5. kapitola Medvedík

Varovanie: 15+, náznaky mučenia, Mužský plač...
Funkciu read more, ešte nemám všade. Staré články treba upraviť. Samé sa to neurobí tak, to ešte chvíľku potrvá. Na úvod pridávam krátky súhrn nových postáv, pokiaľ to nepotrebujete čítať môžete ho preskočiť.Atavar s medvedíkom som robila ja.





Krátky súhrn postáv:
***
Alaina Franklinová – nová postava, jedna z Joshových starých priateľov, veštkyňa, zoznámili sa v minulosti, Tom ju nepozná

Reginald Valnesce, Reg – mladý mág, zatiaľ Joshov nepriateľ, bol zaľúbený do Eliota a stále ho to ešte úplne neprešlo...

Eliot, medvedík – mladý napol učeň napol mág, vrah, Joshov učeň, náladový, prítulný, skrátka taký milý diabolský chlapček

David- Joshov adoptívny otec, momentálna rola, nepriateľ

Brigitt – Joshova príbuzná

***
Druhý deň, popoludní

„Ten chlap asi nie je normálny!“ Josh rozhorčene roztrhal lesklú kartičku. Hneď na druhý deň dostal veľmi zaujímavé pozvanie. David do telefónu odmietal prezradiť všetky podrobnosti. Súhlasil, že im Toma vráti za určitých podmienok, ktoré bližšie špecifikuje na druhý deň. Joshovi priatelia prišli až neskôr.
Hneď ráno ho všetci začali obskakovať. Starali sa oňho. Dávali pozor na malého a pripravovali aj kúzla, ktoré mali opäť zabezpečiť byt. Pár minút po príchode Brigitt a Eliota sa objavila ďalšia dôležitá osoba, ktorá až doteraz ostávala v úzadí. Bola takisto Joshovou žiačkou a akosi nepriamo patrila do jeho partie. Volala sa Alaina. Dlhšie tmavé vlasy mala voľne rozpustené, veľké čierne okuliare ešte viac zväčšovali jej sivé oči. Pôsobila na ľudí dosť utiahnuto a nevyrovnane. Napriek tomu bola prospešným členom Joshovej bandy. Po skončení svojho zasväcovania do tajov mágie získala trvalé miesto medzi jeho prívržencami. Bola dosť tichá a málokedy sa k niečomu vyjadrovala. Vždy sa držala v úzadí.
Nervózne ťukala do notebooku. Jej úlohou bolo počítať pravdepodobnosti výskytu určitých udalostí. Podľa starého a zaužívaného názvu by bolo možné označiť ju pod pojmom veštkyňa. Svoje schopnosti využívala pomocou počítačového programu, ktorý zlepšoval jej výsledky. Aj teraz mala za úlohu prepočítať všetky možné varianty. Samozrejme veštenie tohto druhu nebolo úplne presné.
Všetci mladší členovia sedeli v obývačke. Len Brigitt dávala pozor na malého a ošetrovala zraneného mága. Valncesce bol pre nich ešte dosť dôležitý. Josh sa rozhodol ponúknuť mu spoluprácu. Rozhodol sa dať mu šancu na prežitie. Nie nepovažoval za odpoveď.
„Je to veľmi zahmlené, mám pocit, že na tom všetko niečo nesedí, vidím mučenie, slzy, plač,“ nesmelo odvetila Alaina. Analyzovala jednu z kľúčových vízii, ktorá prešla jej mysľou.
Josh poriadne zbledol. Nechcel, aby niekto ubližoval jeho partnerovi. Chystal sa položiť otázku, ale El ho nenápadne pritiahol k sebe. Vyzývavo mu postrapatil vlasy a zasyčal mu do ucha: „Pššt, neprerušuj ju, lebo zas stratí istotu a nič sa nedozvieme.“ Takmer naňho vyskočil.
Josh ho zo seba stiahol. Začínal tušiť, že má chuť maznať sa a na niečo také vôbec nepomyslel. Potreboval Toma, jeho objatie, jeho úsmev. Všetko, čo s ním súviselo mu tak zúfalo chýbalo.
Sedieť medzi Aaronom a Eliotom začínalo byť neznesiteľné. Celý gauč bol pre nich malý. Eliot sa pokúšal upútať Aaronovu pozornosť. Chcel sa s ním zhovárať, flirtoval akoby to bol posledný deň ich života. Neustále ho prerušovali. Najprv jeden a potom druhý. Aaron sa zúfalo odťahoval a Eliot ho ani na chvíľu nenechal na pokoji. Už ho to prestávalo baviť.
„Čo sa hneď urážaš? Ja som len chcel...“ sklonil sa k nemu a pobozkal ho na čelo. Z vraždiacej bytosti sa opäť zmenil na malého, prítulného medvedíka. Takto sa správal vždy, keď mal dobrú náladu.
Josh veľmi rýchlo stratil trpezlivosť. Uchopil ho do náručia a položil ho Aaronovi na kolená. Nastavil mu ruky, tak aby ho pevne držal okolo pása. Eliot sa spokojne uvelebil v jeho náručí. Prestal sa nespokojne vrtieť a dožadovať sa pozornosti.
„Ale...to,“ chcel ho okamžite pustiť. Bolo mu to nepríjemné.
„Ďakujem, Josh. Si skvelý!“ Eliot sa k nemu nadšene túlil. Takmer nevenoval pozornosť tomu, čo sa v miestnosti odohrávalo. Hneď ako prvý raz uvidel Aarona úplne sa mu zatmelo pred očami. Sexuálny mechanizmus úplne pohltil akékoľvek obavy.
„Neprovokuj, Medvedík. Radšej len ticho seď a nemiešaj sa do rozhovoru dospelých,“ použil jednu z jeho najneobľúbenejších prezývok.
„Obraz sa opäť zmenil. Vidím Davida. Dáva niekomu peniaze a berie si fotky. Je v bare Night...Nightmare,“ pokúšala sa zaostriť. Vnútorné oko niekedy nefungovalo dosť presvedčivo.
„Rýchlo to zisti. Idem za ním. Mám toho dosť. Ukážem mu, že aj ja sa dokážem brániť.“
„To nie je dobrý nápad. Môže to byť pasca. David si vždy dáva pozor. Nemal by si. Pôjdeme radšej s tebou,“ Aaron sa chystal vstať, ale Josh mu to nedovolil. Veľmi rád by zo seba dostal neželané bremeno.
„Nie, ostanete tu. Pôjdem za ním sám. Je to rozkaz,“ rýchlo si obliekol bundu. Vzal kľúče a vybehol von.
Nikto sa neodvážil namietnuť. Jeho rozhodnutie bolo pre nich zákonom. Obzvlášť, keď to vyslovil takým tónom.


