8. časť Predplatné na nákup zázrakov

Venované Saskyi a Natali.

„Dobré ráno, chlapci,“ rozospato zamrmlal Josh. Len s veľkou námahou sa dostal z vyhriatej postele. Bol poriadne strapatý a neupravený. Mal na sebe len biele pyžamové nohavice. Bosé nohy čľapkali po mokrej dlážke. V noci im niekto vytopil kuchyňu, ale oni si to vôbec nevšimli. Boli zaujatí úplne inými činnosťami.

Alex zhodil na zem svojho gumeného psíka, rovno pod nohy svojmu otcovi. Josh si to však vôbec nevšimol. Šliapol na gumenú hračku. Ozvalo sa desivé písknutie a detský plač zaplnil celú miestnosť. Psíkova hlava sa totiž bezpochyby oddelila od tela.

„No tak, nič sa nestalo,“ zamrmlal akési slová, ktoré zneli ako „tszr trzsp“, psia hlava sa bezpečne upevnila na svojom mieste. Opatrne pobozkal svojho syna na líce a vrátil mu hračku.

„Ako si to urobil?“ Tom opatrne pristúp k nemu. Nemal veľkú radosť z toho, že pred ním predvádzal svoje schopnosti. Mágia v ňom nevzbudzovala žiadne nadšenie.

„Je to jednoduché kúzlo, veľmi jemné...Nemusíš mať strach. Mám všetko pod kontrolou,“ povzbudivo poznamenal Josh. Pohľadom sa zastavil na tele svojho partnera, bol taký nádherný a vzbudzoval v ňom pocity, ktoré nedokázal poriadne definovať.

Tom nervózne pobehoval po kuchyni, mal na sebe červené pyžamové nohavice. Boli mu trochu veľké, ale to mu neprekážalo.

„Rýchlo sa obleč, už nemáme čas ani na raňajky. Máš predsa písomku a ja skúšku,“ pripomenul mu podráždene.

„Áno, a práve preto, by si mi mohol trochu zlepšiť náladu,“ podišiel k nemu a letmo ho pobozkal na pery.

„Samozrejme, hneď sa poponáhľam,“ Josh ho k sebe spokojne pritiahol. Chcel ho trochu rozveseliť, pôsobil dosť upäto a nervózne.

„Kam dáme Alexa? Nemôžeme ho predsa vziať do školy,“ Tom jemne odsunul svojho priateľa a opatrne ho vzal na ruky dieťa, ktoré sa opäť dožadovalo ich pozornosti.

„Zavolám Brigitt. Bude ho musieť aj tak postrážiť. Nemôžem sem pustiť nikoho iného,“ siahol po svojom mobile a rýchlo vyhľadal jej číslo.

***

Trvalo im dlho, kým sa konečne dostali z domu. Zamávali Alexovi, ktorého držala na rukách kyslo sa tváriaca Brigit.

Tom si rýchlo zapol bezpečnostný pás a posadil sa na predné sedadlo vedľa Josha. V rukách držal papiere s poznámkami a bol príšerne bledý.

„Ty to všetko už dávno vieš. Uvidíš, že to rýchlo odrecituješ,“ povzbudivo poznamenal svetlovlasý muž.

„Už som si tým vôbec nie som istý. Myslím, že som to všetko zabudol,“ nešťastne vyhlásil Tom. Zamračene si rukou prešiel po vlasoch a rýchlo obracal strany.

Josh sa musel sústrediť na šoférovanie. Chcel, aby boli v škole skôr a nemuseli sa vôbec ponáhľať. Keby to nebolo také dôležité trochu by svojho partnera povzbudil aspoň bozkami. Večer sa však dohodli, že svoj vzťah budú zatiaľ tajiť. Neboli pripravení na reakcie okolia.

„To nie je až taký hrozný problém. Po skúškach ťa začne učiť mágiu a uvidíš, že tieto tvoje knihy nie sú až také zložité. Možno si myslíš, že ja sa vôbec neučím, ale mágia je pre mňa skrátka dôležitejšia ako akýkoľvek titul. Musím byť vždy pripravený,“ skrátil si cestu, tak aby sa vyhli akýmkoľvek nepríjemným zápcham. Nenápadne používal mágiu tak, aby si to Tom vôbec nevšimol. Cítil, že jeho priateľ kúzlam veľmi nedôveruje.

