ho obklopovalo. Cítil sa voľný, slobodný a úplne zbavený všetkých pocitov. To, čo mu ukázali ho dosť poznačilo. Videl veci, ktoré pred ním partner tajil.
Obliekol sa do dlhého bieleho rúcha, ktoré nosili študenti v zariadení určenom na výučbu dobrých mágov. Chcel vyzerať dobre. Hlavne preto, aby sa s ním mohol pozhovárať. Vedel, že jeho moc sa uberá iným smerom. Nemohol zniesť zabíjanie. Vedel, že Josh má ruky špinavé od krvi. Videl všetky spomienky na jeho vraždy. Už vôbec nerozumel ich svetu.
Nechcel sa odlúčiť od malého Alexa, stále ho mal rád a takisto miloval aj Josha, napriek tomu všetkému, čo sa o ňom dozvedel. Niečo ho však stále ťahalo k vedomostiam, ktoré mohol získať. Stále sa nedokázal rozhodnúť. Nevedel si vybrať. Vyšiel von zo svojej izby, kráčal po dlhej chodbe a očakával, že na jej konci bude stáť on.

koniec druhej série