***

Po lícach mu stekali slzy. Dlho sa tomu bránil, ale napokon podľahol. Zradili ho vlastné túžby, vlastné potreby. Nedokázal to už dlhšie zniesť. Zúfalo strčil hlavu do vankúša. Bál sa, že ho kvôli tomu stratí. Trápili ho výčitky, pocit viny mu priam zodieral dušu.
Tom zúfalo zaboril hlavu do vankúša. Celý sa triasol. Nahé telo mal zabalené len do tenkej prikrývky. Ležal na veľkej posteli a márne sa pokúšal zadržať príval neodbytných sĺz. Už tak dlho neplakal. Vlastne si nevedel ani spomenúť, kedy naposledy vyronil slzu.
„Čo ti je, zlatko?“ niekto ho pohladil po chrbte. Nenásytná ruka skĺzla nižšie.
„Dajte mi pokoj. Nebudem vás počúvať. Chcem sa vrátiť k Joshovi,“ zúfalo sebou trhol. Nedokázal však zabrániť tomu, aby ho muž pobozkal. Bol úplne stratený. Jeho telo vypovedalo poslušnosť. Mužove pery si nenásytne dobýjali prístup. Jeho ruka sa posúvala čoraz nižšie. Chcel ho zastaviť, ale nezmohol nič proti magickým putám. Začínal si vyčítať, že sa tejto stránky života vždy bál. Nebolo pre nich ľahké ho uväzniť.
„Josh, je zlo. Temnota a beznádej. Ty patríš k nám. Naša cesta ti pomôže ovládnuť mágiu. Len sa uvoľni...“
„Nebudem vás počúvať!“ zúfalo kričal. Silné šľahnutie ho prinútilo vykríknuť. Niečo mu urobilo rez na tvári. Cítil to, ale nedokázal urobiť vôbec nič. Krv vystrekla, ale rana sa viac neprehlbovala.
„Kto ste?“
„Tvoj učiteľ ťa nič nenaučil. Brániš sa mágii. Si stratený.“
***