„Ja neviem, tie veci sú mi také cudzie. Neláka ma to,“ konečne prestal hľadieť do svojich poznámok a začal si všímať slová svojho partnera.

„Nikdy by som ťa k ničomu nechcel nútiť, ale tentoraz nejde len o teba. Ak sa nenaučíš držať na uzde svoju moc, môžu sa stať strašné veci. Mág bez výcviku je ako časovaná bomba. Možno teraz necítiš žiadnu zmenu, ale neskôr to bude horšie. Musíš mať svoje schopnosti pod kontrolou. Mohol by som trochu obmedziť tvoju moc, aby si naraz nemusel prežívať taký veľký nápor energie,“ objasnil Josh. V žiadnom prípade ho nemienil nechať bez vedomostí o mágií. Mohol by sa dokonca zblázniť, keby svoje energie podvedome odmietal. Nedokázal pochopiť, prečo mu to vlastný rodičia urobili. Mohol s mágiou vyrastať a postupne sa učiť. Vedel, že jeho otec je schopný všetkého, ale akosi mu unikali všetky súvislosti. Medzi nimi bolo predsa pokrvné spojenie. To mágov zvyčajne spájalo a nie rozdeľovalo.

„Dôverujem ti. Pokiaľ je to nutné, tak sa budem učiť. Nechcel by som niekomu nechtiac ublížiť,“ po chvíli váhania súhlasil Tom. Stále tým nebol ktovieako nadšený.

„Možno by si mal vedieť, že aj do našej školy chodia mágovia. Predtým si to necítil, ale teraz keď sa tvoje sily prebudili budú sa ti tiež chcieť prestaviť...“ celkom zabudol na túto dôležitú informáciu.

„Je ich veľa?“ utrápene poznamenal Tom.

„Okolo päťdesiat, ale väčšinu z nich aj tak nepoznáš. Sú rozmiestnení po všetkých fakultách. Z našej fakulty by ťa mohli zaujímať akurát, Dan, Steve a Peter a ešte Andrew, skrátene nazývaní bratia Swordovci. Tí štyria patria k tým, ktorí nielenže sa považujú za mocných, ale radi si uťahujú z ostatných,“ už párkrát sa s nimi dostal do konfliktu.

„Vôbec nevyzerajú nijak zvláštne. Vždy som si myslel, že sú to celkom obyčajní študenti,“ rozpačito poznamenal Tom. On s nimi nikdy nemal žiadne problémy. Občas sa jeden druhému pozdravili, ale nijaký bližší kontakt medzi nimi nevznikol.

„Dokonalé maskovanie je jednou z najdôležitejších predností mága. Ty môj drahý, však trochu svietiš medzi ostatnými. Budú ťa dnes až príliš cítiť...“ Tom obišiel vysokú bielu budovu a zamieril rovno na parkovisko. Bezpečne svoje auto vtesnal na výhodné miesto.

„Veľa šťastia, Tom. Budem v učebni číslo 125,“ naklonil sa k nemu a povzbudzujúco ho objal. Aj on cítil magické vyžarovanie, ktoré z neho unikalo.

„Ďakujem, ty sa tiež drž,“ chvíľu zotrval v jeho pevnom objatí. Potom vystúpil z auta a vybral sa najkratšou cestou na druhé poschodie.

***

Josh zamieril rovno do triedy a našiel si miesto, čo najďalej od svojich spolužiakov. Takisto to nebral na ľahkú váhu, len nechcel zbytočne rozčuľovať Toma.

Prosím, nech to urobím...Musím to urobiť.

Vytiahol si pero a poriadne ho poťažkal v ruke.

„Hej, Grind, tak čo, si naučený?“ zamrmlal jeho najbližší sused.

„Jasné, ako vždy. Zhltol som celú učebnicu,“ spokojne odvetil Josh.

Keď dostal otázky, snažil sa toho vyplniť čo najviac a občas si aj tipoval.

Zabudol som Tomovi povedať o profesorovi Detwickovi. On je tiež jedným z našich.