nedeľa 28. decembra 2008

1. kapitola Výbuch

varovanie: od 15 rokov, slash, vzťah dvoch mužov (homosexuálny)


Tom vzal na ruky svojho malého zverenca. Alex sa k nemu spokojne pritúlil. Veľmi rýchlo si naňho zvykol. Obľúbil si ho viac než svojho vlastného otca. Snažil sa mu strčiť do rúk autíčko a upútať tak, jeho pozornosť. Druhou rukou ho poťahoval za vlasy a nespokojne mrnčal.
„Alex, naozaj by si už mal ísť spať. Už je dosť neskoro,“ nervózne sa díval na hodinky. Opatrne vymotal detskú rúčku zo svojich vlasov.
Chlapec sa k nemu pritisol ešte pevnejšie. Pustil autíčko na zem a objal ho okolo krku. Bol nervózny a večer nechcel vôbec nič zjesť. Ani počas nákupov sa nesprával práve najrozumnejšie. Pomocou mágie strhával ľuďom mikulášske čiapky, rozbíjal drobné ozdoby a nenápadne vopchal jednu z hračiek do vrecka neznámemu mužovi.
Toma trápilo len predvolanie na súd. Starí rodičia sa opäť pokúšali dostať do výchovy svojho vnuka. To sa mu vôbec nepáčilo. Považoval za hlúposť, aby sa niekto snažil miešať do ich života. Okrem toho Alex nebol úplne obyčajným dieťaťom. Mohli by zistiť, že niečo nie je v poriadku. Okrem toho si naňho už príliš zvykol. Chcel ho mať pri sebe, akoby to bolo aj jeho dieťa.
Pri dverách sa ozval buchot. Niečo sa zachytilo do Joshových zaklínadiel. Silné vibrácie vychádzali spoza dverí. Rozozvučali sa všetky poplašné mechanizmy. Tom opatrne pristúpil k dverám.
„To som ja, Aaron. Zasekol som sa tu. Môžeš mi pomôcť? Naozaj som ti neprišiel ublížiť.“
„Neviem, či ťa môžem pustiť. Josh mi tvrdil, že šiel za tebou...“ opatrne podišiel k dverám. Zadíval sa na zmodravené časti kúzla. Bolo v nich zachytené telo. Pomaly postupoval až dovnútra tej bytosti. Strácal sa v jej myšlienkach. Predieral sa hustou zmesou myšlienok. Obranná mágia a podobné záležitosti mu nešli, ale veľmi rýchlo sa naučil rozoznávať, či mágovia používajú nejaké maskovanie alebo nie. To sa mu podarilo takmer na prvý krát.
„Nie, tak to sa musel zmýliť. Mne povedal, že sa tu môžem zastaviť, keď budem potrebovať pomoc, ale dnes za mnou naozaj neprišiel. Prosím, pusti ma dnu,“ zúfalo sa zachytával dverí. Obranné zaklínadlá sa ho chystali nemilosrdne odhodiť.
Zašepkal pár slov, ktorého ho naučil Josh. Dieťa v jeho náručí sa mierne zachvelo. Kúzla pretisli muža cez imaginárne dvere. Aaron spadol na podlahu. Nohy sa mu podlomili a chvíľu prudko dýchal.
„Ďakujem,“ odvetil spokojne. „Opäť ma našli. Nemohol som nič robiť. Musel som vyskočiť z okna. Moja ruka...asi nie je v poriadku,“ ukázal mu nehybnú končatinu. Tom sa jej opatrne dotkol.
„Je to zlomené,“ skonštatoval nahnevane. Myšlienkami sa upieral k Joshovi. Ako mu mohol klamať? Za kým vlastne šiel? Má niekoho iného? Tie otázky ho bodali ako dotieravý hmyz.
„Dúfam, že som neprišiel nevhod,“ horlivo sa ospravedlňoval.
„Hneď sa ti budem venovať, len dám malého spať,“ odvetil chladne.
Musel odísť do detskej izby, aby sa mohol trochu upokojiť. Dosť dlho mu trvalo, kým Alex konečne zavrel oči. Jeho nervozita prešla aj na dieťa.
„Tak trochu vám závidím. Si veľmi zlatý, keď držíš toho malého. Pristane ti to,“ pochválil ho, keď sa konečne ukázal vo dverách obývačky.
„Ty by si mal myslieť na iné veci. Vôbec ťa netrápi, že ten blázon sa ťa snaží dostať? Chceš sa snáď k nemu vrátiť?“ potreboval uvoľniť vnútorné napätie.
„Nie, ja som ťa nechcel uraziť. Nehnevaj sa. Možno som sem nemal chodiť, ale...“ stále si pridržiaval zranenú ruku. Cítil sa zle.
„To nie je tvoja vina. Pokojne si sadni,“ chcel mu pomôcť posadiť sa. Aaron bez dovolenia nikdy niečo také neurobil. Ešte stále v ňom pretrvávali zvyky z väznenia. Musel sa opäť učiť, že niektoré normy, ktoré ho násilím naučil jeho milenec nie sú vôbec v živote potrebné.
Mladý muž sebou prudko trhol. Bolesť ruky náhle zosilnela. Zakolísal sa a takmer spadol. Tom ho stihol zachytiť. Aaron sa ocitol v jeho objatí. Chvíľu na seba zmätene hľadeli. Spájala ich rovnaká bezmocnosť a túžba, ktorú nedokázali naplniť. Obaja sa báli, že stratia to, čo tak veľmi milovali. Aaron si však musel vybrať medzi svojimi citmi a osobnou slobodou, ktorá bola takisto nepochybne veľmi dôležitá.
Josh pomaly prešiel cez zaklínadlo. Nenamáhal sa ani otvoriť dvere. Susedia by si aj tak nič nevšimli. Ostali by pokojní, aj keby dovnútra vtrhlo stádo kyklopov.
„Ahoj...“ pozdravil veselo. Podarilo sa mu cestou aj nakúpiť. Dúfal, že prežijú príjemný večer a bude mu môcť povedať o svojom trápení.
„Čo to robíte?“ videl ako sa na poslednú chvíľu od seba odpojili. Nebozkávali sa, teda aspoň si nič taká nevšimol, ale aj tak to v ňom vyvolalo prudký nával zlosti.
„Josh, on nič neurobil. Len som ho...“

3 komentáre:

  1. No, Merope, co tohle je? To se dělá neříct mi o tka skvělé povídce?! Takže to shrnu, konečně jsem se sem dostala, pěkně jsem přečetla první řadu a teď těch pá kousků k druhé, je to fantastické! Takže můžeš očekávat, že nyní tě budu daleko více otravovat tady o další a další díly! Tahle povídky je prostě skvělá, daleko lepší než nějaký ff, prostě úchvatné. Krásné, sladké... Zbožňuji Toma, je kouzelný. Doufám, že Josh mu řekne co se s ním děje a že se to celé nějak vyřeší. Taky doufám, že druhá řady bude mít více kapitol než první, i když je zde ještě vědomí třetí řady. Taky moje morbidnější část si říká o krapet morbidity, popsané morbidity...:-*
    Bylo to úžasné, těším se na další kapitolku.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. no raz už o tom bol článok na daily slash, a ja ani neviem, som nejak myslela, že o tej poviedke už vieš...XD nemám prehľad... ale som rada, že sa ti to páči.

    OdpovedaťOdstrániť

Vyhľadávať v tomto blogu

Na čom práve pracujem...






Pripravujem tri jednorázovky: Dexter pár A/B pridané na Meropesvete!

Real obsession

Pokušiteľ

Dúhový chlapec (v príprave)

Obľúbené príspevky